Z nechránenej aforistickej dielne slovenského aforistu Milana Kupeckého
Prológ:
Niekto aby mohol vydať knihu musí predať auto, iný kvôli tomu drží hladovku. A to je môj prípad. Knihu z vlastne vymyslených aforizmov som sa rozhodol urobiť preto, aby som si aj takto uctil pamiatku môjho syna Milana, ktorý tragicky zahynul veľmi mladý, v najkrajšom veku dozrievania (ako 18-ročný) a ktorému ju aspoň takto symbolicky venujem. Zomrel. Mal podobne ako ja, jeho otec veľký zmysel pre humor a vedel sa tešiť zo života. A…venujem mu ju nielen preto, ale najmä preto, že som ho mal, napokon tak ako každý poriadny rodič svoje dieťa, a kamaráti, veľmi rád.
Myšlienky z nechránenej aforistickej dielne
A čo vlastne je – v humoristickom slovníku najkratší literárny útvar – aforizmus?
Stručne povedané – myšlienka rôzne odetá do šiat, ako sú – úvaha, sentencia, životabudič, iskierka, slogan, íver, ponaučenie, minifór a podobne.
Aforizmus je starý ako ľudstvo samo. Aj v súčasnosti existujú rôzne, najmä satirické úvahy, z ktorých mnohé sú takpovediac dobové, niektoré v intenciách niekdajšej komunálnej satiry, no veľa z nich sa zachová ako „večne“ platné myšlienky, tzv. klasika. My, čo sa ako gelentológovia, žiaľ stále iba ako amatéri (pretože humor a satira a ich vplyv na ľudský organizmus a vôbec jeho chápanie a všetko čo s tým súvisí, sú niekde na periférii nášho vnímania, najmä na Slovensku) zaoberáme nielen históriou ale i jeho pôsobením a existenciou, listujeme často v dávnej minulosti a snažíme sa túto časť kultúrneho dedičstva monitorovať a nejakým spôsobom uchovať.
Z dávnych čias sú známe a snáď dávnejšie zachované najmä duchaplné a večne platné myšlienky filozofa Marka Aurélia, ale nám skôr narodeným viac napovie bývalý socialistický Roháč.
Vráťme sa však najskôr k aforizmu, ako najkratšiemu literárnemu útvaru, ktorý mnohí prirovnávajú k „románu v kocke.“
Vraj už diabol v biblickom raji zvádzal Evu pomocou aforizmu. Aforizmy nachádzame na egyptských papyrusoch, ktoré sa zachovali spred štyroch tisícročí pred našim letopočtom. Sú napísané klinovým písmom, podobné ako písmo zachované na babylonských tabuľkách. Majstrami písania aforizmov boli starí Indovia, ktorí vravievali, že – „jazyk nie je jazykom, keď nevie vypovedať pekné myšlienky.“ Pričom doklady svojskej úcty k aforizmom možno nájsť takmer u všetkých národov Orientu.
Aj európska literatúra je bohatá na aforizmy. Tento zaujímavý spôsob výpovede si veľmi obľúbili aj veľkí grécki učenci a spisovatelia. Známe sú už spomínané úvahy Marka Aurélia. Napríklad Číňania tvrdia, že – „aforizmy mudrcov a svätých si vážia bohovia a démony sú im poslušné“. Japonci označujú aforizmy za – „majáky žiariace uprostred nočnej temnoty“. Peržania ich považovali za – „Najvoňajúcejšie kvety zo sadov poézie“.
Aj takmer každá z európskych (teda i z našich) literatúr má svojich známych i menej známych aforistov. Konkrétne – Milan Lechan, Milan Kenda, Alexander Scholz, Ľudovít Majer, Jozef Bily, Štefan Švec, Ján Grešák, Ján Heinrich, Vladimír Javorský, Marián Palko, dnes už zosnulí – Peter Gossányi, Miroslav Janega, Vojto Haring, a niekoľkí ďalší.
AFIORIZMY, aforezy, myšlienky, ponaučenia, sentencie, zrnká, múdrosti, ívery, zamyslenia…
Motto: Každá úvaha by mala mať svoju váhu.
Nie je ťažké písať aforizmy. Oveľa ťažšie je ich vymýšľať.
O HUMORE
Nie je každý humorista, komu sa smejú.
Alternatívne by sa aj dávky humoru mali brať na lekársky predpis.
Kto sa smeje naposledy, ten asi neskoro pochopil.
Dobré vtipy sú ako minisukne. Čo najkratšie.
Najhoršie tam, kde okrem vtipu chýba aj dôvtip.
Vtip je ako história. Opakuje sa.
Keby hlúposť pominula, humoristi a satirici by zostali bez práce.
Bol duchaplný a tak sebakritický, že sa dokázal smiať sám zo seba.
Poznám veľa smiešnych ľudí bez humoru.
Keďže humor je soľ, ktovie prečo sa nevyužíva na posýpanie ciest?!
Platí pravidlo: Aj satirici a humoristi musia k svojej práci pristupovať vážne.
Zaujímavé, často práve tie ženy, ktoré nemajú zmysel pre humor, robia fóry.
Aforisti sú ako malé deti. Často sa hrajú so slovnými hračkami.
Vtipy, aforizmy, humoresky, rozprávky, povesti a klebety majú veľa spoločného. Treba ich vymýšľať.
Máte zmysel pre humor? Urobme referendum!
Sú anekdoty, ktoré nemajú žiaden vtip.
Nesmejte sa často! Neviete si ani len predstaviť, ako tým mnohých provokujete…
Najviac je smiešny ten, kto chce byť smiešny za každú cenu.
Často vyššiu kvalitu humoru devastuje nízky honorár.
Smiešnejšie ako humor sú honoráre zaň.
Boli to mastné vtipy. Položil som nechtiac mastný hrniec na humoristický časopis.
Humor je lacná devíza, súdiac podľa vyplácania nízkych honorárov.
Verte, ani autorom humoru nie je vždy do smiechu.
Sú dve skupiny ľudí. Tí, ktorí humor majú radi a tí, ktorí sú jeho objektom.
Pozor! Nie každý fór je vtipom.
Žiaľ, poznám veľa smiešnych ľudí, ktorí sú na zaplakanie.
Humor je jediná soľ súca aj pre dietárov.
Ak sa človek nevdojak ocitne v komickej situácii, tým ostatným vravíme, že majú zmysel pre humor.
Vtip možno prirovnať k jedlu. Treba ho vedieť podať.
Najprijateľnejší je smiech na vlastný účet.
Dobrá satira je taká, ktorá vyvolá na tvárach vážnosť.
PRÁCA
Práca je najtrpezlivejšia vec na svete. Vždy počká.
Bol pilierom firmy. Často stál na mieste.
Pracovných síl je dostatok. No nie vždy tam, kde by ich bolo najviac treba.
Plody manželovej práce zberá spravidla manželka.
Práca človeka pretvára postupne. Alkohol naraz.
Práca mu nevoňala. Práve kydal hnoj.
Viac potu vynaložíme pri prekonávaní chrípky ako počas práce.
Robiť sa musí! Ale pýtam sa: Prečo práve ja?!
Najľahšou prácou je robiť zo seba chytrého.
Inovované príslovie: Nie je dôležité pracovať, ale zapísať sa do knihy príchodov a odchodov!
Niektorí sa snažia na pracoviskách denne podať nie výkon, ale športový tiket.
Stále platí: Čo si môžeš z firmy odniesť dnes, neodkladaj na zajtra!
Priložil ruku k dielu a zobral si ho domov.
Všade bol len nie tam, kde ho bolo treba – na pracovisku.
Niektorí si pojem pracovná príležitosť zamieňajú za príležitostne pracovať.
Čo sa týka doby, najťažšie znášame pracovnú.
Práca kvapná málo platná, no niekedy dobre platená.
Prezčasy sú výborná vec, ak sa dá v ich rámci si aspoň zdriemnuť.
Každý chvíľku ťahá pílku! Že by zlá pracovná morálka?!
Robota neutečie! Skôr my od nej.
Sú aj takí, čo urobia všetko preto aby nemuseli robiť.
U čašníka je záruka, že počas pracovného času urobí aspoň čiarku.
Pracoval ako včelička. Tiaž často posedával.
Nič netrvá večne! Iba ak niekomu pracovný čas.
Odskok z práce bol kedysi našou športovou disciplínou.
Rébus pre chirurgov: Čo ak niekomu prirastie práca k srdcu?
Nebol poľnohospodár, no i napriek tomu dokázal všetko zorať.
Bol práceneschopný. Ibaže nebolo možné presne určiť, že akej.
Najlepší spôsob ak sa zbaviť práce: Urobiť ju!
Zlá organizácia práce: „Do hory ma poslali, sekeru mi nedali!“
Povzdych nejedného poľovníka: “Ej, keby bol aj zajac ako práca. Tá vždy počká!
Bolo by nám hej, ak by sa pracovné výsledky dostavovali na pozvánku.
Práca mi išla od ruky. Čo najďalej.
Zohriať sa dá aj prácou. Ibaže to je ten najmenej využívaný spôsob.
Bol jediný čo na pracovisku obstál. Doslovne.
V práci sa vedel oháňať. Výhovorkami.
Človek obyčajne býva najviac zaneprázdnený vtedy, ak má skutočne čosi hodnotné vykonať.
Prespal dobu. Nevadí, bola pracovná.
Vo firme bol skrytou rezervou. Márne ho každý deň hľadali.
Jediná vec čo bola v ich firme pružná bol materiál.
Pracovnú dobu dokonale využíval. Vo svoj prospech.
Nevyčítali mu chyby. Boli radi, že robí aspoň niečo.
Cement býva na stavbe často jediný čo sústavne a tvrdo pracuje.
Ak sa chce človek niekam dopracovať, nestačí aby bol iba zamestnaný.
Niektorí sa práci nevyhýbajú. Iba robote.
Pracovnú náplň mnohých napĺňa prázdnota.
Človek pracujúci s lopatou sa má vždy i čo oprieť.
Pracovný čas využíval tak, že ho využíval.
Najlenivejšia vec na svete je zástrčka. Do práce ju treba strkať.
ALKOHOL
Alkohol je jed, s ktorým možno beztrestne otráviť človeka.
Jedine pivári sa dožili sľubovanej svetlej budúcnosti.
Pitím do dna začína takmer každé pitie do neskorého večera.
Alkohol vraj hreje. Je to však drahé kurivo.
Najviac si zvykáme na pravidelnosť. Najmä čo sa týka pitia alkoholu.
Pitie piva je ako kulturistika. Formuje nám postavu.
Spánok je dôležitý, nie však s opicou a pod stolom.
Sláva a alkohol sú osožné dovtedy, pokým nevstúpia do hlavy.
Vo víne je pravda. To však neznamená, že ten kto viac vypije má aj viac pravdy.
Prázdna hlava a fľaša majú veľa spoločného. Nikoho nebavia.
Z alkoholu a zamilovania sa vytriezvuje.
Sviatočné dni v roku prinášajú toľko príležitostí vypiť si, že človek má problémy ako byť vôbec triezvy.
Podriadenosť možno kompenzovať rozkazovaním. Pri výčapnom pulte.
Nie každý hľadá vo víne pravdu. Mnohí naberajú odvahu ku klamstvu.
Sú ľudia, ktorí sa tešia vytriezveniu iba preto, aby si znova mohli vypiť.
Mal dve lásky. Jednej sa pozeral do očí a druhej na dno.
Spoznali ho. Hoci sa spil na nepoznanie.
Najčastejšie sa ľudia rozhodujú byť abstinentmi v tuhom alkoholickom opojení.
Bol ku každému rovnako naklonený. Ak si vypil.
Vo víne je pravda. Najmä ak povieme – nemali sme toľko piť!
Aj tie najväčšie peniaze sa dajú utratiť v tej najmenšej reštaurácii.
Čo sa týka pitia u mnohých ťažko rozoznať všedný deň od osláv.
Alkohol neškodí každému. Vonkoncom nie výčapníkom.
Postupnou elektrifikáciou sa dosiahlo, že pod parou sú už pomaly iba ľudia.
Zapíjať sa zvykne aj vtedy, ak chceme aby bolo všetko takpovediac v suchu.
Mnohí začnú myslieť triezvo až keď si vypijú.
Vytriezvenie ešte nie je zárukou triezveho rozmýšľania.
Zodpovednosť a sľuby sú ľahko rozpustné v alkohole.
Vo víne je pravda. Najmä ak povieme, nemal som toľko piť!
O H LÚPOSTI
Niektorí ľudia demonštrujú svoju mladosť tak, že sa správajú ako malé deti.
Hlúposť je dar. Nie však vhodný niekoho ním obdarovať.
Keby niektorí zobrali rozum do hrsti, nič by im v hlave nezostalo.
Hlúposť je jediný artikel, ktorý nezávidíme ani susedovi.
Rada je zbytočná vec. Múdry ju nepotrebuje a hlupák si poradiť nedá.
Najväčšie úroky človek spláca pri doplácaní na vlastnú hlúposť.
Chybný krok sa robí hlavou.
Rozumného človeka sprevádza životom myslenie, hlupáka reči.
Horšie ako nepochopiť je nedovtípiť sa, že sme nepochopili.
Tam, kde sú obmedzené hlavy sú aj obmedzené možnosti.
Zviera sa od človeka líši tým, že nerozpráva hlúposti.
Múdrejší ustúpi! A háda sa z väčšej vzdialenosti.
Viac hláv, viac mudrovania!
Mýliť sa je ľudské. Pokým sme vo funkcii nadriadeného.
Vraví sa, že náhoda je vôl. No stretnúť vola nie je náhoda.
Deravé zuby bolia. O hlavách sa to žiaľ nedá povedať.
Bol hlúpy. Dokonca natoľko, že si to priznal.
Ten, kto chce urobiť dieru do sveta, nesmie ju mať v hlave.
Vidieť do veci nezáleží vždy od jej priehľadnosti, ale od rozhľadu človeka.
Boli by sme najvzdelanejší národ, keby každý kto mudruje bol mudrcom.
Napadla ho myšlienka! Utrpel úraz.
Opakovanie je matkou múdrosti. Nie však pri opakovaní hlúpostí.
Ľahšie sa hýbe hlavou, ako rozumom.
Veľmi ťažko sa prichádza k rozumu. Prísť o rozum je oveľa ľahšie.
Hlúposť je ako priamka – nekonečná.
Utápať sa možno aj vo svojej plytkosti.
Nie každý kto vás dobehne je športovec.
Tí čo nedokážu vziať rozum do hrsti, mali by sa chytiť aspoň za hlavu.
Chytrý dopláca obyčajne na svoju chytrosť, hlupák na chytračenie.
Dobré myšlienky mu behali po rozume. Hrali sa na schovávačku.
Hlupák sa môže utešovať tým, že je zábavný.
Iba chytrý môže doplatiť na svoju hlúposť. U hlupáka je to samozrejmosť.
Hlúposť je dar ktorým sa nik nechváli.
Najviac múdrosti sa upotrebuje predsa len na hlupákov.
Najviac múdrych je vždy až po svadbe, futbalovom výsledku a po probléme.
Na pekáči nerozhoduje, že či išlo o hlúpu hus.
Ostrou kritikou si neprídete na tupca!
Trubači vymreli, trúby nie.
Osud sa najlepšie zamieňa za hlúposť.
Hlupák prikladá dôležitosť svojmu zdraviu.
Najistejšia opora – držať sa vlastného rozumu.
Ak by hlúposť kvitla, nemali by sme problémy s nedostatkom zelene.
Viac hláv, viac kapustnice!
Hlupákovi veľmi nepomôže zub múdrosti.
Aj chytrí robia často zo seba hlupákov.
Múdry nik z neba nespadol, pretože zhora sa obyčajne padá na hlavu.
Transplantácia mozgu je možná, na rozdiel od transplantácie rozumu.
ÚPLATKY, PROTEKCIA, KORUPCIA, LOOBING
Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.
Čas je najlepší lekár a pritom neberie úplatky.
Protekcia vymrela, ale zanechala nám tu veľa nezaopatrených potomkov.
Známostiam hrozí vymretie. Veď na Slovensku už takmer každý každého pozná.
S poctivosťou najďalej zájdeš. Ak náhodou nezablúdiš!
Aj by som nebral úplatky, ibaže tiež ich musím dávať.
Mnohí si stále pletú uplatnenie s úplatkárstvom.
Na každého raz príde! Ak sa poctivo postaví do radu.
Boj proti úplatkom stojí veľa peňazí.
Vtáka poznáš po perí, priateľ podľa smeru, ktorým sa ti obráti keď potrebuješ od neho pomôcť.
Neprijal pomocnú ruku. Bola prázdna.
Kto skôr dáva, ten je skôr uprednostnený.
Ej, čože je to päťdesiatka?! Ako úplatok.
Buďme ako jedna rodina! – vyhlásil podnikateľ, keď zakladal svoju rodinnú firmu.
Bol to slušne vychovaný človek. Nikdy nezabudol pozdraviť a dať úplatok.
Komunistický archaický úplatok nahradilo demokratické všimné.
Nemohol vziať rozum do hrsti. Mal v nej úplatok.
Jeho silnými stránkami bola čestnosť a spravodlivosť. Napokon ich dokázal premôcť.
Nielen šaty robia človeka, ale aj známosti.
Nemali by aj úplatky podliehať zdaneniu?!
Žiť bez protekcie, na to treba veľkú známosť.
Najväčšie pletky bývajú práve kvôli úplatkom.
Závidím rieke. Tá si vie aj bez známosti urobiť koryto.
Tým, čo nemajú známosti, zostáva ešte nádej.
Tak dlho si navzájom otvárali účty, až ich zatvorili.
Zdravie sa však nedá kúpiť. Prečo potom dávame úplatky?
Hoci dal všimné, nevšimli si ho.
Heslo nedáš – dostaneš, patrí iba v športovej terminológii.
Človek má iba dve ruky, no provízie berie všetkými tromi.
Ak už aj vás nikto nepozná, fľaša koňaku je hneď každému povedomá.
Úplatok vznikol práve v čase, keď sa prestalo dávať už z rúčky do rúčky.
Nedivte sa protekcii. Veď aj pred svadbou potrebujete vážnu známosť.
Cesty k známym vedú obyčajne obchádzkami.
Elektrikári a úplatkári majú veľa spoločného. Obnovujú kontakty.
Tam, kde ruka ruku umýva, vznikajú najväčšie špinavosti.
Milan Kupecký