Milan Kupecký a jeho záverečná, koncoročná ponuka

Milan, srdečne Ťa zdravím v čase, kedy nám za týmto rokom plného šialenstva nebude ľúto. Verím však, že budúcoročné šialenstvo budeme znášať lepšie, sme už predsa kvalitne vytrénovaní. Múdre mamuty vymreli, aby sa na túto skazu sveta nemuseli pozerať…Ja hľadím do budúcnosti s optimizmom, ešte slnko nevyhaslo a akosi vymrieť ako tie mamuty sa nechystám, lebo som presvedčený, že som jedným z nositeľov úsmevného svetla do ubolených duší. Rovnako ako všetci Tvoji priaznivci, ktorí obohacujú Humorikon svojou štedrou, múdrou a vtipnou nádielkou. Nuž, netuším, ktorou nohou vykročiť do lepšieho sveta, ale asi tou, čo nakope skrivodlivosť sveta do zadku. Ten zadok hľadajme na západ od rieky Moravy, niekde pri Rýne, či Seine…Zlo možno humorom poraziť, lebo smiech je obrazom silnej duše. Držím Ti palce aj v oblasti zdravíčka, bez ktorého je optimistický pohľad na svet zarmucujúci…Veľa síl a kvalitných príspevkov! S pozdravom…Nas nedogoňat!
P.F. 2026! Mgr. Vladimír Javorský

Dnešné číslo  je „popretkávané“ tvorbou našich popredných autorov, prispievateľov, aj s ich stručným curriculum vitae. Nie je ich toľko ako vrán, ale iba toľko ako v Humorikone strán. Viac sa ich na po prvé nezmestilo. Vybrali sme ich viac-menej náhodne, bez poradia dôležitosti, abecedného poradia, mimo funkcie, bez titulu, a predovšetkým podľa dostupných najmä archívnych materiálov. V niektorom z budúcich čísel uverejníme ďalšiu „šestnástku“, autorov aj s ich krátkym výberom z tvorby. Opäť podľa redakčných a finančné limitovaných vydavateľských možností. Nuž teda, vážení čitatelia, listujte pomaly…budeme radi, ak pri čítaní aspoň trocha pookrejete, či pousmejete sa… 

Aforizmy

Bosý vie najlepšie, kde ho tlačí topánka.
Pre mnohých ľudí je oveľa príjemnejšie vyzuť sa z povinností ako z topánok.
Onedlho bude potrebné nosiť drevo – do lesa.
Tak dlho vesloval, až sa dostal ku kormidlu.
Stačí mať z pekla šťastie a žiješ si ako v raji.
M. Hlúsiková

O d p o l i ť i k y k p o l i t y k e

Väčšina mlčí…Menšina rozhoduje.

Demokrat
Pre demokraciu má vlohy, denne jej podkopáva nohy.

Z brífingu
Aj pravdu máme v našom úrade, použijeme ju v krajnom prípade.

Umenie (ne)možného
Od nemožných politikov možno očakávať všetko možné.

V parlamente
Zbytoční poslanci sú pri hlasovaní najpotrebnejší.

Sľub
Politici sú schopní sľúbiť viac, ako občania dokážu žiadať.

Pokora moci
Kto takú moc pokorí, ktorá nemá pokory?!
J. Liptay

Perpetuum debile

Kto mnoho hovorí
nemá čas počúvať,
kto málo počúva,
mnoho sa nedozvie,
kto nezíska informácie,
nemá zdroj vedomostí,
kto nemá dosť vedomostí,
nemá dôvody na to,
aby mnoho hovoril !!!
J. Liptay

Diplomovka

Mnohým dávam radu takú:
Ak ti ozaj diplom treba
opíš lepšiu prácu dáku,
neuvádzaj hlavný prameň,
za autora daj len seba.
E. Petru

Naša cesta

Po sto rokoch vďaka mestu
postavili nám novú cestu,
bez chodníkov, vďaka za to
tam nechali staré blato.
E. Petru

Vtedy ľudstvo zaniká,
keď v orchestri koncertuje
žaba miesto slávika.
M. Hlúsiková

 

Úmera

Že sme na dne?
Stačí robiť takým tempom,
akým sa dnes kradne.
M. Hlúsiková

BEZ SVEDOMIA

Chcel si vstúpiť
do svedomia.
Ostro, riadne.
Nedalo sa –
nemal žiadne.
M. Hlúsiková

Aj toho sa dočkáme…

Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku:
-Váš syn nosí do školy nabitý revolver.
Na druhý deň do žiackej knižky jeden z rodičov napísal pod poznámku:
-Pani učiteľka, je to preto, lebo samopal sa mu do tašky nevmestí.

PREBEHLÍCI

Požiadavky
majú krátke:
Istý flek
na kandidátke!
J. Heinrich

Lacný optimizmus

Príde, raz prísť predsa musí
deň pre veľký banket,
až sa všetci stretneme
vo švajčiarskej banke.
M. Kenda

A vraj imidž je nanič…

Čudáci to majú ťažké. Mnohí, najmä obyčajní ľudia ich nechápu, pretože sú niekde mimo. A keby len to. Niektorí sa na nich uškŕňajú ba sú i takí čo nimi pohŕdajú. A tak im, postihnutým mnohokrát nič iné nezostáva, iba sa pretvarovať, maskovať, hrať sa na bláznov, šašov a klaunov.
Nuž a takýto údel postihol aj môjho známeho. Občas zabával dospelých i detské publikum, keď si primaľoval prihlúpy ksicht šminkami, obliekol si krojované šaty, obul vyšmajdané topánky a na hlavu si nasadil tralaláčik. To bola jeho obľúbená vizáž. Napodiv, aj inteligentní a duchaplní ľudia si počas jeho vyčínania žiadali počuť taľafatky namiesto vážnych a umných slov. Možno aj preto, aby nemuseli namáhať svoj mozoček, pretože ako vieme myslenie bolí. Aj preto robil zo seba hlupáka, nešiku a neokrôchanca. Všetci sa rehúňali dopopuku, až sa za bruchá chytali…
Avšak, zakrátko sa tento môj známy stal takmer géniom. Zrazu sa ocitol pred konkurznou komisiou ako kandidát na vyššiu spoločenskú funkciu. Napodiv zvládol aj tie najzložitejšie a najrafinovanejšie otázky. Testy urobil za maximum bodov. Komisia bola nadšená, takmer vo vytržení. Vraj, práve takého, ako on potrebovali.
Hneď na druhý deň ho menovali do zodpovednej funkcie. Dali mu kanceláriu, pridelili asistentku, limuzínu so šoférom a vymerali plat ako z rozprávky.
Niečo mu však už od začiatku nesedelo. Pretože mnohí, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti sa mu priam do tváre uškŕňali, až to napokon pochopil. Bol to jeho doterajší imidž. Lenže, ak raz človek pričuchne k takejto funkcii…Najhoršie že to tým najvyššie sediacim hore doposiaľ vôbec neprekáža…

J. Heinrich

Do prievanu

Na lepšie časy sa už zablýskalo, teraz už len hrmí…
Ľ. Majer
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza z hora.
V. Javorský
AJ TO JE DEMOKRACIA
Ak chcete niekoho nakopať do zadku, môžete si vybrať jenu z dvoch polovíc.
V. Javorský
Židia potrebujú Múr nárekov. Slováci plačú všade.
D. Mika
Úplatkári by si mali brať príklad z rýb. Tie neberú a neberú..
Treba hovoriť k veci, najmä ak viete, že ku ktorej.
M. Lechan
Bosému nenatečie do topánok.
J. Heinrich

P R E K L E P Y

Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.

Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.

Z pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.

Všetko treba brať s d i e r o u.

Bola to šéfka s patričnou a u t o r i ť o u.

Odchádzam o päť minút č e s ť.
J. Žilinský

Básnici by sa nemali ženiť

Je sobota po raňajkách. Básnik sedí pri kuchynskom stole. Žena sa na neho oborí: „Mohol by si aspoň raz poumývať riad!“ „Pripravujem sa na autogramiádu! “oponuje„ To hovoríš vždy, keď máš niečo robiť. Taká zbytočnosť. Veď o tvoj podpis má záujem akurát poštárka, keď nám donesie sociálku.“ A vyzerá to na divokú roztržku.„ Milujem ťa, moja Múza“ snaží sa ju básnik ukľudniť. „Veď vieš, že som ti z lásky venoval zbierku.“„Áno, viem. Vydanie si zaplatil z môjho dedičstva a tvoje knihy teraz ležia ladom pod posteľou. Kde som len mala oči, keď som sa za teba vydala!“ Potom vzala vysávač. Ich rozhovor pokračoval: „Keď vysávaš tak mám obrovskú inšpiráciu na revolučné básne“! Preriekol nadšene. „A mňa napádajú bojové piesne, keď sa teperím sama s nákupnými taškami domov!“, odvetila nahnevane. „Povedal som ti už o tom?“, kladie otázku, aby utlmil jej zlosť. „V Literárnom týždenníku mi vyjde životopisná črta! Som veľký poét!“ prehovoril s pátosom.„ Bodaj by si bol taký veľký, že by si mi zavesil záclony. Okrem toho treba dať reklamovať pokazený rýchlovarič. Ale ty sa vyhovoríš, že si plachá básnická duša!“ Potom ho poslala do pivnice. Neochotne ale predsa sa zdvihol a poslúchol ju. „Pochopil som, že najvlastnejším poslaním básnika je trpieť“, povedal, keď sa zadychčaný doterigal so zemiakmi. Potom v tichosti premýšľal a spomenul si na poučenie svojho otca, ktorý mu popravde riekol: Básnici by sa nemali ženiť! M. Paur

Pýta sa učiteľka žiaka:
-Janko, kde leží Kapské mesto?
Janko odpovie:
-To bude asi niekde u nás, pretože u nás všetko kape.

xxx

Zhovárajú sa dvaja priatelia:
-Som unesený dnešnou demokraciu?
-Súhlasím, len si dávaj pozor, aby ťa neuniesla mafia.

xxx

-Predstav si, včera ma pokutoval policajt za prekročenie päťdesiatky…
-Dočerta, to už aj za prekročenie veku pokutujú?!

xxx

-Peter, vieš aký rozdeil je medzi podvodom a politkou?
-Nie.
-Ak ťa oklame súkromník, je to podvod a keď poslanec, to je politika.

xxx

Hovädzina je vraj zdravšia ako bravčovina. Ale krava má na to určite iný názor.
Sú ľudia, ktorým sa dá veriť. Že vás oklamú.
Ľ. Majer

STARÁ MÚDROSŤ

Zásadu tú vyriekol
dávno múdry ktosi:
Nesmie strácať hlavu
ten kto jarmo nosí!
J. Heinrich

Napísali o nás: Vyšel Humorikon

Díky Ľubomíru Kotrhovi můžeme informovat o Humorikone, který vychází na Slovensku s přestávkami už několik let – sporadicky od r. 1921. Jeho majitelem a vydavatelem je Milan Kupecký. Časopis máme v redakci v e-verzi k dispozici a přineseme na něj recenzi v nejbližším GAGu. Jeho výtvarná část je na vyšší úrovni než další pokusy na území někdejší ČSSR a doplňuje tak na pětici čtyři humoristické časopisy, které na Slovensku vycházejí – všechny v malých nákladech, a s nízkými /resp. žádnými/ autorskými honoráři.

(g)

Keď nádej umiera ako posledná

Umiera Nádej. Sedím pri jej smrteľnej posteli, v rukách držím jej bezvládnu, chladnúcu dlaň. Dýcha ťažko, chrčí, v agónii moje meno spomína.
Teraz vydýchla naposledy. Zatláčam jej oči.
Dobrá to bola Nádej. Všetko mi odkázala v testamente.
Odchádzam plný Novej nádeje…
J. Žilinský

Keď šľak netrafí, ide ho od jedu poraziť.
Rada: Skúsme novelizovať zákony džungle!
Zlyhávajú nám životne dôležité orgány – štátnej správy
Niektorí politici podvádzajú súčasne manželku aj vlasť.
J. Heinrich

VYPUSTITE HOLUBA!

Už štyridsať dní sa plavil Noe na svojej arche aj s celou tou perepúťou. Na štyridsiaty prvý mu došla trpezlivosť.
– Vypustite holuba! – zavelil. Čakali, hodinu, čakali dve, dočkať sa nemohli.
– Vypustite ďalšieho holuba! – zvolal. Poslúchli. Ale holuby sa nevracali.
– Ďalší holub! – kričí Noe.
– Viac holubov nemáme. Z každého druhu sme podľa inštrukcií len po jednom páre zobrali.
V tej chvíli sa začala archa podozrivo nakláňať. Netrvalo dlho a stroskotala na plytčine…
J. Heinrich

AGITKA
Búrlivá diskusia
horúce pravdy!
U nás kultúre a futbalu
rozumie každý…
J. Heinrich

NÁVOD
Demokracia „čistá“
ofenzívu chystá.
Ako zostať čistý?
Nevšímať si drísty!
Ján Heinrich

Na policajnej stanici dostali nový pisací elektrický stroj. Nikto ho však nevedel spustiť a tak zavolali náčelníka a poprosili ho, aby stoj spoustil. Náčelník vzal nožnice prestrihol farbiacu pásku a povedal:
-A týmto som stroj spustil slávnostne do prevádzky.
xxx
Ráno, po prebdenej noci sa mravec prebudí na tanku a krúti hlavou:
-Dočerta, ja keď sa napijem dotiahnem domov hocakú somarinu.
xxx
-Preboha, – vraví policajt – ako ste vôbec takto opitý mohli sadnúť si za volant?
-Nemohol. Kamaráti mi pomohli.

„Humorikon“ recept

Recept, ako mať po celý deň dobrú náladu. Čítajte napríklad Humorikon. Verte, oplatí sa smiať a tešiť sa. Ono vám to síce nepomôže vyriešiť vaše každodenné problémy, ale stojí to za to. Viete koľko tým naštvete ľudí, ktorí vás stretnú?!

xxx

Z policajnej zápisnice: „Priznávam sa, že som ukradol akvárium, pretože aj malá ryba je ryba.“

xxx

Policajt príde k dopravnej nehode, kde sa zrazilo auto s konským poťahom. Policajt vidí, že kôň má zranenú nohu, vytiahne pištoľ a koňa jediným výstrelom utratí. Vzápätí sa otočí s pištoľou v ruke k posádke auta a vraví: – Je tu ešte niekto zranený?!

xxx

Opitý vracajúci sa zo zábavy sa dá zaviesť taxíkom domov.
-Kam to bude presne? – pýta sa taxikár.
-Opitý na to:
-Do obývačky.

RIEKANKY
Skáče žaba po blate
darmo ju tam lapáte
odskočí a zahne
doma je v tom bahne.
***
Keď bola dievčinka malá
po kamienkoch skákavala
dnes je deva aká krása
vyše pása sukňu kasá…
J. Heinrich

KARIÉRA
Kým v nedávnej minulosti
spoliehal sa na známosti,
dnes má až tam hore styky
keď vstúpil o politiky…
J. Heinrich

TOREADOR AMATÉR
Tak si zvyká
krotiť býka…
Odvahu si milí, zlatí
dokazuje a teľati!

J. Heinrich

Najväčším strelením capa je urobiť ho záhradníkom.
Ľ. Majer

Návrat do prírody je možný za predpokladu, že ju nájdeme.
V. Javorský

Mini úvahy

Kto sa ti chce vyrovnať, zvyčajne ťa ponižuje.
Kniha nie je najlepší priateľ, pretože si od nej nedá požičat.
Tí čo radi kupujú za facku, neskôr vás zažaľujú na ublížení na tele.
Najväščšia somarina je meniť dres pred svadbou.
Kto si položí latku veľmi vysoko, podíde ju aj so vstýčenou hlavou.
M. Lechan

Do prievanu

Nepodceňujte hlupákov! Všade majú svojich ľudí…
Alkoholik je kolaborant s pitným režimom.
Nehrb sa! – vraví výkričník otázniku.
Vrchol opatrnosti je vízový styk s ochranou.
Militantné kukučky znášajú vajcia do guľometných hniezd.
Proti veterným mlynom sa najlepšie bojuje v bezvetrí.
J. Heinrich

USPÁVANKA
Hajaj, búvaj ožran starý
nesnívaš len sa ti marí
pekne dýchaj zavri oči
svet sa vôkol teba točí
spinkaj, drichmaj ty paskuda
ťahá z teba jak zo suda
povoľ uzdu sladkým snom
o pivečku chladenom.
Keď sa ráno zobudíš
klin klinom zas vyrazíš!
J. Heinrich

Bol mužom činu. Stále vyčínal.
Prostrednosť by sme mali pokladať za krajnosť.
M. Hodál

Inzerát: Vymením strýka na ministerstve za strýka v autoservise.
M. Hodál

Z meteorológie: Tohoročné vrtkavé počasie oklamalo meteorológov, ale aj prírodu natoľko, že rozkvitla nielen korupcia, ale začala kvitnúť aj protekcia.

Nápis na náhrobnom kameni: “Keby si nefajčil a nepil, tak by si ešte pil a fajčil.“

Policajt hlási nadriadenému:
-Pán veliteľ, poslušne hlásim, že v noci sa mi narodil syn.
-Dobre,-registruje veliteľ – a máte na niekoho podozrenie?

Príde ľudožrút do reštaurácie a posadí sa. Príde k nemu čašník a osloví ho:
-Prejete si niečo?
-Áno. Zoznam hostí, – odvetí ľudožrút.

-Chcel by som kúpiť manželke bicykel.
-Chcete ju prekvapiť, pravda? – kladie mu otázku účastnícky predavač.
-Áno. Ona totiž čaká, že jej kúpim auto.

Príde had do obchodu a kupuje bicykel:
-Načo je vám bicykel, keď nemáte nohy? – pýta sa predavač.
-To je pre syna, -odpovie had.

Na súde.
-Ako ste sa mohli tak do nemoty opiť a potom riadiť auto, pán Mrkvička?
-Viete, počas silvestrovskej zábavy som bol v zlej spoločnosti. Boli sme štyria na liter slivovice a všetci, okrem mňa boli abstinenti.

Zhovárajú sa dvaja policajti:
-Jano, prečo si dnes taký smutný?
-Ale, včera som sa zúčastnil na vedomostnej súťaži a hoci som bol sám, skončil som tretí.

Úlety

Škuľavej pravde sa neradno do očí pozerať.
Synonymum je záložný výraz pre menej chápavých.
Niektoré slová sa ináč píšu a ináč čítajú. To robí problémy najmä analfabetom.
Mal by sa obnoviť trest smrti. Už len k vôli posledným želaniam.
Veď ani tá naša vlasť nám nie je bohvie ako verná…
Tak veľa by som toho chcel povedať, len sa bojím, že by mi nikto nerozumel…
J. Heinrich

NEZÚFAJ
Bez práce nie sú koláče
lajdák nech ale neplače
veď za veľa práce veru
dostaneš z koláča dieru!
J. Heinrich

Zrnká

Upozornenie! Nebrnkajte mi na nervy, dnes nie som naladený!
EÚ sa k novým členom správa ako k nevestám bez vena.
Politický kapitál sa vytĺka s tých, s ktorými to nejde po dobrom.
Dejiny nemajú núdzový východ.
Príkladom stretu záujmov je manželský trojuholník.
Ak by skutočne platilo, že čas sú peniaze, dôchodcovia by boli boháči.
Aj mozgové závity treba z času na čas premazať.
J. Žilinský

Lamentuje jedna prostitútka: – Mne nič život nedaroval. Ja som si musela všetko vyšľapať alebo vyplakať.

Mladá dáma tlačí zo všetkých síl auto. Celá udychčaná osloví okoloidúcenho muža:
-Pane, mohli by ste mi pomôcť?
On jej na to:
-Nie. Ja sa do aut nerozumiem.
xxx
Farár pribíja kladivom na faru nejaké oznámenie a zároveň sa prizerajúceho sa chlapčeka pýta:
-Chcel by si vedieť, čo je na tom lístku napísané?
-Nie,-hovorí chlapča. Iba čakám, čo poviete, ak si buchnete po prstoch.

xxx

Inštruktor na skúškach v autoškole:
-Pani vodička, čo urobíte, ak vám počas jazdy zlyhajú brzdy?
-Nuž čo, budem sa snažiť aby som vrazila do niečoho lacnejšieho.
xxx
Okoloidúci sa na salaši pýta baču:
-Čo stojí ten pes?
-A či ja viem prečo s nesadne.
-Ja myslím, že koľko stojí?
-Už si dve hodiny.
xxx
-Ten Miloško mal v živote veľké šťastie v láske.
-Áno. Najmä preto, že s mu podarilo dlho byť starým mládencom.

Šport v horoskope

Niektorí hráči sa síce narodili v znamení leva, no na hracej ploche sa správajú ako hyeny.
Otázka: Je vôbec niektorý z našich futbalistov narodený v znamení Strelca?
M. Lechan

Spoza čiary

Načo sú nohy tým, ktorí majú nos na góly?
Na ihriskách vanúšikovia kričia – Do toho! A ja doteraz neviem, že do čoho.
Tí čo si nemôžu prísť na chuť, sa najviac žerú.
M. Lechan

Sentencie

Naši turisti sú kultivovaní. Nehádžu mince do fontán, vyberajú ich.
Nejeden alpinista skončí tak, že ho natierajú alpou.
Život naučí aj futbalové hviezdy naparovať sa už iba nad harmančekom.
Krátky klinec nepredĺžiš ani dlhým premýšľaním v altáne.
Oponenti vetrolamov útočia vždy v bezvetrí.

Minipríbeh
Dostali ste päsťou do zubov? Vidíte, a sťažovali ste sa, že vám nik nič nedá zadarmo…
M. Kenda

PRE STROMY NEVIDIEŤ LES

Bolo by chybou
a pohromou,
nevidieť Cigáňov pre Rómov!
A. Mišanek

Bolo by chybou
a pohromou,
nevidieť Cigáňov pre Rómov!
A. Mišanek

Páčia sa mi vtipy bez slov. Nie však bez myšlienky.
M. Kupecký

Učiť sa treba všetkému. Aj žobraniu.
M. Kupecký
Odkedy som nebankovému subjektu sadol na lep, cítim sa ako mucha.
M. Kupecký

Debilné otázky, debilné odpovede

-Prečo hodinky nemajú nožičky, ale ručičky?
Preto, lebo keby mali nožičky, tak by vám ušli.
-Aký rozdiel je medzi komárom a mužom?
-Komár dokáže pichať po celú noc.
-Prečo je vdova sviňa smutná?
Pretože má manželku sviňu a deti prasce.
–Ako spoznáte blondínku pri počítači?
Tak, že pri myši je kúsok syra.
Prečo sa policajt a blondínka nemôžu utopiť?
-Pretože majú duté hlavy.
Čo je najväčším umením?
-Postaviť sa do rohu v okrúhlej miestnosti.
Čo je podmienkou, aby viagra účinne zabrala?
-Aby ste ju nepoužili doma.
Čo znamená, ak uvidíme na budove firmy čiernu zástavu?
-To, že sa tam uvoľnilo jedno pracovné miesto.
Môj manžel nemá v hlave nič iné, iba svoje auto. Čo vy na to?
-Aspoň má lacnú garáž.
–Kto je najväčší masochista?
-Mobil. Chce aby ste ho častejšie dobili.
xxx
Netreba nám na Slovensku zemetrasenie. I tak padá naša jedna firma za druhou.
M. Kupecký

NEKONEČNO
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.
M. Kenda

Láska je skvelé hnojivo. Ak na záhrade spálite všetky svoje naivné ľúbostné listy.
M. Kenda

Kúpiť mačku vo vreci sa oplatí najmä vtedy, ak kupujete vrece.

Ľ. Majer

Na napodobňovanie mocných ani tak nepotrebujeme talent, ako odvahu urobiť zo seba vola..
V. Javorský

Aforezy

Z najnovších rozprávok pre dospelých: „Kde bolo, tam nebude…“
Klebeta: Vraj šťastná budúcnosť je za nami a dlhy pred nami…
Z parlamentných kuloárov: Vraj istý nemenovaný poslanec sa zdržal hlasovania. Nezobudil sa včas.

Milan Kupecký

Vraví policajt kolegovi:
-Ten Rogalo je strašne silný vták. Musel som do neho vystrieľať celý zásobník, pokým pustil toho chlapa.
xxx
Rozhovor zo záhrobia:
-Pani Kenedyová, viete aké boli vaše posledné slová, ktoré ste povedali vtedy svojmu synovi Johnovi?
-Áno, dobre si to pamätám. Povedala som mu: -Dosť bolo výhovoriek synu, krátky výlet do Dallasu ťa predsa nezabije!…

xxx

-Slečna, bozk od vás by ma pripravil o rozum?
-A nepobozkala som vás ja už niekedy?!

xxx
Prvý rozhovor v histórii ľudstva.
Adam: -Eva, tak chceš byť mojou ženou, alebo nie?
Eva: -Ešte si to rozmyslím.
Adam: -Neváhaj, pretože mám ešte ďalšie rebrá.

xxx

Batériu dobiješ. Ženu nie.
Nepodaril sa mi zámer. Svokru sa mi nepodarilo nahovoriť hádzať bumerangom.
Žene narastú od lásky krídla, mužovi parohy.
Do urien hádžeme lístky s menami tých, ktorých by sme najradšej spopoľnili.
U nás sa chodí na Rysy, inde sa na ne poľuje.
D. Mika

Čierne diery

Nejednému hriešnikovi je všetko sväté.
Rada: Vzbudiť u občana nádej je potrebné. Už i preto, že nádej zomiera posledná.
Rada: Načo rozprávať o sebe?…Ak máte susedov.
Dnes sa dá ťažko vyžiť iba zo vzduchu. Natoľko je znečistený.
V preplnenej električke si aj sediaci vystoja.
Veľa sa dá povedať kvetom. Najmä ak nás manželka nepustí k slovu.
M. Kupecký

Myšlienočky

Moja manželka o mne tvrdí, že som blázon. Má pravdu…som blázon – do susedky.
S pripečeným mozgom je ťažké zachovať si chladnú hlavu.
Hovädzina je vraj zdravšia ako bravčovina. Ale krava má na to určite iný názor.
S jedlom rastie chuť. Vypiť si.
Byť na čele neznamená skákať po hlavách.
Ľ. Majer

INZERÁTY

Dajte si vytrhnúť zub! Zn. Lacno,100 eur za hodinu.

Príjmeme sekretárku. Zn. Požadované vzdelanie 9O-6O-9O.

Na konci futbalovej sezóny predáme lacno tri body. Zn. TJ Machnáč.

Koktavý riaditeľ príjme pomaly píšucu sekretárku. Zn. Nikto nie je dokonalý.

Zo sťažnosti občana: Vysoký plat je v súčasnosti pre mňa nedostupný.

Ján Heinrich

O nás, o ľuďoch

Dobrý priateľ ti v núdzi podá ruku. Povie – ahoj! a zmizne.
Ľudia sú svine! Viem to podľa seba.
Niektoré lásky sú pekné práve preto, že práve končia.
Ľudia sú lepší ako povesť a horší ako nekrológ.
Ľ. Víťazka

Človek aj po vykonaní špinavej práce sa snaží mať čisté ruky.
Ľ.Víťazka

Skúsenosť: V živote si dajte pozor na ľudí! Ináč sa nemusíte ničoho báť…
Najťažšie sú víťazstvá nad sebou samým. Viem o čom hovorím,
Ľ. Víťazka

Erotizmy
Prostitúcia je dobre prosperujúci podnik aj bez zahraničnej účasti.
Sex sa nedá merať počtom čísel.
Ľ. Víťazka

Byť na čele neznamená skákať po hlavách.
Ľ. Majer

Vy sa pýtate, my odpovedáme

-Ako blondínka zabíja kapra?
Snaží sa ho utopiť vo vani.
-Kde nájde človek šťastie, zdravie, spravodlivosť?
V slovníku cudzích slov.
-Prečo policajt nosí obušok?
Preto, ak by ho napadla myšlienka, aby sa mal možnosť adekvátne ubrániť.
-Ako spoznáte roztržitú blondínku? Za uchom má tampax a nevie si spomenúť, kam si dala cigaretu.
-Prečo majú policajti pri televízore feferónku?
Aby mali ostrejší obraz.
Viete aké sú posledné slová krátkozrakého zberateľa malín v lese?
-Áno. Prepáčte, ale prečo zberáte maliny v takom teplom kožuchu?
Čo je najsmiešnejšie?
-Keď včela dostane alergiu na peľ.
-Prečo majú policajti v aute pílku?
Aby mohli lepšie rezať zákruty.
(Pýtajte sa, odpovieme!)

Predstavujeme slovenských humoristov
Dnes: Martin Paur

(Môj životopis – ak ho chcete prezentovať v Humorikone).
Že som sa narodil, to hádam netreba uvádzať. Aj tej najbyrokratejšej neveriacej duši môžem ukázať platný rodný list. Kto nedôveruje písomnostiam tak ma môže prísť navštíviť. Určite nebude mať problémy ma identifikovať, lebo mám cakom.- prásk dva metre.
Ako dieťa som veľa plakával a smial sa. Vraj už vtedy som mal humoristický plač a satirický smiech. Vyrastal som spokojne v dobe bigótneho komunizmu, ktorý bol sám o sebe do popuku. Evokoval vo mne satirické asociácie, ktoré však vo mne ešte len driemali.
Rád som čítaval to, čo ma zaujalo. Svoj intelektuálny smäd som už od detstva mal možnosť uhasiť vďaka veľkej knižnici a zároveň sa poučiť o štylizácií, pretože môj otec bol učiteľom jazykov a matka vášnivá čitateľka (a je dodnes).
Na základnej škole som v žiadnom prípade nebol snaživým žiakom. Povinné čítanie (vrátane Čenkových detí) som veselo opisoval. Ako stredoškolák som absolvoval priemyslovku v Dubnici nad Váhom, kde bola v absolútnej prevahe technická literatúra bez miesta na literárny štýl . Nikdy som nepomyslel, že by som sa mohol pokúsiť o spisovateľskú dráhu. Ale život mal viac fantázie ako ja. Čo som mal zasiate v duši, to sa nedalo vymazať. O pár liet som stretol veľkú lásku, pod vplyvom ktorej som začal písať. Žánre boli rozmanité, nechýbala okrem filozofických poviedok ani satira a humor. Moje práce začali vychádzať aj v celoslovenských periodikách. Zároveň som študoval na odbornej vysokej škole, ktorú sa mi podarilo úspešne skončiť v roku 1990 a ešte v ten rok som nastúpil na základnú vojenskú službu. Aj tým najlojálnejším veliteľom bolo jasné, že zo mňa vojak nebude. Po skončení tejto občianskej povinnosti som sa vrátil domov a zamestnal som sa v Stredoslovenských energetických závodoch ako ekonóm obchodnej činnosti. Počas víkendov a po poobediach vznikala moja kniha krátkych próz, podarilo sa mi ju vydať pod názvom – Slon v rajskej záhrade (ilustroval ju Bruno Horecký a vychádza na pokračovanie v Humorikone). Momentálne som na invalidnom dôchodku a preto mám dostatok času na uplatnenie svojich pisateľských ambícií.

(spracoval: M. Kupecký)

-Toto auto som vyhral v lotérii.
-A čo manželka?
-Odvtedy je v bezvedomí, onemela.
-Nuž, tomu sa vraví ozajstné šťastie.

xxx

Oznam:
Predám psa pittbula, zožral mi svokru. Značka: Kupujte, kým mu chutí.

xxx

Príde žena s mužom do bufetu a objedná si dve párky.
-Aj chren?-pýta sa predavač.
-Áno. Aj chren si dá párky.

xxx

Pozmenené porekadlo: Od oslov k činom!
Ak sa príliš dlho hádžu perly sviniam, namýšľajú si, že sú perlorodky.
M. Janega
Ak vám vravia, že ste idiot, vyzeráte ako idiot, cítite sa ako idiot, tak na tom niečo bude.
D. Mika

Čítanie na pokračovanie Slon v Rajskej záhrade
autor: M. Paur

Odišla spokojná

„Babka, preboha, babka !“ kričí zúfalo vodič parného valca, ktorý sa nezadržateľne rúti na nič netušiacu chodkyňu. Pre vetchú, rokmi a starosťami poznamenanú osôbku však akoby svet neexistoval.
„Nebesá, nabok babka!“ reve šofér a horúčkovito sa jej snaží vyhnúť, zápasiac s pokazeným riadením a brzdami. Starenka si pokojne cupká dolu kopcom, premýšľa nad svojimi milovanými vnučkami a pravnúčatkami, neuvedomujúc si smrteľné nebezpečenstvo.
Od osudového stretu ju delia už len zlomky sekundy.
V poslednej chvíli, akoby zázrakom, stroj zatočil vľavo a hrmotne sa vrútil do dverí garáže. Šofér preletel cez predné sklo, odrazil sa od pružnej oceľovej výstuže a po nepríliš vydarenej ceste vzduchom dopadol na chodník pred rezko si vykračujúcu tetu.
„Babka,“ šeptá zo zotrvačnosti, mechanicky a na tvári sa mu rozširuje šťastný úsmev záchrancu. Starenka, ktorá sa medzitým preberie z dúm, si ho všimne a štítivo sa zarazí.
„Ty ožran!“ utrúsi zlostne pomedzi zuby, nevediac, čo sa stalo. Chlapík bez jediného promile v krvi jej pokarhanie už nepočuje. Stráca vedomie.
„Keby ma taký flákač našiel ležať na chodníku, určite by sa na mňa vy…“ Spoločensky neprimeraný výraz, ktorý jej preblysol mysľou, hádam ani nie je vhodné uvádzať. Aj babky s dobrou výchovou majú chvíle, keď svoje pohoršenie prestávajú kontrolovať. Preložila si tašku s nedeľným nákupom pre vnučku do druhej ruky a pobrala sa ďalej. Hrial ju pocit, že aspoň jej ratolesti sú slušné a ohľaduplné. (Pokračovanie v budúcom čísle…)

Sentencie

Naši turisti sú kultivovaní. Nehádžu mince do fontán, vyberajú ich.
Nejeden alpinista skončí tak, že ho natierajú alpou.
Život naučí aj futbalové hviezdy naparovať sa už iba nad harmančekom.
Krátky klinec nepredĺžiš ani dlhým premýšľaním v altáne.
Oponenti vetrolamov útočia vždy v bezvetrí.
M. Kenda

Odpovede na otázky

-Kto je vegetarián?
Lenivý poľovník.
-Boli ste už na Štrbskom plese?
Nie. My chodíme na hasičský.
-Prečo policajti jazdia tak rýchlo?
Aby nezabudli kam sa vlastne ponáhľajú.
-Čo urobí blondínka, keď je jej zima?
Ide do rohu, pretože tam je 90 stupňov.
-Čo je maximálna tučnota?
Keď vás musia do vane pchať obuvákom.
Prečo idú policajti do garáže s obuškom?
-Idú dobíjať batériu.
-Ako spoznáte veselého cyklistu?
-Má muchy medzi zubami.
Aký rozdiel je medzi blondínkou a mliečnym zubom?
-Mliečny zub vie, kedy má vypadnúť.

Takmer klasika

Všetci čerti sú na jedno kopýtko!
S chladnou hlavou reaguje iba nebožtík.
V bordeli sa neodporúča nadávať na pomery.
Komu robota nevonia – smrdí grošom
Radšej poctivý úplatok, ako špinavá provízia
Alkoholik je človek, ktorý už pije aj za svoje.
Kto sa chce dať na pokánie, musí najskôr zhrešiť
Pre tých, čo lezú do zadku je pätolízačstvo doplnkovým športom.
Štátny rozpočet sa nedá prekročiť iba podliezť.
Demokracia vraj u nás zvíťazí, aj keby nemal kameň na kameni zostať!
J. Heinrich

Lechanizmy

Kto kope druhému jamu, zväčša mlčí ako hrob.
Ja chcem meniť svet, moja stará mňa.
Ľudia, ktorí chodia spať so sliepkami, veľa znesú.
Nevylievajte si svoje city. Kto to má po vás utierať?
Srdce si vždy nechám u frajerky, no špinavú bielizeň nosím domov.
Tí čo radi kupujú za facku, neskôr vás zažalujú na ublížení na tele.
Ako mladoženáč môžem všetko, okrem toho, čo nesmiem.
Kto si položí latku veľmi vysoko, podíde ju aj so vztýčenou hlavou.
M. Lechan

Prišlo mi  na um

Držím diétu. Hovoria totiž o mne, že sa nemôžem vmestiť do kože.
Môže byť handicap záhradníkom?
Nosil drevo do lesa. Bodaj by nie, potreboval ho na stavbu chaty.
V práci nehľadím nikdy na nejakú tú minútu navyše, ak nie som hodinárom.
Všetko na svete sa mení. Okrem jedálneho lístka.
Niektoré problémy sú také naliehavé, že mi nedajú spávať ani v robote.
Hlupákom je hej. Hodia sa na všetko.
Kto neskoro chodí, asi nemal kam zaparkovať.
Nerád lámem rekordy, pretože vždy sa potom nájde niekto, kto mi to dá k náhrade.
M. Lechan

USPÁVANKA

Hajaj, búvaj ožran starý
nesnívaš len sa ti marí
pekne dýchaj zavri oči
svet sa vôkol teba točí
spinkaj, drichmaj ty paskuda
ťahá z teba jak zo suda
povoľ uzdu sladkým snom
o pivečku chladenom.
Keď sa ráno zobudíš
klin klinom zas vyrazíš!
J. Heinrich

Západ nám pomôže z problémov, do ktorých sme sa jeho zásluhou dostali.
M. Kupecký

Personifikácia: Aj chlap sa opil, aj fľaša zostala celá!
Ľ. Majer

Každý sľub má tú výhodu, že sa nemusí dodržať.
D. Mika

xxx

Otec hovorí svojmu synovi:
-Synak, z teba by bol ideálny politik.
-Prečo, otec?
-Vieš klamať rovno do očí.

V HLBOKEJ DOLINE

V hlbokej doline, srnka vodu pila
teraz tam lomozí motorová píla.
Kdeže ti je koniec dolinôčka úzka?
Poputuje drevo až hen do Rakúska.
Ján Heinrich

Jedni kradnú, lebo sú hladní, druhí preto, lebo sú nenažratí.
D. Mika

Aforezy

Ak diabol koná dobro, musí v tom byť nejaká čertovina.
Pre bezzubého je aj chlieb tvrdou realitou.
Nie každá žena, ktorá si zarába po ležiačky je automechaničkou.
Žiaľ, niektorým to páli iba vtedy, ak stlačia spúšť.
M. Janega

Ľahšie je zhodiť sedemdesiat kíl z balkóna, ako jedno kilo zo seba.
V nejednej domácnosti je manžel tichým spoločníkom.
Vediem dvojaký život-jeden horší ako druhý.
Kde nestačí zdravý rozum, nastupuje právo.
Rozdvojená osobnosť nemusí vždy súhlasiť so svojím názorom.
Jánošík bol údajným zbojníkom. (Niekto ho udal).
Údajných bossov podsvetia by mali naháňať údajní policajti.
D. Mika

Rada: Neposielaj svojich nepriateľov do pekla. Čo ak sa tam s nimi stretneš?!
Najprácnejšie sa kapitál vytĺka kladivom.
Vravieval vždy z mosta do prosta a preto býval pod mostom.
M. Janega

Nejeden smrad používa drahé parfumy.
Krsteného vína sa bojím ako čert svätenej vody.
Hlupák sa nevie prehrýzť ku korytu zubami múdrosti.
Daň z prania špinavých peňazí je zakotvená v trestnom sadzobníku.
M. Janega

V našich masmédiách pribúda oveľa viac súťaží, ako výhercov.
Zdá sa, že najviac vysychajú finančné toky.
Sme čistotný národ. Súdiac podľa prania špinavých peňazí.
M. Kupecký

Ide krásna sexi žena po pustatine a hľadá nejakého muža, aby ukojila svoje túžby. Tu zbadá dobre stavaného muža, pribehne k nemu, hodí sa mu do náručia a hovorí: „Rob si so mnou čo chceš!“ A ľudožrút ju zjedol.
I. Prielomek

Psychiater sa pýta pacienta:
– A kedy ste mali pocit, že ste pes?
-Ešte v čase, keď som bol šteniatkom.
xxx
Dvaja chlapi sa zhovárajú:
-Iba pred chvíľou som mal kúsok salámy a už je v zadku.
-Človeče, to máš ale rýchle trávenie.
M. Miškovičová

Aforizmy

Pred voľbami prezidenta: Hlava štátu by nemala byť kapustná.
Najbolestivejšie je umývanie hláv bez šampónu.
Nechcel by som mať starosti dnešných starostov.
Ostrá satira ťažko nájde pochopenie u tupcov.
Božie mlyny melú pomaly. Tie naše akoby mleli z posledného.
M. Kupecký

So ženou sa vedel vyspať iba po použití tabletky. Tabletky na spanie.
Milionárovi vyhráva do ucha cigánska hudba, chudákovi v žalúdku symfonický orchester.
M. Janega

Kto hľadá nájde. Niekedy aj sponzora!
Nešlo o lacný humor, hoci tomu napovedala výška honorárov.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
M. Kupecký

Trávnice
Hrabala, hrabala
v tvrdej branži popu
nahrabala kopu!
Len tak ,medzi nami
nehrabe hrabľami…
***
Pokiaľ bola dievka malá
kosáčikom húskam žala
už je žiačka, vravel ktosi
spolužiakom trávu nosí…
***
Slniečko horúce
nepáľ že ma nepáľ!
Nový frajer tu je
ten ma opaľuje!
***
Sadaj, slnko, sadaj
za tie kopce špiny
jedného čert už vzal
zajtra príde iný.
Sadaj, slnko, sadaj
za haldy odpadu
dám si pivo s rumom
zlepší mi náladu !
J. Heinrich

o Najsledovanejší kanál je obyčajne ten, ktorý je upchatý.
o Čo slušnosť káže, zdravý rozum dnes nedovolí.
o Ošklbaného vtáka poznáš podľa toho, že je okrúžkovaný.
o Lepšia perfektná pitva, ako zbabraná operácia.
J. Žilinský

Pýtate sa, odpovedáme…

-Aký rozdiel je medzi živou a mŕtvou ženou?
Sex je rovnaký, ale riadu pribúda.
-Kedy má blondínka prázdne ruky?
Keď vezme rozum do hrsti.
-Prečo policajti chodia dvaja?
Jeden pozná cestu tam a druhý späť.
-Prečo trabant nemá pásy?
-Aby sa vodič necítil ako v ruksaku.
Koľko vtipov je o blondínkach a policajtoch?
-Ani jeden, všetko je pravda.
Ten, kto vie plávať v dlhoch, nemusí mať obavy, že sa utopí v bohatstve.
Najväčší paradox je, keď slepí hrajú oko.
J. Heinrich

Alenka hovorí po troch mesiacoch Petrovi: „Kedy mi konečne predstavíš svoju rodinu?“ -Teraz to nejde, deti sú u babky a manželka je na školení.

xxx

Kohút vojde do Mc Donalda, pozerá na grilované kurčatá a hovorí: „Samé solárko, samé kolotoče a vonku nie je do čoho pichnúť!“
Včera večer som ťa zúfalo hľadala, chcela som ťa cítiť na celom tele celú noc. Nakoniec som musela smutná zaspať bez teba. Kde si???? Tvoja zasraná pyžama!
Zapnite si prosím, vaše mozgové závity. Bolo zistené, že ich veľmi zriedka používate. Váš operátor.
Zvonku je to chlpaté a znútra plné semena. Čo je to? KIWI. 

Priateľ hovorí priateľovi: „Mám pre teba zlú správu. Niekto nám súloží tvoju ženu.“
Suseda, váš galgan mi povedal, že som stará krava! -Prepáčte, strelím mu zaucho. Viete, vždy som mu hovorila, že sa ľudia nemajú posudzovať podľa výzoru.
Vysvetľuje Japonec americkým turistom, čo je to kamikadze a vraví: „Pozerajte sa prosím pozorne, ukážem to iba raz.“
Chodí to po námestí a je to čierne a má niečo biele na chrbte. Čo je to? Krtko s kozmodiskom.
Aký je rozdiel medzi cigaretou a pluhom? – No, cigaretu ťahá jeden vôl a pluh dvaja.
Príde domov Jožko a pýta sa otca:- Oci, prečo sa volá náš jazyk materinský? – Lebo my otcovia sa nikdy nedostaneme k slovu.
Na dovolenke ste pribrali, máte také tučné líca, bola tam taká dobrá strava? – Ale čoby, každý deň som fúkal matrace.
Čo povie Rišo Muller, keď mu dôjde joint? Do riti, čo je to za blbá hudba!
Muž vraví predavačke: „ Nie sú tie huby náhodou jedovaté? „ -Sú, preto ich aj predávame lacnejšie.

Susedská

Vo veršoch to nezvládzem
skúsim teda v próze,
o zdochnutej plesať chcem,
susedovej koze.
M. Krištofovič

Zaujímavý rekord

Vraj už aj v politike
vznikol rekord dnes,
čo zápas to iný dres.
M. Krištofovič

Na cinteri živo

Zvečerilo sa. Na cintorín si kľakla tma bojazlivo ako obžalovaný pred inkvizítorom. Pomníky sa zmenili na matné zrkadliace plochy, o ktoré sa opieralo mihotavé svetlo kahancov a sviečok. Pohrebisko sa vyľudnilo, opitý správca uzavrel vstupné brány a odobral sa preč ešte dokŕmiť opicu. Pracovné prostredie ho zrejme k ničomu inému neinšpirovalo. Priestranstvo úplne osirelo, avšak len na krátku chvíľu. Z vôle Hospodina sa tu aj dnes odohral pravidelný zázrak- mŕtvi vstali z hrobov. Túto príležitosť nevyužili iba krajne lenivý nebožtíci. Vďaka opakovaným stretávkam a rozhovorom sa všetci, čo nebojkotovali Božie rozhodnutie, poznali po mene ako zamestnanci v prosperujúcej a dobrej firme. Pri plote pod orechom sa ako prví na cinteri prebudil Paľo s Petrom. Hneď sa aj jeden druhému zdôverili:
„Ako sa máš?“, spýtal sa Peter Paľa.
„Ani sa nepýtaj“, odpovedal Paľo. „ Za života som si myslel, že sa na Druhom svete zbavím svokry a teraz musím na nej ležať. A vraj: Spi sladko!“
„ Ani ja sa nemám o nič lepšie“, riekol Peter. „ Moja manželka mi vyčíta, že som jej pokazil nielen život ale aj smrť.“
Pri točke s vodou sa stretol Vinco s Lojzom.
„Vinco, kam sa tak ženieš,“ položil otázku Lojzo.
„ Mám stretnutie so súrodencami. Veľmi sa teším. Odvtedy, čo sa nemáme o čo prieť, sme ako združenie penzionovaných anjelov“.
„ A ty máš čo nového?, pokračoval v debate Vinco.
„ Robí mi starosti kamarát Rasťo. Upadol do takej depresie, že ho už nebaví ani strašiť svoju ovdovenú ženu!“
Vtedy som sa i ja vyhrabal zo svojho dvojmiestneho apartmá. Rozhliadol som sa na obidve strany a zbadal som, ako ku mne trieli priateľ Miro.
„ Odkiaľ ideš?“, preriekol som zvedavo, keď podišiel celkom blízko.
„ Z márnice. Leží tam čerstvá šesťdesiatnička. Na prvý pohľad som sa zamiloval a roztúžil.“
„Roztúžil?“, spýtal som sa neveriacky po tom, čo som sa zahľadel na miesto, kde mal predtým chlapstvo. Ledabolo pohodil rukou a odvetil:
„Platonická láska kvitne v každom veku.“
Chápavo som sa pousmial a pobral som sa na Nový cintorín navštíviť mládež do sto rokov. Cestou som naďabil na hlúčik detí.
„Čo robíte, detváky“, zvolal som
„ Už netrpezlivo čakáme, kedy sa k nám pripoja naši rodičia“, preriekli úprimne.
„ Čím skôr, tým lepšie“, povzbudil som ich, hoci moja reakcia sa dala chápať aj ako škodoradostnosť . Potom som pokračoval v ceste a zároveň premýšľal:
„ Taká nádherná noc. Keby som sa mal znovu narodiť, tak chcem byť opäť Žilinčan. Veď v Žiline je taký krásny a spoločensky žijúci cmiter.“

Ján Hocman

Milovanie

Ležíme vedľa seba, tak blízko, že tvoja príťažlivosť vo mne vzbudzuje nesmiernu žiadostivosť. Prežaruje ma svetlo tvojich očí, prebodáva ma ako Amorov šíp a zachvacuje ma túžbou po tebe. Čoraz viac absorbujem opojnú silu tvojej ženskosti, provokuje všetky čiastočky môjho tela. Pobláznene a spontánne kmitajú vo vymedzenom priestore svojich dráh. Zdá sa , že aj tá najvnútornejšia, ukrytá v najhlbšej štruktúre môjho telesa sa vyderie von a priblíži sa k tvojej zamatovej pokožke.
Dotkol som sa bozkom tvojho čela a čochvíľa ho obopína celý veniec vášnivých dotykov. Kladiem ruku na hebké rúno tvojich vlasov, poddajne sa stáčajú do mäkkého chumáča a prsty sa mi vnárajú medzi voňavé pramienky padajúce na tvoje nahé plecia.
A pery! Sú akoby vstupnou bránou do krajiny rozkoší. Naše ústa sa spojili a dýchame len sladkosť ich dotyku.
Nevnímam nič, len teba, nevidím nič, len tvoje ladné obrysy, nepočujem nič len tvoj vzrušený dych, necítim nič , len mäkkosť tvojej pleti. Naše mená v tomto okamihu neexistujú, naše osudy odvial vietor vzrušenia, naše miesto v priestore a čase sa stráca. Zostáva len bez tváre, nedefinovateľný, nepopísateľný pocit rozkoše.
Blížime sa k vrcholu, vzrušenie prekypuje z našich telesných schránok a napokon vyvrchoľuje na končiari lásky. Hustá hmla, ktorá zastiera vnímavosť našich zmyslov pre vonkajší svet, sa pomaly rozplýva. Začíname opäť pociťovať svoju neoddeliteľnosť a spätosť s okolím. Vášeň sa pozvoľne mení na vánok jemnej nehy, tichú hladinu porozumenia, len drobné kamienky nežností čeria jej dokonalý pokoj.
Zobudil som sa. Bolí ma hlava, tmavý nábytok vytvára podivné kontúry. Rozplývajú sa do rozmazaných a výsmešných obrazcov, ktoré sa na mňa šklebia s tichou a zhovievavou iróniou. A na pyžame tvrdá škvrna v tvare nevkusného porcelánového paroháča!

Jozef Dunajovec

Na šľaktrafenie

Veziem sa vo svojom pohodlnom autíčku komótnym tempom, keď tu zrazu zbadám pri ceste tabuľu s nápisom „LACNO VULKANIZUJEM“. Ani som sa neobťažoval pri onej tabuli zastaviť a automaticky som odbočil v smere, ktorý naznačovala šípka. Napokon vulkanizácia vyjde lacnejšie, ako nové pneumatiky. O chvíľu som dorazil k prepychovej vile. Brána bola otvorená, takže som bez zastavenia vošiel do objektu. Za okamih sa vo dverách vilky objavil statný a zavalitý chlapík. Chcem vystúpiť z auta, keď vtom obor na mňa z ničoho nič vyštekne – tak už ťa čerti priniesli, ty jeden nepodarený potomok psa baskervilského?!- Pri týchto „uvítacích“ slovách ma nepríjemne zamrazilo a chcel som sa patrične ohradiť, lenže slovko odporu nie a nie zo seba vysúkať. Iba som nezrozumiteľne čosi bľabotal. – Nenaučili ťa hovoriť, ty jeden mimoriadne nepodarený absolvent logopedickej terapie, – pokračoval v urážkach obor. Chcel som čosi na svoju obranu povedať, ale chlapík na mňa vychrstol ďalšiu spŕšku nelichotivých nadávok. – Čosi sa ti nezdá, ty jelito bravčové, oboma telesnými otvormi súčasne smradľavou kašou nadievané? Neboj sa, si na správnej adrese. Lucifer mi totiž vopred zvestoval, že ma ide navštíviť jeho zástupca Belzebub. A hoci rožky na tvojej obrovskej a neforemnej gebuli nevidno, istotne si to ty. Razí z teba vôňa pekelnej čvargy, do ktorej ty nesporne patríš. – Priznám sa, úzkosť mi zvierala hrdlo, lebo toto naozaj nebolo s kostolným poriadkom. Bolo mi jasné, že verbálne a už tobôž nie fyzicky sa istotne neobhájim. Na smrť vydesený som klesol za volant a chcel som zdúchnuť kade ľahšie. Hromotĺk ma však bezohľadne schmatol za golier a žiadal ma dôrazne, aby som mu zaraz vysolil tri tisícky. Keď videl, že na neho hľadím ako teľa na nové vráta, pokračoval v urážkach,- ty jedno teľa neokrôchané, vagabund akýsi, mamľasisko a demoralizant jeden, všetkými politickými masťami mazaný parazit ťažko skúšaného národa, lžou odkojený kojot, ale už aj vycáluj rovné štyri stovky, lebo ti otcu materi gebuľu odtrhnem až pri samom zadku. – Bol som paralyzovaný, a preto som sa nemal k činu. Vtedy on ešte pritvrdil. – Šľak ti kosou pupok šmirgľoval, ty Kubo jeden debilný, ťarbavý, od hnoja smradľavý, je ti garantujem, že ak v tomto okamihu nevysolíš päťtisícovku, tak ti požeriem tvoje obľúbené makové buchty. – Pomyslel som si, že dosť bolo urážok, lebo po každej sérii nadávok požadoval obor čoraz väčšiu sumu peňazí. A preto som z vrecka podvedome vylovil päťtisícovku a celou silou som mu ju pričapil na vysoké a široké čelo. To bol jediný úder, ktorý som si proti obrovi dovolil, a pri ktorom on neodporoval. Náhlivo som naštartoval a zastavil som sa až pri onej tabuli. Všetko mi bolo jasné, keď som si ju s vypleštenými očami prečítal. Text znel takto: LACNO VULGARIZUJEM. Poskytujem privykacie tréningy pre začínajúcich a ešte nezocelených politikov pre prípad priameho kontaktu s voličmi. Povedzte, nie je to na šľaktrafenie?
L. Bednár

S T R E T N U T I E

Zavolal mi spolužiak. Vraj, mali by sme sa konečne stretnúť. Na tradíciu nadviazať. Veď bývali časy, keď sme sa stretávali pravidelne, celá trieda. Kým sme boli všetci nažive. Čas je však nemilosrdný a tak sa nás schádzalo čoraz menej a menej, až to zakapalo.
Nuž, dalo nám to roboty, kým sme opäť pozisťovali, kto, kde, ako a či vôbec … Zostalo nás ešte zopár. Tak sme miesto stretnutia vyhliadli, pozvánky rozoslali.
Ani na Neho sme nezabudli. Lebo On nesmel chýbať ani na jednom našom stretnutí. Vedeli sme, že žije. Veď On, je teraz Niekto. Vysoká funkcia ho zdobí. Len aby naše pozvanie prijal…Prisľúbil a veru aj prišiel. Teda najskôr to tam takí od fachu všetko prekutali. Potom nastúpili ochrankári. Boli všade a mali sme dojem, že ich je tam viac, ako nás, konškolákov. Nakoniec prifrčala kolóna. Policajti zastavili premávku a z opancierovaného auta vystúpil On.
Neformálne, postupne všetkých vyobjímal, v oba vrhy vybozkával každého. Familiárne, krstnými menami nás oslovoval. Málokomu sa trafil do mena, ale to mu zjavne vôbec neprekážalo. Na zdravie si s nami pripil. V krátkom, improvizovanom prejave, ktorý z papierika prečítal, zaželal nám veľa zdravia a úspechov. Sem – tam si aj slzu dojatia z oka zotrel.
Dlho sa však nezdržal, lebo, ak sám povedal, nie je už pánom svojho času. Ešte predtým, ako odišiel, museli sme všetci prisahať, že mu my aj naše famílie dáme hlasy v nastávajúcich voľbách.
Drží sa veru obdivuhodne, náš súdruh triedny profesor.

M. Paur

Byť na čele neznamená skákať po hlavách.
Ľ. Majer

RÚHAČSKA HISTÓRIA
Nečakane sa mi zjavil Pán. Trochu ma to zaskočilo. Veď doteraz, keď niečo chcel, vždy ma k sebe na Horu povolal.
– Starneš, synu , – vraví uvážlivo – nohy ťa už sotva nosia. Rozhodol som sa preto, že nie ty mňa, ale ja teba budem navštevovať. Som všadeprítomný a tak ma to nič nestojí…
– Vážim si toho, ó Najvyšší, – jachtám, keď som sa už trochu spamätal – je to od Teba ušľachtilé.
A už bol aj preč. Nie však nadlho.
Na druhý deň sa objavil znova.
– Tak som tu zas, – hovorí – ale neboj sa, žiadnu službu od teba nežiadam. Ja len tak, slovko – dve prehodiť. Ako za starým známym.
Prehodili sme zopár zdvorilostných fráz a už ho nebolo.
Ako čas beží, navštevuje ma Pán čoraz častejšie. Aj viackrát za deň. Nielen na pár minút. Niekedy aj hodiny u mňa pobudne.
Nostalgicky spomínam na časy, keď som sa musel v potu tváre celú večnosť na Horu terigať…

Peter Knap

VERTE ŠAMANOM !
Verte šamanom ! To vám radím a viem prečo.
V jednom zo svojich predchádzajúcich životov som bol neandertálcom. V jaskyni žila naša tlupa. Všade okolo kopa zelene. Šťavnatými plodmi konáre obťažkané sa zahryznúť núkali. Zveri lovnej nadostač. Z prameňov krištáľová voda hojne vyviera. Dostatok vôkol ako v rajskej záhrade.
Šaman ale radí : Robte si zásoby !
Nikto ho ale nebral vážne. Ktože by veril takým proroctvám.
Márne tĺkol do dutého dreva, darmo dúchal do posvätného ohňa, jeho radám nikto nenačúval.
Až, jedného krásneho dňa, z čista – jasna, nastala doba ľadová…

Ondrej Bosík

GESTO
Vážení a milí už sa opäť k voľbám chýli
dobré budú asi od dôchodcov hlasy
prezieravo a tiež pružne
pridáme im na almužne.

ZÁZRAK
Šestnásť rokov sa už kradne
stále ešte nie sme na dne
humpľuje sa kradne, zdiera
nemá dna tá čierna diera!

KOREŇ
Uisťujem sa zas´ znova
v čom je koreň toho slova:
Predsa klamú cez reklamu!

RÚBANICA
Stará múdrosť vraví :
Keď padajú hlavy
zostaň pri tom s čistým štítom.

NÁVAL
Hrnú sa k nám. Ktorí?
Zahraniční investori!
Za čím? (medzi nami)
Za daňovými prázdninami!
Aká že je ďalšia cena?
Pôda grátis vykúpená!
Cena práce – za šestáky.
Nuž preto záujem taký…

STARÁ MÚDROSŤ
Zásadu tú vyriekol
dávno múdry ktosi:
Nesmie strácať hlavu
ten kto jarmo nosí!

MODLITBA
Dajže Bože dajže stratu
nech nemusím platiť štátu
nech mi pokoj na duši
zdaňovaním neruší.

SPIEVANKY
Spievanky, spievanky kdeže ste sa vzali?
Idú také vtipy čapujú vás z pípy
nalievajú z fľaše tie pesničky naše
pomalé aj chytré sú ich hektolitre.
Marián Palko

Podnikateľ

Pred niekoľkými rokmi som začal podnikať. Ilúzie o rýchlom zbohatnutí ma pobalamutili. Ale čoskoro som zistil, že to nie je med lízať. Splácať pôžičku, starať sa o výplaty pre zamestnancov, dane, odvody, poistky, prizanania …
V bezsenných nociach ma prenasledovali mory. Neuhradené faktúry, konto ide do mínusu. O zisku ani nechyrovať.
Vtedy ma osvietila spásonosná myšlienka. Vyhlásil som bankrot.
Netrvalo dlho a založil som Neziskovú organizáciu.
A peniažky sa mi len tak sypú…

Tibor Gubáš

Keď kamene prehovoria

Na ceste ležia tri kamene. Ležia tam dávno, zdá sa že od nepamäti. Až nastal ten zázračný čas a kamene prehovorili.
– Ja som Základný kameň, – ozval sa ten prvý – som z vás najdôležitejší a preto chcem, aby ste mi prejavovali úctu !
– Daj sa mi svete, – vraví druhý – ja som Kameň mudrcov ! Mne sa klaňajú najmocnejší a najmúdrejší…
Len tretí kameň mlčal a tváril sa náramne tajomne.
– A ty si kto ? – došla tým dvom trpezlivosť.
– Ja som Kameň úrazu – prehodil mrazivo.
Tak sa stalo, že kamene opäť onemeli.

J. Tadian

Darmo dúchať do pahreby, ak nie je čo priložiť.
Výlet s partiou sa nazýva partitúra.
Najnebezpečnejší sú tí, ktorí sa do dejín zapisujú tromi krížikmi.
Blázni a deti hovoria pravdu. Deti z toho nakoniec vyrastú.
Za živa fajčiar, po smrti tuhý.
Nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť horšie.

V. Haring

Ako písmo káže

Dlhé roky som žil cnostným a bohabojným životom. Tak ako Písmo káže. Striedmy v jedle a pití, verný zákonitej manželke. No a to ostatné tiež. Nebola to síce žiadna veľká zábava, ale odmena mala stáť za všetko to pozemské odriekanie. Po smrti ma čakal raj, kráľovstvo nebeské.
V podvedomí mi však hlodal červ pochybnosti. Aké je to v pekle ? Budem sa tam škvariť v ohni spolu s ostatnými hriešnikmi ?
To som mal už dávnejšie v pätách čudného chlapíka. Chodil za mnou, občas mi priateľsky zamával. Nebyť toho čudného výrazu v tvári, povedal by som – sympaťák.
Až raz sa pri mne pristavil. A začal bez veľkých okolkov.
– Som Xaver – povedal – poď so mnou, niečo ti ukážem. Bez slova som ho nasledoval.
Zaviedol ma do akejsi miestnosti. Stál tam prehrávač s obrazovkou. Vložil CD – čko a zapol. Predo mnou sa začínal odvíjať obraz nekonečných radovánok. Poloodeté ženy, rozkokošení muži, more alkoholu, drogy, rytmická muzika. Dej pokračuje. Tanec, chľast, striptíz, orgie.
– Takto to vyzerá v pekle ! – uzavrel Xaver naše stretnutie. Lebo v tej rane zmizol.
Od tej chvíle sa môj život zmenil. Nedbal som božích prikázaní. Veď načo aj, keď je peklo také lákavé.
V pekle som sa ocitol, len čo som oči naveky zatvoril. Moc sa tam so mnou nemaznali. Do kotla s horúcou smolou ma šupli a začali podo mnou hajcovať.
Kde sa vzal, tu sa vzal, stál pri mne môj známy Xaver. Rohy na hlave, chvost a kopýtko. Čert je to veru.
– Kde je to peklo, čo si mi na zemi predstavoval ? – pýtam sa ho plný sklamania a bolesti.
– Jaj, priateľu – zasmial sa čertovským smiechom – to bola predvolebná agitka!

Pavol Machata

Úvaha
Radšej salto mortale ako spolky nekalé!

Keď šľak netrafí, ide ho od jedu poraziť.
Skúste novelizovať zákony džungle!
Zlyhávajú nám životne dôležité orgány – štátnej správy.
Politik je muž, ktorý podvádza súčasne manželku aj vlasť.

Karol Markus

FOLKNOVELA
Ajaču, ajaču mládenci sa sáču
tlčú na pavlači ktorý mi opáči.
***
Ajaju, ajaju za koho ma majú
nedali mi na ňu prikryjem si dlaňu.
***
Tutuli, tutuli rôčky pominuli
dobrý každý v núdzi ktorý naporúdzi…

KLIŠÉ
Pri pohľade na reklamu
hovorím si: Sorry!
Keď sú všetci najlepší
ten bežný je ktorý?

DOBROČINNOSŤ
Dobročinnosť sa nám množí…
Veď aj hlúposť je dar boží.

RIEKANKY
Na potoku sukne kasá
pane bože to je krása
potvorka že je to taká
neskúsených chlapcov láka.
***
Dziny, dziny, dziny
mám prasiatko z hliny
nepôjde na bitúnok
sporím si doň na trúnok!

Hojdana, hojdana
nepôjdem
za pána
ale za takého
ktorý až
do rána..

J. Tadian

o Nápis na hrobe zbohatlíka : Nech ti je zem slovenská lacná !
o Asi vyplácali sociálne dávky. Krčmy sú plné národných buditeľov.
o Návrh na racionalizáciu základných škôl: V lete škola v prírode, v zime uholné prázdniny.
o Stratila zábrany a teraz čaká na poctivého nálezcu..
o Nechcete si dolámať hnáty ? Naučte sa šikovne padať na hlavu !

Ľ. Schramek

V NÚDZI POZNÁŠ PRIATEĽA
Žijem si ja v blahobyte. Peňazí mám ako pliev aj ostatného bohatstva nadostač. Aj to zdravíčko mi našťastie slúži. Jediné čo mi chýba, je skutočný priateľ. Lebo tých falošných pochlebovačov sa motá okolo mňa viac než dosť.
A tak ma napadla stará múdrosť – v núdzi poznáš priateľa. Keď v núdzi, tak v núdzi.
Vzdal som sa ja blahobytu a dobrovoľne som sa v núdzi ocitol.
Obzerám sa okolo seba, ale okrem biedy bieducej nič iné nevidím. Až po čase sa začali ľudkovia vôkol mňa trúsiť. Otrhaní, vychudnutí, dlane ku mne vystierajú.
– Pomôž mi, priateľ – drankajú – hlad ma kvári !
– Daj pár drobných, priateľ milý – prosia iní – nech sa trochu zaodejem !
Zrazu sa mi v hlave vyjasnilo. Tak toto sú teda tí priatelia ! Vrátim sa ja len do toho môjho nudného blahobytu.
Lebo : Lepší pochlebovač v blahobyte, ako priateľ v núdzi !

Juraj Kvas

PREKÁRAČKY
Hopsa, chlapci od zeme
ktorý vyššie skáčeme
ten kto nechce skákati
asi pustil do gatí
takým bude do plaču
tí po voľbách doskáču!
***
Prekárajú sa tak chlapi
otázka ich kvári, trápi.
Tak aby ste vedeli
som najlepší v posteli
chrápem okrem špásu
až sa duchne trasú…

KOALÍCIA
Kým sa kŕmia z jednej misy
budú robiť kompro- misy.

PRÁZDNINY
Parlamentné prázdniny
skytajú pohľad iný.
Možno bez tej stoky
pomohli dva roky
alebo vo vzácnej zhode
poslať ich tam všetkých – k vode!

CLONA
Cez pseudo problémy
uhýbajú od témy
predhadzujú a síce
medzi ľud dymovnice.
Z vládnutia si robia raj
– ukradni a zahmlievaj!

RADA
Rada pre tých ktorí osud
do svojich rúk zobrať chcú :
Myslíš, práve chlieb sa láme
oni lámu palicu…

M. Vyparina

o Najsledovanejší kanál je obyčajne ten, ktorý je upchatý. .
o Čo slušnosť káže, zdravý rozum dnes nedovolí..
o Ošklbaného vtáka poznáš podľa toho, že je okrúžkovaný.
o Lepšia perfektná pitva, ako zbabraná operácia..

M.  Urblik

Letná búrka s krupobitím
Letná búrka ma zastihla na záhradke. Mám totiž takú malú záhradku za mestom. Zopár metrov štvorcových. Len tak, aby som sa nenudil na staré kolená. Aj záhradný domček. No domček, skôr búdka. Stôl, stoličky, starý gauč a dáky vercajk tam ledva vôjdu.
Čierňava sa prihnala od Kysúc. Odtiaľ vždy riadne zaprší. Zablysklo sa, zahrmelo a už aj to začalo. Skočil som do tej mojej barabizne a spoza okna pozoroval božie dopustenie. Blesky križovali oblohu sprevádzané kanonádou . Padlo aj zopár kvapiek. Ale potom to prišlo. Zhora sa začal ľadovec sypať. Krúpy, ako vlašské orechy bubnovali na strechu. Sem – tam aj väčšie kalibre. Netrvalo dlho a všade naokolo ich bolo habadej. Úplne súvislá pokrývka.
Búrka ustala, ako keby uťal. Trochu ešte pokvapkávalo, ale mračná sa rýchlo rozišli. O pár chvíľ bola obloha modrá a slniečko smažilo ako predtým. Len vzduch bol čistejší a lepšie sa dýchalo.
Pozerám, reku, čo za škodu ten živel napáchal. A veru. Zelenina zbitá k zemi, nádejná úroda na ovocných stromoch okmásaná. Škridle na streche porozbíjané, kapota na aute poďobaná.
Nuž čože ! – vravím si. Dlaňou pozhŕňam krúpy a dám tam chladiť zopár fľašiek piva. Nech je aspoň dáky úžitok !

K. Markus

Trávnice
Hrabala, hrabala
v tvrdej branži popu
nahrabala kopu!
Len tak ,medzi nami
nehrabe hrabľami…
***
Pokiaľ bola dievka malá
kosáčikom húskam žala
už je žiačka, vravel ktosi
spolužiakom trávu nosí…
***
Slniečko horúce
nepáľ že ma nepáľ!
Nový frajer tu je
ten ma opaľuje!
***
Sadaj, slnko, sadaj
za tie kopce špiny
jedného čert už vzal
zajtra príde iný.
Sadaj, slnko, sadaj
za haldy odpadu
dám si pivo s rumom
zlepší mi náladu !
***
V tôni
Kúpava sa moja drahá
po krk jej až voda siaha
možno je to hlúpe
hore bez sa kúpe.

J. Kvas

o Škoda, že pri hlasovaniach v parlamente sa nedá hrať na remízu.
o Hurá, na daňové prázdniny !
o Keby ľudia rozumeli reči kvetov, bzučali by ako včely.
o Pozor ! Padá podozrenie !
o Morálka sa vytratila. Zostali iba morálni víťazi.
o Povedal som dvojzmyselný vtip, ale ona sa ani raz nezasmiala…
o Odpustenie je ušľachtilá forma zábudlivosti.

V. Hujík

Nastal čas Posledného súdu

Nikdy som si ten akt nevedel predstaviť a zrazu bol tu. Duše všetkých mali predstúpiť pred Spravodlivosť božiu a vypočuť si svoj ortieľ. Živí aj tí, ktorí vstali z mŕtvych. Tak sa aj stalo. Poviem vám, taký nátresk si neviete predstaviť. O zmätku ani nehovoriac. Natlačení sme boli v akejsi obrovskej čakárni. Službukonajúci anjeli sa snažili vniesť trochu poriadku do tej strkanice.
Súdiť nás budú podľa začiatočných písmen našich priezvýsk pozemských. Senáty A až Z. V zastúpení Spravodlivosti božej. Pri všetkej úcte a pokore, vymyslené dosť … no, povedzme … nie na patričnej úrovni.
– Takto sa ja veru ortieľu od Najvyššieho len ťažko dočkám – pomyslel som si . Podišiel som k jednému z anjelov. Podľa svätožiary, vyššia šarža.
– Dostanem sa ja vôbec pred Jeho tvár ? – pýtam sa bez okolkov.
– Teoreticky to možné je, – vetí anjel – ale až vtedy, keď vyčerpáš všetky možnosti.
– Ako mám tomu rozumieť ? – zhrozil som sa.
– Najskôr rozhodne abecedný senát. Ak nebudeš spokojný, môžeš sa odvolať. Stále vyššie, až pred Tvár božiu. Ďalej už nie. Ale sám vidíš, čo sa tu deje. Ešte ani súdiť nezačali…
V tej chvíli som pochopil, čo je večnosť bytia.

V. Klimeš

Predpotopné hriechy
Nedávno ma Pán opäť predvolal pred Jeho tvár. A hneď, bez veľkého úvodu, prešiel k veci.
– Poviem ti, s tým Noeho korábom mi to akosi nevyšlo ! Svet je ešte hriešnejší a nepodarenejší, ako pred poslednou potopou. Nezostáva mi nič iné, ako zoslať na zem ďalšiu katastrofu. Tento raz však, nebudeš zachraňovať z každého druhu po jednom páre. Tu je zoznam a punktum !
Podal mi popísané lajstro a kynul, akože môžem odísť plniť Jeho vôľu.
Plný odhodlania, schádzal som pomaly z Hory. Ako kráčam, začali ma pristavovať všakovakí svätí. Poznal som ich podľa toho kolesa nad hlavou. Ten sa jedného, onen zasa za ďalšieho prihovára. Nuž, akosi sa to tam hore rozkríklo .Voľky – nevoľky som ich teda do toho božieho zoznamu podopisoval.
– Veď komu Pánboh, tomu všetci svätí – pomyslel som si. Kým som z Hory zišiel, nebolo už pomaly kam písať.
Tam dole chcel som sa dať hneď do práce. Veď postaviť archu nie je žiaden špás. Ale na robotu som pokoja nemal. Jednostaj ma ktosi otravoval, nech ho do zoznamu dopíšem. Peniaze, zlato, šperky a vecné dary mi za tú službu núkali. Som len človek, nuž – neodolal som. Za úplatu som v zozname škrtal, dopisoval, prepisoval, všakovako ho menil.
Čas bežal neúprosne a ja som ešte ani nezačal s robotou. Jedného dňa sa začalo zmrákať. Hromy, blesky križovali oblohu. Dopadli prvé, ťažká kvapky dažďa. Aj na ten zoznam, čo mi ho Pán zveril. O chvíľu zostala z neho len veľká machuľa.
A pršalo zasa štyridsať dní a nocí…

J. Szabo

USPÁVANKA
Hajaj, búvaj ožran starý
nesnívaš len sa ti marí
pekne dýchaj zavri oči
svet sa vôkol teba točí
spinkaj, drichmaj ty paskuda
ťahá z teba jak zo suda
povoľ uzdu sladkým snom
o pivečku chladenom.
Keď sa ráno zobudíš
klin klinom zas vyrazíš!

Ani vlastne neviem, ako sa to stalo

Ešte ako malé decko som bol niečo ukradol. Akúsi taľafatku, ale to nie je dôležité. Podstatné bolo, že ma za to nikto ani poriadne nevyhrešil, ani za uši nevyťahal, skrátka prešlo mi to. Bodaj by aj nie, veď tváričku som mal ako anjelik, úsmev nevinný mi na perách pohrával, očká ako nazábudky. Huncút je to vybíjaný, hovorili všetci a mávli blahosklonne rukou .
Jasné, že ma to poznačilo. Stal sa zo mňa grázlik. Už nie huncútstva, ale výtržnosti, bitky, zlodejina. Všetko sa mi prepieklo. So šarmom sebe vlastným, obklopený bandou oddaných parťákov, bral som si od života všetko, po čom som len zatúžil. Ba i viac. Len tak, z pasie. Ako správne tušíte, úplne beztrestne.
Roky ubiehali a začali sa diať veci. Čoraz viac sa ma zmocňoval pocit, že sa mi to celé vymklo z rúk. Veď len posúďte.
Zanechal som zlodejinu, ale peňazí mi pribúdalo, ani neviem, odkiaľ sa vlastne sypali. Bitky a výtržnosti, to tiež už bola minulosť. Ale všetci sa ma akosi báli. Moje meno vyslovoval každý s rešpektom. Nuž čože, bohémsky život tiež nie je na zahodenie. Krásne ženy, rýchle autá, honosné rezidencie.
Ani to však nebol ešte koniec. Začali mi pripisovať činy, lepšie povedané prečiny, ktoré som nikdy nevykonal. Tu záhadná vražda, tam vytunelovaná firma, či auto v lufte. Skôr, ako ma stihli odsúdiť, najlepší fiškáli ma zo všetkého vysekali.
Tak to teda nie, povedal som si. Čo je moc, to je veľa. Urobím prehlásenie, nech sa svet dozvie pravdu.
Nestalo sa. Prišli za mnou politici, fiškáli, policajti, podnikatelia, štátni úradníci, skrátka elita. Vraj nesmiem. Teraz, keď som sa stal legendou.
Ale to už je úplný koniec.

M. Zelinka

Nech je šťastie dokonalé
Susedovi odnaproti zdochla koza. Úžasný pocit. Veď čo krajšie by si mohol ešte našinec želať.
Ale predsa…Podvedomie mi nahovára, že k môjmu šťastiu ešte predsa len niečo chýba.
Potom mi to došlo. Hneď na druhý deň som si kúpil kozu aj ja.
A teraz čakám…

J. Henrich

V HLBOKEJ DOLINE

V hlbokej doline, srnka vodu pila
teraz tam lomozí motorová píla.
Kdeže ti je koniec dolinôčka úzka?
Poputuje drevo až hen do Rakúska.

REGIONÁLKY
Čo len to už bude s nami
regionálky za dverami
lídri strán aj líder hnutia
predvolebné vody mútia.
Zásadovosť? S ňou do hája!
Anjel s čertom sa dnes spája!
Kraje, župy VÚC
o tom až nabudúce
dnes sa taká šanca skytá
keď nám ide o korytá
nieto inej pomoci
veď túžime po moci!
Občana tak po našom
odbavíme gulášom…

M. Urblik

Odpovede ne otázky

-Čo je kanálový volič?
Potkan s hlasovacím právom.
Prečo policajti nosia červený pásik?
-Aby vedeli kde majú ohnúť ruku.
Behá to po lese a skáče to na lane. Čo je to?
-Jeleň.
Keď sa v aute vezú -Albánec, Juhoslovan a Ukrajinec, kto šoféruje?
-Polícia.
-Prečo blondínky nemajú obedňajšiu prestávku v práci?
-Aby sa nemuseli znova zaúčať.

Sentencie

Naši turisti sú kultivovaní. Nehádžu mince do fontán, vyberajú ich.
Nejeden alpinista skončí tak, že ho natierajú alpou.
Život naučí aj futbalové hviezdy naparovať sa už iba nad harmančekom.
Krátky kliniec nepredĺžiš ani dlhým premýšľaním v altáne.
Oponenti vetrolamov útočia vždy v bezvetrí.
M. Kenda

Susedská

Vo veršoch to nezvládzem
skúsim teda v próze,
o zdochnutej plesať chcem,
susedovej koze.
M. Krištofovič

Zaujímavý rekord

Vraj už aj v politike
vznikol rekord dnes,
čo zápas to iný dres.
M. Krištofovič

Otázkáreň

-Ktoré literárne žánre najradšej čítate o našich o politikoch?
Odpoveď: Nekrológy.
-Akú by ste zvolili missku.
Odpoveď. Ak ide o mňa, predovšetkým plnú.
-Čím by ste chceli byť?
Odpoveď: Opicou. Pretože banány sú už nás pomaly lacnejšie ako kapusta, či zemiaky.
-Sú ľudia, ktorí sa nadajú poplatiť?
Odpoveď: Áno. Ak je ponúkaná suma nízka.
-Chcem sa mať lepšie, čo robiť?
Odpoveď:.Robiť určite nie, pretože sa vravím že ten kto robí, nemá čas zháňať peniaze.
-Ktoré slovo dnes možno označiť za archaizmus?
Odpoveď: Zadarmo.
-Komu sa dá dnes veriť?
Odpoveď: Nikomu. A aj to nie vždy.
-Ako ďaleko je od slov k činom?
Odpoveď: U nás to spravidla trvá presne štyri roky, čiže jedno volebné obdobie.
M. Kupecký

Lekár predpíše policajtovi, ktorý má horúčku čipky do zadku.
Policajt si ich doma nakrája na plátky, je a zapíja vodou. Keď čipky nezaberajú, príde opäť k lekárovi, ktorý sa ho pýta:
-Preboha, vám tie čipky nezaberajú, naopak stav sa vám zhoršuje! Čo tie čipky žeriete?
Policajt mu na to nahnevano odvetí:
-Nie, pchám si ich do zadku!

Silvestrovský horoskop na dnešný deň pre vás:
„Celý deň vás budú ospevovať, vynášať do nebies a obsypávať kvetmi. Nuž čo, pohreb je už taký.“

-Čo sa vám stalo pán Novák, aký ste doráňaný?
-Ale, narazil som do garáže.
-A čo auto?
-Aké auto? Ja som išiel pešo.

Manžel pozrie ráno z okna a vraví manželke:
-Dnes je krásny deň, dnes by to išlo?
-A čo máš na mysli?
-No, včera si vravela, že jedného krásneho dňa sa zoberieš a odídeš.

Synátor pri pohľade na oblohu osloví svojho roztržitého otca:
-Oco, akosi nemôžem nájsť veľký voz.
Otec mu na to:
-Nehľadaj. Možno je už v garáži.

Odsúdený na popravu stojí pred tribunálom. Sudca mu kladie poslednú otázku:
-Koľko máte rokov?
-Zajtra budem mať 25.
Sudca na to:
-Nebudete!

-Anča, máš AIDS?
-Nie. Ale možno ho zohnať.

Od čoho máte také zranenia na hlave?
-Manžel ma udrel vreckovkou.
-To predsa nie je možné, aby vám spôsobil také tržné rany.
-Ale áno. Práve vtedy opravoval auto a vo vreckovke držal francúzsky kľúč.

Šofér prejde chodca, zbadá prederavenú pneumatiku a osočí sa na neho:
-Človeče, čo to nosíte v tom kabáte! Pozrite sa, ako ste mi zničili pneumatiku!…

-Anča, vieš aké je Ludolfovo číslo?
-Viem, ibaže som už zabudla, ako sa pritom držia nohy.

-Ocko, prečo si sa oženil s mamičkou?
-Vidíš stará, ani to dieťa to nevie pochopiť.

Chvália sa dvaja vodiči:
-Ja jazdím autom už vyše pädesiat rokov a mal som iba tri nehody.
-Ja som na tom oveľa lepšie. Ja som mal iba dve.
-A odkedy jazdíš?
-Od včerajška.

Vyčíta kamarát kamarátovi:
-Že si sa vyspal s mojou ženou, to mi nevadí. Ale to, že si jej ukázal, že to ide aj dva razy za sebou, tak to ma naštvalo!

-Hneď pred sviatkami sme odcestovali na dovolenku.
-A kde ste ju celú strávili?
-V nemocnici.

Utešuje priateľ priateľa po autohavárii:
-Nanariekaj toľko, vyzeráš omnoho lepšie, ak tvoje auto.

Príde terorista pred nebeskú bránu a Svätý Peter mu vraví:
Nie, ty nemôžeš ísť do neba.
-Ja ani nechcem, vraví terorista. – Iba som vám prišiel oznámiť, že máte tri minúty na evakuáciu.

Aký rozdiel je medzi živou a mŕtvou ženou?
-Sex je rovnaký, ale riadu pribúda.

Šéf sa pýta sekretárky:
-Slečna, koľko máte IQ?
-V páse, alebo v bokoch?

V posteli leží umierajúci dedko a vedľa neho stojaca starká mu drží nôž na krlu. Vo dverách sa zrazu objaví smrťka s kosou. Babka jej vraví:
-Kde sa toľko flákate. Človek aby si dnes robil všetko sám!

Podľa najnovšej vyhlášky o cestnej premávke, môžu ženy pridávať plyn už iba doma na sporáku.

-Pred rokom som si zaumienil, že vždy keď sa pohádam so ženou, odlložím si do domácej pokladničky desať korún.
-No a čo?
-Zajtra si kupujem nové auto.

Sťažuje sa jeden chlap druhému:
-My muži to máme ťažké. Pri ceste do krčmy máme slintačku, cestou späť krívačku a po príchode domov nás čaká šialená krava.

Pred policajtom na križovatke zastaví auto:
-Ďakujem vám pán policajt, veľmi ste mi včera pomohli.
-Nechápem,-vraví policajt.
-Mojej manželke ste zobrali vodičák.

Na policajnej akadémii rozoberajú či je to orálny sex. Nikto samozrejme nevie a tak to prednášajúci vysvetľuje :
-Je to taký sex, keď bozkávate tam, kde cikáte.
Na to reaguje jeden z policajtov otázkou:
-A stačí iba misa, alebo treba aj dookola kachličky.

Inštruktor učí mladú študentku plávať. Tá sa ho po chvíli pýta:
-Pán inštruktor, a to skutočne vytečie voda zo mňa a utopím sa, keď vytiahnete ten prst zo mňa von?…

-Toto auto som vyhral v lotérii.
-A čo manželka?
-Odvtedy je v bezvedomí, onemela.
-Nuž, tomu sa vraví ozajstné šťastie.

Oznam:
Predám psa pittbula, zožral mi svokru. Značka: Kupujte, kým mu chutí.

Príde žena s mužom do bufetu a objedná si dve párky.
-Aj chren?-pýta sa predavač.
-Áno. Aj chren si dá párky.

-Mladý muž, viete šoférovať?
-Nie.
Tak výborne. Postrážite mi na chvíľku auto?

Hovorí priateľka priateľke:
-Najkrajší deň môjho života som prežila v noci.

Chlapec sedí pri žumpe a narieka:
– Tá moja nešťastná matka.
Ide okolo policajt a skočí do žumpy. Keď sa vynorí vraví:
-Tvoja matka tam nie je.
-A kto tu hovorí o mojej matke? Do žumpy mi padla matka zo skrutky.

Dvaja policajti udivene pozerajú ako prebehol pes s dáždnikom cez križovatku. Jeden z nich so samozrejmosťou vraví:
-Nuž čo je na tom divné, veď prší.

V ordinácii sa pýta lekár pacienta, ktorý ma zaťatú sekeru v hlave:
-A bolí vás to?
-Nie. Iba keď sa smejem.

Chvália sa dvaja vodiči:
-Ja jazdím dvesto kilometrovou rýchlosťou.
Druhý na to:
-Preboha. Ja tak rýchlo ani klamať neviem.

Policajná hliadka zastavuje auto. Žena sediaca vedľa vodiča sa pýta:
-Zoberieme ich?

Zhovárajú sa dvaja policajti:
– Prečo by sme mali rozprávať vtipy iba o hlúpych policajtoch, skúsme o doktoroch.
Predstav si, včera mi lekár zisťoval otcovstvo dieťaťa a hlupák, bral mi krv…

Psychiater sa pýta pacienta:
– A kedy ste mali pocit, že ste pes?
-Ešte v čase, keď som bol šteniatkom.

Dvaja chlapi sa zhovárajú:
-Iba pred chvíľou som mal kúsok salámy a už je v zadku.
-Človeče, to máš ale rýchle trávenie.

Uprostred noci budí rozospatá manželka manžela v kempingovom prívese:
-Fero, vstávaj, rýchlo! Niekto nás ukradol.

Stretnú sa dve zahalené ženy:
-Aj vy ste moslimka?
-Nie, ja som iba škaredá.

-Je vaša manželka bojazlivá?
-Áno. Keď chodím na nočnú, chodí spávať k susedovi.

-Poučili ste manželku o ekonomických otázkach?
-Áno. Odvtedy nefajčím.

-Je vaša manželka šetrná?
-Niekedy áno. Pri svojich 40 narodeninách dala do torty iba 25 sviečok.

-Prišlo vo vašom manželstve niekedy k nedorozumeniu?
-Áno. Ibaže moja manželka o tom nevie.

-Čo dáte svojmu manželovi, keď mu nechutí obed?
-Klobúk a kabát.

-Moja manželka má najhoršiu pamäť na svete.
-Všetko zabúda?
-Naopak, všetko si pamätá.

-Veď si len nemyslíš, že tento kanárikový kabát budem nosiť po celý život?
-Prečo nie? Veď kanáriky to tak robia.

-Je vaša manželka stále taká pekná?
-Áno. Ibaže jej to čoraz dlhšie trvá.

-Čože, syr na večeru?
-Áno. Horelo mi mäso a s polievkou som ho hasila.

-Na prechádzku, na prechádzku?
-Nie. S manželkou.

-Mojej žene sa v noci sníva, že som milionár.
-U mňa je to horšie. Moja si to myslí vo dne.

Zaujímavý paradox: Aj s predvolebným gulášom sa možno opiť.
Keďže ľudia chcú byť stále klamaní, aj na to slúži predvolebná kampaň.

Do prievanu

Fúrik nemusí myslieť na zadné kolieska.
Pes psa pozná, ale o kosť sa vždy pobijú.
Povzdych: Prepásla som príležitosť, ja krava…
Rada: Nechcete sa obracať v hrobe? Dajte sa spopolniť!
J. Heinrich

Nevera je protest poležiačky.
J. Heinrich

Nosiči stoja na štvrtom poschodí paneláku a snažia sa pohnúť s klavírom. Keď sa to dlho nedarí, jeden z nich vraví:
-Zdá sa, že ho do bytu nedostaneme.
-Do bytu? – čuduje sa druhý.
– Ja som si myslel, že ho vynášame von.

Nezamestnaný

Tvrdí, že si prácu hľadá,
verte mi však, páni, panie,
ukazuje sa tu zrada
on chce iba zamestnanie.

E. Petru

Aforezy

Ryba smrdí od hlavy. V znečistených riekach celá.
Heslo: Nedáš-dostaneš, platí zrejme iba v športovej terminológii.

M. Kupecký
Komu nejde vysvetliť, načim mu to vytmaviť.
Stroskotanec a úplatkár majú veľa spoločného. Odkazy zasielajú pomocou fľaše alebo obálok.
D. Mika

Slovenské dejiny sa nepíšu, iba sa skresľujú.
Ľ. Bucha

Európa bez hraníc

To, že niekedy budeme žiť
v EÚ bez hraníc neznamená ešte,
že už dnes zoberieš kladivo a kliešte,
napľuješ si do dlaní, povieš si hop
a rozoberieš susedov plot.
D. Šulla

-Nech sa páči, sadnite si!
-Ďakujem, už som sedel.

Zapísané za ušami

Ľahšie je zhodiť sedemdesiat kíl z balkóna, ako jedno kilo zo seba.
V nejednej domácnosti je manžel tichým spoločníkom.
Vediem dvojaký život-jeden horší ako druhý.
Kde nestačí zdravý rozum, nastupuje právo.
Rozdvojená osobnosť nemusí vždy súhlasiť so svojím názorom.
Jánošík bol údajným zbojníkom. (Niekto ho udal).
Údajných bossov podsvetia by mali naháňať údajní policajti.

D. Mika

Skúsenosť

Opíjaním nezbavíš sa
problémov, zlých dojmov,
opitému do nemoty
sa vyjavia dvojmo!
V. Haring

Aforezky
Ak diabol koná dobro, musí v tom byť nejaká čertovina.
Pre bezzubého je aj chlieb tvrdou realitou.
Nie každá žena, ktorá si zarába po ležiačky je automechaničkou.
Žiaľ, niektorým to páli iba vtedy, ak stlačia spúšť.
Rada: Neposielaj svojich nepriateľov do pekla. Čo ak sa tam s nimi stretneš?!
Najprácnejšie sa kapitál vytĺka kladivom.
Vravieval vždy z mosta do prosta a preto býval pod mostom.
Nejeden smrad používa drahé parfumy.
Krsteného vína sa bojím ako čert svätenej vody.
Hlupák sa nevie prehrýzť ku korytu zubami múdrosti.
Daň z prania špinavých peňazí je zakotvená v trestnom sadzobníku.
M. Janega

Afohryzmy

V našich masmédiách pribúda oveľa viac súaťaží, ako výhercov.
Zdá sa, že najviac vysýchajú finančné toky.
Sme čistotný národ. Súdiac podľa prania špinavých peňazí.
Najbolestivejšie je umývanie hláv bez šampónu.
Nechcel by som mať starosti dnešných starostov.
Pred voľbami prezidenta: Hlava štátu by nemala byť kapustná.
Ostrá satira ťažko nájde pochopenie u tupcov.
Božie mlyny melú pomaly. Tie naše akoby mleli z posledného.
Západ nám pomôže z problémov, do ktorých sme sa jeho zásluhou dostali.
M. Kupecký

So ženou sa vedel vyspať iba po použití tabletky. Tabletky na spanie.
Milionárovi vyhráva do ucha cigánska hudba, chudákovi v žalúdku symfonický orchester.
M. Janega

Kto hľadí, nájde.
Kto hľadá nájde. Niekedy aj sponzora!
Nešlo o lacný humor, hoci tomu napovedala výška honorárov.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
M. Kupecký

Personifikácia: Aj chlap sa opil, aj fľaša zostala celá!
Ľ. Majer

Jedni kradnú, lebo sú hladní, druhí preto, lebo sú nenežratí.
Každý sľub má tú výhodu, že sa nemusí dodržať.
D. Mika

Otec hovorí svojmu synovi:
-Synak, z teba by bol ideálny politik.
-Prečo, otec?
-Vieš klamať rovno do očí.

Enyky, benyky 

Enyky – benyky kliki bé,
prehral si, máš po chlebe,
ťahali sme chvíľu spolu,
víťazi sme, ty máš smolu.
Keby išlo do tuhého,
vieme jeden na druhého,
netreba hneď na hubu,
postačí len – bu – bu – bu!

Jeden, dva, tri,
kto k nám patrí,
ten nepozná kompromisy,
žerie s nami z jednej misy,
podľa nášho gusta,
otvára si ústa!
Ján Heinrich

 

MIERA ÚROKOVÁ

Ceny, platy, dane,
tie nám nervy žerú,
že stíhať nestačia,
úrokovú mieru.
Na päty nám šliape,
na zátylie dýcha,
úroková miera,
finančníctva pýcha.
Ten ktorý ju meral,
od buka, do buka,
jemný štof cólštokom,
dukáty z klobúka,
blahobyt sľuboval,
ihneď modré z neba,
žije si ako gróf,
nám však platiť treba.
Staronoví páni,
daní sa vám máli ?
Na nás by orali,
snáď aj kožu drali…
Ber pane,
tie dane,
však príde
rátanie,
v ten Boží deň
súdu,
nastane odplata,
národ vám to
páni,
aj s úrokmi
zráta !

K. Klimeš

Do prievanu

Diplomatka je aktovka, ktorá vstúpila do diplomatických služieb
Tí, ktorí na pohrebe najviac plačú, sú obyčajne nebožtíkovi veritelia
Nepodarený vlastenec je gól do vlastnej siete
Spravodlivosť je vraj preto slepá, lebo jej pravda oči vyklala.
Paradox: ak čaká neboštík  na spálenie.
Inzerát: Dve dievčatá hľadajú mužov činu na spoločnú prasačinu.
Svorka potrebuje vodcu, stádo honelníka.
Tých, ktorí sú verní zásadám, spravidla spoznáte podľa kyslých ksichtov.
Nákupnú horúčku cez letné mesiace vystriedala zimnica.
Životná úroveň : Ach bože, ako hlboko som klesla !
Štátni úradníci by nemali prisahať na ústavu, ale na trestný zákonník.
Väčšina žien uprednostňuje rozprávkové bohatstvo pred dobrou povesťou
Zober rozum do hrsti a zahrkaj !
Kat pomocníkovi : Tak a teraz dajme hlavy dohromady !
Zbytočná otázka, keď sa zima opýta tehotnej, čo robila v lete.
Svedomie, ktoré šteká, nehryzie,.
Remeslo má zlaté dno. Iba politika je remeslom bez dna.
Najlepšia medecína na staré kolená sú vraj mladé kolienka.
V najstaršom remesle sa používa aj dnes pôvodné náradie.
Rada: Nedopustíme, aby nám životná úroveň prerástla cez hlavu!
Vkladná knižka – najlepší priateľ človeka
Hovorí sa: O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie prsty.
Zaujímavé, šľak nás triafa aj bez zamierenia.
Nevešajte hlavu! Obeste sa kompletne…
Rada: Neponáhľajte sa s platením…veď čas sú peniaze!
Spoločnosť vraj upadla do právneho bezvedomia.
Skôr ako sa dnes dostanete k práci, prídete skôr k chorobe z povolania.
Niektorí zdravotníci vraj majú zajačie úmysly.
Ten, kto vie plávať v dlhoch, nemusí mať obavy, že sa utopí v bohatstve
Tiež diagnóza: Strhané mozgové závity!
Najväčší paradox je, keď slepí hrajú oko.
Inovovaný slogan: Za hlasom srdca na koronárke.
Slovenská vláda vraj vedie s občanmi neustály sociálny monológ.
Smoliar je človek, ktorému kameň zo srdca padne rovno na otlak.
V tieňových funkciách sú spravidla tí, čo sa už v politike popálili.
Dnešné dvojičky: Jedno tetované , druhé sfetované.
Ak sa otvorí koaličná zmluva, vo vláde sa očakáva prievan.
Väznice sú kľúčovými miestami spravodlivosti.
Hlúposť dnes vraj možno kúpiť aj za výhodné splátky.
Niektorí zbabelci zbierajú aj odvahu pri kontajneroch.
Aj to sa sátva: Čím vyšší súd, tým nižší trest.
Chrapúňovi morálna facka neublíži.
Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. To len Slovákov Pán boh skúša.
Našich ministrov spoznáte podľa toho, že majú diplomatické kruhy pod očami.
Zdá sa, že dejinami hýbu trpaslíci trpiaci megalomániou a obri s komplexom menejcennosti.
Viem o spermobanke s najvýhodnejšími úrokmi z termínovaného vkladu.

A. Takáč

HOMO POLITIKUS

V politike, v kšefte vari,
takému sa iba darí,
čo sa mení, obráti…
Mutanti, degeneráti.
Červená, či hnedá,
pomýliť sa nedá,
pri výbere trikolór,
chemeleón – jeho vzor,
má aj niečo z vtáka:
kradne ako straka,
ako doma v blate, špine,
prasačie to gény svine,
mutácie tiež za to môžu,
na sebe má hrošiu kožu,
prachy hrabe, budí hnus:
Homo politikus!

P.Knap

Co z nás Slávů zbude o sto rokú,
co zbude z celé Evropy,
při peňezí veletoku,
jen těžko se to pochopí.
Ze všech stran nás někdo dusí,
od východu bratri Rusi,
pomúžů k nic nemání,
ze západu Germáni.
Přišla na nás potopa,
zjednocená Evropa,
někdy kolébka,
nyní národu mého rakev.
Zahyne staré, zmizne mladé,
na rakvi nápis: U.S. made.

M. Benčaťová

Životná skúsenosť

My, geniálni ľudia to máme ťažké. Len málokedy nám doba praje. Prečo? Lebo kráčame pred ňou. Ľudia, tí obyčajní, nás nechápu. Keby len to. Posmievajú sa nám, pohŕdajú nami. Čo nám teda zostáva? Len sa maskovať, hrať sa na bláznov, šašov a klaunov. Vekmi osvedčené mimikri.
Nuž a to je aj môj prípad. Som klaun, živím sa tým, klaunstvo (ale i klamstvo) je moje povolanie, maska i ochrana pred pohŕdaním. Zabávam dospelé i detské publikum. Prihlúply ksicht namaľovaný šminkami, kostým, vyšmajdané topánky, na hlave tralaláčik, to je moja vizáž. Táram taľafatky, žiadne inotaje. Duchaplnosti ľudia nežiadajú. To by museli pohnúť rozumom. Preto robím zo seba hlupáka, nešiku a neokrôchanca. Národ sa rehúňa, až sa za bruchá chytá…
To ale génia, ako som ja, nemôže uspokojiť. Viem, že mám na viac. Čakám na svoju príležitosť, na priaznivú konšteláciu planét. Striehnem, vetrím, pozorne sa obzerám vôkol. Konečne! Sedím, predo mnou komisia. Hravo odpovedám aj na tie najzložitejšie a najrafinovanejšie otázky. Testy robím za maximum bodov. Komisia je nadšená. Vraj, práve takého, ako som ja, potrebujú. Nasledujú gratulácie, potľapkávanie po ramenách…
Hneď na druhý deň ma menovali do funkcie. Priestranná kancelária, sexi sekretárka, limuzína so šoférom, plat ako z rozprávky. K tomu oblek podľa najnovšej módy, topánky šité na mieru. Tváril som sa, samozrejme, primerane svojmu postaveniu.
Niečo mi však od začiatku nehralo. Tí všetci okolo mňa sa akosi pochechtávali. Najskôr len tak, poza chrbát, neskoršie už aj otvorene.
Pochopil som. Keď raz človek pričuchne k fachu…Lenže, nechápem, že tým hore to vôbec nevadí…

J. Heinrich

Do prievanu

Pre tých, čo lezú do zadku je pätolízačstvo doplnkovým športom.
Náš štátny rozpočet sa nedá prekročiť, jedine podliezť.
Demokracia zvíťazí, aj keby nemal kameň na kameni zostať !
Inteligentná sexbomba má namontovaný samonavádzací systém.
Doba nás spravidla predbieha vždy o tie konské hlavy, čo sme si ich do čela zvolili.
Niektorí si môžu dovoliť vstupovať do svedomia aj v zablatených topánkach.
Skúsenosť: Keď v herni pustíte perie, naskočí vám husia koža.
L. Bednár

V tieni

Grázel zlodejovi vraví,
vraj nastal čas pravý,
vo veľkom a žiadne strachy,
nahonobiť ťažké prachy.

S drzosťou a bez masky,
schmatnúť štátne zákazky,
banky, kasy, pokladne,
kradnúť treba nenápadne,
bez mihnutia oka, odkrágľovať soka.

Bez rizika, profit hojný,
prepečie sa v tieni vojny,
svet má predsa starosť inú,
toť mandát na zlodejinu!
J. Heinrich

TRÁVNICA

Dávno tomu, tam kdes´ v diali,
keď dievčence trávu žali.
Dnes panujú iné mravy
šúľajú si cigy z trávy!

ŠTYRI KOZY

Štyri kozy, piaty cap
teraz ukáž, či si chlap!
Slabá výdrž keď ti hrozí,
radšej nelez medzi kozy!

KOHÚT

Chlap to súci, z príma chovu,
dobrým kohútom ho zovú,
vravia o ňom všetci známi
že vraj spávať chodí so sliepkami!

Jana Švecová

ŽEHLIŤ NETREBA

Elegantný muž nosí ožehlené nohavice. Nedbalá elegancia už neletí.
V móde sú opäť “ puky “ . V minulosti k tomu muži používali manželku, frajerku a tí osamelí žehličku. Tí najšikovnejší však nie.
Prezradíme vám starý, osvedčený spôsob, ako sa vyhnúť ženbe, neviazať sa na frajerku a ušetriť na kúpe žehličky .
Nápad pochádza pravdepodobne od vojska. Tam sa na “ puky “ dbalo. Vojaci si dávali nohavice na noc pod “ gavalec “ , čiže slamník. A ráno boli
“ puky “ ako britvy. Od nich to odkukali starí mládenci.
Naša rada znie :Gate na noc do váľandy. Pekne medzi “ lajsne a epedá “ .
A ráno ste ako zo škatuľky.
Ale pozor ! Ak nespíte práve doma a “ bigľujete “ na cudzej váľande, noste so sebou v ruksáčiku náhradné rifle. Žiarliví manželia sú nevyspytateľní…

Š. Hudák

Ako prezimovať

Myslíme najmä na bezdomovcov. Zima je pre nich postrachom. Tu je náš recept. Siahneme v ňom po osvedčenom eskimáckom iglu, ktoré si Eskimáci stavajú od nepamäti. Návod je jednoduchý:
Lopatkou, alebo nožom vyrežeme zo snehu, najlepšie firnového, tvárnice rozmerov 30 x 30 x 15 cm. Opracujeme ich styčné plochy a hrany, aby navzájom dobre priliehali. Takto opracované tvárnice ukladáme podobne, ako tehly, pričom vytvárame akúsi klenbu. Ale pozor! Nepoužívame maltu! Stačí stavbu popolievať vodou. Tá postupne zamrzne a iglu spevňuje. Napokon vyrežeme vchod, vlastne vlez. Ten môžeme zakryť starou handrou, ktorú nájdeme v najbližšom kontajneri.
Takto zhotovené Iglu má množstvo výhod. Dá s v ňom kúriť(a vôbec to neohrozí stavbu), fajčiť, a cez deň je v ňom dostatok svetla(sneh ho prepúšťa) a najmä, netreba platiť nájomné. Príjemné prezimovanie!
Na jar vám prezradíme, ako si postaviť kolibu z tej hustej čečiny.
J. Heinrich

P A D A V K Y

Na jar tomu bude rok, čo som ho objavil. Rástol tam na medzi, na prvý pohľad celkom nenápadný. Strom, akých sú na okolí tucty. Len kvetné púčky mal akési onakvejšie. Spozornel som. Že by to bol ten zázračný, vzácny exot ? Mám síce v tejto oblasti patričné vzdelanie, ale pre istotu som nazrel do atlasu. Bol to on , strom poznania !
Zakvitol bohato. Včielky poletovali z kvietka na kvietok, nektár zbierali, životodarným peľom blizny oplodňovali. Ej, veru, pekná úroda sa javila.
Nedočkavo som pozoroval, ako drobné bobuľky rastú, zaguľatujú sa a nalievajú do šťavnatých plodov. Do zázračných plodov. Lebo, ako je známe, na stromoch poznania sa skúsenosti rodia.
Blížila sa jeseň, čas zberu. Priznám sa, bol som nedočkavý. Veru, aj nedozretých som zopár odtrhol a ochutnal. Trpké a kyslé boli, viac som teda neskúšal, ale do úplnej zrelosti vyčkával.
Až ten čas nastal, rebrík som ku stromu pristavil a pekne do košíčka plody – skúsenosti kládol. Najskôr len tie najkrajšie, do sýta vyfarbené, sladké na pohľad. Potom však, ani neviem prečo – ako, pažravosť nenásytná sa vo mne prebudila. Začal som aj tie menej pekné, fľakaté oberať. Ako by to nestačilo poodtŕhal som aj nahnité.
Nakoniec, keď som zliezol z rebríka, aj na padavky som sa ulakomil. Nebudem sa ja veru o moje skúsenosti s nikým deliť.
A tak všetka úroda v jednom vreci skončila. Vrece som do pivnice uložil a čakal na zimu. Prišla zima a vtedy je každá skúsenosť dobrá. A ja ich mám v pivnici za vrece. Otvorím teda vrece a siahnem dnu. A tam ma nemilé prekvapenie čaká. Namiesto sladkých skúseností, len akási brečka zhnitá. Ale tak mi treba, mal som si ich roztriediť !

T. Fiala

ABSŤÁK

Tabakový monopol,
už kde – komu pomohol,
Slovač nemá radosť inú,
utieka sa k nikotínu,
pri trafikách prachy ráta,
tabak – pliaga jedovatá,
dymia hlava – nehlava
osveta, tu zlyháva.
Vláda však má fifíka,
inak národ odvyká.
K osvete ste lepí, hluchí?
Jednou ranou hneď dve muchy!
Jednoduchý inotaj:
Prestaň alebo zacvakaj!
A čo zbytok Slovače?
Aj ten skoro zaplače!
Alkoholik tiež sa dočká
podražie nám pálenô.
Ak šťastie padne náhodou do lona, hneď sa vyhovára, že je unavené.
Ty sa ale máš, závidí toaletný papier novinovému.
Staré dievky sa nevedia dočkať, kedy sa budú všetci čerti ženiť.

S. Janda

S T R E T N U T I E

Zavolal mi spolužiak. Vraj, mali by sme sa konečne stretnúť. Na tradíciu nadviazať. Veď bývali časy, keď sme sa stretávali pravideľne. Celá trieda. Kým sme boli všetci nažive. Čas je však nemilosrdný a tak sa nás schádzalo čoraz menej a menej, až to takto zakapalo.
Nuž, dalo nám to roboty, kým sme opäť pozisťovali, kto, kde, ako a či vôbec … Zostalo nás ešte zopár. Tak sme miesto stretnutia vyhliadli, pozvánky rozoslali.
Ani na Neho sme nezabudli. Lebo On nesmel chýbať ani na jednom našom stretnutí. Vedeli sme, že žije. Veď On, je teraz Niekto. Vysoká funkcia ho zdobí. Len aby naše pozvanie prijal …
Prisľúbil a veru aj prišiel . Teda najskôr to tam takí od fachu všetko prekutali. Potom nastúpili ochrankári. Boli všade a mali sme dojem, že ich je tam viac, ako nás, konškolákov. Nakoniec prifrčala kolóna. Policajti zastavili premávku a z opancierovaného auta vystúpil On.
Neformálne, postupne všetkých vyobjímal, v oba vrhy vybozkával každého. Familiárne, krstnými menami nás oslovoval. Málokomu sa trafil do mena, ale to mu zjavne vôbec neprekážalo. Na zdravie si s nami pripil. V krátkom, improvizovanom prejave, ktorý z papierika prečítal, zaželal nám veľa zdravia a úspechov. Sem – tam si aj slzu dojatia z oka zotrel.
Dlho sa však nezdržal, lebo, ak sám povedal, nie je už pánom svojho času. Ešte predtým, ako odišiel, museli sme všetci prisahať, že mu my aj naše famílie dáme hlasy v nastávajúcich voľbách.
Drží sa veru obdivuhodne, náš súdruh triedny profesor.

I. Jósza

Múdrosti

Ak sa topíte v bohatstve, plavčík je vždy naporúdzi.
Niektoré denníky sú napojené na informačné stoky.
Zabíjačkové obdobie je čas, keď sa uvoľňujú miesta pri válovoch
Čiernemu humoru sa najlepšie darí v bielych plášťoch.

E. Podlipná

PAJÁC FACKOVACÍ

Robiť fackovacieho pajáca ma napadlo, no, je tomu už dávno. Sám život ma k tomu inšpiroval. Všade okolo niekoho obrazne, či skutočne otĺkajú, nuž, prečo to nevziať na seba. Za prachy, samozrejme. Tak som sa stal prvým profíkom v tomto obore.
Svoje služby som ponúkal vo dne v noci. Kto mal záujem, mohol si ma objednať cez telefón. Pekne domov, ako pizzu, alebo, s prepáčením …
To by ste sa čudovali, aký bol o mňa záujem. Zamindrákovaní úradníci ma fackovali namiesto despotických šéfov, zbabelí paroháči namiesto milencov, schytával som to za policajtov, výpalníkov, poslancov, ministrov a mohol by som pokračovať, ale, akosi sa nepatrí.
Vynášalo to slušne. Poviem priamo, postavilo ma to na nohy. Už som bol niekto. Ale, robota ma stále bavila, akosi mi k srdcu prirástla. Veď to poznáte, keď človek pričuchne k remeslu …
Čo čert nechcel, všimli si ma. Vo vyšších kruhoch. Vraj by bol zo mňa idéalny verejný činiteľ. Nevedel som, akú chybu robím, keď som tú ponuku prijal. Zlákať som sa nechal. Vidina spoločenského pozlátka mi zrak zahmlila. Honoru sa mi zachcelo.
Situácia sa však akosi zvrtla. Na protokol sa pozabudlo. Veď čo by na to verejná mienka, naša povesť v zahraničí. Remeslo sa zatiaľ rozmohlo a tak za mňa iných fackujú.
No a ja ? Ako som povedal, privykol som si na, nuž mi ten preplesk chýba.
Krásne som ja dopadol. Do takého pajzla chodím a tam sa nechávam otĺkať. A ešte za to platím.
Už so tam skoro všetky prachy opráskal…

D. Ilavská

K O L E S Á

Som koleso. Také obyčajné, s rámom a pneumatikou. Bývali časy, keď ma vozievali v kufri auta. Medzi vercajkom bolo moje miesto. Tie štyri kolesá, čo auto niesli, drali si gumy o asfalt a betón, blatom sa špinili. A ja, pekne, v teplúčku. Stále ako nové. Tie vonku škrípali, keď auto prudko hamovalo, v zátačkách pišťali, až mráz z toho behal. A tam v kufri, pohoda. Taký je už osud rezervy. Pravdu povediac, nechcelo sa mi tam von. Do tej nepohody, driny a rizika. Nech sa len nič neprihodí, nech len vydržia tie štyri vonku.
Potom sa to stalo. Niekoho skrátka napadlo, že v tom kufri iba zavadziam. Už žiadna rezerva, piate koleso sa zo mňa stalo.
Vyšmarili ma von. Do kúta garáže, medzi staré haraburdie.
Od tej chvíle si škodoradostne predstavujem tú haváriu. Šúsdefekt na všetky štyri… Kolieska sa obracajú, pšenička sa melie. A ktože ich poháňa ? No kto iný, ako ja, mlynské koleso. Voda dopadá na lopatky, ja sa otáčam. V mlyne to veselo rachotí, múkou a čerstvým chlebíkom rozvoniava.
Pocit, že všetkých živím, napĺňa ma hrdosťou. Ba nebojím sa to povedať, aj pýchou.
Takže, neviem pochopiť, prečo sa múčka zrazu sypať prestala. Vody je predsa dosť, na lopatkách sa len tak rozstrekuje.
Pšenička sa minula. Vraj, neúroda. Zdá sa, že meliem z posledného …Som koleso zo všetkých najdôležitejšie, koleso dejín. Krútim sa svojim tempom, nič ma nezastaví. Valcujem, čo mi v ceste stojí. Všetci sa musia predo mnou skloniť. Vládcovia i poddaní, chudáci aj boháči. Ja rozhodujem o budúcnosti. O vojnách, krátkych obdobiach mieru, blahobyte aj o hladomoroch. Som osud sám.
Jedno vám ale prezradím. Jedného dňa bude tomu koniec. Vtedy chytím najvyššiu šaltpáku a zaradím tam spiatočku. A začne sa inventúra…

Ľ. Rosevák

 

-Mám takú silu, – vychvaľuje sa istý známy politik, – že jedným úderom zabijem vola.
Kolega, poslanec mu na to vraví:
– Dávaj ale pozor, aby si nespáchal samovraždu…

Bez pardonu

Opozícia žije v očakávaní. Predčasných volieb.
Existujú aj nefunkčné koalície. Napríklad manželstvo.
Kto hľadá, nájde! Okrem tých, čo si hľadajú zamestnanie.
Pozorne počúvať to málokomu vonia, ale odpočúvať by chcel každý.
M. Kupecký

Do prievanu
Na hraniciach ľudských možností sa strieľa bez vyzvania.
Ak prevrátite kabát, prezradí vás naftalín.
Beriete si tu prítomného strategického partnera za manžela ?
Život je večný súboj ušľachtilých myšlienok s hriešnymi skutkami.
Cudzia obeť nikdy nie je dosť veľká.
Kultúrne bohatstvo odkážeme budúcim degeneráciam.
Ukladajte peniažky do prasiatka. Vychováte z neho poriadnu sviňu !

M. Urblik

SPOLOČNÍCI

Núkali zisk z rozumu,
znásobiť úspor sumu,
desaťkoruna sa vrtí,
do dlaní sa smejú schuti.
Rybolovom sa bavia,
v mútnych vodách
bezprávia.
Koho majú
na udici ?
Sú to tichí
spoločníci.
Podvodníci
od kosti,
ťažia z ľudskej
hlúposti,
zbalia siete
aj udice,
s prachmi
šup ho – za hranice !
K spoločníkom
zákon lichý :
Môžu ďalej
zostať – tichí !

J. Heinrich

Odpočuté

Transformácia je budovanie kapitalizmu na socialistických základoch.
Všetci čerti sú na jedno kopýtko !
S chladnou hlavou reaguje iba nebožtík.
Neodporúča sa v bordeli nadávať na pomery.
Dnes každá trúba o sebe tvrdí, že z Jericha pochádza.
Komu robota nevonia – smrdí grošom.
Radšej poctivý úplatok, ako špinavá provízia.
V parlamentnom bufete vraj podávajú kávu so spoločenskou smotánkou.
Tešme sa ! Dnes bolo opäť lepšie, ako bude zajtra !
Slovenčina je krehký jazyk. Nečudo, že ju v parlamente mnohí lámu.
Alkoholik je človek, ktorý už pije aj za svoje.
Sledovanie zápasu o holú existenciu je ako najtvrdšie politické porno.
Kto sa chce dať na pokánie, musí najskôr zhrešiť.
Celý problém je v tom, že ľudia sa množia rýchlejšie, ako bohatstvo a šťastie.
Nikdy nehovorte, čo vám slina prinesie na jazyk . Radšej si odpľujte !

J. Fajčík

V R O D N O M  H N I E Z D E

Vysoko v korune košatého stromu, v hniezde z prútia posplietanom,
vykľuli sa tri vtáčence. Krky naťahuje drobizg neoperený, zobáčiky doširoka otvára, hlasným džavotom sa jedla domáha. Lietajú rodičia vtáčí, usilovne hmyz lovia, hladné holiatka kŕmia.
A že sa dobre starali, vtáčence navidomoči rástli, mocneli, páperím a perím obrastali. Nastal čas rodné hniezdo opustiť, na vlastných krídlach obživu hľadať. Nuž, kto iný, ako rodičia, by ich tomu mal naučiť. Mávajú krídlami, mávajú, mláďatá lietať posmelujú. Dve sa naučili, ale to tretie, nie a nie. Skúšali tak, skúšali onak, ale mladé si len v hniezde hovie. Na krku rodičom zostalo.
Silný je veru pud rodičovský. Lebo, nech sa to zdá akokoľvek proti prírode, neprestali toho leňocha kŕmiť. Lovili, do hniezda jedlo vláčili, sami si od zobákov odtŕhali. Chudli a slabli, sotva krídlami mávali, kým toho zasrana lenivého bolo čoskoro plné hniezdo.
Uskromnili sa rodičia, len tak na vetvi vedľa toho nepodarka trochu zdriemnu a poďho loviť. Len nech nie je dôvod k nespokojnosti.
A čo on ? Zo samej vďačnosti do vlastného hniezda špiní.

Ján Heinrich

Do prievanu

Už raz sme križovatku dejín prešli na červenú.
Je najvyšší čas deklarovať listinu základných ľudských povinností.
Sú situácie, keď si treba zahryznúť aj do diplomatického jazyka.
Drzosť je dnes pýtať si rozmeniť korunu na drobné.
Beztriedna spoločnosť plná triednych nepriateľov.
Na krídlach fantázie je najrizkantnejší pristávací manéver.
Nerušte, prosím ! V poslancoch driemu geniálne nápady.
Ktorá si chce vyhodiť z kopýtka, čerta si rýchlo nájde.

E. Kuciaková

R I E K A N K Y

Jedna Beta,
dve Bety,
roznášali
klebety,
klebetili
hodinu,
rozvadili
dedinu.

Ohýbaj ma
mamko,
pokiaľ som
ja Janko,
keď ja budem
Ján,
ohne sa mi
sám .

Ján Heinrich

Jednohubky

Je to divné, ale aj dnešok raz budú staré, dobré časy.

Z cudzích chýb sa radšej smejem, ako učím.

Aj vo finančných tokoch veľké ryby požierajú tie malé.

Z. Číž

S K E P S A

Dnešný svet hrá
skeptikovi do nôty,
veď kam zmizli
všetky ľudské hodnoty ?
Láska, skromnosť,
čestnosť, úcta,
cnosti majú
plné ústa,
tí, ktorých
sa to týka,
chcú sa dostať
do balíka.
Spravodlivosť,
zákony,
vysvietené
na hony,
každý vie,
sú na predaj,
spravili z nich
kupleraj .
Nuž keď kráčaš
cintorínom,
krok svoj stíš,
veď prach si len,
na prachy
sa obrátiš…

J. Heinrich

P R E K L E P Y

Pred mužmi sa snažila maskovať svoju p l o c h o s ť

Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky

Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť

Okolo hlavy jej svišťali z a f ú ľ a n é guľky

Zo všetkých pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova

Pozri, ocko, čo nám zasa p o s l a l náš drahý synáčik !

Toto je p r a s a, čo nás dovedie ku krajším zajtrajškom

Kde sa hobľuje, o b l i n y lietajú

Všetkého treba s d i e r o u

Šéfka to bola s patričnou a u t o r i ť o u

Rodičia si užijú ú č t y hlavne od vlastných detí

Odchádzam o päť minút č e s ť.

J. Žilinský

Č R I E P K Y

Česť nie je tovar, ktorý možno dať do záložne.
Odísť je najväčšie umenie. Najmä keď treba utekať.

K. Šafrinová

NA SAMOTE PRI LESE

Vonku lialo ako z krhly, hrmelo, blesky križovali oblohu, keď neskoro večer niekto zabúchal na dvere našej chalupy. Stará chajda je to, na samote u lesa, čo som ju bol po rodičoch zdedil. Dedovizeň, čo monarchiu pamätá. Bieda nás sem vyhnala z mesta, kde sme už nemali z čoho činžu platiť. Nuž sa tu akosi pretĺkame. Otvoril som .
Stál tam elegantne odetý pán. Pre mňa neznámym jazykom povedal slová. Pravdepodobne pozdravil, lebo pritom sňal z hlavy klobúk. Na môj pokyn nesmelo, opatrene vošiel. Pravdu povediac, veľa som mu toho ponúknuť nemohol, veď sami sa tu ledva pomestíme. V jednom kúte, za pecou, máme brloh ja a moja stará. Kúsok ďalej dcéra s manželom a tromi deťmi. Synovia, len tak s frajerkami, kde sa trochu miesta uvoľní.
Skúsil sa prihovoriť v takom i onakom jazyku, ale nikto u nás mu veru ani za máčny mak nerozumel. Máme my iné starosti. Do huby niet čo položiť, hladné krky nasýtiť. Návšteva je však návšteva, nuž sme si ho chceli uctiť. Trochu čuča z kartónovej škatule do horčičáku. Slušne odmietol. Fajnovka akási. Prestali sme si všímať. Nemokne, nech je teda rád.
Decká vrieskali, zať sa vadil s mojou starou, frajerky si liezli do vlasov. Ja so synmi sme čučo dorážali, šúľaného tarasa pofajčievali. Posledný sfúkol petrolejku a šlo sa spať.
Ráno pozerám – návšteva nikde. Len na stole navštívenka a zopár korún. Bisťubohu, veď to bol zahraničný kapitál. Osobne. Čo už tam po ňom teraz, čert ho ber !
Ale aj tak mi to bolo trochu čudné. Lebo vonku bolo ešte horšie božie dopustenie, ako včera večer, keď na dvere zaklopal.
Ochladilo sa a padali krúpy.

M. Martinček

Zrnká múdrosti

Niektorých práca tak vyšťaví, že potom nevládzu pohnúť rozumom.
Keď raz predsa len otvoria koaličnú zmluvu, zistí sa, že aj tá je už prázdna.
Najčastejšou príčinou zakázaného uvoľňovania sú strukovin?
Najhlbšie klesajú práve tí s plytkým charakterom.

Ján Petrík

NA SALAŠI

V jednom stáde
barany,
nerovnakej
srsti,
keď sa jeden
utrhne,
hneď ho majú
v hrsti.

Sedí bača
pri ohníčku,
hreje sa,
prezerá si
tvrdé porno
smeje sa.
Nie som ešte,
namôjdušu
tak starý,
ešte mám ja
erotické
predstavy

Pri ohníčku
bača tára,
vkĺzne vĺčik
do košiara.
Kričí bača,
zle je, rata,
uhynuté
ovce ráta.

Na salaši
pod Grúňom,
nedal bača
chrapúňom,
žinčice a syra,
veru,
v gebuli má
teraz dieru.
Kto neverí,
nech tam beží,
ešte tam ten
bača leží.

Ján Heinrich

V Í Ť A Z

Beh na dlhé trate, to nie je len tak. Nemám síce bohvie akú kondičku, ani pevnou vôľou nevynikám. Mám však to, čo dnes iným chýba, aby sa stali víťazmi. Nuž som sa prihlásil.
Zaznel výstrel a peletón sa vydal na trať. Najskôr sme bežali pohromade, ale o chvíľu sa to začalo trhať. Niektorí vsadili na rýchly začiatok,
to aby si zabezpečili dobré pozície a prehľad. Iní zvolili stredné tempo a kontrolovali tých vpredu aj vzadu. Ja som sa pomaly vzadu motkal.
Krúžime okolo štadióna, krúžime, čas ubieha a ja stále posledný. Tu ma predbehne jeden, tu druhý, potom celá skupina. Pomaly, ale isto ma predbehli všetci. O celé jedno kolo. Ja však nezúfam, spolieham na svoju výnimočnosť.
Zvonia do posledného kola. Za mnou všetci tí, čo už majú o kolo viac. Predo mnou nikto. Teraz nastáva moja chvíľa. Nasadzujem do špurtu. Veď síl som si ušetril dosť. S úsmevom trhám cieľovú pásku. Za mnou ostatní. Na tvárach grimasy vyčerpania, padajú od únavy. Ja dvíham ruky a zdravím publikum. Rozdávam úsmevy a prvé autogramy. Veď ktože by nedoprial trochu tej slávy sympaťákovi, ako ja.
Niektorí protestujú, väčšina však lapá po dychu a hlte tekutiny.
To už však stojím na stupni víťazov s vencom na krku. Znejú fanfáry a davy volajú na slávu.
Protestujúcich, čo sa spravodlivosti domáhajú, tých si nikto nevšíma.
Už ste dúfam, pochopili…

J. Dunajovec

Č R I E P K Y

Dnes si už môžete kúpiť pod jednou strechou hriechy spolu s odpustkami.
Čím širšia koalícia, tým užšie záujmy a naopak.
.Naša poliika ja o atom..Keď bude zasa najhoršie, tak už vieme, ako sa vyhovoriť.
Kto sa nevie vpratať do kože, ide s ňou na trh.
Tučnému kontu cholesterol neuškod.
Oznam na plastickej chirurgii: Som v Jeruzaleme po náhradné diely.

Ján Petrík

B A T O H

Bývam neďaleko autobusového nádražia. Aj železničná stanica je čo by kameňom dohodil. Ľudí sa tu motá kadeakých od skorého rána do neskorej noci. Cestujúci, ale hlavne všakovaká chamraď príživnícka. Bufetoví povaľači, radodajky, chmatáci, somráci, alkoholici a feťáci. A tí len na korisť striehnu. Stačí chvíľka nepozornosti …
Toť len tak stojím a pozorujem ten virvar. A čo nevidím – akýsi turista sa s batohom na chrbte na nástupište pechorí. Pri najbližšej lavičke náklad z ramien zhodí a trieli smerom k bufetom. Hlupák, hovorím si, veď ťa okradnú a dvomi skokmi som pri batohu. Našťastie. Len o chlp som predbehol príslušníka istej etnickej skupiny. Sadol som si na lavičku a čakal na toho trkvasa naivného. Nechodil a nechodil. Obzerám sa – chlapa nikde. Prešla ma trpezlivosť, veď ani ja čas nekradnem. Hodil som si batoh na plecia, poviem vám, riadne bremeno to bolo a poďho do kancelárie, kde sa straty a nálezy hlásia. Riadne ma tam veru vyzvŕtali, aj som banoval, že som sa tam vôbec trepal. Nakoniec, celý spotený, podpísal som zápisnicu.
Aj by som na celú vec zabudol, keby ma neboli predvolali do tej kancelárie, čo sa tam tie nálezy ukladajú. Vraj sa k tomu batohu nikto nehlási a tak mi podľa zákona, ako poctivému nálezcovi patrí. Nech si ho zoberiem a idem kadeľahšie. Hodím teda tú ťarchu na seba a poďho na nástupište. Nechcem ja veru cudzieho majetku, tam kde som ho našiel, tam ho aj vrátim.
Ani som ho poriadne nepoložil na lavičku a už s ním taký smraďoch otrhaný za bufetové stánky ozlomkrky beží. Ani na okamih som ho z očí nespustil. Dychtivo rozviazal šnúrky, pracky pouvoľňoval. Nazrel do batohu a sklamane zacivel. Potom obsah nahádzal do kontajnera a prázdny batoh cez plece prehodil. Veď bol zánovný. Ak ho strelí, bude na čučo.
Zvedavosť mi nedala, nuž som k onomu kontajneru zašiel. Že ako zistím, čoho sa to všetci chceli zbaviť. A čo nevidím – ten je vrchovato napikovaný. Zodpovednosťou. Čo nevošla, von sa vysýpala.
Netrvalo dlho, aj tú okoloidúci do blata zašliapali.

Ján Heinrich

Č R I E P K Y

Zoštíhľovania vlády sa najviac obávajú obézni ministri.
Každý národ má takých politikov, akých si zaslúži. To iba nás Pánboh trestá.
Keď sa somár naučí cudzí jazyk, začne stvárať kraviny.
Hlava štátu to má ťažké. Stojí na čele a zároveň leží v žalúdku.
Ešte tak zriadiť Ministerstvo politickej kultúry !
Bolo to dievka krv a pleťové mlieko.
Myšlienkové pochody spôsobujú mnohým otlaky na mozgu.

Š. Gergely

O  D V O C H  Z L Á C H

Pridlho som veru mládenčil. V meste, tam sa to stratí, ale v našej dedinke, čo len zopár chalúp počíta, mali ma baby neustále v prádle. Oženiť ma chceli stoj čo stoj. Výber nebol síce bohvieaký, ale zopár súcich na vydaj sa našlo. Žiadne krásavice, také ako u nás. Deti rodiť a okolo sporáka sa motať. Ale aj tie sa rýchlo minuli.
Nakoniec zostali už len dve. Veľké a Menšie Zlo. Rodné sestry to boli. Jedna staršia, druhá mladšia, jedna väčšia, druhá menšia. Škaredé boli a chudobné ako kostolné myši. Navariť nevedeli, zato hašterivé a klebetné boli až až. A staré baby neustále domŕzali, tu jednu, tu druhú mi predstrkovali. Nech sa už, reku konečne rozhodnem, ak nechcem všetkým na hanbu a rodine na krku zostať.
Rozhodol som sa pre Menšie Zlo. Nech už mám konečne pokoj od všetkých. Svadba bola skromná, len o dvoch svedkoch a najbližších.
Čo nasledovalo potom, nepredstavoval som si ani v najhoršom sne. Menšie Zlo sa nasáčkovalo do mojej chyže a od tej chvíle som si nepípol. Jazyk, akoby jej narástol. Lietala od chalupy ku chalupe, všade reči trúsila. Tu ma chcela udobriť s niekým, kto o to nestál, tam zasa rady rozdávala. Lebo a to aby som nezabudol, od toho nešťastného sobáša začala mať patent na rozum. To nebolo všetko. Začala si namýšľať, že ja krásna a talentovaná. Nahrávala CD – čka, chodila po GS turnajoch. Peniaze, čo som mal na pohreb odložené, tie boli dávno fuč. Na chalupe hypotéka, požičať mi už nikto nechcel.
Všetci sa mi pochechtávali.
Teraz banujem. Keby som sa rozhodol naopak, mohol som byť už dávno vdovec.

J. Heinrich

Novodobá, národná

Hore háj, dolu háj,
hore hájom cesta,
môj otec bol dobrý,
z iného ja cesta.

Z iného ja cesta,
bo dnes taká doba,
neprávosť tam hore,
a dole – chudoba.

Hore háj, dolu háj,
kto chce, nech podniká,
nedám sa ja zdierať,
pôjdem za zbojníka.

Rozsutec, Rozsutec,
ty vysoká skala,
čo som si nazbíjal,
inflácia mi vzala.

Ján Heinrich

ZLÝ SEN

Mal som taký čudesný sen. Hrozivé sny ma prenasledujú pomerne často, ale tento bol prazvláštny.
Vyhral som v akejsi lotérii prvú cenu a jackpot k tomu. Fúra peňazí, ťažké peniaze to boli. Dva kufríky a ešte aj do igelitky sa vošlo.
Niečo padlo na oslavu, ošatili sme sa, zaobuli, nový nábytok nakúpili. Dal som deťom, vnúčatám, ale z tej hŕby ako keby ani neodbudlo.
Čo teraz, keď sa o tej našej korune všeličo šepká. Hádam to len nedám na knižku, nie som blázon.
Nakúpil som ja akcie na burze. Len tak, pas blint. A z recesie zopár lósov. Aj som si zatipoval, nech to para tlačí.
Vtedy sa spustila lavína. Moje akcie na burze vyleteli tak, že ostatní začali krachovať. V lotérii som povyhrával, čo sa len dalo a o mojich tipoch radšej nehovorím. V stávkových kanceláriach si trhali vlasy.
Pozhŕňal som všetky tie prachy a znova to všetko zopakoval v nádeji, že konečne prehrám.
Čerta starého. Vyhrával som, vyhrával, peniaze sa priam kotili.
Topil som sa v peniazoch. Moje peniaze nikto nechcel. Na burzu som mal vstup zakázaný, tak isto do stávkových kancelárií. Dokonca ani na dobročinnosť si odo mňa nechceli vziať. Somráci, vandráci, bufeťáci aj feťáci sa odvracali odo mňa a odpľúvali si zhnusene.
A peňazí len pribúdalo a pribúdalo. Dýchať mi nedalo, dusil som sa.
Zobudil som sa celý spotený.
Rozbil som synovi prasiatko a pobral som sa na pivo.

Ján Heinrich

TAMTÍ

Žijem na tejto strane cesty. Ja, moja rodina, známi a aj takí, iba z videnia. Narodil som sa tu a tak isto celé generácie predo mnou.
Po ceste uháňajú autá v nepretržitom prúde. V oboch smeroch, dňom i nocou.
Tam, na druhej strane cesty, žijú tiež ľudia. Vidíme sa navzájom, veď to nie je až tak ďaleko. Občas si aj priateľsky zamávame, usmejeme sa na seba. Zvlášt k sebe necítime, veď prečo aj. Ibaže stretávať sa nemôžeme.
Traduje sa, že kedysi dávno, býval tu prechod pre peších. Zebra sa to čudo nazývalo. A k tomu ešte semafory. Červená, oranžová, zelená. Raz autá, raz chodci mali prednosť. Vtedy sa vraj dalo na druhú stranu cesty bez rizika smrti dostať. Rozprávky !

* * *

Jedného dňa sa to však stalo. Nevedno odkiaľ, prišli muži zákona. Vraj, idú poriadok a spravodlivosť nastoliť.
Najskôr postavili semafory. Červená, oranžová, zelená. Potom ten nekonečný prúd vozidiel akýmsi zázrakom zastavili. A namaľovali prechod. Biela, tmavá, biela, tmavá … No zebra.
Fungovalo to. My sme sa však okúňali. My, aj tamtí, na druhej strane cesty.
Pôjdem príkladom, povedal som si. Keď zasvietila zelená, prešiel som na druhú stranu. A za mnou ďalší. Tí z druhej strany tiež. O chvíľu sme boli domiešaní. Objímaniu a brataniu nebolo konca kraja.
Nadšenie však dlho netrvalo. Po čase sme sa začali nenápadne trúsiť, každý na svoju stranu. Prechod osirel. Prestali sme si s tamtými skrátka rozumieť.

Ján Heinrich

RYBY

Na Slovensku,
Bože môj,
so zločinom
ľúty boj,
čoskoro nám
svitnú rána,
do hrobu mu
zvoní hrana …
V telke, tlači,
povyku,
pre pár gramov
perníku.
Hneď korupčná
aféra,
bonzol Ďuro
na Fera,
že za štyri
vína fľaše,
susedovi
starú kmáše.
Aj pár drobných
na dani,
rozpočet nám
zachráni.
Tak to ide
furt a stále,
uviaznu len
rybky malé,
lebo veľké,
iste viete,
roztrhali
by nám siete.
Rybky sem,
rybky tam,
ja vás všetky
pochytám !

F. Gubáš

Stranu pripravil Milan Kupecký