(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)
Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan, Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek
Príbeh o veci a ľuďoch
Kým muž opravoval auto, jeho syn zobral do ruky kameň a poškrabal ho. Muž chytil svojho syna a zo zúrivosťou niekoľkokrát ho udrel po ruke. Nevšimol si však, že ho bije francúzskym kľúčom. Chlapček v nemocnici stratil všetky svoje prsty kvôli zlomeninám. A potom sa opýtal svojho otca
s unaveným pohľadom v očiach: Oci, kedy mi znova narastú prsty?
Otec, vedomý si vážnosti situácie, nebol schopný povedať vôbec nič. Šiel späť k svojmu autu a viackrát do neho kopol. Rozhorčený si pred neho sadol a pozeral sa na škrabance. Chlapec tam napísal: „MILUJEM ŤA TATI!“
Veci sú na používanie, ľudia sú na milovanie! Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA sú používaní A VECI sú milované. Preto je ľudstvo tam, kde je. Ďakujem všetkým, ktorí toto zverejnia, aby viac ľudí spoznalo tento príbeh …
-Život sa začína po päťdesiatke,-hovorí Jano. -Hej,-dodáva Juro.
– Ale keď máš stovku, alebo dve, je to ešte príjemnejšie.
Pavol Švancár
Príďte na výstavu prác Novomestského humoristu
Známy novomestský maliar a karikaturista Ing. Vladimír Pavlík pripravil pred pár dňami pre svojich priaznivcov opäť po štyroch rokoch v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom samostatnú maliarsku výstavu svojich najnovších diel, ktorá potrvá do konca tohto mesiaca. Kresby Vlada Pavlíka získavajú ocenenia najmä vo svete, na medzinárodných súťažiach a festivaloch kresleného humoru, keďže na Slovensku ich je ako šafranu a aj tie postupne zanikajú. V niektorých štátoch sú dokonca školy výučby kresleného humoru a satiry, u nás sa kreslenému humoru autori venujú len amatérsky, popri iných profesiách. Jednou zo svetlých výnimiek je súťaž Novomestský osteň, bienále kresleného humoru a satiry, ktorého spoluzakladateľ a do dnešných dní aj spoluorganizátor je aj Vlado Pavlík. Novomestský osteň sa organizuje už od roku 1982 a v tomto roku, v septembri sa uskutoční už jeho jubilejný 20. ročník. Po štvrtý raz už ako medzinárodné bienále! Vladimír Pavlík je aj držiteľom dvoch slovenských rekordov. Navyše je autorom najväčšieho kresleného farebného vtipu. ktorého prezentácia sa uskutočnila v roku 2011 v Novom Meste nad Váhom za účasti členov slovenskej hodnotiacej komisie. Kresba mala rozlohu 22,59 metrov štvorcových a niekoľko mesiacov visela na priečelí kultúrneho domu. Vlado Pavlík je zároveň držiteľom slovenského rekordu v rýchlokresbe. Je najrýchlejším maliarom na Slovensku, keďže jeho rekord z roku 2007 ešte nikto neprekonal. Na Kolonádmom moste v Piešťanoch nakreslil za hodinu, na veľké papierové formáty 54 kresieb. A túto svoju schopnosť predstavil aj priamo na vernisáži svojej nedávnej výstavy pred asi 400 priaznivcami, medzi ktorými nechýbal ani primátor mesta František Mašlonka a jeho priatelia humoristi.
Milan Kupecký
Šéf sa pýta svojho podriadeného:
-Veríte v posmrtný život?
-Nie. Prečo sa pýtate?
-Včera, keď ste odišli na pohreb vášho starého otca, prišiel vás sem hľadať.
Voľby hlavy štátu
Ako keby nebolo,
dosť problémov okolo,
v parlamente na prácu,
hodili zas´ do pľacu
tému, nech tá radšej
máta: Hlavy štátu kandidáta!
Prvý, ten má bontón v krvi,
ďalší, pane, nebol v Strane,
tretí, aj ten teraz fičí,
bo má kredit v zahraničí…
Hlavné bude a síce:
Vyjde to do tretice?
Ján Heinrich
Pavol Zifčák
Kde je zdravý rozum
Pythagorova veta ……………………………… 24 slov
Otčenáš ………………………………………… 66 slov
Archimedov zákon ……………………………. 68 slov
Desatoro prikázaní ……………………………. 179 slov
Americká deklarácia nezávislosti ……………. 1 300 slov
Ústava USA vrátane všetkých 27 dodatkov … 7 818 slov
Vyhláška EÚ o predaji kapusty ……………… 26 911 slov
Je ľahšie vytvárať fyzikálne zákony, komunikovať s Bohom a založiť USA, ako predávať kapustu v Európskej únii!
Pavol Mikula
Fero Mráz
Anjel smrti
Neviem, či každý, ale ja som mal od narodenia svojho anjela strážneho. Od útleho detstva ma ochraňoval. Stál pri mne vo dne v noci, poletoval nado mnou, prekážky mi z cesty odpratával, pred každým nebezpečenstvom ma včas varoval. Priznám si, nie vždy som ho poslúchol. A vtedy bolo so mnou zle – nedobre. Ale bol to dobráčisko, nepoznal, čo je to zlomyseľnosť, z každej šlamastiky mi pomohol vybŕdnuť. Jedno ešte musím povedať. Nikdy som ho nevidel, len som jeho hlasu načúval …Ale fungovalo to. Život utekal a mne rôčkov v dobrom zdraví a pohode pribúdalo. A vtedy sa mi konečne zjavil. Nuž, anjel to bol ako z katechizmu vystrihnutý, len sa mi zdal byť akýsi utrápený. A veru aj bol. – Vieš, – hovorí – neviem ako by som ti to. Po celý tvoj život som ťa verne ochraňoval, to mi nemôžeš uprieť. Ale teraz, žiaľ … Máme tam hore svoje predpisy. Skrátka a dobre, buď si ma budeš platiť, alebo je po ochrane …A hneď aj cifru vysúkal. Až sa mi hlava zakrútila.- Kdeže ja, úbohý penzista a toľké peniaze ! – zabedákal som . Budem sa ja veru musieť bez tvojich služieb zaobísť. Anjel zamával peruťami a zmizol v oblakoch. Od tej chvíle to začalo so mnou ísť dolu vodou. Chorľavel som, navidomoči chradol, až ma to na lôžko prikváčilo. Už ani neviem, čo sa okolo mňa dialo, keď tu zrazu počujem svoje meno vysloviť. Pozriem, konča peľasti anjel stojí. Ale nie ten môj, toho by som určite spoznal. – Ty si ten nový ? – pýtam sa s neskrývanou nádejou v hlase. – Áno , – odvetil – ale nie ten, ktorého ty čakáš. Ja som anjel smrti Ale má to aj výhodu. U mňa to bude grátis.
Ján Heinrich
Besednica
I napriek tvrdej cenzúre prinášal aj vysoko sofistikovanú kritiku podstatných chýb a deformácií režimu
Často čítam alebo počúvam úvahy a spomienky na adresu satiricko-humoristického časopisu Roháč, ktorý u nás vychádzal po dlhé roky počas extrémne deformovaného socializmu moskovského typu. Napriek vtedajšej tvrdej cenzúre prinášal tento časopis nezriedka aj vysoko sofistikovanú kritiku podstatných chýb a deformácií režimu, napriek tvrdej cenzúre vedel milo prekvapiť čitateľa zábleskami ozdravného, ušľachtilého humoru a jasnozrivej, zmysluplnej, do podstaty problémov zacielenej satiry. Mal nesporne vysokú literárnu i výtvarnú úroveň a spolupodieľal sa na formovaní i prezentovaní nejednej už nežijúcej, ale aj podnes pôsobiacej satiricko-humoristickej literárnej osobnosti. Entomológovi zameranému na chrobáky nesmie v zbierke chýbať roháč, tento elegantný, relatívne veľký, priam impozantný panciernik. Preto si zájde do dubového lesa a hľadá a hľadá, až kým nenájde tohto chrobačieho goliáša… Nejednému slovenskému satirikovi veľmi chýba periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, no nepomôže mu výprava do novinových stánkov, lebo puč v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania – zdá sa, že nenávratne – zmietol ho z javiska našich kultúrnych dejín. A súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti našich humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase preklínanej totality. Podľa západného vzoru sú dnes v novinách ako zábavný segment k dispozícii len obrovské krížovky a do¬nekonečna omieľané anekdoty. Ide tu o smiešnu predstavu o tvorbe smiešneho! Spomínané dnešné spomienky na Roháč sú napospol ľútostivé, nikdy nebývajú znevažujúce. Nejde o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa po¬kusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu. Ale napriek oprávnenému volaniu po návrate fenoménu s názvom Roháč sú tieto reinkarnačné výzvy prijímané s nedôverou, ba až s upodozrievaním, že ide o presadzovanie receptu na zbohatnutie a extrémne prestížne vyniknutie. Nuž, na Slovensku je to tak! Zdravý inštinkt je na vymretie, preto takmer každý dôveruje hochštaplerovi (pozri bohatú históriu škandálov, napríklad v športe), ale skoro nik nedôveruje človeku s dobrou vôľou a tvorivými zámermi, ktorý chce niečo rozumné, zmysluplné založiť. Povestný „šiesty zmysel“ pre konštruktívne projekty sa u nás nerozvinul, hoci nezmysly majú hocikde zelenú! Aj preto ako keby doteraz boli všetky pokusy o reinkarnáciu Roháča vopred odsúdené na neúspech. Na vine tejto nemožnosti, nemohúcnosti je aj blúdivý kruh: Reinkarnát Roháča by chcel čo najskôr vidieť svojich sponzorov, ale sponzori by chceli okamžite vidieť úspešný časopis. Jeden sa nemôže dočkať druhého! Netrpezlivosť je zákerná prekážka. Preto prvé čísla takéhoto odvážneho novorodenca by museli vzniknúť pravdepodobne za peniaze nebohatého zakladateľa, iniciátora, za peniaze zvyčajne „odcudzené“ vlastnej rodine. Veď tí bohatí iniciátori idú do onakvejších kšeftov, napríklad do bulváru! Takže je tu oprávnené riziko: Ak takýto kvalitný časopis včas nezíska sponzorov, beznádejne zahynie. Je vzkriesenie takéhoto časopisu reálne? Dozaista by bolo veľmi prospešné, ale je to vôbec možné? Proslovensky orientovaný, čitateľom našich novín dôverne známy karikaturista a satirik Andrej Mišanek vtipne a výstižne tvrdí, že na Slovensku pri nekonečnej politickej polarizácii občanov by sme potrebovali Roháče dva – jeden pre svetoobčanov, druhý pre národovcov. Táto rozštiepenosť je ďalšou vážnou prekážkou pre resuscitáciu, znovuoživenie Roháča. A videl som aj pokus o uvedenie striktne apolitického humoristického časopisu na obežnú dráhu. Akože inak – stroskotal. Čitateľ zrejme nechce čítať opačný politický názor, než má on sám, no neznáša ani absenciu politického názoru! A čo je azda najhoršie? Nový časopis s intelektuálnymi parametrami dávneho Roháča by predovšetkým ocenila postupne vymierajúca garnitúra dôchodcov, ktorým by takýto inovovaný produkt pripomínal „staré zlaté časy“, ak nie priam mladosť. Nevedno, ako by zareagovala stredná generácia. Ale čo by znamenal pre dnešnú mladú generáciu? Oslovil by týchto konzumentov súčasného paškvilného „humoru“ (satiru radšej ani nespomínam), ktorý spočíva v chronickom preobliekaní sa chlapov do ženských šiat s hompáľajúcimi sa vypchávkami pod blúzkou a v nepretržitom vzájomnom kopaní sa do zadku? Budú títo recipienti schopní rozpoznať a oceniť plnohodnotný humor a majstrovskú satiru? Nepremeškalo sa už priveľa? Neodtrhli sme sa už nenávratne od týchto naozajstných hodnôt?
Milan Kenda
Marián Kamenský
Č R I E P K Y
Na zlyhanie svedomia ešte nikto nezomrel.
Potme sa aj morálka javí v inom svetle.
Každá vláda robí naozaj všetko preto, aby sa tá budúca mohla na ňu vyhovárať a nadávať.
Bývajú aj také prevraty, keď sa strieľa len z občanov.
Písanie pamätí sklerotika sa začína aj končí hľadaním pera.
Ján Žilinský
Drevo do lesa
Pozvala na rande Jana,
motorizovaná Hana.
Že sú baby potvory,
zaviezla ho do hory.
Mala o ňom mienku inú,
nemal sa ver´ Jano k činu.
Od tých čias traduje sa:
Voziť drevo do lesa!
Ján Heno
Andrej Mišanek
Aj hulvátovi občas ujde slušné slovo.
Po voľbách sa poslanci stávajú nezávislými. Od svojich voličov.
Lídrov by mali balzamovať, aby sa nerozpadli skôr, ako strany
Ján Žilinský
Kto ako hovorí:
Patológ: Môžem smelo prehlásiť, že sa najčastejšie stretávam s otvorenými ľuďmi.
Predavač obuvi: Ja viem najlepšie kde koho „bota“ tlačí.
Chovateľ králikov: Robota nie je zajac, neutečie.
Obuvník: Obviňujú ma, že veľa času prešustrujem.
Auto opravár: Mne nik nevyčíta, keď si občas v práci ľahnem.
Hodinár: Ja viem najlepšie, koľko odbilo.
Zápasník: V kolektíve je sila. Najmä v zápasníckom.
Zámočník: Dokážem robiť lepšie kľučky ako futbalista.
Sudca: Žiaľ, oslavovanejší je sud, ako súd.
Opravár výťahu: Mňa striedajú úspechy. Raz som hore, raz dolu.
Optik: Ja sa každému môžem smelo pozrieť do očí.
Poľovník: Zaujímavé, že mi nik nevyčíta ak mám zajačie úmysly.
Mlynár: Na rozdiel od politikov nemeliem iba ústami.
Cukrár: Pomsta je sladká. Najmä ak dám niekomu facku.
Predavačka drogérie: Môžem smelo prehlásiť, že práca mi vždy vonia.
Fotografista: Mne aj nahnevaný vždy venuje úsmev.
Hrobár: Nemám funkciu, no i tak mám veľa ľudí pod sebou.
Smetiar: Mne nik nevyčíta, že zametám pred cudzím prahom.
Potápač: Mňa chápu, hoci sa vždy snažím dostať nahor.
Nezamestnaný: O nás môže každý povedať, že čas pracuje pre nás.
Chirurg: Naše povolanie si vyžaduje občas nechať niekoho „v štichu“.
Televízny pracovník: My sme ako lekári. Liečime nespavosť.
Zápasník: Zlé jazyky tvrdia, že som sadista.
Hubár: U nás, na rozdiel od politikov je dôležité vedieť uberať sa správnym smerom.
Šachista: Začínam mať obavy, aby mi nezačalo strašiť vo veži.
Boxer: Som osamotený a preto odkázaný iba na seba čiže na vlastnú päsť.
Ginekológ: Mňa vždy posielajú inde, nie do hája.
Milan Kupecký
Laco Talčík
Dobrá správa pre mužov : Impotencia nebolí.
Dobrá správa pre ženy : … a nie je ani nákazlivá!
Ľudský život je prikrátky na to, aby sme stihli všetko pobabrať.
Nevyslovená pravda je niekedy horšia ako lož.
Sú ženy, ktoré dokážu predstierať temperament aj vernosť súčasne.
Miroslav Janega
Pýta sa fotograf kolegu:
-Ako dopadla tá včerajšia výstava v očiach kritikov?
-Ale, nevedeli sa dohodnúť. Jedným bolo ľúto filmu, druhým papiera.
-Kam ideš Jano?
-Na súd.
-A to už prečo?
-Ale, zaťal som do kožucha sekerou a v tom kožuchu bol otec.
Vlado Pavlík
Turecký hosť v tatranskom hoteli práši na balkóne koberec. Ide povedľa bača a kričí na neho:
„Tak čo, Aladin, neštartuje, neštartuje?!“
Pán doktor, povedzte mi pravdu, ako to so mnou je,-obracia sa
s otázkou pacient na svojho ošetrujúceho lekára.
-No…celkom dobre, ibaže do smrti nemôžete nič jesť.
-Prosím vás, veď toľký čas bez jedla nevydržím?
-Ale, pane, pár hodín bez jedla predsa vydržíte…
Ľubo Kotrha
VYCHÁDZKA
„Pán kapitán, vojak Obuch a vojak Hovjacký, hlásime príchod!“ „Áá, pani mazáci, dobrý večer, z vychádzky, z vychádzky? Predložte vychádzkové knižky, prosím! Vojak Obuch, štvrtá rota, vojak Hovjacký, štvrtá rota. Vychádzka do dvadsiatej druhej hodiny… Výborne, je dvadsaťjeden päťdesiat, čas vychádzky ste dodržali. Ako ste strávili dnešný pekný večer, v akej spoločnosti, no?“ „Boli sme v kine, pán kapitán, čosi sme si zajedli v reštaurácii, poprechádzali sme sa po meste a vraciame sa do kasární.“.„Táák, v kine, v reštaurácii. A dali ste si aj pivečko, však? Aspoň po jednom, mám pravdu?“ „Máte pravdu, pán kapitán, po večeri sme si dali pivo.“ „Určite to neostalo pri jednom pive, dali ste si aspoň po dve alebo aj viac? Je taký krásny večer, po celodennej páľave pivečko chutí ako med. Kvôli jednému sa predsa neoplatí ísť do reštaurácie.“ „Nuž, aby sme boli úprimní, naozaj sme si dali po dve, ale to bolo všetko.“ „A k tomu pivku ste si dali aj po štamperlíku, aspoň po jednom, nie? Sem-tam treba zahustiť.“ „Nie… Naozaj sme vypili len po dve pivá. To nám stačilo.“ „Ale no, nebuďte smiešni, čo ste to za chlapi, mazáci, a vypiť po dve pivá? To hovorte niekomu inému, ja vám na to neskočím. Kedysi som bol takisto radový vojak ako vy, no ani raz sme sa nevracali z reštaurácie, aby sme vypili len pár pív. Vždy bolo aj nejaké to poldeci! Ešte aj teraz si občas hrknem, načo tajiť. A vidíte, dotiahol som to až na kapitána. Zatiaľ… Nič sa nebojte, ja vás nebonznem, len pekne s pravdou von. Koľko ste toho dnes vypili?“ „Teda po štamperlíku koňaku sme si dali, ale len po jednom jedinom, čestné slovo!“ „No vidíte, že to ide. Nadriadení a podriadení si musia navzájom dôverovať. A na mňa, navyše vo funkcii dozorného útvaru, sa môžete stopercentne spoľahnúť. Viem sa vžiť do vašej situácie, aj ja som bol vo vašom veku, neraz sme preliezli kasárenský plot, aby sme uhasili smäd. Veď kto by stále sedel v tej pakárni. Ale štamperlík koňačiku, to mi nijako nesedí. Rozhodne museli byť aspoň dva, veď ste pili spolu, či nie?“ „Spolu, ale viacej sme nevypili, len to, čo tvrdíme. Verte nám, pán kapitán!“ „Pozrite sa, priznanie vám môže len uľahčiť. Nuž, smelo do toho, priznajte sa a máte pokoj. Posledný raz sa pýtam koľko.“ „Pán kapitán, čestne sa priznávame, že to bolo pár pív a dva veľké koňaky.“ „Vidíte, ste chlapi, mám rád čestných a otvorených ľudí. To si musím zaznamenať! A nenesiete fľaštičku aj do kasární?“ „To teda nie! To by sme naozaj preháňali, pán kapitán.“ „Tak si dajte odchod!“ Ráno si oboch predvolal veliteľ útvaru: „Vojak Obuch a vojak Hovjacký, ako to, že nie ste v base?!“„V ba-base? A za čo, nič sme nevykonali…“ „Kapitán Ľuchava napísal záznam, že včera večer ste prišli z vychádzky ožratí ako dve divé svine…“
Jozef Dunajovec
Ľubo Kotrha
Pred hotelom Fórum sa prihovára k jednému z hostí černoška:
-Pane, nechceli by ste si zájsť ku mne?
Hosť celý vyľakaný vraví:
-Preboha, a čo by som robil v Afrike?
-Suseda, museli ste sa mať dobre na dovolenke. Tie tučné líca máte od stravy?
-Ale kdeže, od nafukovania matracov.
Ľubo Kotrha
-Mami, spadla nám skriňa!
-A otec o tom vie?
-Samozrejme, veď je pod ňou…
Andrej Mišanek
Šéf sa pýta svojho podriadeného:
-Veríte v posmrtný život?
-Nie. Prečo sa pýtate?
-Včera, keď ste odišli na pohreb vášho starého otca, prišiel vás sem hľadať.
Pýta sa fotograf kolegu:
-Ako dopadla tá včerajšia výstava v očiach kritikov?
-Ale, nevedeli sa dohodnúť. Jedným bolo ľúto filmu, druhým papiera.
Vlado Pavlík
Politology
AKO SA KEDY HODÍ
Za totality tvrdil, že jeho otec bol agronóm, teraz sa chvastá, že bol agrárnik.
ŠTÁTNI ÚRADNÍCI
Žaby na prameni sa vždy tvária ako nenahraditeľná súčasť fontány.
ZOZNAM UŽ MÁ OSLIE UŠI
Zanechal by som ľudstvu nejaký odkaz, ale nemôžem nájsť jeho telefónne číslo.
NAOZAJ VYLIEČENÝ BLÁZON
Dôkladne vyliečený blázon odmieta vrátiť sa do normálneho života.
NEVERÍM
Neverím, že z prázdnych makovíc možno vyrábať ópium.
ČO ROBIA JASNOVIDCI
Jasnovidci prísne zatajujú svoje návštevy u očných lekárov.
TAJOMSTVO ELEGANTNEJ KARIÉRY
Ak žena robí závratnú kariéru, zrejme má niekoho za sebou. Alebo na sebe.
KAM KONVERZIA NESIAHA
Ženské slzy – najrozšírenejšia zbraň hromadného ničenia.
Milan Kenda
Ľubo Kotrha
Začínajú sa u nás MS v hokeji
Hokejové sentencie
Výsledky našich prípravných zápasov ukázali, že je celkom jedno, či hokejové posily prikvitli zo zámoria alebo zo Záhoria.
Prípravné hokejové zápasy boli dokonale prípravné. Pripravili nás aj na prípadnú najhoršiu možnosť.
Majstrovstvá u nás: Horúce vášne na tribúnach, profesionálny chlad na ľad.
Hoci história ukazuje, že vyznieva nadarmo posielať hrať hviezdy zadarmo, jednako jednostaj čakáme na výnimku z tohto pravidla.
Bez vyplnených šekových knižiek sa nedá spoliehať ani na kanadské javorové výučné listy.
Brankári nás opätovne podržia – ak po celé tri tretiny vydržia.
Čo je vopred vylúčené? Hra bez našich početných vylúčení!
Túto jar k nám prileteli nielen naše bociany, ale aj naši hokejisti. Zdá sa, že bociany s väčšou vervou.
Sme originálni! Zahraničie kupuje našich hráčov, ale využíva svojich trénerov. My naopak.
Čo bude nesporným úspechom? Ak na vystúpenia našich hokejistov na MS u nás doma budeme podstatne menej nadávať ako na dopravný chaos v čase MS v Bratislave i Košiciach.
Milan Kenda
Ľubo Kotrha
-Kam ideš Jano?
-Na súd.
-A to už prečo?
-Ale, zaťal som do kožucha sekerou a v tom kožuchu bol otec.
Pán doktor, povedzte mi pravdu, ako to so mnou je,-obracia sa s otázkou pacient na svojho ošetrujúceho lekára.
-No…celkom dobre, ibaže do smrti nemôžete nič jesť.
-Prosím vás, veď toľký čas bez jedla nevydržím?
-Ale, pane, pár hodín bez jedla predsa vydržíte…
Vlado Javorský
Pred hotelom Fórum sa prihovára k jednému z hostí černoška:
-Pane, nechceli by ste si zájsť ku mne?
Hosť celý vyľakaný vraví:
-Preboha, a čo by som robil v Afrike?
-Suseda, museli ste sa mať dobre na dovolenke. Tie tučné líca máte od stravy?
-Ale kdeže, od nafukovania matracov.
Fero Mráz
BANALITKY
O VÝREČNOSTI
Aj mlčiaca tvár môže byť veľmi výrečná.
(NE)PRIATEĽSKÁ
Najhoršie je, keď najlepší priateľ človeka je pes.
POČTOVÝ PARADOX
Pri vypočítavých ľuďoch sa len ťažko zaobídete bez kalkulačky.
DÔKAZNÁ
Pán Boh má rád hlupákov; inak by ich nestvoril také veľké množstvo.
DOČASNÁ
Dovtedy pozeral na svet triezvo, kým sa nestal alkoholikom.
O MEDOVÝCH MOTÚZOCH
Každý režim sľubuje, že nám zabezpečí šťastie a blahobyt, a to aj napriek tomu, že doteraz to žiaden nedokázal.
O VSTUPE DO SVEDOMIA
Chcel si vstúpiť do svedomia, no keď tam zbadal toľko špiny…
VÍŤAZNÁ
Len čo zodvihli pohár, už prevracali poháriky.
ŠTANDARDNÝ POSTUP
Jednali s ním ako v boxerských rukavičkách.
SLUŠNÉ SLOVENSKO
Nech už konečne odíde kamsi do čerta celý vláda – aj my chceme kradnúť!
BOJOVNÍCKA
Bol to bojovník na pohľadanie. Celý život bojoval sám so sebou.
PSIČKÁRSKA
Na stretnutí psičkárov často býva psina.
POSTREH
Mýliť sa je ľudské, nemýliť sa je zverské.
UPOZORNENIE
Nerozmýšľaj. Načo nosíš hlaveň na krku!
O DUŠEVNOM KÓDEXE
Peniaze sú najväčšou duševnou hodnotou.
O KRIVOM SVEDECTVE
V súčasnosti krivo svedčia aj Svedkovia Jehovovi.
O ÚSPECHU
Okrem zdravého rozumu mal všetko, po čom túžil.
POVESTNÁ
Aj keď mal zlú povesť, neprestával písať povesti.
O PROSPEŠNOSTI
Najväčším prínosom pre ľudstvo bola jeho smrť.
OPONENTSKÁ
Ťažko oponovať tomu, kto nevie, o čom hovorí.
O CHÁTRANÍ DIVADIEL
Na nejednom javisku sú dosky, ktoré znamenajú druhý svet.
ODMERANÁ
Život mu zaberal príliš veľa času, preto spáchal samovraždu.
NEZRIEDKAVÁ
Aj vo svetri možno dostať na frak.
O FOTOFÓBII
Odkedy dostal faktúru za elektrinu, začal trpieť fóbiou na svetlo.
JÁN GREŠÁK
Zákazník vraví predavačke na trhu:
-Pani, veď tie huby sú jedovaté!
-Viem, veď preto ich predávam lacnejšie…
Manželka vyčíta manželovi neveru:
-Pred oltárom si mi predsa sľuboval, že mi budeš verný!
-Máš pravdu, ale iba preto, lebo som nechcel rozhnevať farára…
Fero Bojničan
Colník na colnici prehliada auto a nájde vrece s bielym práškom. Ochutná ho a pýta sa vodiča:
-Heroín?
-Nie,-odpovie vodič. -Otrava na potkany.
Do cukrárne príde matka s chlapcom.
-Akú si prajete zmrzlinu? Vanilkovú, čokoládovú, citrónovú…
-To je jedno,-vraví matka chlapca. -Aj tak mu vždy padne na zem.
Bruno Horecký
Do krčmy vojde chlap s puškou a pýta sa hlasito:
-Nevideli ste tu náhodou takého veľkého psa s čiernym obojkom?
-Nie. Takého tu nemá nikto.
-Dofrasa, tak potom som zastrelil farára…
Uchádzač
Komisia pozostávala z ľudí, ktorých kamenná tvár, vypúlené rybie oči a absolútny nedostatok zmyslu pre humor priam predurčovali na vysoké, riadiace miesta v spoločnosti. Kandidát však sedel pred konkurznou komisiou uvoľnene, uvelebiac sa tak pohodlne, ako sa len dalo na tvrdej, drevenej stoličke, určenej pre uchádzačov. Slova sa ujal predseda. -Ehm, naša konkurzná komisia má za úlohu zistiť, či máte predpoklady pre úspešné zastávanie významnej a zodpovednej funkcie. Preto vám postupne predložím tri obrázky, a vy sami, vlastnými slovami popíšte, čo podľa vás znázorňujú. Je vám to jasné? -Jasné, – prikývol uchádzač. Aj keď mu veľmi záležalo na tom, aby ho na uvoľnené miesto prijali, neprejavil trému ani vzrušenie. -Dobre. Nech sa páči, prvý obrázok. Uchádzač sa pozrel na obraz, zatvoril oči a spustil. -Vidím grandiózne veľhory, nad ktorými sa jagá krystálovo čistá obloha. Zasnežené, panenské štíty vrcholov sa pnú do nebotyčných výšav a lesknú sa v zlatistých lúčoch zapadajúceho slnka. Mohutnosť neskrotenej prírody, ktorá tajomne láka, ale zároveň i odradzuje svätokrádežného človeka, ktorý by sa chcel pokúsiť znesvätiť ich vrchol svojou nohou… -Ďakujem, stačí. A teraz druhý obrázok. -Z celého obrazu sála sladký spev tejto okrídlenej bytosti, pozemského anjela, ktorý je inšpiráciou básnika. Ladné pohyby tohoto kúzelného vtáčatka priam volajú po štetci umelca, aby sa márne pokúšal zvečniť jeho let. Jagavé perie v odtieňoch dúhy naplňuje nevídanou krásou roztúžené ľudské oči, ktorých šťastie spočíva v jedinom zhliadnutí tohoto rajského vtáka… -Dosť, ďakujem. No a teraz tretí. -Tento obrázok predstavuje výplod človeka, jeho tvorivých síl a radostného vzrušenia, sústredenosti i námahy. Často len s vypätím všetkých síl a schopností sa človeku, dokonalému to tvoru prírody podarí vytvoriť takého dielo. Je to symbol a zároveň i výzva, filozofia aj báseň, živiteľ a plod života zároveň…-Ďakujem, to stačí, dosť, – prerušil ho naposledy predseda. – Vaše odpovede boli vynikajúce. Od tejto chvíle ste novinárom, spolupracovníkom nášho svetového listu. Obstáli ste priam skvele. Celá konkurzová komisia jednohlasne súhlasne zamrmlala. Uchádzač vstal a skromne prijímal ich blahoželania. Predseda zatiaľ pozbieral obrázky predložené uchádzačovi a uložil ich späť do veľkej obálky. Znázorňovali dva krtince, vrabca a veľký kúsok ľudského exkrementu.
Gabriel Hocman
Marcel Krištofovič
U veštkyne:
-Pani zajtra vám zomrie manžel.
-Dobre…a pozrite sa ešte, či ma zatvoria…
Pýta sa turista Indiána:
-A koľkože dreva potrebujete na dymové signály?
-To záleží na tom, či ide o miestny, alebo medzimestský hovor, -vraví Indián.
Marcel Krištofovič
Do prievanu
Inovované príslovie: Každá strana k sebe hrabe.
Najtrvácnejšia láska je láska k peniazom.
Niekedy aj anjel potrebuje z pekla šťastie.
Rada: Ak nám niečo leží na srdci, nenechajme to zaspať.
Už dlhší čas športujem. Naháňam sa za peniazmi.
Euráčov niet, no Judášov akoby z neba zhadzovali.
Reštauračná úvaha: Dal by som si pradeda, ak by bol za babku.
Komu nie je možné niečo vysvetliť, načim mu to vytmaviť.
Niekdajší úplatok sme šikovne premenovali na všimné.
Vraj múdrejší ustúpi! No čo ak sa stretnú dvaja rovnako hlúpi
Peniaze sú vraj zlo. Lenže vraví sa aj to, že každé zlo je na niečo dobré.
Sociálne vymoženosti po nežnej revolúcii: širák a žobrácka palica.
Nazvali ma starou štruktúrou. Potom, čo som hotdog pomenoval ako párok v rožku.
Plné ústa sľubov za socializmu sme dnes nahradili plnými ústami demokracie.
Volíme vraj svoju budúcnosť. Čo tak skúsiť vrátiť sa do minulosti?
Krátko po skončení volieb pokladajú zvolení voliča za vola.
Pozmenené porekadlo: Psí a volebný hlas do neba nejde!
Psí hlas do neba nejde. Počas volieb ide do volebnej urny.
Nechodím voliť, keďže nemám hlas. Stratil som hudobný sluch.
Voľby sú ako manželstvo. Zvolíš si a potom nadávaš…
Po voľbách sa zrátajú nielen hlasy, ale spočíta sa to aj voličom.
Vtedy by som uveril v úspešnosť volieb, keby sa rozdali ľuďom peniaze vynaložené na predvolebnú kampaň.
Neviem ako komu, ale mne voľby vždy pripomínajú film „Keď komédia bola kráľom“.
Usúdil som, že som zlý volič, keďže volím vždy zlú alternatívu. Lebo každým rokom sa mám horšie.
Krátko potom, ako voliči pristúpia k volebným urnám, politici dokráčajú k svojim válovom.
Voľby sú jediný demokratický spôsob, ako umožniť iným rozhodovať o nás.
sť nadovšetko! Tento múdry slogan najviac rešpektujú aforisti.
Máme oveľa viac tunelárov ako tunelov.
Vedel pochlebovať, hoci často nemal ani na chleba.
Vieme, čo bude o tridsať rokov, no nevieme, čo bude zajtra.
Inovované príslovie: Kde nič nie je, ani privatizér a exekútor neberú!
Aj ľudí bez srdca postihuje infarkt.
Okrem lásky až po hrob existuje aj láska až do posledného eura.
Hľadať holú pravdu je nebezpečné. Môžu vás obviniť zo šírenia pornografie.
Slovensko si rozvracať nedáme! Rozvrátime si ho sami!
Rekvalifikoval som sa. Chcem byť kováčom svojho šťastia.
Naši politici sa naučili odkrývať rezervy, otvárať kauzy, bojovať proti korupcii… zabudli však na jedno dôležité: pracovať.
Máme oveľa viac tunelárov ako tunelov.
Vedel pochlebovať, hoci často nemal ani na chleba.
Vieme, čo bude o tridsať rokov, no nevieme, čo bude zajtra.
Inovované príslovie: Kde nič nie je, ani privatizér a exekútor neberú!
Aj ľudí bez srdca postihuje infarkt.
Okrem lásky až po hrob existuje aj láska až do posledného eura.
Hľadať holú pravdu je nebezpečné. Môžu vás obviniť zo šírenia pornografie.
Slovensko si rozvracať nedáme! Rozvrátime si ho sami!
Rekvalifikoval som sa. Chcem byť kováčom svojho šťastia.
Naši politici sa naučili odkrývať rezervy, otvárať kauzy, bojovať proti korupcii… zabudli však na jedno dôležité: pracovať.
Milan Kupecký
Ľubo Kotrha
Sentencie
Bol práceneschopný. Zachvátila ho cestovná horúčka.
Chirurgovia majú najčastejšie do činnosti s otvorenými ľuďmi.Toľko pil do dna, pokým sa sám neocitol na dne.
Lekárska veda pokročila natoľko, že ľudia už pomaly zriedka zomrú bez lekárskej pomoci.
Pri súčasnom hromadnom užívaní liekov by sme nemali problém prejsť na stravu v tabletkách.
Transplantácia má dávnu históriu. Výmenou oka za oko zuba za zub.
Natoľko mu niektoré veci prirástli k srdcu, že mu ich museli vyoperovať.
Chorých pribúda, hoci sa už toľké roky pije na zdravie.
Veľmi chorý človek je ten, čo nemôže piť už ani za cudzie.
Opatrne pri sľuboch svojho srdca. Dá sa transplantovať.
Veľmi zdraví musia byť tí pacienti, ktorí tak dlhý čas vydržia čakať v zdravotníckych zariadeniach.
Srdcové záležitosti patria dnes viac do rúk lekárom, ako milencom.
V lekárskej praxi nepoznajú sťažnosť pacienta na nečisté svedomie.
Čo na srdci, to na kartotéke, alebo v počítači.
Ján Eštočko
Prišlo po uzávierke
Inovované príslovie: Dovtedy sa šľape chodník, kým ho nerozkopú.
Manželka dokáže pochopiť všetko. Okrem toho, prečo sa za nás vydala.
Slovák netúži rozbiť atóm, stačí ak niekomu rozbije hubu.
Ak chce byť žena v požehnanom stave, musí najskôr zhrešiť.
Už aj úplatky sa budú pomaly dávať na splátkový kalendár.
Drahoslav Mika
Ľubo Kotrha
Poľovníci sa usadili v noci v lese, s úmyslom poľovať na tigre. Noc však bola tmavá, zradná a tak sa rozhodli nevychádzať vôbec von a dali sa popíjať rum. Onedlho však jeden z podgurážených a potrundžených poľovníkov dostal odvahu, a snažil sa presvedčiť ostatných, že on sa vraj nebojí a že on sa na to podujme. Darmo ho ostatní odhovárali a bránili mu v tom, on vybehol von a dal sa na cestu nebezpečia. Lenže…v skutočnosti aj on mal strach, a dostal ho najmä potom, čo ho začal skutočne prenasledovať tiger a on sa dal na útek smerom do chaty. Pritom reval na ratu. Keď poľovníci začuli podozrivý rev, otvorili chatu a tiger doskočil medzi nich. Vystrašený, prenasledovaný poľovník však nestratil duchaprítomnosť a vraví: -Tak, tu ho máte, zabite ho a oderte, idem po ďalšieho…
Nečakané rozuzlenie
Gýč sa u nás v ostatnom čase akosi rozmohol. To, samozrejme, pobúrilo všetkých vyznávačov skutočného umenia. A tak sa začala neľútostná ofenzíva proti gýču. Zvolal a sa schôdza a na nej prijal dôležitý dokument pod názvom – Za boj proti gýču! A tak nečudo, že na strane producentov gýču zavládol strach a obavy. Nečudo, veď aj v tomto druhu umenia ide o peniaze. A často nie iba o drobáky. Zázraky sa však neudiali, všetko akoby razom poľavilo. Po prvom takpovediac šoku nastalo uvoľnenie. Všetci gýčiari si zhľboka vydýchli. Zakrátko po rozvírenej hladine stojatých vôd roznieslo na verejnosť, že za predsedu komisie – Za boj proti gýču vymenovali Sádrového trpaslíka.
Ján Heinrich
Ľubo Kotrha
-Pán hlavný, v polievka pláva mucha.
-Viem. A čo by ste chceli, aby vám tam za 15 korún plávala Martina Moravcová?
-Lietadlo padlo do mora. Jeden z pasažierov sa pýta letušky:
-Prosím vás, neletíme príliš nízko?
-Prečo?
-Predchvíľou som zazrel v okne chobotnicu.
Pavol Švancár
Povedomá tvár
Tá tvár mi je povedomá. Zúžené oči za tenkými sklami okuliarov. Ironický úsmev, ľavý kútik úst zdvihnutý dohora. Sleduje ma, je to jasné. Nastúpil za mnou do električky, teraz sedí vedľa mňa v trolejbuse. Tá tvár! Tá tvár! Bývalý žiak? Repetent? Vylúčené. U mňa opakoval iba Nováčik. Teraz má mäsiarsku firmu a keď sa stretneme, stále mi ďakuje. Ešte dve zastávky. Vystupujem. Zúžené oči vystupujú tiež! Pokoj. Len pokoj. Je poludnie, všade plno ľudí, nič sa nemôže stať. Obzerám si výklady, neznámy tiež. No nič. Kým otvoria opravovňu, musím vydržať. Cukráreň. Áno, dám si kávu! Vchádzam dnu a sadám si k prázdnemu stolíku. – Prepáčte, máte tu voľné? – a neznámy si sadá ku mne.Vyskakujem, nedýcham, nadýchnem sa až na ulici. Cez výklad vidím, ako si neznámy objednáva kávu. Akoby si bol istý, že ma nemôže stratiť! Ešte päť minút, kým otvoria opravovňu. Keď prejdem touto bočnou uličkou a potom pasážou, nie je možné, aby ten terorista zistil, kadiaľ som išla! Za rohom som pokojnejšia. Konečne opravovňa! Mohli by už otvoriť. Nikto tu ešte nie je, aspoň budem rýchlo vybavená. Dnu je ticho. V pasáži zrazu počuť kroky! On! Blíži sa, oči zúžené, ironický úsmev. V ruke drží niečo kovové. Hrdlo mám zovreté a suché. Ten človek ide rovno ku mne! Vystiera ruku a jemne ma odtíska: – Dovolíte? Je štrnásť na chlp. Musím otvoriť. Vy si idete tuším po tie hodinky, pravda?
Ján Žilinský
Manželka pri raňajkách hovorí manželovi:
-Predstav si, niekto včera zavraždil pána Nováka, čo nás sobášil.
-Hm. Nejaká sviňa ma predbehla…
-Pán hlavný, v guláši som našiel náušnicu.
-Vďaka vám, kuchárka sa poteší, už ju hľadá márne dva týždne.
Fero Mráz
Príde chlapík k očnému lekárovi, ktorý sa ho pýta:
-Koľko riadkov na tabuli viete prečítať?
-Na akej tabuli?
-Tvoje vysvedčenie je samá pätorka,-vraví matka vyčítavo synovi. -Keď sa to dozvie otec, tak zdemoluje celú väznicu.
Prídu Rómovia do hotela a pýtajú si izbu. Recepčný sa ich pýta:
-A máte rezerváciu?
-A čo sme Indiáni?-protestujú Rómovia.
Vlado Pavlík
-Janko, koľko krát ti mám vravieť, aby si sa nehral so zápalkami!
-Ja sa nahrám, mami, ja si zapaľujem iba cigaretu.
-Oco, pôjdeme si aj dnes opekať do lesa slaninu?
-Áno, synak, ale najskôr musia z lesa odísť požiarníci.
Ľubo Kotrha
-Dežo, prečo beháš s tým prázdnym fúrikom sem a tam?
-Ale, spevnili nám normu a nestačím nakladať.
Inzerát
Predám škrtiča.. Zn. Musíte si ho odmotať z krku mojej svokry.
Debilné otázky, debilné odpovede Drahoslava Miku
Rada by som si vypočula úprimný názor o mojej osobe. Čo mám urobiť?
-Stačí vytočiť ľubovoľné číslo z telefónneho zoznamu o tretej hodine ráno.
Ako sa volá triatlon po cigánsky?
-Názorne vám to vysvetlíme takto: Keď cigáň ide na kúpalisko pešo a naspäť sa vracia na bicykli.
Aké sú posledné slová elektrikárov?
-Chyťte smelo do ruky ten koniec drôtu, je to nulka…
Ako zistia eskimáci, že mrzne?
-V zákrutách sa im lámu psy.
Kedy je kleptomán vyliečený?
-Ak počas poslednej návštevy ordinácie vráti lekárovi pero.
Aký rozdiel je medzi šéfom a slepým črevom?
-Žiadny. Obaja sú podrážedení a zbytoční.
Kto by mal byť podľa vás vedúcim turistov?
-Ten, kto zje najviac turistickej salámy.
Kto by podľa vás najlepšie obstál v znalostiach o bývalom Sovietskom zväze?
-Agenti CIA.
Aký rozdiel je medzi slovenskou ekonomikou a Titanicom?
-Titanic dostal Oscara.
Aký rozdiel je medzi telesnou výchovou kedysi a dnes?
-Kedysi sa cvičilo viacmenej šplhanie a podliezanie, dnes padanie na hubu.
Prečo sú Záhoráci takí škaredí?
-Pretože po narodení ich nedali do inkubátora, ale do demižóna.
Kedy je najsmutnejšia prostitútka?
-Keď jej gynekológ zatvorí prevádzku.
Prečo zdravotné sestričky nechodia v čiernom?
-Pretože by ich lekári v noci nenašli.
Ktorý vták nestavia hniezda a prečo?
-Kukučka. Pretože stále vysedáva v hodinách.
Ako začína blondínka esemesku?
-Prepáčte mi to škaredé písmo…
Aký rozdiel je medzi drevom a Rómom?
-Drevo občas pracuje.
Aký rozdiel je medzi UFO-m a múdrou blondínkou?
-Žiadny. Počuť o nich, no nikto ich ešte nevidel.
Cena
Sláva to bola preveľká. Udeľovala sa umelecká cena. Odborná komisia, ktorú tvorili vyslúžilí umelci a zaslúžilí kritici Mordaľ, Paskudáková a Prznič sa jednohlasne zhodli, že si cenu zaslúži výkvet umelcov národa majster Hajzlovský. Veď na jeho výtvory už sadá prach vo všetkých skladoch po celej krajine! Po odovzdávaní ceny nasledovalo bohaté pohostenie prirodzene na účet štátu. K cene pre majstra Hajzlovského pribudla, pochopiteľne, aj tučná obálka. Štát si svojich umelcov vie oceniť. Prípitky nebrali konca. Neuplynulo ani pol roka od udelenia slávnej ceny a už sa chystalo ďalšie. Ocenenie Národného Umeleckého Diela tentokrát po zásluhe pripadlo majstrovi Mordaľovi, na ktorom sa jednohlasne dohodla nezávislá odborná porota v zložení Paskudáková, Prznič a Hajzlovský. Veď jeho mohutné kovové diela boli jednoznačným prínosom aj pre Zberné suroviny, ktoré ich po čase výnosne zhodnocovali, ako druhotné suroviny. Ocenené zásluhy majstra Mordaľa podčiarkla aj okrúhla suma zo štátnej kasy, ktorú diskrétne obdržal v drobnej, zastrčenej kancelárii hneď po skončení ceremónií. Nasledovala, prirodzene, menšia oslava, na ktorej sa ale nešetrilo pevným i tekutým občerstvením, za čo patrí vďaka štátnej správe. Trvalo do skorého rána, kým oslávenec, porota a ich hostia dokázali skonzumovať a vypiť všetky ponúkané dobroty. Po istom čase, na výročie štátneho sviatku sa Kultúra rozhodla uznať prínos výnimočných umelcov Záslužným Ocenením. Pripadla po právu majsterke Paskudákovej, ktorú na Ocenenie navrhli členovia Výboru nezávislých umelcov Mordaľ, Hajzlovský a Prznič. Niektoré jej diela predsa zaradili do povinného čítania školskej mládeže, ostatné vyradili z knižníc a kníhkupectiev. Okrem slávy a tučnej obálky s finančným ohodnotením jej nemalých zásluh Správa kultúry pre ňu, Výbor a ich hostí pripravila banket. Oplýval hojnosťou špecialít šéfkuchára a výberom najlepších mokov, takže prítomní hostia mali čo robiť, aby všetko jedlo a pitivo statočne zvládli. Onedlho však nastali Slávnosti ľudového umenia, ktorých zlatý klinec tvorilo zhodnotenie celoživotného diela majstra Przniča na dobre preoranom poli kultúry. O tom, že slávne ocenenie po zásluhe pripadlo práve majstrovi Przničovi rozhodla kriticko-umelecká porota zložená z Hajzlovského, Paskudákovej a Mordaľa. Veď predsa ľudové umenie aj vo forme profesionálneho insitníctva treba zhodnotiť! Ako zvyčajne, ani táto slávnosť sa neobišla bez potriasania rúk, tučnej obálky pre konečne doceneného Majstra, bohatého pohostenia zakúpeného priamo z fondov Ministerstva a falošných úsmevov, ktorými každý obdarovával každého. Po týchto nevšedných udalostiach sa zišiel ad hoc Výbor na podporu kultúry. Schválili jednohlasne požiadavku Umeleckého zväzu adresovanú Ministerstvu, v ktorej sa sťažujú na nedostatok prostriedkov na kultúru a požadujú od štátnych úradníkov s doživotnou definitívou pridelenie ďalších, dodatočných a ešte vyšších prostriedkov na kultúru. Petíciu jednohlasne podpísali všetci členovia Výboru – majstri Mordaľ, Paskudáková, Hajzlovský a Prznič.
Gabriel Hocman
Zákazník vraví predavačke na trhu:
-Pani, veď tie huby sú jedovaté!
-Viem, veď preto ich predávam lacnejšie…
Manželka vyčíta manželovi neveru:
-Pred oltárom si mi predsa sľuboval, že mi budeš verný!
-Máš pravdu, ale iba preto, lebo som nechcel rozhnevať farára…
Pavol Švancár
Colník na colnici prehliada auto a nájde vrece s bielym práškom. Ochutná ho a pýta sa vodiča:
-Heroín?
-Nie,-odpovie vodič. -Otrava na potkany.
Epigramy
Nemá páru
Nula nule takto vraví:
Užime si spolu slávy!
Nedbala tá dobrých rád,
čo po sláve, keď je smrad.
Potvrdila pravdu starú:
Hlúpej nule nieto páru…
Národ holubičí
Národ vraj sme holubičí,
vlastnosť tá nás kvári, ničí .
K šťastiu málo treba,
omrvinky z chleba,
všeobecne známy zvyk,
vďační sme za holubník,
keď nám idú po krku,
zmôžeme sa na hrkú.
Keď nás spolu pomestia,
ondieme na námestia!
Jahnacie rúcho
Múdrosť toť prastará,
v bačovskom duchu:
Pozor na vĺčika,
v jahňacom rúchu!
Ja dodávam,
iná vec, pomýliť nás môže:
Barany odeté, do vlčej kože…
Aj v politike pletí
V politike platí,
zákon plných gatí!
Politické šachy
Čudnú partiu politici,
hrajú nám na šachovnici…
Nie je jasné, kto je aký,
keď chýbajú hlavné znaky.
Raz sú čierni, potom bieli,
kôň aj pešiak tomu velí,
vždy keď ide do tuhého,
skáče jeden, cez druhého,
dopredu aj dozadu,
rošáda na rošádu,
aj za obeť kráľa,
partia by sa hrala,
prvý, druhý, ďalší diel,
je to hra bez pravidiel…
A čo volič?
Ten je rád, pokiaľ
nedostane mat!
Zakroč pane!
Včera tuhý ateista,
dnes ceľuje obraz Krista.
Urob Kriste koniec tomu,
vyžeň kupcov z Tvojho domu!
Rozlíšenie
Ako poznať
podľa slov,
prevracača
kabátov?
Zanietene
bludy tára,
podšívka ho
zradí stará!
Služba občanom
Štátna správa…
Čo nám dáva?
Úradníkom-válovy!
A nám? Systém daňový…
Ján Heinrich
Ľubo Kotrha
-Lietadlo padlo do mora. Jeden z pasažierov sa pýta letušky:
-Prosím vás, neletíme príliš nízko?
-Prečo?
-Pred chvíľou som zazrel v okne chobotnicu.
Pýta sa turista Indiána:
-A koľkože dreva potrebujete na dymové signály?
-To záleží na tom, či ide o miestny, alebo medzimestský hovor, -vraví Indián.
Bruno Horecký
Manželka pri raňajkách hovorí manželovi:
-Predstav si, niekto včera zavraždil pána Nováka, čo nás sobášil.
-Hm. Nejaká sviňa ma predbehla…
-Pán hlavný, v guláši som našiel náušnicu.
-Vďaka vám, kuchárka sa poteší, už ju hľadá márne dva týždne.
Anderj Mišanek
Príde chlapík k očnému lekárovi, ktorý sa ho pýta:
-Koľko riadkov na tabuli viete prečítať?
-Na akej tabuli?
-Janko, koľko krát ti mám vravieť, aby si sa nehral so zápalkami!
-Ja sa nahrám, mami, ja si zapaľujem iba cigaretu.
Pavol Švancár
-Stará, zakry mi nohy, ťahá mi na ne.
-Starý, ovládaj sa, nie sme doma, ale v kine…
Spod čapice
Prečo som tak zriedka s tebou?!…Lebo som často z teba celý preč.
Pozor, ten, čo budí v tebe dobrý dojem, uspáva tvoju ostražitosť!
Ľahko je precestovať celý svet tomu, čo je v balíku.
Všetci máme svoje muchy, ale mne by sa tuším zišla už aj nejaká tá mucholapka.
Domov sú ruky, ktoré ti dajú po papuli, ak urobíš volovinu.
Ak chceš niekoho presvedčiť, nenastavuj mu zrkadlo, lebo ho presvedčíš o opaku.
Ak nakreslený kosoštvorec s čiarkou na plote urazí feministky, potom nás chlapov by musela uraziť každá klobása a vajcia vo výklade.
Ak dostaneš po jednom líci, nadstav aj druhé …Tým zaskočíš útočníka a ľahšie ho tak nakopeš do zadku.
Najjednoduchší spôsob, ako byť šťastný, je totálne ohlúpnuť.
Hlúposť v zrelom veku je nebezpečnejšia ako v mladosti…Dokáže, totiž, oveľa viac prekvapiť.
Aj moslima môže seknúť v krížoch…Či?!
Zo sľubov sa ešte nikto nenajedol, ale prežratí sme nimi už všetci.
Ak plače muž, to už musí byť… Ak plače žena, musí to byť už aj.
To, že sme korunou tvorstva, ešte neznamená, že máme byť všetci na hlavu.
Súdiac podľa toho, akú mám v živote smolu, musí byť šťastie v čertovsky dobrej kondícii.
Keď ku nám príde na návštevu svokra, je vždy už v rozklade… Rozloží sa po celom byte.
Človek má dve nohy, a potkne sa…Kôň ich má štyri, no bodaj by sa nepotkol.
Zo zásady nechodím na pohreby, a ani na ten svoj nepôjdem. Ak budú moji pozostalí silou mocou chcieť, aby som sa ho zúčastnil, budú ma naň musieť odniesť.
Pre toho, komu je naponáhlo, sú všetky hodiny bicie.
Sú ľudia, čo si o sebe myslia tak veľa, že sa im toľko v živote ani len nesnívalo.
Časy sa menia… Kedysi ľudia túžili byť neviditeľní, dnes sa každý túži zviditeľniť.
Len hlupák klame sám seba a väčší si aj uverí.
Čim je človek hlúpejší, tým menej ho to trápi.
Občas sa dostanem do situácie, v ktorej je najlepšie tváriť sa ako idiot, a pomáha to…. Len škoda, že sa tak tváriť dlho nevydržím, inak by som už dávno sedel v parlamente.
Ľudia sú ako autá…Kedysi takmer všetky potrebovali duše, dnes už duše nepotrebujú, zato majú všakovaké technické vychytávky.
Na správnom mieste v správny čas správne urobená správna chyba často dokáže urobiť oveľa viac,ako hodiny mudrovania.
Mnohí z tých, čo sa dnes u nás pohybujú vo vysokých kruhoch, sa tam bez akejkoľvek ujmy dostali po šikmej ploche.
Umenie nie je nájsť niečo tam, kde sa to všeobecne predpokladá, ale tam, kde v to nikto neverí.
Ľudo Majer
Colník vraví blondínke:
-Slečna, budete si musieť predĺžiť pas.
Ona na to:
-A vmestí sa mi potom do kabelky?
-Stará, zakry mi nohy, ťahá mi na ne.
-Starý, ovládaj sa, nie sme doma, ale v kine…
Fero Mráz
Colník vraví blondínke:
-Slečna, budete si musieť predĺžiť pas.
Ona na to:
-A vmestí sa mi potom do kabelky?
Čašník dohovára hosťovi:
-Pane, keď vám to jedlo nechutí, neprehrabávajte sa v ňom. Kto to má potom po vás jesť?!
Bruno Horecký
V pôrodnici listuje mladá dáma v telefónnom zozname. Setrička sa jej pýta:
-Hľadáte pre dieťatko meno?
-Ale kdeže, hľadám priezvisko otca.
Manžel rezolútne k manželke:
-Drahá, oznamujem ti, že nemienim hrať v našom manželstve druhé husle!
-Súhlasím. Chcela by som ťa však poprosiť, aby si zostal aspoň v našom orchestri.
Kopanec od múzy
Motkám sa takto z večera po parku, príroda rozvoniava, keď tu zrazu dievčina proti mne kráča. Povedomá sa mi zdala. Bodaj by aj nie, keď to bola múza ! Nestihol som ani pozdraviť, keď ma nečakane kopla. Z fleku som jej to vrátil. Skydala sa ako vrece zamiakov. Ešte na zemi som jej pošteklil rebrá bagandžou, nech si reku pamätá. Hodnú chvíľu sa tam ešte váľala a skuvíňala od bolesti. Tak ti treba, koťuha jedna !Až po dlhej chvíli sa pozviechala zo zeme. Tógu z prachu očistila, vavrínový veniec na hlave narovnala, struny na lýre ponaprávala, nástroj doladila. Pozoroval som ju, lebo zvedavosť mi tak kázala. Čo zasa vyparatí ? Iste si pokoja nedá… A veru aj! Jedného takého fešáčika, sotva z puberty odrasteného, na čelo pobozkala. A to ste mali vidieť ! Vrhol sa na ňu ako zmyslov zbavený Aa hneď ju začal do kríkov ťahať. Tam ju na zem zvalil a tógu z nej kmásal. Ledva sa mu vytrhla. Bežala odtiaľ celá dodriapaná, tóga na franforce, veniec aj lýru v kríkoch zabudla. Nie je dnes veru doba pre múzy…
Ján Heinrich
Ľubo Kotrha
Čašník dohovára hosťovi:
-Pane, keď vám to jedlo nechutí, neprehrabávajte sa v ňom. Kto to má potom po vás jesť?!
V pôrodnici listuje mladá dáma v telefónnom zozname. Sestrička sa jej pýta:
-Hľadáte pre dieťatko meno?
-Ale kdeže, hľadám priezvisko otca.
Andrej Mišanek
ZARUČENE NEZARUČENÝ RECEPT NA POSTUP
Ktoré že mužstvo, najmä futbalové, by nechcelo postúpiť, najmä teraz po osamostatnení republiky do vyššej súťaže? Každé. Na to im však nestačí iba tvrdá zimná príprava, ale potrebujú k tomu aj nasledovný recept, ktorý im zaručí vytúžený postup. Je nasledovný.
Vieme, že na prípravu každého jedla treba mať bezpodmienečne to najdôležitejšie – čistý hrniec. V prípade prípravy nášho športového „ koktailu“ však stačí aj prázdna pivová fľaša. Môže byť aj zálohovaná. Pri príprave „jedla“ je však dôležité vhodiť ju v kľúčovom zápase na hraciu plochu tak, aby v danom okamihu trafila prinajmenšom hlavu rozhodcu. Rozhodcovi, už keď sme pri tom mužovi v čiernom, odporúčame v rámci prípravy „jedla“, mrkvu. Mrkva plne nahradí inú zeleninu nielen teraz, počas jarných mesiacov s nedostatkom vitamínov, ale aj počas tzv. uhorkovej sezóny. Prestávku využívame na študovanie delegačky rozhodcov, najmä tých ktoré sú nominovaní na záverečné , rozhodujúce stretnutia. Ich zoznam, za prítomnosti kompetentných členov futbalových orgánov, opatrne „premiešame“ a ak treba – kúpime. Potom ich pomaly „varíme“ až zostanú natoľko na mäkko, že si ich môžeme omotať okolo prsta. Ako špagety. Ak chceme mať jedlo chutné, okrem hlavného rozhodcu a funkcionárov, varíme aj delegáta, ktorý býva zvyčajne na tvrdo. Avšak do rozbehnutia sezóny musí aj on zmäknúť natoľko, aby bol tvárny. Ak sa nám príprava jedla nepozdáva, skúsime do futbalového varenia „pridusiť“ ďalšie vplyvné osoby. Najlepšie z víťaznej politickej strany, Pritom občas opatrne nazrieme pod futbalovú pokrievku vriaceho kotla. Avšak tak, aby sme príliš nerozvírili naoko pokojnú futbalovú hladinu. Pri miešané sa futbalové dianie trochu zmúti. A my vieme, že v mútnej vode sa najlepšie loví. Vtedy vystrkujú svoje hlávky aj veľké ryby. Tie ryby, ktoré až príliš vystrkujú svoje hlávky, z vriaceho postupového kotla, „stínaním hláv“, odstránime. Robíme tak dovtedy, pokým sa ako pena neusadíme na čele tabuľky s takým bodovým náskokom, ktorý nám zaručí postup. Popritom všetkom dbáme, aby nám korenie ( tentoraz nemyslíme na góly, ale peniaze) zostalo aj na začiatok nastávajúcej sezóny, ktorá bude tiež náročná a vyčerpávajúca. A to najmä po finančnej stránke určite viac, ako tá súčasná.
Poznámka: Ak sa nám jedlo, pripravované podľa uvedeného receptu predsa len nevydarí, pokúšame sa ho variť opäť vždy na začiatku nastávajúcej sezóny. Musíme dúfať, že budeme úspešní, lebo len to potvrdí naše klubové funkcionárske postavenie.
Milan Kupecký
-Dežo, prečo beháš s tým prázdnym fúrikom sem a tam?
-Ale, spevnili nám normu a nestačím nakladať.
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499
Príjemné čítanie na víkend! Najbližšie číslo vyjde, ako vždy v piatok…
