Sused odnaproti chrapúňsky urazil moju ženu. Bolo to počuť na celú ulicu. Pozeral som sa na tú scénu spoza záclony. Ale ani nos som pri tom nevystrčil. Manželka sa celá urevaná vrátila domov. A hneď sa pustila do mňa. Čo som to vraj za chlapa, keď sa jej zastať neviem?! A že si netrúfam dať mu po papuli, to ju vraj neprekvapuje, pretože som posero. Ale, ako vravela, aspoň ozvať som sa mohol. V novinách si vraj trúfam aj na prezidenta, no takéhoto nespratníka sa bojím. Jej sa to povie, babe naivnej. Suseda, toho chrapúňa nespratného, večne pripitého a príležitostne i nafetovaného, čo chodí s nabitým revolverom a napikovaným pugilárom, toho sa celá ulica bojí. Ba i celé mesto a do takého mám ja zabŕdať? Ani mi nehne! A keby som aj napísal, aj tak by mi to neuverejnili. Aj v novinách sa ho boja, má tam svojich ľudí. Celá táto záležitosť ma však poriadne vytočila. A tak predsa sadám za počítač a píšem. Nie však na suseda, ale…
J. Žilinský
