(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)
O niekoľko dní je Veľká noc, sviatok Kresťanov
Nevedomý národ sa nikdy nedokáže oslobodiť, pretože si svojich okov ani nie je vedomý. Ako by mohol začuť ich štrngot?
Zato vedomý národ sa krok za krokom prebúdza a učí sa nahliadať pod povrch. Odhaľovať lži, ktorými je manipulovaný cez médiá, politické bábky, či tzv. osobnosti. Nenechá sa ovládnuť emóciami strachu, bezmocnosti, pretože práve tie mu zväzujú ruky. Dokáže si pri všetkých tých lžiach a manipuláciách udržiavať nadhľad i humor, pretože len tak zostane mocným a schopným vytvárať nové informačné pole, ktoré je tak mocné, že dokáže presmerovať procesy v spoločnosti takým smerom, ktorý je pre ľudstvo prospešným. Písaním, diskutovaním, konfrontovaním…v spoločnosti, či na internete, ktorý sa stal našou najmocnejšou zbraňou. I keď zámerom mocenských elít bolo, aby nás cezeň mohli ľahšie kontrolovať a manipulovať. No ako sa hovorí: Čím zachádzaš, tým tiež schádzaš… Ich neviditeľná vojna lží šíriacich sa sieťou, bude nakoniec ich vlastnou záhubou.
Život je plný skúšok a výziev a my sa musíme naučiť ich zvládať múdro. Ako ináč by sme mohli vytvoriť tú novú, múdru spoločnosť? :o)
PS: Prajem vám v mene redakčnej rady Humorikonu všetkým krásne a pokojné Veľkonočné sviatky. Aby boli presne také, aké si svojimi múdrymi rozhodnutiami zaslúžite…
N.S.
K ý t o p ô v o d ?
Pokus o národný výklad Písma
Veky skúmame odkiaľ pochádza náš rod,
mnoho teórií sme vyhlásili za podvod.
Aj v Turci netvrdia už dávno,
že to bolo Slovenské Pra(dá)vno.
V Hlohovci však potvrdia vám zdarma,
vraj to tiež nebola (?) Slovakofarma.
Len niektorí, údajne mali „kliku“,
tvrdia, že pochádzajú zo Slovliku.
Pravda je však úplne iná,
čo netušil ani Pribina.
Z Písma je jasné ako to bolo:
Na počiatku všetkého je Slovo.
Hľa, náš pôvod, rodáci:
Slovo – slová – Slováci !
Jaroslav Liptay
Ľubomír Kotrha
-Fajčíte?-pýta sa lekár pacienta.
-Nie pán doktor, ale pohárik koňaku by som neodmietol.
Gazda prichytil mladého Róma na strome trhať jablká a kričí na neho:
-No počkaj, ty lotor, však ja ti dám! Kde máš otca?
-O konár vyššie,- odpovedá chlapčisko.
Príde malý Janko zo školy a chváli sa mamke:
-Učili sme sa o zvieratkách a nie celkom dobre som to pochopil…
Nuž teda, matka mu to vraví na príklade:
-Predstav si, že ty si akože teliatko, ja som kravička, sused je býk a náš ocinko vôl.
Orchester
Prvý huslista prejde k bicím nástrojom a jeho husle prevezme
kolega, ktorý doteraz hral na lesný roh. Bubeník prevezme
trúbku, zato trubkár sa chopí druhých huslí.
Kolegyňa harfistka nebude hrať vôbec a čelistka si vymení
svoj nástroj za basu. Tak, a teraz nám už nebude môcť nikto
vyčítať, že sme v našom orchestri neuskutočnili tak žiadanú
reštrukturalizáciu.
-Ako? Čože sa to pýtate? Noty? No predsa prirodzene,
každý z nás bude hrať podľa svojich pôvodných
osvedčených nôt, veď akože ináč? Pre nejaké taľafatky
o potrebe uskutočnenia zmien v našom orchestri predsa
nerozpustíme našu starú, dobrú, osvedčenú muziku, ktorá
nám tu vyhráva už vyše štyridsať rokov!
Gabriel Hocman
Píše vnuk babičke z vojny:
-Babi, píšem ti pomaly, pretože viem, že nevieš rýchlo čítať…
-Ako si prišiel k drevenej nohe?- pýta sa krčmár námorníka…
-Spadol som do vody a nohu mi odhryzol žralok.
-A k tomu háku namiesto ruky si sa ako dostal?
-Bojovali sme na mori a nepriateľ mi odsekol ruku.
-No a čo tá páska cez oko? O to si ako prišiel?
-Plavili sme sa na mori, pozrel som sa hore aké bude počasie a práve vtedy si čajka nado mnou uľavila.
-A vtedy si oslepol?
-Nie. Utrel som si oko hákom na ruke.
-Nemal som šťastie ani u jednej z mojich žien.
-Ako to?
-Prvá ma opustila a druhá nie.
Andrej Mišanek
VÝVRTKY
Ochranárska
Ochrancovia zvierat
vzbudzujú v nás údiv.
Bude raz aj spolok
na ochranu ľudí?
Mozgoví maséri
Nastala im zlatá éra
– každý mozog má maséra.
Firemná
Napadlo raz Irmu
založiť si firmu.
A tak je dnes Irma
dobre známa firma.
Hadia záhada
Čo má v hlave papaláš,
keď nás pozval na guláš?
Vyšetrovateľská
Nechýbal mu žiadny svedok
– vopred známy bol výsledok.
Zbojnícka
Kedysi viseli
zbojníci na buku.
Dnes už tam nevisia,
visia na fejsbuku.
Ján Grešák
Peter Gossányi
Prídu Marx s Engelsom k Leninovi a zazvonia. Privíta ich Leninova matka slovami:
-Voloďa dnes nemôže ísť na diskotéku s vami do Zimného paláca, lebo sa musí učiť. A napokon by to opäť dopadlo tak ako minule. Opili by ste sa a strieľali z Auróry!…
-Mami, je to pravda, že pánbožko nám dáva denne chlieb?
-Áno, syn môj.
-A bocian nosí deti?
-Áno, syn môj.
-Mami a potom načo máme otecka?
Vojto Haring
Hlavy pomazané
Starú prax nahradili formy nové,
na hlavy sa dostáva maslo nátierkové.
Jaroslav Liptay
Ďalšia daň
Život Slováka je čoraz drahší,
ako dáka hmota.
Zostáva už iba vyrúbiť
aj daň zo života.
Valér Vendrinský
Aforezy
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše zmluvu o neútočení s orlom.
Ohováranie je vášeň, ktorá nám vydrží po celý život.
V spotrebe rumu a vo vzájomnom potápaní patríme medzi námorné veľmoci.
Totalita bola okupáciou tankami, demokracia je okupáciou bankami.
Výhody Semtexu možno zrátať na odtrhnutých prstoch jednej ruky.
Milan Kenda
Komu nie je zhora dané, musí si ukradnúť!
Aj na patológii sa dá zašívať. Lenže to nie je ono!
Drahoslav Mika
Nastavil som pascu na myš. Žalujú ma príbuzní bezdomovca.
Závet je niekedy jediná možnosť, ako prinútiť deti na návštevu rodičov.
Jozef Szabo
Najviac za nás kričia hluché miesta.
Škoda hriechov, ktoré sme nestihli vykonať.
Ján Heinrich
BEZVA VTIP z ČESKA a vraj ŠKODA, ŽE TO JE IBA VTIP
Povídá Kohn Abelesovi: -Včera jsem si pouštěl moc krásný pornofilm.
-A co na něm bylo tak krásného?
-Ten sex nic moc, ale já jsem si to pouštěl pozpátku.
-A proč?
-To vám byla nádhera, když ty kurvy vracely peníze!
A JEHO NOVÁ VERZE PRO DNEŠNÉ DNI:
Povídá kamarád kamarádovi:
-Včera jsem si pouštěl moc krásný historický film o sametové revoluci a životě po ni.
-A co na něm bylo tak krásného?
-No v zásadě nic moc, ale já jsem si to pouštěl pozpátku.
-A proč?“
-To ti byla nádhera, když ty kurvy vracely zprivatizovaný majetek a nakradené prachy a ti největší kecalové z parlamentu šli zase makat do kotelen!
Vlado Javorský
Úvahy niekoľkých autorov
Aj medzi kanibalmi môže cestovateľ vydržať dlho. Keď ho zakonzervujú.
Dnešná doba je učiteľkou matematiky. Naučila nás rátať so všetkým.
Miroslav Janega
Naši futbalisti hrajú vyčerpávajúci futbal. Natoľko, že diváci už pomaly nevládzu ani pískať.
Jozef Tomšičák
Do hlavy stúpajúca sláva vytláča mozog.
Nevera je vlastne láska na druhý pohľad.
Juraj Eštočko
Podľa EÚ sme národ farmárov. Veď každý z nás má doma nejakú tú kravu.
Keď už tzv. slovenská cesta je fuč, máme aspoň zbojnícke chodníčky.
Bohatí profitujú z predaja plynu, chudobným postačí plynnosť z vetrov.
Milan Kupecký
Vlado Pavlík
Myšlienka týždňa
Ako vidieť, aj Slovensko, ako suchozemský štát môže mať more problémov.
Milan Kenda
Humorista Tomáš Janovic (Slovenské gagy)
Vraví Kohn:
-Predstavte si: ostnatý drôt, strážna veža, svetlomety, guľomety, po zuby ozbrojená stráž a predsa som sa tam dostal…
To patrí tiež k humoru:
741 miliónov Európanov žiada od
327 miliónov Američanov, aby ich ochránili pred
146 miliónmi Rusov.
Tomu sa naozaj hovorí NATO-humor
Fero Bojničan
Zopár na pobavenie
-Zasa si prišiel opitý domov?-vyčíta manželka manželovi.
-Prosím ťa, čo si to zasa vymýšľaš, nevidíš, že ma kamaráti priniesli…
-Vieš čo, Jano, neviem prestať s fajčením. Poraď mi…
-Skús to s cukríkmi.
-Už som to skúšal, lenže cukríky mi akosi nejdú zapáliť.
Plazia sa dvaja po púšti a jeden druhému vraví:
-Zaškríp zubami, možno nám prebehne mráz po chrbáte…
Malý ježko vrazil do kaktusu a pýta sa:
-To si ty, mama?
-Pán doktor, rozveďte ma…môj manžel, čo som vydatá prehovoril ku mne doteraz iba trikrát.
-A máte deti?
-Áno. Tri.
Otázkáreň
-Čo je najväčšou tragédiou ľudstva?
-Podľa mňa to, že namiesto Auróry sa potopil Titanic.
Čo je absolútna staroba?
-Keď vychádzate z múzea a spustí sa alarm.
Piješ?
-Ak je to otázka, tak nie, ak je to návrh, tak áno.
Prečo je viac ľudí ako opíc?
-Pretože je pohodlnejšie súložiť v posteli, ako na strome…
Prečo dnes tak veľa ľudí číta bibliu?
-Pripravujú sa na záverečné skúšky.
Pýtajte sa, odpovieme!
Vlado Pavlík
Má to logiku…
Bohatý továrnik sa počas svojej dovolenky pri mori díval na rybára, ktorý sedel pohodlne vedľa svojho člnu.
-Prečo nejdete loviť ryby?- pýtal sa.
-Pretože som dnes ulovil už dosť. – odpovedal rybár.
-Neulovíte viac rýb ako potrebujete?- pýtal sa bohatý muž ďalej.
-Čo by som s nimi robil?
-Mohli by ste si viac zarobiť a potom si kúpiť lepší čln, aby ste mohli plávať ďalej a uloviť viac rýb.
-A čo potom?
-Potom by ste si mohli kúpiť nylonové siete a potom uloviť ešte viac rýb a zarobiť ešte viac peňazí. Za nejakú dobu by ste mali celú flotilu a boli by ste bohatý ako ja.
-A čo by som robil potom?
-Potom by ste si užívali života.
-A čo si myslíte, že robím teraz?- znela rybárova odpoveď, ktorý sa pritom pokojne díval na more…
Pána Cukríka sa pýta po operácii zamestnávateľ:
-Ako sa máte pán Cukrík?
-Teraz už lepšie. Lekári mi vzali polovicu žalúdka a tak pomaly mi už vystačí aj mesačný plat, ktorý mi dávate.
Pýta sa priateľka mladej nevesty na druhý deň po svadobnej noci:
-Tak, ako bolo Anička?
-O.K.
A čo mladoženáč?
-K.O!
Manžel sa nečakane vrátil domov zo služobnej cesty a začal hlava nehlava mlátiť manželkynho milenca. Ona ho pritom povzbudzuje:
-A teraz mu vraz jednu z jednej i druhej strany a poriadne ho nakopni. A nezabudni ho nabrať aj parohami!
-Deti, dnes večer nebudeme jesť kvôli držaniu diéty!
-Ale, mami, povedz pravdu, že otec opäť prepil celú výplatu.
-Fero, odkedy nemáš zuby?
-Od mítingu odborárov pred úradom vlády, keď som zakričal na plné hrdlo pravdu.
Rodina sleduje večer spoločne televízor. Vtom sa mladistvý Janko pýta otca:
-Oco, a prečo je ten film mládeži neprístupný?
-Otec mu na to:
-Zavri si hubu, pozeraj a uvidíš!
-Anča, ako sa ti vodí v manželstve?
-Výborne! Mám ho veľmi harmonické. Neuveríš, ale ak si chcem niekedy poplakať, musím začať krájať cibuľu.
-Pani, ako ste spokojná s tou pascou na myši, ktorú som vám nedávno predala?-pýta sa predavačka stálej zákazníčky.
-Je výborná! Napríklad aj včera, keď ju uzreli myši, tak popukali a zdochli od smiechu…
-Dežo, prečo ťa zatvorili?
-Z náboženských dôvodov.
-A to už ako?
-Kradol som v kostole.
Fero Mráz
Citáty z najčítanejšej knihy na svete
Viete kto to bol Šalamún?
Vraví sa – Múdry ako Šalamúnova hlava…-Viete, kto bol Šalamún? Bol to izraelský kráľ, ktorému Boh dal vybrať jednu z cností a on si vybral múdrosť. Známe sú jeho PRÍSLOVIA, čo je vlastne časť Nového zákona, nielen ako citáty. Napokon, veď Biblia je najčítanejšia kniha na svete, takže si ju aj týmito príspevkami uctíme.
Príslovia izraelského kráľa Šalamúna, aby sa človek naučil múdrosti a kázni a porozumel rozvážnym rečiam, aby dosiahol poučenie o rozvážnom konaní, spravodlivosti, práve a statočnosti; aby dali neskúsenému rozumnosť a mládeži poznanie a rozvahu; ak múdry poslúcha, rozmnoží si vedomosti, rozumný získa umenie dať sa viesť, chápať príslovia a podobenstvá, slová mudrcov a ich inotaje. Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou. Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky, lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle. Syn môj, ak ťa zavádzajú hriešnici, neprivoľuj!
Prinášame aj niektoré ďalšie zaujímavé príslovia:
Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a muž, ktorý získal rozumnosť.
Veď zisk z nej je lepší ako zisk zo striebra a úžitok z nej je nad rýdze zlato.
Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci učiniť to.
Nevrav svojmu blížnemu: Choď a inokedy príď, zajtra ti dám – ak to máš pri sebe.
Nestroj nič zlého proti svojmu blížnemu, ktorý s dôverou býva u teba.
Nevaď sa bez príčiny s človekom, ak ti neurobil nič zlého.
Lenivá ruka spôsobuje chudobu, ale ruka usilovných obohacuje.
Lživé pery zastierajú nenávisť; kto šíri klebety, je blázon.
Kto chodí ako ohovárač, odhaľuje tajnosti, kto je však spoľahlivým duchom, drží vec v tajnosti. Keď niet múdrej správy, ľud upadá, záchrana je však tam, kde je mnoho radcov. Kto sa zaručuje za iného, tomu sa zle povodí, kto však nenávidí ručiteľstvo, je bezpečný.
Pravdivé pery obstoja naveky, ale falošný jazyk len na chvíľu.
Múdry syn poslúcha napomínanie otcovo, ale posmievač nepočúva karhanie.
Rýchle získaný majetok sa zmenší, ale kto zbiera po hŕstke, rozmnožuje ho. Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho ukázňuje.
Múdrosť stavia svoj dom, bláznivosť však vlastnými rukami ho rúca.
Lepšie je málo s bázňou pred Hospodinom ako veľký poklad a s ním nepokoj.
Lepšie je jedlo zo zeleniny s láskou ako vykŕmený vôl s nenávisťou.
Kto klopí oči, zmýšľa prevrátené veci, kto zatína pery, už vykonal zlo.
Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako dom plný obetného mäsa so zvadou.
Nerozumný je človek, ktorý dáva ruku, ktorý sa zaručuje za svojho blížneho.
Aj blázna pokladajú za múdreho, za rozumného, keď stisne pery.
Je mnoho zlata a korálov, ale najvzácnejšou ozdobou sú chápavé pery.
Kto si zapcháva uši pred krikom chudáka, bude tiež raz volať, a nedostane sa mu odpovede.
Kto miluje radovánky, bude bedárom. Kto má rád víno a olej, nezbohatne.
Nepatri k tým, čo dávajú ruku, čo sa zaručujú za dlhy!
Ak nebudeš mať čím zaplatiť, vezmú ti aj posteľ spod teba.
Ako zlaté jablká na strieborných dielach je slovo povedané v pravý čas.
Ako zlatý prsteň a klenot zo zlata je múdry napomínateľ pre vnímavé ucho.
Ako chlad snehu v čase žatvy je spoľahlivý posol tým, čo ho poslali, lebo občerstvuje dušu svojich pánov.
Ako vznášajúce sa oblaky a vietor bez dažďa je človek, ktorý sa chváli darom, ktorý nedá.
Spoliehať sa na neverného v čase súženia je ako zlý zub a krívajúca noha.
Kto spieva piesne smutnému srdcu, je ako ten, čo vyzlieka odev za studeného dňa a leje ocot na ranu.
Nie je dobre jesť mnoho medu, preto šetri s pochvalnými slovami.
Muž, ktorý neovláda svojho ducha, je ako preborené mesto bez hradieb.
Kto kope jamu, padne do nej, kameň sa privalí na toho, kto ho váľa.
Nechváľ sa dňom zajtrajším, lebo nevieš, čo deň prinesie.
Nech ťa chváli iný a nie tvoje ústa, cudzí a nie tvoje pery.
Sýty pošliape aj med, ale hladnému je každá horkosť sladká.
Je štvoro drobných tvorov na zemi, ktoré sú nesmierne múdre:
mravce – národ to bez moci – a predsa v lete si zaobstarávajú potravu;
jazvece – národ neveľký – a jednako si zakladajú svoje obydlia v skalách.
Kobylky nemajú kráľa, a predsa všetky tiahnu v skupinách.
Jašteričku chytíš rukou a jednako je v kráľovských palácoch.
Pripravila: Jana Slobodníková
Malý sprievodca svetovými ideológiami a náukami
KRESŤANSTVO: Máš dve kravy. Jednu dáš susedovi.
SOCIALIZMUS : Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a zavrie ťa.
KOMUNIZMUS : Máš dve kravy. Štát ti obe vezme a dá ti trochu mlieka.
FAŠIZMUS : Máš dve kravy. Štát ti vezme obe a predá ti trochu mlieka.
NACIZMUS: Máš dve kravy. Štát ti vezme obe a zastrelí ťa.
EURÓPSKA ÚNIA : Máš dve kravy. Štát ti vezme obe, jednu zastrelí, druhú podojí a mlieko zahodí.
TRADIČNÝ KAPITALIZMUS : Máš dve kravy. Jednu predáš a kúpiš si býka. Stádo sa zväčšuje a hospodárstvo rastie. Nakoniec všetko predáš a ideš do dôchodku.
ČESKÝ KAPITALIZMUS : Na dve kravy si vezmeš pôžičku od banky vo výške 1600 mil. Kč a odsťahuješ sa na Bahamy. Banka neskôr zistí, že to neboli kravy, ale kozy. Rozdiel zaplatia daňoví poplatníci.
AMERICKÁ AKCIOVKA : Máš dve kravy. Predáš jednu a nútiš druhú, aby dávala mlieko za štyri. Neskôr najmeš konzultanta, aby zistil, prečo krava zdochla.
FRANCÚZSKA AKCIOVKA : Máš dve kravy. Ideš do štrajku, pretože chceš tri.
JAPONSKÁ AKCIOVKA : Máš dve kravy. Navrhneš ich tak, aby boli desaťkrát menšie a dávali dvadsaťkrát viac mlieka. Potom vytvoríš leporelo o chytrej krave nazvané Kravakimono a budeš ho predávať po celom svete.
ČÍNSKA AKCIOVKA : Máš dve kravy. K tomu 300 ľudí, ktorí ich doja. Vykazuješ plnú zamestnanosť, vysokú produktivitu hovädzieho a zatkneš novinára, ktorý tieto čísla zverejnil.
BRITSKÁ AKCIOVKA : Máš dve kravy. Obe sú šialené.
TALIANSKA AKCIOVKA : Máš dve kravy. Nevieš ale kde sú, a tak ideš na obed.
RUSKÁ AKCIOVKA : Máš dve kravy. Spočítaš ich ešte raz, a zistíš, že ich máš päť. Spočítaš ich ešte raz, a zistíš, že ich máš 42. Spočítaš ich ešte raz, a zistíš, že sú len dve. Prestaneš počítať a otvoríš ďalšiu flašu vodky.
SLOVENSKÁ AKCIOVKA : Máš dve kravy. Jedna je tvoja svokra a druha tvoja žena.
Fero Mráz
-Susedia sa rozvádzajú!
-Z čej viny?
-Z manželovej.
-Ako to?
-Prišiel zo služobnej cesty o deň skôr.
-Pán doktor, s mojim manželom je to čoraz horšie. Ak môžete, pomôžte.
-Nuž dobre, vyzlečte sa!
-Mami, čo je to lízing?
-Ty fagan akýsi, zasa si pozeral otcove pornokazety!
-Mami, keď je už auto súce do šrotu, čo s ním urobia?
-Predajú ho tvojmu tatkovi.
Do cirkusu príde za riaditeľom chlapík a žiada o prijatie do zamestnania.
-A čo viete?-pýta sa riaditeľ.
-Viem napodobňovať vtáky.
-To vie každý.
-Škoda, povedal chlapík a vyletel von oknom.
Na pumpe visí tabuľa s textom: „Voda nevhodná na pitie!
Opilec idúc popri nej si zamrmle:
-Konečne, že na to prišli…
Istá dáma si vyberá v obchode s nábytkom skriňu:
-Nemáte prosím vás nejakú vyššiu?-pýta sa predavačka.
-To máte taký vysoký strop?
-Ale kdeže, suseda.
Fejtón
Prehlušené svedomie
Sú v živote chvíle, keď sa treba rozhodnúť. Aj pre mňa nastal taký okamih, vyvstala otázka: –Akým smerom sa má uberať môj ďalší život?
Radcov som mal naporúdzi hneď troch. Najskôr sa mi rozum prihovoril:
– Poď za mojim hlasom a budeš slávny! Pre múdrosť ťa budú oslavovať!
-Veď uvidím, – hovorím si, -nech aj tí dvaja ponúknu, čo majú.
Potom mi srdce takto vraví :
– Môj hlas, to je samá dobrota. Choď za ním a oltáre ti budú za živa stavať!
-Načo sú mi oltáre, -dumám a čakám ešte, čo mi svedomie ponúkne.
– Riaď sa ty len mojim hlasom, -káže mi svedomie -budeš dobre spávať, aj umierať sa ti bude ľahko!
Je mi to ale za ponuku, -pomyslím si a zahľadím na kopec peňazí, horu bohatstva, ktoré sa predo mnou vynímajú…
Čuším, v duchu nesúhlasím, ale aj tak sa poberám tým smerom…
Ján Heinrich
Vlado Pavlík
Malý Janko sa naťahuje k susedovmu zvonku pri bráne a nevie naň dočiahnuť. Policajt idúci povedľa mu pomôže nadvihnúť ho. Potom, keď ho policajt položí, Janko zvolá:
– A teraz obaja rýchlo utekajme!
Chlapík sa nečakane vrátil zo služobnej cesty. Vidiac vysúvajúce sa poltopánky spod postele vzal do ruky britvu. Vyľakaná manželka sa ho pýta:
-Preboha, čo ideš robiť?
-Ak v tých poltopánkach nikto nie je, tak sa idem holiť.
Manžel vracajúci sa zo služobnej cesty, odkryje posteľ a otvorí skriňu. Keď zistí, že je prázdna nadšene zvolá:
-Konečne sami!
-Fero, mne už nemožno na aute odcudziť stierače!
-A to už prečo?
-Namontoval som ich zvnútra.
Vraví vodička manželovi:
-Karburátor je plný vody!
-A, kde je auto, nech sa na to pozriem?
-V bazéne.
Pavol Švancár
-Rád by som bol poštárom.
-A to už prečo?
-Okrem pošty by som roznášal aj klebety.
-Obžalovaný, prečo ste prišli na súd so sekerou?
-Pán sudca, veď ste mi do predvolánky napísali, že obhajobu si musím zabezpečiť sám.
Zamilovaný pár sa prechádza po lese, keď on vraví jej:
-Drahá, nemyslíš, že prvá láska má v sebe osobitné čaro.
-Súhlasím. Ale som rada, že som aj teba spoznala…
-To je hrozné, – sťažuje sa priateľ priateľovi:
-Moja manželka mi nechce nikdy dať za pravdu.
-To ťa trápi? Tak skús či ti nedá za peniaze!
Dežo sa vracia zo súdu a manželka sa ho pýta:
-Čo si dostal?
-Povraz.
-Ber ho, zíde sa nám do maštale na kobylu.
Do kupé vlaku si prisadne černoch. Babička sediaca povedľa sa zrazu prebudí a vraví:
-Preboha, to sme už v tuneli?!
-Dcérka, ako si mohla dovoliť, aby ťa v ateliéri maľovali nahú?
-Ale, mami veď v ateliéri sa kúrilo a bolo tam teplo.
-Fero, aj ty si sa narodil v roku 1985?
-Áno. Lenže moja mama necvičila na spartakiáde…
-Prečo chcete predať televízor?
-V posledom čase má už veľmi slabé športové programy.
Miro Ďurža
Pri rybačke vraví jeden rybár druhému:
-Dnes už nič nechytím, idem domov. Možno aspoň nachytám manželku so susedom.
Vraví lekár pacientovi na psychiatrii:
-Vážený občan, vravíte, že ste na Slovensku spokojný?
-Áno.
-Nuž teda, s takou diagnózou som sa ešte v súčasnej medicínskej praxi nestretol…
Bláznivý Američan a polonahé dievčatá
Historka, ktorú uvádzame sa stala veľmi, veľmi dávno. Ešte predtým, keď sme o idealizovanom kapitalizme u nás iba snívali. A ako vidieť, ešte dlho aj snívať budeme…
Raz, naprieč našej bývalej federatívnej socialistickej republiky, cestoval istý americký milionár, ktorý sa zaprisahal, že sa neožení, pokým za manželku nedostane najkrajšie dievča na svete. Pre mnohých z vás to znie ako v rozprávke, ale príhoda je skutočná. Tá šanca sa Američanovi zakrátko naskytla, keď sa cestou vlakom pozrel von oknom a na jednej lúke pod Tatrami uvidel opaľovať sa polonahé krásne dievča. V momente zatiahol brzdu a vystúpil z vlaku. Najskôr však ale zaplatil pokutu, čo si však ako milionár mohol dovoliť. Kým vlak sa pohol svojou cestou,on zamieril hneď priamo k dievčaťu. Keďže sa mu veľmi páčilo,začal hneď zhurta s ponukou k sobášu. Lenže dievča neovládalo cudzí jazyk a o milionároch toho veľa nevedelo. Odporučilo nápadníkovi zájsť si spolu za rodičmi.Otec dievčaťa razom pochopil o čo ide, a samozrejme so sobášom svojej dcéry súhlasil. a tak, keďže hneď bola ruka v rukáve, milionár si o pár dní odviedol devu z oceán. Tu by sme mohli šťastne skončiť, ibaže chýba pointa.
Od tejto krátkej epizódy uplynulo niekoľko rokov. Zhodou okolností ten istý Američan sa znova vydal na služobnú cestu a tým istým vlakom i trasou. Na tom istom mieste, kde sa predtým zoznámil so svojou vyvolenou, skúsil otvoriť okno a nostalgicky sa pozrieť tým smerom, kde prvý rez uzrel svoju milovanú polovičku. Avšak pozor!…Vtom vstúpil do kupé konduktor, Zatiahol záclonu a zabránil Američanovi nazrieť von oknom. Američan pochopiteľne protestoval a žiadal vysvetlenie, pokým neprišiel prekladateľ. Ten všetkým priblížil o čo ide, prečo sa nemožno v tomto úseku cesty pozerať von, na lúku. -Dívať sa von oknom na tomto úseku zakázal minister železníc, -vysvetľuje konduktor prostredníctvom prekladateľa nepríjemnú situáciu. -A prečo je to tak? Pretože asi pred desiatimi rokmi cestoval tadiaľto akýsi bláznivý Američan a odvtedy, keď tadiaľto prechádza vlak, opaľujú sa na lúke všetky dievčatá z okolia, polonahé…
Na plese, pri tanci:
-Počúvajte, pani, nepredstavujete tu vy nejakú politickú stranu?
-Prečo?
-Pretože sa priveľmi rozťahujete.
Valasi sa pýtajú baču:
-Bača, prečo nemôžeme mať na salaši frajerky?
-Pretože by ste sa viac starali o ich kozy, ako o naše ovečky.
Araňa sa pýta Dežka na smrteľnej posteli:
-Chceš do urny, alebo radšej do hrobu?
-Najradšej by som išiel do krčmy na pivo.
Nápis na rohu ulice:
-Tu je žobranie zakázané a trestá sa pokutou tisíc korún a päťdesiatimi údermi palicou! Kto páchateľa oznámi, dostane polovicu…
Peter Zifčák
Kapitoly z detskej knihy (na pokračovanie)
Milí mladí čitatelia,
tak ako sa o naše zdravie starajú lekári viacerých špecializácií, napríklad stomatológ o chrup a hematológ o krv, tak sa špecialisti starajú aj o zdravie zvierat. Hovoríme im zverolekári alebo veterinári. Zvieratá však majú okrem bežných chorôb a úrazov aj iné problémy, niekedy potrebujú predovšetkým útechu alebo dobrú radu. Čo pre ľudí robí psychológ, to pre zvieratá musí vykonať „zverológ“, aj keď ide o profesiu výnimočnú. Často výnimoční sú aj pacienti zverológov s rôznymi problémami a starosťami. Aj keď zverológ často lieči aj bežné choroby a ošetrí poranenia, jeho metódy sú mnohokrát špecifické. Niektoré zaujímavé prípady nám priblíži veľký obdivovateľ a znalec zvierat, známy zverológ Medikus. Jeho nevšedné príbehy môžete odteraz sledovať na pokračovanie.
O lastovičke, ktorá sa nechcela sťahovať
Bol dusný augustový podvečer. Počasie, akému sme na dedine zvykli hovorievať: Bude pršať, lastovičky lietajú nízko. Čo však teraz tu, v meste kde žijem? O lastovičkách nebolo ani vidu, ani slychu! Práve som chcel odísť z ordinácie, keď zazvonil telefón. Bol prepnutý na odkazovač, preto som ani nestihol prísť k aparátu a už zaznel z nahrávky môj hlas:
-Ak trpíte veľmi, alebo len kus, tak je tu vždy pre vás doktor Medikus! Budeme viesť dialóg, Vy a ja, váš zverológ! Hovorte stručne, dlho nie, hneď začnem hľadať riešenie.
-Ale ja som chcela počuť zverológa Medikusa, nie dáky odkazovač!- zaznel vtáčí štebot.
-Tu som!–rýchlo som zdvihol slúchadlo. – Kto a čo by ste potrebovali?
-Som lastovička Borinka a som veľmi smutná- smutno štebotal úplne slabo počuteľný hlások.
-Odkiaľ voláš, maličká, takmer ťa nepočujem – kričím hlasno do slúchadla.
-Som tu, v dedinke pod Pajštúnom, sedím na elektrických drôtoch- sotva vnímam hlas.
-A nie sú v okolí telefónne drôty, z nich by som ťa možno lepšie počul- radím Borinke.
-Ale áno, sú tu aj také, skúsim na ne preletieť. Hneď sa ozvem!
Chvíľu bolo ticho.
-Haló, haló, počujete ma, to som ja, Borinka- bolo počuť v telefóne celkom zreteľne.
-Teraz ťa už počujem veľmi dobre-odpovedám. – Povedz mi, čo potrebuješ? Prečo si smutná ?
-Lebo mám niekam odletieť aj s ostatnými lastovičkami. Niekam veľmi ďaleko. A to je nespravodlivé. Celé leto som sa učila lietať a loviť hmyz. A teraz, keď je to pre mňa hračka, mám ísť preč. Zanechať krásne záhrady, zelené polia, potôčik, v ktorom sa dá špliechať… Veď je to hrozné, čvééééé, čvééééé …– rozplakala sa Borinka srdcervúco.
-Ale tak to býva. V každom živote lastovičom!- skúšam ju utešiť. Lebo leto tu nebude stále. Polia nebudú zelené, záhrady spustnú, potok zamrzne, príde mráz a zima- vysvetľujem.
-A čo je to mráz, čo je to zima, čvéééééé…! – fňuká ďalej Borinka.
-Mráz a zima znamenajú najmä nízku teplotu. Bude tak chladno, až všetko stuhne. Tvoje telo by stuhlo na kosť a kosti by si mala ako kameň. Nie všetky vtáky to môžu prežiť, preto mnohé odlietavajú na juh do teplejších krajín. Tak to každoročne robia aj všetky lastovičky.
-Aj moja mama a ostatné dospelé lastovičky spomínali niečo podobné, ale ja som tomu neverila. Veď prečo by nemalo byť teplo? Vari slnko prestane hriať? – vyzvedala Borinka. -Slnko bude hriať, ale omnoho menej. Dá sa povedať, že aj leto sa bude sťahovať na juh.
-Vari odletí s vtákmi do teplých krajín? – už bez fňukania vyzvedala lastovička ďalej.
-Nemožno tvrdiť, že odletí, ale určitý druh sťahovania to bude. Zem sa svojim pohybom bude severnou pologuľou odkláňať od slnka – snažím sa hovoriť ako-tak zrozumiteľne.
-A tú krásu záhrad a polí budem môcť nájsť aj na juhu? – nástojčivo pokračuje Borinka.
-Tá krása je určite aj tam. No najmä je tam stále teplo a dosť potravy- hovorím s úľavou, lebo sa nemienim rozpamätúvať na základy astronómie a zákony pohybu Zeme okolo Slnka.
-Mamina hovorila, že budeme letieť až niekam do Afriky. Je to vraj veľmi, veľmi ďaleko.
-Je to pravda. Ako väčšina sťahovavých vtákov budeš letieť až za Stredozemné more. Ak si však celé leto lietanie dobre trénovala, nebude to žiadna veľká námaha. A na budúci rok sa znovu vrátiš. Budeme ťa s nádejou čakať, lebo s lastovičkami k nám prichádza nová jar.
-Nuž teda dobre! Lebo ak je aj odborný názor taký, asi predsa odletím s ostatnými- vzdychla.
-Nevzdychaj, určite to bude perfektné. A tie úžasné zážitky, ktoré ťa čakajú. Ja sa napríklad do Afriky nikdy nedostanem. Kým odletíš, tak sa ešte ozvi – prosím Borinku. – A na jar, keď sa vrátiš, prídeš mi porozprávať všetky príhody a zážitky. Určite to bude zaujímať aj deti.
-Ozvem sa, ozvem…- ako ozvena zaznel v telefóne lastovičí hlas. A odmlčal sa.
-Sťahovavý vták, a nechce sa sťahovať.To som teda ešte nepočul-hundrem si popod nos. Ešte dobre, že si to rozmyslela, cácorka jedna. Veď by tu v zime zmrzla. Zaželajme všetkým lastovičkám šťastný let!– hovorím si v mysli.
Prišiel september, deti išli do školy, no Borinka sa neozvala. Zrejme mala naponáhlo. Veď noci teraz bývajú chladné, asi už všetky lastovičky odleteli na juh. Čo myslíte, deti? Nevideli ste nejaké sťahovavé vtáky odlietavať?
Jaroslav Liptay
Prezident Spojených štátov Busch dostal od dotieravého novinára otázku:
-Pán prezident, s ktorými štátmi hraničia USA?
-S ktorými len chceme…
Inzerát nezamestnaného:
„Hľadám prácu predvolebného agitátora na mítingy. Viem hlasito skandovať – Nech žije ĽS-Naše Slovensko! Nech žije Smer – SD! Zn. Kto dá viac.
-Čo je najväčšou tragédiou ľudstva?
-Podľa mňa to, že namiesto Auróry sa potopil Titanic.
Ráno budí manželka manžela:
-Jano, vstávaj, lebo zasa prídeš neskoro do krčmy!
Myšlienočky
Na domácu klobásu a slivovicu netreba certifikát.
Vraj som rodený humorista Ľudia sa mi smejú.
Najtrvácnejšia láska je láska k peniazom.
Niekedy aj anjel potrebuje z pekla šťastie.
Tlač je na tom horšie ako televízia. Články nemožno reprízovať.
Inovované príslovie: Každá strana k sebe hrabe.
Peniaze sú vraj zlo. Lenže vraví sa aj to, že každé zlo je na niečo dobré.
Niektorí ľudia vedia napredovať iba tak, že ich poháňajú.
Vraj múdrejší ustúpi! No čo ak sa stretnú dvaja rovnako hlúpi?
Milan Kupecký
Peter Zifčák
Krátke priblíženie deja starších filmov
NÁJOMNÍČKOVIA
Dráma. Ide o typický príbeh
slovenskej rodiny, ktorá býva v
činžiaku a chce čestne a poctivo
platiť všetky inkasné poplatky.
A aby to finančne zvládla,
hoci všetci rodinní príslušníci
sú zamestnaní, musela prijať
do podnájmu tridsať študentov,
nájomníkov.
VŠICHNI MOJI BLÍZCÍ
Napínavý filmový dokument v
slovensko-českej koprodukcii.
Je veľmi realistický, keďže oba
národy zdieľajú podobné problémy.
Zachytáva veselé obdobie
od nežnej revolúcie až po
dnešok, pričom v závere sa vnímavý
divák prekvapujúco
dozvedá, ako privatizovať,
a potom následne šikovne
prepísať všetok nelegálne
nadobudnutý majetok na rodinných
príbuzných a stať sa tak
de facto bezdomovcom.
STRÁŽCA MŔTVYCH
Veselý, skôr tragikomický, ani
nie tak sci-fi príbeh. Odohráva
sa v jednej z našich nemocníc,
ktorá v snahe ušetriť ruší jedno
oddelenie za druhým. Až
napokon zostáva iba oddelenie
dobre prosperujúcej a ziskovej
patológie. Scenárista na margo
filmu podotýka, že podobnosť s
ostatnými nemocničnými zariadeniami
u nás je čisto náhodná.
PLÁŽ
Smutný príbeh natočený podľa
skutočnej udalosti. Slovenská
rodina sa vydá prostredníctvom
istej cestovnej kancelárie na
zahraničnú dovolenku. Žiaľ, po
šokujúcej správe nemajú dovolenkujúci
rodinní príslušníci čas
na bezstarostné vylihovanie
na pláži, ale musia denne
plávať a plávať, cvičiť a trénovať.
Pretože sa zrazu dozvedia,
že cestovná kancelária, u ktorej
si zájazd objednali medzitým
skrachovala a tak im nič iné
nezostáva, iba spiatočnú cestu
domov doplávať
Alexander Takáč
SMER – SD: Plňte vínom, plňte hobby,
vyhrali sme opäť voľby.
ĽS – Naše Slovensko: Plňte vínom plná čaše,
vládne kreslá sú konečne naše.
KOALÍCIA: Zvoňte zvony, trúbte fanfáry,
sme tu zasa,- starí šafári.
OPOZÍCIA: Zavrite si prázdne huby,
radšej plňte predvolebné sľuby!
Milan Mojžita
Epigram
Existuje aj taký uhol pohľadu,
nabaliť sa a zmiznúť z dohľadu.
Štefan Holič
Bruno Horecký
Jožko Záhumienok v procese rastlinnej a živočíšnej výroby
Kohút s presnosťou atómových hodín prenikavo zakikiríkal. Jožko Záhumienok isto iste vedel, že odbilo šesť. Sychravé jesenné ráno sprevádzalo slabé mrholenie. Jožko vstal, uvaril si kávu a zapálil si na záchode vytrasenú Čardu, ktorá mu zostala z predošlého dňa. Nato sa obliekol do pracovného odevu – družstevnej rovnošaty a pobral sa nakŕmiť prasa. Keď vošiel do chlieva ošípaná sa dívala túžobne do válova. Bez dišpút a filozofickej výmeny názorov jasne vytušil, o čo jej ide. Potom sa vybral na Družstvo. Srdce ho ťahalo do stodoly, kde odpočíval jeho traktor. Veľmi si ho vážil. Bol totiž jediným jeho kamarátom, ktorý nebol závislý na alkohole. To sa už nedalo povedať o Vincovi. S pleskačkou rumu našiel Jožka a vynukoval ho. Jožko najprv zo slušnosti váhal a potom si logol s pahltnosťou, akoby vonku zúrila moskovská zima. Urobil tak po zrelom zvážení, že ho určite nebude kontrolovať na poli dopravný policajt. Potom si sadol na svoj Zetor a zamieril rovno na roľu. Cestou stretol Maru.
– Na tej by sa ležalo!. – napadlo Jožka.
Mara sa zohla v páse a pod svetrom sa jej hompáľali aaké veľké prsia, že by sa nezmestili ani do padáka.
-Poď, Mara! Milujem ťa! – dvoril jej jednoduchým ale priamym spôsobom.
– Vari nevieš, že chodím s predsedom? – brzdila Jožka hrdá na svoj úspech.
– Čo je to za chlapa! Veď nemá ani papiere na traktor!
Mara ho už nepočúvala a Jožko si pomyslel:
– Aspoň za volantom sa vytrasiem!
Na polceste ho stopol predseda a vystríhal ho:
-Minule si bol taký zamyslený, že si vbehol do kapusty. Buď rád, že nemusíš hradiť škodu!
Krčmárka Anča v pohostinstve riekla, že moja znížená pozornosť je spôsobená sexuálne nevyváženým staromládeneckým životom,- zdôveril sa Jožko, preradil z neutrálu na prvý rýchlostný stupeň a pohol sa vpred. Zastal na okraji poľa, aby nastavil mechanizmus na vyorávanie zemiakov. Brigádnici a brigádničky už čakali na zber. Jožko začal so svojou bežnou rutinnou činnosťou a keď mu to jazda dovoľovala, obzeral si macaté dievky skoro s takým chtíčom ako na Maru. Počas obedňajšej prestávky sa opäť stretol s Vincom, ku ktorého osobnosti neodmysliteľne patrila fľaška rumu. Jožko vypil štyri poldeci. Viac už nesmel. Vedel, že ešte jeden pohárik a netrafil by do brázdy. Našťastie poobedňajšiu prácu zvládol bez ujmy na zdraví a bez toho, že by kvôli nemu musela zasadať škodová komisia.
– Ako sa máš, Jožko?, -spýtala sa ho tetka z druhého kolena, ktorá bola jednou zo zakladajúcich členov družstva.
– Osud traktoristu nie je moc vznešený,- úprimne sa posťažoval, keď odchádzal z práce rovno do krčmy.
Tak prozaicky a bez náhlych dejových zvratov sa odohral jeden pracovný deň zo života družstevníka Jožka Záhumienka!…
Ladislav Bednár
Týždeň zo života génia
Na základe skromných zdrojov a chudobnej korešpondencie v univerzitnej knižnici som sa pokúsil zrekonštruovať osud slávneho vedca vedca, ktorého priatelia považovali za génia a nepriatelia za blázna. Ja sa prikláňam k názoru v jeho prospech. Zo sotva čitateľných denníkových zápiskov sa mi po vytrvalom a nepretržitom štúdiu podarilo zachytiť a vylíčiť aspoň jeden týždeň zo života tejto rozporuplnej osobnosti. Nechávam na úsudok čitateľa, čo si o ňom pomyslí.
Pondelok:
Okrem srdcervúcich výlevov žiaľu sa v denníku vyskytol záznam, že génius bol raz na veľkej toalete a dva razy sa pomočil. Tento detail uviedol zrejme preto, aby ho jeho nasledovníci lepšie poznali a o to viac milovali.
Utorok:
Vynašiel vzorec premeny hmoty na energiu. So svojim objavom sa zveril iba otčimovi. Ten sa zasmial a povedal, že on premieňa hmotu na energiu vo svojich kachliach na drevo a nepotrebuje na to vzorec. Génius v rozpoltenom stave o užitočnosti svojho poslania výsledky výskumu roztrhal a použil ako perie do podhlavníka.
Streda:
Mal stretnutie s Líviou, svojou veľkou láskou. Dostali sa len po zákon entropie. Lívia už viac na rande neprišla. Napriek svojej genialite nevedel prečo.
Štvrtok:
Do prania za celý týždeň doniesol gazdinej iba jednu ponožku, v ktorej našla okuliare. Domáca pani začala mať pochybnosti o jeho duševnom zdraví. Génia sa to nemilo dotklo.
Piatok:
Génius sedel v záhrade. Z ničoho nič sa predral cez dieru v plote vlčiak od susedov a hotoval sa ho napadnúť. Vo chvíli najväčšieho nebezpečenstva dostal skvelú myšlienku: Postavil sa na štyri, začal štekať a ceriť zuby. Nebol práve veľký krásavec. Pes sa tak preľakol, že v momente ušiel do svojho koterca a skryl sa v búde. Génius sa tak vžil do úlohy psa , že celú nasledujúcu noc zavýjal.
Sobota:
Aj napriek víkendu a domácim prácam pokračoval v úspešnom hľadaní vzorca vesmíru. Po celodennej drine a sústredení pokročil o jedno znamienko plus.
Nedeľa:
Inšpirovaný notoricky známou knihou z povinného čítania- Zvonár Matky Božej sa snažil byť prospešný vo farskej pospolitosti ako obsluha zvonice, ale neúspešne. Pri určovaní času sa totiž tvrdohlavo riadil náramkovými hodinami, ktoré dostal na Prijímanie pred tridsiatimi rokmi. Ani ako miništrant nepochodil. Pri vysluhovaní omše vytiahol namiesto Svätého písma najnovšie číslo Playboya a začal z neho predčítavať. Vtedy ho vylúčili z cirkevnej komunity.
Keď zomrel, pomenovali po ňom najrušnejšiu triedu v meste. Keby vedeli, že neuhádli to, čo mal v živote rád. Veď on miloval pokojné uličky, útulné kaviarničky a Líviu.
Andrej Mišanek
Marec-poberaj sa starec!
Po mojej osemdesiatke mi v uliciach mesta venujú pohľad už len kočky na bilbordoch.
Dve muchy jednou ranou? To je sci-fi! Ale jedna mucha stovkou rán by mohla byť realita v mojom živote, keby sa na mňa usmialo šťastie!
Od vysokého krvného tlaku, pri ktorom som mohol kedykoľvek zomrieť, prechádzam správnou terapiou k nízkemu krvnému tlaku, pri ktorom môžem kedykoľvek zaspať – aj pri napínavom trileri.
Denne vstávam s veľkou chuťou – na ďalšie zaľahnutie.
Som celoživotný smoliar, takže slová brilantnej pochvaly a hlbokého uznania si budem môcť vypočuť až na vlastnom pohrebe.
Dlhé reči som vždy vydržal počúvať iba vtedy, ak boli pre mňa lichotivé.
Žil som v chaose, kde lekári kedysi písali nečitateľné a básnici podnes nezrozumiteľne.
Už dávno nehľadám ideály. Pridal som sa k ostatným, čo hľadajú výherné kupóny.
V pracovni mám toľko podkladov na budúce spracovanie, že sa v nej už vôbec nedá pracovať.
Bilancovanie môjho života je pohľad nazad cez okienko zahmlené sebaľútosťou. Som nepolepšiteľný skeptik! Ešte aj k šikmej veži v Pise by som sa pre istotu približoval iba z tej strany, na ktorej sa veža od terénu odkláňa.
Dieru do sveta som neurobil, ale dier do ponožiek neúrekom.
Život je vlastne postupná premena gerojov na gerontov.
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.
Máme mračná karikaturistrov…Štyridsať rokov sa rodili na schôdzach, kde každý zaháňal nudu kreslením do notesa.
Láska je skvelé hnojivo. Ak na záhrade spálite všetky svoje naivné ľúbostné listy.
Bielu zástavu by bolo už načase vyvesiť aj na zemeguli..
Milan Kenda
-Fero, aj ty si sa narodil v roku 1985?
-Áno. Lenže moja mama necvičila na spartakiáde…
-Prečo chcete predať televízor?
-V posledom čase má už veľmi slabé športové programy.
Akoby Zmluva na dobrú noc
Určite mnohí majú na nočnom stolíku knihu, pri ktorej sa dobre zaspáva. V školských rokoch bola pre mňa takým uspávacím „práškom“ učebnica angličtiny, neskôr beletria, ktorú som síce hodlal prečítať, no jej „jazyk“ bol tak nestráviteľný, že som sotva zvládol 2-3 strany. Zdá sa, že do knižníc európskych politikov pribudla nestráviteľná beletria, známa pod novým názvom ako „Lisabonská zmluva“.
Bolo iba otázkou času, kedy toto druhé vydanie „európskej ústavy“ narazí. Schvaľovanie v referende mohlo totiž skončiť neúspešne v ktorejkoľvek krajine EÚ. Tento dokument naozaj pripomína skôr beletriu, než text zodpovedajúci modernej ústavnej zmluve. Zrejme treba úprimne priznať, že ide o nevydarený pokus z dielne „bruselskej byrokracie“, ktorej obsahu sotva môžu rozumieť občania, ak s ním majú problémy euroúradníci a europolitici. Logické je, že beletriu tiež nemožno schvaľovať, ratifikovať, tým menej implementovať do života. Už preklad zmluvy do jazykov členských štátov poskytuje množstvo výkladov a interpretácií, o množstve názorov právnikov nehovoriac. Skôr či neskôr, aj v prípade ratifikácie všetkými členskými štátmi, by táto zmluva skončila tam, kam právom patrí: reprezentačné vyhotovenia vo vitrínach parlamentov a vlád, ostatné zväzky zaprášené v knižniciach. Pritom zmluva iste patrí medzi najdrahšie „bestselleri“ aké kedy v Európe vznikli.
Text zmluvy má vo svojej podstate zakódované všetky neduhy európskej byrokracie, teda toho, čo má zmluva vyriešiť. Upevniť základy modernej únie štátov s perspektívou jej trvania počas mnohých desaťročí. No taká zmluva (ústava) sotva môže vzniknúť vo vnútri niečoho, čo skrz-naskrz nesie v sebe nielen nánosy starých čias, ale aj účelu, pre ktoré pôvodne únia vznikla (v roku 1951 v Paríži založili prvú tzv. Montánnu úniu: „Európske spoločenstvo uhlia a ocele“, ktoré sa neskôr zmenilo na „Európske hospodárske spoločenstvo“ atď.). Filozofický a kultúrny rozmer štruktúram Európskej únie chýba dodnes. Kultúra nebola dokonca obsahom tzv. „Bielej knihy“, podľa ktorej sa udial prístupový proces nových členských štátov, napr. aj Slovenska do únie v nedávnom období. Riadiace štruktúry Európskej únie, Európskej komisie určite (možno aj Európskeho parlamentu ?) by bolo treba zrušiť a novo založiť na moderných princípoch fungovania, no to by sa muselo vykonať zvonku. K tomu mala (mohla?) smerovať aj európska ústava (teraz „Lisabonská zmluva“), no to by ju nesmeli tvoriť štáby objednané bruselskou mašinériou, ktorá, logicky, sama sebe neublíži. Údajne úrad, ktorý má už viac ako 100 úradníkov, si stačí sám a podnety zvonku riešiť nepotrebuje. Toto o bruselskej byrokracii platí asi doslovne. Nuž a kolektív, honorovaný zrejme podľa počtu napísaných strán, zhotovil text zmluvy, s ktorým zápasí Európska únia už zbytočne dlho, pritom konca procesu nevidieť. Navyše je pochybné, či na základe práve tejto verzie zmluvy by sa dosiahli tie reformy, ktoré štruktúry EÚ potrebujú. Že to nepotrebujú úradníci v Bruseli, to je viac ako isté.
Európa starne, hovoria odborníci. Chýba dynamika ázijských štátov alebo USA. Nevidieť ani osobnosti, aké po druhej svetovej vojne stáli pri zrode európskym inštitúcií (napr. Robert Schuman a Winston Churchill pri založení Rady Európy). Je to už pár mesiacov („Lisabon“ ešte ani nebol v pláne) som vyjadril presvedčenie (aj verejne v diskusii na MZV SR), že keby bolo na mne, tak zavriem pár osobností na pár týždňov niekde na zámok v severnom Škótsku, aby napísali text európskej ústavy, ktorý by nepresiahol 30-40 strán. A nie je to iné ani s terajšími európskymi zmluvami. Zrejme by som vybral filozofa, spisovateľa, sociológa, matematika/fyzika a ekonóma. Možno profesie áno, no počet by som nemenil, lebo by znovu prišli problémy s obsahom a rozsahom dokumentu. No čo by som určite zmenil, tak to je Škótsko. Dnes navrhujem Írsko. Je tam pekné tiché miesto: Glendalough.
Jaroslav Liptay
Fero Bojničan
Pri rybačke vraví jeden rybár druhému:
-Dnes už nič nechytím, idem domov. Možno aspoň nachytám manželku so susedom.
Vraví lekár pacientovi na psychiatrii:
-Vážený občan, vravíte, že ste na Slovensku spokojný?
-Áno.
-Nuž teda, s takou diagnózou som sa ešte v súčasnej medicínskej praxi nestretol…
Zo svetových vynálezov
Klobúk
Vynašiel ho istý praktický človek, ktorý nemal rád zbytočné veci. Zrejme sa domnieval, že niektoré hlavy budú najefektívnejšie využité práve nosením klobúka. Neskôr sa zistili aj ďalšie výhody klobúka. Napríklad, že klobúk prospieva zdraviu a kariére. Zdraviu prospieva tak, že keď nám vietor sfúkne z hlavy klobúk, musíme za ním bežať. No a čo je beh? Predsa pohyb a pohyb prospieva zdraviu, to je dokázané. V prípade, že stretnete šéfa a máte na hlave klobúk, môžete ho veľmi výrazne pozdraviť, čo vám môže priniesť aj povýšenie. Sfúknutý klobúk vás tiež upozorní na to, odkiaľ fúka vietor, čím sa vyhnete mnohým nepríjemnostiam. Meteorológovia by mali klobúky nosiť povinne. Nedoporučuje sa však nosiť klobúk vodičom motorových vozidiel, lebo môžu prísť ľahko o vodičský preukaz, ak by náhodou dopravní policajti zistili, že v okamihu kontroly mali pod klobúkom. Najdôležitejšia funkcia klobúka je tá, že keď máte na hlave klobúk, máte aj hlavu na krku, čo je dôkaz, že ste ju nestratili. Veď na čom by ste potom nosili klobúk. /O hlavu by ani tak nešlo, stratili by ste však klobúk a ten stál kopu peňazí./
Vrecko
Vrecko je veľmi dôležitá vec. Vrecká bývajú rôzne. Plné aj prázdne, deravé aj zašité. Plné vrecká sa vyskytujú väčšinou u bohatých, prázdne u chudoby a zašité vrecká majú vojaci. Holiči napríklad majú vrecká na pracovných plášťoch pre uskladnenie sprepitného. Prázdne vrecká ženatých mužov majú na svedomí ich manželky, ktoré im vrecká po výplate poriadne prešacujú a vybielia. Niekedy ich predbehnú vreckoví zlodeji, ale pre postihnutých je efekt v oboch prípadoch rovnaký. Nezostane im vo vrecku ani deravý groš. Žiaľ, len po vreckových zlodejoch pátra polícia. Manželky na prekutávanie mužských vrecák oprávňuje sobášny list.
Televízor
Zázrak dvadsiateho storočia už nechýba takmer v žiadnej domácnosti. Zavedením televízie vznikla konkurencia farmaceutickému priemyslu. Štatistiky potvrdzujú,. že po rozšírení televízie klesol dopyt po prostriedkoch na spanie. Pravda najhoršie je, že televízia má aj negatívny dopad na populáciu, ktorá po zavedení televízie neustále klesá. Na každý medikament si organizmus časom zvykne, a preto nám po verejnoprávnej televízii vznikli aj súkromné TV stanice, pri ktorých sa zaspáva kvalitnejšie. Televízia je aj zariadenie veľmi hygienické. Televízne kanály nevyžadujú žumpy ani filtračné stanice. Všetko svinstvo sa prefiltruje cez mozog divákov. Najspokojnejší sú však športoví fanúšikovia. Keď ich mančaft neuspeje, môžu ho celý od jedu zdemolovať.
Okomentoval Miro Janega
Humorista „obojživelník“ Andrej Mišanek
Známy slovenský humorista Andrej Mišanek sa narodil v Žakovciach, v malej slovenskej rázovitej obci pod Tatrami. V súčasnosti žije a tvorí v Poprade. Ten, kto číta aspoň občas tlač, iste sa už neraz stretol s jeho menom, umiestnenom či už pod karikatúrou (obrázkom),alebo pod nejakým jeho satirickým príspevkom, V niektorých printových médiách má Andrej Mišanek pravidelné rubriky.
Vráťme sa však ešte krátko k jeho životopisu, nie však kvôli kádrovaniu, ako tomu bolo kedysi, nie tak dávno. Študoval v Kežmarku, kde aj zmaturoval. Po maturite pracoval rok vo fabrike Tatrasmalt. Potom začal študovať na Pedagogickej fakulte Univezity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Štúdium nedokončil, jeden semester pred koncom, keď nedostal zápočet. Potom do zamestnania nastúpil ako pomocný robotník, na Pozemné stavby Poprad. Po vojenčine pracoval takmer 20 rokov vo fabrike Tatrasvit vo Svite.
Kreslený humor začal publikovať v roku 1965, a hneď v renomovaných slovenských periodikách, v Smene na nedeľu, Mladej tvorbe atď. V januári 1969 začal spolupracovať s Roháčom. Postupne, za svoju tvorbu získal viacero významných ocenení na rôznych súťažiach ako sú Novomestský osteň, Fraštacký trň, Zlatý súdok i v ďalších. Karikaturista a humorista Andrej Mišanek sa zúčastnil aj na mnohých kolektívnych i samostatných výstavách. Okrem iných, napríklad v Prahe, Prešove, Piešťanoch, v Novom Meste nad Váhom (viackrát), v Talline, na ktorých získal tiež viacero ocenení, medzi nimi aj tých najvyšších.
Od roku 1987 pracuje v slobodnom povolaní, čo zvláda dnes už iba veľmi málo autorov a tak väčšina z nich sa humoru venuje ako hobby popri zamestnaní.
S tvorbou Andreja Mišaneka sa môžete stretnúť aj dnes vo viacerých, najmä proslovensky a pronárodne orientovaných periodikách, pretože autor patrí viac-menej medzi euroskeptikov. Aj príklad majstra Andreja Mišaneka svedčí o rôznorodosti našich prispievateľov, medzi ktorými sú aj liberálne orientovaní, aj kresťansky a najmä sociálne, čo je pochopiteľné, pretože humor a satira patria k arzenálu výzbroje sebaobrany bezbranných. Svedčí to zároveň o vyváženosti a apolitičnosti Extra Roháča, jeho nadstraníckosti, nehovoriac o jeho nezávislosti (až na peniaze). Napokon, publicisti mali takmer vždy, v každom režime sociálne cítenie a zmysel pre spravodlivosť. A práve v tom je správny a silný náboj ich angažovanosti a tvorby. Prepáčte nám, pán Mišanek, toto krátke intermezzo, ktoré sa sem vlúdilo.
Okrem karikatúrnej tvorby sa Andrej Mišanek venuje aj miniilustráciám a epigramom, čiže krátkej literárnej tvorbe.
Dovolíme si na záver uviesť ešte jeho málo „filozofický“ ladené curricuum vitae: „Vyštartoval som do existencie z časovopriestorového bodu nula. Milióny rokov staré atómy vytvorili zázračnou syntézou moje telo. V ňom si našiel podnájom duch. Spolu tvoria človeka, teda mňa. Túto bytosť pomenujme ako Subjekt. Tento štart z bodu nula nastal pre Subjekt niekedy v marci v roku 1945. Od toho okamihu je existencia Subjektu množinou bodov. Každému časovopriestorovému bodu Subjektu je priradený z každej z množín Celku jeden bod. Množina týchto bodov tvorí reálny stav Subjektu. Tento súbor sa v každom okamihu mení. Raz nepatrne, inokedy úplne. Jeho neustále vírenie, vznikanie a zanikanie, prieniky, zhusťovanie, premiestňovanie, zlučovanie, rast, zmenšovanie sa, expanzia, vlnenie atď, je obsahom existencie Subjektu. Čiže môj život môžeme zhrnúť do niekoľkých základných bodov-narodenie, maturita, štúdium, vojenčina, zamestnanie, slobodné povolanie, atď, čo už vlastne poznáte, najmä tí ktorých to zaujíma.
Z jeho názorových myšlienok (aj keď sa s mnohými v redakcii nestotožňujeme) vyberáme a citujeme: -Bývalé humoristické periodiká Roháč-Aréna-Bumerang, boli traja králi, nositelia slovenskej satiricko-humoristickej kvality, najmä kresleného humoru. O túto kvalitu sa zaslúžili predovšetkým – už nežijúci Viktor Kubal, (existujúci) Milan Vavro, Fedi a Miro Vicovci, Miki Sliacky, Tomáš Janovic a mnohí ďalší. Všetko to uvedené, predchádzajúce, bolo opakom súčasnej nekvality a nepodarkov, akými je dnes zamorené celé mediálne spektrum. A nie je to iba humor a satira.“
Andrej Mišanek mal doteraz veľa samostatných a zúčastnil sa doma i vo svete mnohých spoločných výstav, čo bolo spojené množstvom ocenení.
Prinášame malú ukážku z tvorby autora.
ON
Navrhuje bezhotovostný styk
ľahkú ženu osloví.
Už je dávno hotový.
Nemá rád módu.
Zdá sa mu mdlá a chabá.
Krajšia je holá baba.
Pil „kláštorné tajomstvo“.
Namiesto bielej myšky, uvidel biele mníšky.
Aktivista
Vždy sa k aktom
správal aktívne.
Dnes je tatkom,
platí výživné.
Prelietavý
Nachytal AIDS. Teraz pyká
za vtáčika-letáčika.
MYŠAKOVINY
Prostitútky nemajú čo na seba?
Zbytočná obava.
Obal ich predáva.
Štatistika
V práci má záber úzky:
robí len po francúzsky.
Na čo berie vodná víla?
Na vtáčika rybárika!
Minimalizuje
Podáva vraj v spálni
výkon minimálny.
Pracovala ako colníčka
Cudzincov odbavila
pri Dubí ľahká víla.
PRE STROMY NEVIDIEŤ LES
Bolo by chybou
a pohromou,
nevidieť Cigáňov pre Rómov!
Fajčiarska nefajčiarka
Nefajčiť je normálne,
fajčiť taktiež – orálne.
Viem že nič nevie…
Súhlasí s filozofom helénskym.
Vie, že je v tom,
žiaľ, nevie s kým.
ZVIDITEĽNILA SA SVETU
Ukázala zadok, rebierka…
Veď je umelecká striptérka.
Ľubo Radena
Ako sa rýchlo pretransformovať
Pred niekoľkými rokmi som začal podnikať. Ilúzie o rýchlom zbohatnutí ma pobalamutili. Ale čoskoro som zistil, že to nie je med lízať. Splácať pôžičku, starať sa o výplaty pre zamestnancov, dane, odvody, poistky, prizanania …
V bezsenných nociach ma prenasledovali mory. Neuhradené faktúry, konto ide do mínusu. O zisku ani nechyrovať.
Vtedy ma osvietila spásonosná myšlienka. Vyhlásil som bankrot.
Netrvalo dlho a založil som Mimovládnu organizáciu.
Ján Heirich
Problém
V celom podniku nebolo pracovníka, ktorý by o ňom nebol vedel. Všetci sme si kládli otázku: Kedy sa vyrieši a s definitívnou platnosťou uzrie problém, o ktorom horlivo diskutujeme už druhý týždeň..?
Jeho originalita a jedinečnosť nás úplne opantali. V prvom kole ho podrobne rozpitvali radoví pracovníci. Zvažovali, porovnávali, navrhovali možnosti…Neskôr sa posunul do roviny vedúcich odborných útvarov. Tí vyhodnotili poznatky z nižšieho stupňa, problém podrobili dôkladnej analýze, navrhli niekoľko alternatívnych možností a postúpili námestníkom.
Po trojhodinovej porade vybrali námestníci z odporúčaných možností štyri a predostreli ich direktorovi. Ten mal rozhodnúť o najvhodnejšej z nich.
Riaditeľ ešte raz preskúmal všetky pre a proti až napokon vyslovil meno – Evička Šninová!
Tým sa problém uzavrel. Spoznali sme Miss podniku pre rok 2018.
Milan Hodál
Ako premýšla chlap?!
Tá moja manželka je fakt nejaká čudná. Možno frigidná alebo čo. Veď posúďte sami. Napríklad včera. Popoludní sme sa obaja vrátili z roboty uťahaní ako kone. Keďže si uvedomujem význam plnenia manželských povinností pre fungujúci vzťah, rozhodol som sa pristúpiť k svojim úlohám maximálne koncentrovane a zodpovedne. Kým sa moja polovička venovala svojim koníčkom v domácnosti (varenie, pranie, žehlenie, upratovanie), ja som si napustil vaňu a dal si kúpeľ, aby som načerpal sily na večerné erotické harašenie. Len čo som dohladka vyholený, navoňaný a oddýchnutý vyšiel z kúpeľne, vystriedala ma v nej manželka, ktorá sa sem prišla zrelaxovať praním. Automatická práča robila
všetko za ňu, tak schytila metlu, aby vyzametala balkón. Ja som ju zatiaľ rozveseľoval svojimi humornými poznámkami o tom, či práve priletela alebo niekam odlieta. Keď potom moja „striguša“ vysávala, už som bol troška suchý, lebo o vysávačoch žiadne vtipné hlášky neviem. Zato som v tom čase usilovne listoval pánskymi magazínmi s neslušnými
obrázkami sporo odetých mužov a žien, aby som nazbieral inšpiráciu na naše večerné „ťuťu muťu“. Som obetavý a pozorný partner, takže som polovičke pri vysávaní pomohol tým, že sediac vo fotelke som nadvihol nohy, aby mohla povysávať popod mňa. Navyše som taktný, vôbec som nedržkoval, že vysávač hlasno vrčí a ja sa nemôžem sústrediť na vnímanie pikantných obrázkov. Zahryzol som si do jazyka, veď manželstvo je aj o tolerancii. Keď moja milovaná ženuška utierala prach, ležal som ďalej nepohnuto na gauči, aby som ten prach náhodou svojim pohybom ešte viac nerozvíril. A prosím nerýpte do mňa, že som nepohol ani prstom. Pohol. Kým moja láska utieral prach, z gauča som jej ukazoval ukazovákom, kde všade je špina. Medzitým práčka doprala a pri vešaní čipkovaného prádielka som drahej skladal komplimenty, ako ma dráždia jej sexi krivky, ak ho má oblečené na sebe. A keď začala v predklone zmývať podlahy, hoci iba vo vyťahaných teplákoch, kochal som
sa pohľadom na jej rajcovne vytrčený zadoček. Waaaaw. Máme trojizbový byt, kým všetko pozmývala, určite si viete predstaviť, ako som bol potom z toľkého obdivného kochania unavený. Preto som si troška zdriemol a keď som otvoril oči, môj pokladík akurát žehlil obrovskú kopu posteľnej bielizne. Nechcel som jej iniciatívne pomáhať, aby nepovedala, že si niečo žehlím. Poznáte podozrievavé ženy. Radšej som pustil dobrú muzičku, aby jej išla práca od ruky a do rytmu. Následne som si znova ľahol na gauč a odtiaľ na ňu hádzal zamilované
pohľady, posielal vzdušné božteky, aby aj pri skladaní bielizne cítila, že som pozorný, galantný a najmä milujúci manžel. Ďalšími sladkými nezmyslami na jej adresu som už perliť nechcel, lebo by som ju iba zbytočne zdržiaval a nesústredila by sa na robotu. Presnejšie – na písanie domácich úloh s deťmi. Odišiel som teda do krčmy za kamarátmi, aby som nevyrušoval. Keď som sa po piatich pivkách vrátil domov, uvedomil som si, že aj ona si zaslúži ísť medzi ľudí. Tak som ju poslal na nákup do hypermarketu. Pešo, nebudem jej dávať auto. Ešte by niekde tresla, prizabila sa a mala výčitky, že ja sa kvôli tomu trápim. Myslím,
kvôli rozbitému autu. Keď sa vrátila s plnými igelitkami, sama pochopila, že by bolo dobré navariť niečo pod zub. To jaká zlatááááá. V kuchyni som sa jej radšej nemotal, ale kým sa zabávala s hrncami a varieškou, troška som si začetoval na nete a od počítača som jej občas
zakričal, že ona je mojou najsladšou maškrtkou a že by som ju najradšej natrel čokoládou alebo medom, celú zlízal a zjedol. Som nenapraviteľný romantik, že? Keď sme sa najedli (medové kura s kokosovou ryžou), odbremenil som ju od umývania hrncov, príborov a tanierov. Veľkoryso som mávol rukou, nech sa vykašle na špinavý riad. Zato, že tak fantasticky navarila, stačí, ak ho umyje zajtra. Šok prišiel po večeri. Keď som nadržaný vošiel do spálne a logicky očakával, že ma bude v postieľke vítať s rozkročenou náručou. A ona zvädnutá, že nech prepáčim, dnes akosi na sex nemá chuť. No, rozumiete tomu?!
Emil Peťovský
Epigramy
Morálka je ako
tekutina.
Má podobu nádoby.
Nevzlietol si?
Ani necítiš,
že si padol?
Tak to nebola báseň.
Láska
Ak dvom bijú srdcia
jeden pre druhého,
tak logicky nebijú
pre to isté.
Jaroslav Liptay
TAM, KDE HLÚPOSŤ KVITNE…
Zavítal som do zvláštnej krajiny. Bola ako rozkvitnutá lúka. Kam len oko dovidelo, samý kvet. Lebo, div sa svete, hlúposť tam kvitla.
A darilo sa jej. Hoci nemám rád hlupákov a tiež hlúposť ako takú, je mi tu fajn. Teplúčko, a aj s ľuďmi sa dá vychádzať a vydržať.
Navyše, o pár mesiacov príde zima, hlúposť odkvitne, nastanú snáď iné časy, nejako to už vydržím, pomyslel som si.
Napokon sa dozvedám, že tu, v tejto krajine po celý rok leto vládne.
Hoci prekvapený a tak trocha aj sklamaný, napokon som sa rozhodol že v krajine i napriek tomu zostanem. Vládne tu síce hlúposť, horúčavy, ale zatiaľ sa tu cítim dobre a som veľmi spokojný.
Ján Heinrich
Vlado Pavlík
JOZEFKA
Ešte nedávno evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a poberala „žobračenku“.
Preto som jedného pekného dňa, hoci bolo pod mrakom, požiadal Jozefku o ruku. Súhlasila! A tak hneď po svadbe som je pomohol zamestnať sa v našej akciovej spoločnosti. Nebol to problém, pretože sme si v nej žili ako jedna rodina. A to nielen obrazne, pretože švagor bol generálnym riaditeľom, sestra riaditeľkou odbytu, dedo vrátnikom a svokra manažérom pre styk s verejnosťou. A tak by som mohol menovať, a po najteplejšie miestočko- kuriča, ktorého prestavoval sused Kleofáš zo sprivatizovanej štvorbytovky. Jozefka začala u nás ako upratovačka, s platom desaťtisíc brutto.
-Na začiatok je to dobré, . presviedčal som ju, hoci sekretárka Anča má raz toľko.
– Musíš to pár dní vydržať, aby to nebolo také okaté. – chlácholil som ju. Platy sú síce u nás vysoké, no netreba zabúdať, že sme akciovku založili v čase, keď mala desaťmiliónový dlh a dnes je sekera ešte väčšia, – dodal som akoby na ospravedlnenie. Navyše, nechcel som situáciu sťažovať švagrovi, ktorý práve v tom čase znižoval stav pracovníkov. A tak všetky pracovné miesta boli limitované. Kedysi sa dalo pracovníka preradiť do „ERKY“, lenže kde tie lanské socialistické snehy sú…?
– A s dochádzkou do roboty si nemusíš robiť starosti, -snažil som sa jej vysvetliť situáciu vo firme.
Jozefka pochopila. Veď časy sú čoraz zložitejšie a roboty niet. Preukázala tak voči mne vzácnu skromnosť a trpezlivosť. Ale, ako som sa neskôr presvedčil, aj ambície. Keď som ju ako-tak postavil na nohy, začala sama robiť prvé krôčky, priam skoky… Jej frontálny nástup smerom „hore“ som začal pociťovať každý deň na vlastnej koži, a to nielen na pracovisku, ale i doma. Kým ona absolvovala rôzne domáce i zahraničné cesty, ja som doma varil, pral, žehlil… Nielenže som sa, chlapisko ako hora, dostal pod papuču, ale po finančnej afére a odchode nášho švagríka z riaditeľskej funkcie sa Jozefka dostala na jeho miesto. Miesto generálneho riaditeľa.
– Požiadala som o rozvod, – povedala mi pred pár dňami ešte stále moja zákonná polovička.
Bola to pre mňa, iste uznáte, horká pilulka. Napokon som všetko pochopil. Najmä po tom, čo som si ako film premietol fragmenty z nášho manželského i pracovného spolužitia.
Dúfam, že mi nebudeš robiť problémy s rozvodom, – nezabudla mi povedať Jozefínka deň pred tým, čo som dostal predvolanie na rozvodové konanie. Apropo, – pokračovala, – mohol by si zároveň požiadať o rozviazanie pracovného pomeru. Dostaneš päťmesačné odstupné, veď vieš ako sa to robí. Bolo by predsa nevhodné, aby sem boli na jednom pracovisku. Ale nemaj obavy, nezabudla som ani na teba a myslela som aj na tvoju budúcnosť. Našla som ti v susednej akciovke lepší flek a aj plat budeš mať vyšší, raz taký ako doteraz. Budeš zastávať funkciu ekonomického riaditeľa. Hovorila som o tom s Jožkom, pardon, s tamojším riaditeľom, ktorého Miško z Fondu národného majetku dosadil do funkcie. Ten Miško , ktorý nás občas navštevoval a pred pár dňami ma požiadal o ruku…
Milan Kupecký
Epigramáž
V našich uliciach
Ozýva sa chasa nová:
Mudrlanti z Kocúrkova.
Kandidáti
Prisahajú, že nás ľúbia.
Čo si zmyslia, všetko sľúbia.
Prospechár
Tára o prosperite vlasti,
no predovšetkým – vlastní!
Milovníkom Pentagónu
Nevedia sa veru zbaviť padania
pred pánmi na riť.
Prognóza
Ako u nás skončia zelení?
Ako tuba, ktorá vypení.
Do každej klímy
Formuje sa obyčaj
mať kamenný obličaj.
Šťastlivec
Kto má v Tatrách pozemok,
tancuje tam odzemok!
Predvolebný
Predvolebný boj?
Predvolebný zboj!
Milan Kenda
ZARUČENE NEZARUČENÝ RECEPT NA POSTUP
Ktoréže mužstvo, najmä futbalové, by nechcelo postúpiť, najmä teraz po osamostatnení republiky do vyššej súťaže? Každé. Na to im však nestačí iby tvrdá zimná príprava, ale potrebujú k tomu aj nasledovný recept, ktorý im zaručí vytúžený postup. Je nasledovný.
Vieme, že na prípravu každého jedla treba mať bezpodmienečne to najdôležitejšie – čistý hrniec. V prípade prípravy nášho športového „ koktailu“ však stačí aj prázdna pivová fľaša. Môže byť aj zálohovaná. Pri príprave „jedla“ je však dôležité vhodiť ju v kľúčovom zápase na hraciu plochu tak, aby v danom okamihu trafila prinajmenšom hlavu rozhodcu. Rozhodcovi, už keď sme pri tom mužovi v čiernom, odporúčame v rámci prípravy „jedla“, mrkvu. Mrkva plne nahradí inú zeleninu nielen teraz, počas jarných mesiacov s nedostatkom vitamínov, ale aj počas tzv. uhorkovej sezóny. Prestávku využívame na študovanie delegačky rozhodcov, najmä tých ktoré sú nominovaní na záverečné , rozhodujúce stretnutia. Ich zoznam, za prítomnosti kompetentných členov futbalových orgánov, opatrne „premiešame“ a ak treba – kúpime. Potom ich pomaly „varíme“ až zostanú natoľko na mäkko, že si ich môžeme omotať okolo prsta. Ako špagety. Ak chceme mať jedlo chutné, okrem hlavného rozhodcu a funkcionárov, varíme aj delegáta, ktorý býva zvyčajne na tvrdo. Avšak do rozbehnutia sezóny musí aj on zmäknúť natoľko, aby bol tvárny. Ak sa nám príprava jedla nepozdáva, skúsime do futbalového varenia „pridusiť“ ďalšie vplyvné osoby. Najlepšie z víťaznej politickej strany, Pritom občas opatrne nazrieme pod futbalovú pokrievku vriaceho kotla. Avšak tak, aby sme príliš nerozvírili naoko pokojnú futbalovú hladinu. Pri miešané sa futbalové dianie trochu zmúti. A my vieme, že v mútnej vode sa najlepšie loví. Vtedy vystrkujú svoje hlávky aj veľké ryby. Tie ryby, ktoré až príliš vystrkujú svoje hlávky, z vriaceho postupového kotla, „stínaním hláv“, odstránime. Robíme tak dovtedy, pokým sa ako pena neusadíme na čele tabuľky s takým bodovým náskokom, ktorý nám zaručí postup. Popritom všetkom dbáme, aby nám korenie ( tentoraz nemyslíme na góly, ale peniaze) zostalo aj na začiatok nastávajúcej sezóny, ktorá bude tiež náročná a vyčerpávajúca. A to najmä po finančnej stránke určite viac, ako tá súčasná.
Poznámka: Ak sa nám jedlo, pripravované podľa uvedeného receptu predsa len nevydarí, pokúšame sa ho variť opäť vždy na začiatku nastávajúcej sezóny. Musíme dúfať, že budeme úspešní, lebo len to potvrdí naše klubové funkcionárske postavenie.
Milan Kupecký
Večná Trója
vyprahnutá a unavená Helena
sotva už upúta pozornosť Parida
vo vzdialenej oáze púšte bez mena
hladujú tábory opustených detí
v zasľúbenej krajine namiesto piety
neverci, no aj dietky kráľa Dávida
vyrubujú posledné pralesy Zeme
svetové spoločenstvo hluché a nemé
dychtí vari po príchode Heraklea?
túžbou po blahobyte sa ľudstvo zmieta
neskromnosť je naša Achillova päta
namiesto oplodnenia zemského lona
večné putovanie čaká Odyssea.
. . . . . .
Ak človek zostrojuje trójskeho koňa
vyzývam Ťa, Vesna,
(žiadostivá milenka života)
prebúdzaj lúčmi lesné studničky
hladkaj zem kým sa celá rozpučí
každá lúka zvončekmi zazvoní
zacvendží sviežo smiechom dieťaťa
cválaj nevesta na bielom koni
vánok rozkmáše Ti bujné vlasy
až mládencom sa hlava zatočí
keď rozozvučia sa vtákov hlasy
z nového baránka pohladiť chcem rúno
nuž Ťa vyzývam, Vesna, prevezmi žezlo,
nech si trebárs aj na druhom konci sveta !
mám sa vari o Teba pobiť s Perúnom?
slávik by rád trilkoval na flaute leta.
Jaroslav Liptay
Bruno Horecký
Feminárium
Taktikou vypočítavých krások je odďaľovanie zblíženia.
Najdôležitejší párový orgán ženy sú uši: nosiče atraktív¬nych náušníc a zberače pikantných klebiet.
Pred sobášom rozprávala priateľkám o jeho nehe a ráznosti, po sobáši o nehoráznosti.
Naozajstné tajomstvo je to, o čom ani kaderníčky nič nevedia.
Pre populačný trend je najprínosnejším športom Amorova lukostreľba.
Vracala sa k leporelám v nádeji, že ju to omladí.
Muži sa nemusia báť prehliadok dámskej módy, lebo nezaplatiteľné modely bývajú nenositeľné.
Gýč najviac imponuje svojou cenovkou,
Dlho bola lákadlom. Potom už len lákadlom.
Lepšia babka v hrsti ako jasle na streche.
Snobsky založená ježibaba lieta iba na švédskej metle.
Rozumné manželky vyhľadávajú partiové tovary, na ktorých nemožno nájsť chybu, ale zľava bije do očí.
Redaktorky si nad novým rukopisom od dojatia poplakali, potom si dobre poutierali slzy a vrátili ho autorovi ako grafomanský gýč.
Milé mamičky! Už od útleho detstva vašich ratolestí treba zbierať namiesto mŕtvych motýľov živých sponzorov.
Na pohreboch stretávame plačky, na premiérach odhalené dojky.
Ešte sa nenašiel rytier, ktorý by dokázal dokonale zahubiť draka vo svojej princeznej.
Milan Kenda
Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde, ako vždy v piatok…
