Recenzia
Recenzista, spisovateľ Milan Kenda, autor recenzovanej knihy Kreslený humor Vladimíra Pavlíka
KRESLENÝ HUMOR – 2. ČASŤ
Trenčín: Tlačiarne Pardon, s. r. o.,
2024, 1. vyd., 206 s.,
ISBN 978-80-570-5714-7
Od optimistického humoru po vizuálnu sociologickú sondu
Neviem ako v iných štátoch sveta, ale u nás sú knihy výtvarného humoru a satiry vzácnym artiklom. Spomíname si na knihy českých karikaturistov, výtvarných turistov do sveta absurdity a grotesky, Jiránka a Renčína. Esencie ich mnohoročnej, vytrvalej práce, ktoré sa dali vydávať najmä v preklínanej totalite, keď obrovskú finančnú záťaž výrobných nákladov na takéto pamätníky a encyklopédie kresleného humoru aj satiry zaplatili vtedajšie štátne vydavateľstvá, a to ešte aj spolu s honorárom pre autorov.
Dnes máme takéhoto skvelého výtvarného humoristu a satirika aj my, Slováci. Je ním VLADIMÍR PAVLÍK, ktorý nám, čitateľsko-nazeracej obci, ako sólista obetavo pripravil nápaditý almanach svojho kresleného humoru. Obetavo preto, že výroba takejto reprezentatívnej obrazovej knihy autora stojí niekoľko tisíc eur. Ale jej vizuálna akceptácia našimi očami a spracovanie našou mysľou naozaj stojí za takúto autorskú finančnú obetu!
Kto je tvorca tejto recenzovanej obrazovej lahôdky? V autorskom príhovore sa karikaturista, dizajnér a výtvarník Vladimír Pavlík predstavil týmito slovami: „Kreslený humor je moja celoživotná cesta touto oblasťou výtvarného umenia. Začal som s kreslením ako tínedžer. Na strednej škole som karikoval svojich učiteľov a spolužiakov. Neskôr, už ako bratislavský vysokoškolák, som sa odhodlal prezentovať kresbičky vo väčšom štýle. Bol rok 1973. Skúsil som zaklopať na dvere viacerých veľkých redakcií. Úspešne. Môj kreslený humor začal baviť tisícky čitateľov, napríklad denníka Pravda, nedeľníka Smena na nedeľu, časopisov Televízia, Roháč, Štart, Kamarát, Elektrón, Zornička, Palcát a iných. Kreslenie rozvíjalo môj výtvarný talent, a preto som sa akosi prirodzene posúval k umeniu. Po technickom vzdelaní na SVŠT SjF v Bratislave, som si na VŠT Košice doplnil postgraduálne vzdelanie, strojný dizajn a grafický dizajn na Fakulte architektúry v Brne. Nové zručnosti som využil ako dizajnér vo výskumnom ústave vo VUMA Nové Mesto nad Váhom, kde som dával výtvarnú tvár modernej automatizačnej technike. A popri tom som kreslil, kreslil a kreslil. V roku 1985 som bol prijatý za člena Slovenského fondu výtvarných umelcov. Doteraz som nakreslil desaťtisíce karikatúr a získal štyridsaťsedem medzinárodných ocenení.“
Nevšedne vnímavým, výstižným a poetickým spôsobom nám v tejto knihe predstaví Pavlíkovu tvorbu Peter Rázus, organizátor súťaže a výstav kresleného humoru Kýchanie mozgu: „Pri návšteve ateliéru Vlada Pavlíka, plnom jeho veselých humorných obrázkov som zacítil atmosféru pohody a príjemný pocit šťastia, ktorý vzniká pri objavovaní point jednotlivých obrazov. Autor ponúka divákovi dialóg o humore, o úsmevoch sprevádzajúcich nás 365 dní ročne. Niekedy sú utajené medzi mozgovými závitmi, kapilárami a aortou, predierajú sa cez obranu mrzutého, zamračeného počasia plného mlák, aby sa šikovne prešmykli spoza masky a šibalským žmurknutím pomohli slnečným lúčom podporiť dobrú náladu. Pavlíkove postavičky nerezignujú v ťažkých situáciách, sú si vedomé kauzality a opakovania postupnosti v špirále času. Autor ich obdaroval svojím životným optimizmom poznávania vývoja, trpezlivosťou a infúziou pozitívnej energie. Počet odžitých rokov nám pomáha presnejšie pochopiť humorné videnie sveta aj v menej radostných situáciách bývalých playboyov so snahou pozastaviť čas pri pohľade na atraktívne krásavice, závistlivé sledovanie pokúšajúceho hada k prvému hriechu Evy a Adama v rajskej záhrade, na osamelé obydlie na ostrove medzi fabrickými komínmi nad hniezdami bocianov, ale aj bilancujúceho tieňa životných skúseností. Pri prechádzke ateliérom sa na nás pohŕdavo dívajú autority pod maskou namyslených, zákerných šašov, predstierajúcich záujem a pochopenie pre nás, iných. Dôstojníkov, byrokratov i manipulatívneho chameleóna, ale aj človekopštrosov skrývajúcich hlavy i vlastné názory do púštneho piesku alibizmu. Tu sa úsmev mení na pohrdlivý úškrn a optimistický humor sa mení na vizuálnu sociologickú sondu.“
Vladimír Pavlík v tejto unikátnej knihe obrazne komentuje témy všeľudské a pranieruje prejavy neľudské. Nevšíma si lokálnu politiku, ale neľútostne sleduje geopolitiku. Vytrvalo odsudzuje militarizmus, nemá zľutovanie s krvou zastriekanou generalitou. Vysmieva sa paradoxom, slepým uličkám, kontrastom a mániám modernej doby – napríklad smartfónmánii, ktorá odlákava ľudí od života a premieňa najmä mladých ľudí na mlčanlivú, nekomunikatívnu masu. Pavlík vo farbe zachytáva defekty bezfarebného, ponurého žitia, ale s láskavým humorom nazerá na nedostatky a hriechy nás, nedokonalých človiečikov.
Dostávame sa k záveru hodnotenia tejto technicky dokonale vytlačenej publikácie, za čo treba pochváliť Tlačiarne Pardon, s. r. o. v Trenčíne. Čo získame zaradením knihy Vladimíra Pavlíka, tejto slovenskej výtvarnej legendy, do našej knižnice? Výborne to vystihol novinár a publicista Martin Šimovec v tejto knihe na strane 155, na predele medzi zobrazenými karikatúrami a akrylovými obrazmi: „Vladova tvorba poteší, rozosmeje v ťažkých chvíľkach, pohladí dušu a zároveň inšpiruje a inteligentného človeka rôznymi asociáciami privedie k zamysleniu. Vladove vtipy a karikatúry nepotrebujú text. Svojím dôvtipom, čarovným myslením, výstižnou výtvarnou skratkou a umeleckým talentom zachytí životnú situáciu tak, aby vyžarovala zmysel, pointu a aj keď s očividným humorom, napriek tomu šíriaca hlbokú myšlienku.“
A ešte niečo treba pripomenúť: Pavlíkov knižný monument je atraktívny dar, hodí sa dokonca aj pre tých, ktorí nevedia alebo nechcú čítať nič okrem bilbordov a smartfónov! A keďže Pavlíkova tvorba nepotrebuje text, jeho kniha je súca aj ako dar pre zahraničných klientov.
Milan Kenda
