Dnes aktuálne František Mráz

Ako sme už informovali, slovenský karikaturista František Mráz je absolventom pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (1972-1976). Dlhé roky pôsobil ako pedagóg a riaditeľ Základnej umeleckej školy vo Fiľakove. Je jedným z najvýznamnejších a najplodnejších komiksových československých kresliarov a libretistov 20. storočia, je považovaný za klasika a legendu slovenského komiksu. Bol šéfredaktorom a prispievateľom kultového komiksového časopisu Bublinky (1990-1992). Je zakladateľom Slovenského klubu autorov comics spolu s jeho predsedom Jaroslavom Uhelom. Obaja boli iniciátormi celoslovenských Dní comics v Liptovskom Mikuláši (1993-1995). Mrázove komiksové príbehy sú plné dobrodružstiev, fantastiky a fantasy, sú charakteristické výraznou skratkou. Dominuje v nich živá dynamická kontrastná kresba, ktorá je ako stvorená pre komiks a karikatúru. Mrázov rukopis. Je dramatický no zároveň úsmevný. Vo svojom výtvarnom jazyku integruje popisné so štylizovaným. Osobitý je u neho zmysel pre komiku, ktorou zachytáva farbistú typológiu rôznych postáv a postavičiek, čo sa okolo nás v živote pohybujú. V jeho komiksoch vidíme celú škálu minimalistických portrétnych psychologických profilov ocitajúcich sa medzi povznesením a zatratením. Komiks publikoval v množstve periodík (komiksografia). Prvý z nich v roku 1979. Popri autorských humoristických a satirických stripoch ako bezdomovca Serváca adaptoval do komiksovej podoby okolo šesťdesiatky rôznych literárnych predlôh. Je držiteľom množstva ocenení za výtvarnú prácu a karikatúru. Ako karikaturista a výtvarník vystavoval popri Slovensku opakovane v rôznych krajinách ako Taliansko, Kanada, Japonsko, Bulharsko, Kuba, Nórsko, Česko, Rusko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko, Poľsko, Anglicko…

Ceny za karikatúru

Novomestský osteň, bienále kresleného humoru a satiry, Nové mesto nad Váhom
– Zlatý osteň (1983, 1997, 1999, 2003, 2011)
– Strieborný osteň (1982, 1995, 2007)
– Cena novomestského jarmoku (2001)
Salone Internazionale dell’ Umorismo di Bordighera, medzinárodná súťaž karikatúr, Bordighera, Taliansko
– Zvláštne uznanie (1982)
– 1. cena – Zlatá ďatľa a Premio consiglio d´Europa(1983)
Sofia press, medzinárodná súťaž karikatúr, Sofia, Bulharsko
– Čestné uznanie (1987)
Zlatý súdok, medzinárodná súťaž karikatúr, Prešov
– Zvláštna cena (1995)
– 2. cena (1999)
– Zvláštna cena poroty (2000, 2002)
– Cena Igora Ševčíka (2018)
– 1. cena (2019)
Piatok 13-teho, medzinárodná súťaž karikatúr, Piešťany
– 3. miesto + 9. miesto (2001) Rozprávky 2000 a jednej noci
– 5. miesto + 10. miesto (2002) Za všetkým je žena
– 2. miesto + Cena divákov (2004) Láska ide cez žalúdok
Fraštácky tŕň, medzinárodná súťaž karikatúr, Hlohovec
– Cena za výtvarné spracovanie (2002)
Fiľakovský korbáč, medzinárodná súťaž karikatúr, Fiľakovo
– Malý zlatý fiľakovský korbáč (2010)

Komiksografia

Leto v Tatrách s ujom Ivanom, František Mráz, Štart, 1979
Útok z hĺbky dejín, Karl-HeinzTuschel, Technické noviny, 1988
Bolid nad jazerom, Vladimír Ščerbakov, Smena na nedeľu, 1989
Dať možnosť mravcom, Frederik Pohl, K.O.Mix, 1989
Homunkulus, Iľja Varšavskij, Svet socializmu, 1989
Hviezdna myš, Fredrik Brown, Smena na nedeľu, 1989
Mesiac nad Prostredným hrotom, Belo Kapolka, Život, 1989
Tichá planéta, Vladlen Jufriakov, Smena na nedeľu, 1989
Votrelec, Philip Kindred Dick, Smena na nedeľu, 1989
Železný člověk, Arkadij a Boris Strugackovci, Svet socializmu, 1989
Čertov kvietok, Henri Gougaud, Šibal, 1990
Gorazdov posol, Jozef Repko, Osveta Martin, 1990
Kompúterové zhltnutie, Juraj Šípoš, Šibal, 1990
Kráľ Dávid, Janko Jesenský, Magazín Roháča, 1990
Perseus, Grécke mýty a Fero Mráz, Šibal, 1990
Podivná planéta, Vladimír Savčenko, Svet, 1990
Posledný mohykán 1 – 2, James Fenimore Cooper, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1990
Prasiatko Cocó, František Mráz, Cocó magazin (Maďarsko), 1990
Predpoveď, Juraj Šípoš, Šibal, 1990
Reál, Juraj Takáč, Šibal, Bublinky Extra,1990, Katalóg výstavy Comics vo Fiľakove, 1990
Stopár, James Fenimore Cooper, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1990
Storm I. – III., Juraj Takáč, Bublinky, 1990–1992; Darktower Fan komiks, 2010 – 2011
Tajomstvo neviditeľnosti, Ján Fekete, Bublinky, 1990; Darktower Fan komiks, 2010
Teseus, Grécke mýty a Fero Mráz, Šibal, 1990
Trio Jetinka, František Mráz, Šibal, 1990
Utečenci, Andrzej Krzepkowski, Katalóg výstavy Comics vo Fiľakove, 1990
Volanie divočiny, Jack London, Svet, 1990
Záchranná akcia, Arthur C. Clark, Povex, Katalóg výstavy Comics vo Fiľakove; 1990, Bublinky Extra, 1992; Dark tower Fan komiks, 2012
Zbraň pre Svätopluka, Jozef Repko, Osveta Martin, 1990
Na začiatku vekov, Robert Fitzgibbon Young, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1991
Počítačový vírus, Juraj Šípoš, Bublinky, 1991; Darktower Fan komiks, 2011
Syn vlka, Jack London, Šibal, 1991
Syn lovca medveďov, Karl May, Bublinky, 1991; Darktower Fan komiks, 2011
Telegram, Juraj Šípoš, Bublinky, 1991; Darktower Fan komiks, 2011
Biely duch, Juraj Šípoš, Bublinky, 1992; Darktower Fan komiks, 2012
Kapitán Nemo, Josef Nesvadba, Jupííík 2, 1992
Much Much, Juraj Šípoš, Bublinky, 1992; DarktowerFan komiks, 2012
Vianoce, František Mráz, Bublinky, 1992; Darktower Fan komiks, 2012
Zlatý kaňon, Jack London, scenár František Mráz, kresby Fiala, Bublinky,1992
Danara, Fero Mráz, Erotika, 1993
Draculovo oko, Juraj Šípoš, Slovenská republika, 1993
Ružovkasté mäso, Juraj Šípoš, Slovenská republika, 1993; Aargh 4, 2003; Bubliny 3, 2013
Servác, Fero Mráz, Smena na Nedeľu, Slovenská republika, Bumerang, Nový Roháč, Shai-Shulud, Orange portál, Šibal, BB komiks 1, Knihy na dosah, Darktower Fan komiks,1993 – 2019 (súčasnosť)
Ardatlinina pomsta, Juraj Šípoš, Erotika, Super Tabu, 1994
Protestsong, Karel Kryl, komiks z roku 1994, Knihy na dosah, 2019
Ružové mäso, Juraj Šípoš, Fantázia, 1994
Svetlo, Juraj Šípoš, Úklady a láska,1994
Vidlička, Juraj Šípoš, Darktower Fan komiks, 1995
Žaba, AntonMarec, Liptovský magazín, 1995
Absolútna…, Juraj Šípoš, Super tabu, 1996
Džungľa, Juraj Šípoš, Super Tabu, 1996
Jakubova huba, Juraj Šípoš, Fantázia, 1996
Conanov návrat, Robert Ervin Howard, Fantázia, Shai-Shulud, 1998
Vladnar nesmrteľný, Juraj Červenák, Fantázia, 1998, Bubliny 2, 2012
V snehu, Peter Jaroš, BB komiks 1, 1998; Knihy na dosah, 2019
Gumák a Vrtuľka, František Mráz, Supr školní zápisník, 2000

Zozhovor Thomasa Orrowa s Františkom „Ferom“ Mrázom

Komiksový tajfún

Roháč pre teba znamenal otvorené dvere do sveta karikatúry a komiksu…

-Nuž áno. Prvé kresby mi uverejnili v Roháči v rubrike „Na pokusnej vlne” v lete 1972 a až napokon po osobnej návšteve redakcie v Blave som sa v novembri 1979 zaradil medzi kmeňových kresliarov…ale pozor! Otvorené dvere v tom čase boli v každom týždenníku (Smena na nedeľu, Nedeľná Pravda, Televízia…) a slovenskí karikaturisti mali možnosť publikovať! Bolo to skvelé obdobie (70-te roky), keď sa nešetrilo priestorom pre pôvodnú slovenskú tvorbu a úplne samozrejme: za uverejnené kresby sa platili honoráre (v tom čase vzhľadom na priemerné platy priam horibilné! – dokonca platili aj zahraničné periodiká, ktoré prevzali kresby napr. z Roháča – a platili v Bonoch!, za ktoré sa vtedy dalo kupovať v Tuzexe!).
Určite máš milé spomienky na Jozefa Scheka Babuscheka, na Viktora Kubala, či na mnohých iných kolegov zo sveta karikatúry.
V tom čase sme najmä vďaka Roháču a organizátorom Novomestského ostňa (bienále súťaže karikatúr od roku 1982) nadväzovali osobné kontakty pri pivku či vínku a dodnes pri „náhodných” stretnutiach s nimi mám pocit, že dlhé roky „nekontaktov” nič neubrali na kvalite či úprimnosti týchto kontaktov… žiaľ: mnohí už medzitým odišli do neba karikaturistého (nielen spomenutí klasici) a táto „roháčovská” generácia sa pomaly stane iba spomienkou na zažltnutých stránkach historických tlačovín…!

Búrlivý záver osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov znamenal jednu z významných kapitol slovenského komiksu. Teba našiel v tej najlepšej komiksovej forme. Ako si stíhal nakresliť toľko komiksov?

-Ťažko – ale bol som v najlepších rokoch štyridsiatnika (Roháč práve vykapával…!) a tak som miesto karikatúr kreslil komiksy (doobedu jeden, poobede druhý a do hlbokej noci tretí, aby som všetky objednávky stihol).
Bublinky sa stali komiksovou legendou. Bez Juraja Šípoša by však určite boli celkom inakšie. Zaujímavé je tiež, že tu začínali aj autori zo Slovenska, ale tiež tu urobili prvé komiksové krôčky niektoré budúce osobnosti komiksových Čiech.
Už pri prvej myšlienke, že sa pokúsim o komiksový časopis (maďarský vydavateľ mi dal voľnú ruku) som vedel, že sa to nezaobíde bez kvalitného autorského zázemia, ktoré v tom čase (1990) bolo dosť neprehľadné. Bratislavskí chalani okolo Ďura Maxona šli svojou cestou (časopis K.O.MIX), ja som sa pokúsil nájsť autorov v strede či na východe Slovenska. Kresliari boli (Feďo Fiala, Martina Pilcerová, Ľudo Mikula, Attila Benko, Jaro Sedlák…) chcelo to ale scenáristov – oslovil som najskôr Ďura Šípoša, ktorý uverejňoval sci-fi poviedky v Technických novinách, kde aj mne uverejnili komiks a tak som sa cez neho dostal k spisovateľom Ďurovi Takáčovi (Storm), Ferdinandovi Žernovičovi (Mikróby) a postupne sa ohlásili aj českí komiksmani (Dan Růžička, Ivan Kubát…) a dali sme priestor i detským autorom, z ktorých postupne vyrástli veľkí frajeri komiksu (napr. Jiří Grus…). A máš pravdu: Ďuro bol plodný autor a mnohé z jeho príbehov boli nakreslené nielen do Bubliniek. Keď už Bublinky ležali „na márach”, zostavili sme v tom čase samizdatovú komiksovú knižôčku „Draculo oko”, zostavenú z Ďurových príbehov, nakreslenú viacerými autormi. Samozrejme, do tlače sa nikdy nedostala, ale po Ďurovej náhlej smrti v októbri 2013 sme jej dali elektronickú podobu a môžete sa na ňu pozrieť v edícii Darktower Fan komiks v komiksarchíve Bubliniek.

Už v Bublinkách začala tvoja spolupráca s Jarom Uhelom. Spolu ste prišli na myšlienku založiť klub komiksových autorov Zanota a jedinečný festival komiksu Dni komiks v Liptovskom Mikuláši. Ako na tie roky spomínaš?

-Jaro bol spolužiak z banskobystrickej PdF a ako – v tom čase – šéf Kultúrneho strediska v L. Mikuláši mi už v roku 1984 zorganizoval výstavu karikatúr spolu so Stanislavom Holým. V dobe, keď nastúpili Bublinky, som sa na neho obrátil so žiadosťou o pomoc. V Liptovskom Mikuláši boli tlačiarne a Jaro rozumel odbornostiam okolo novinárčiny a tak vznikol tandem, ktorý dúfam urobil niečo pozitívne! Pre slovenský komiks! Ruka v ruke s Bublinkami sme pociťovali potrebu propagácie slovenského komiksu (v Prahe sme boli účastní akcií BEMÍK s organizátorom Vláďom Veverkom, stretli sme tam o.i. legendárneho Káju Saudka či Jaroslava Foglara…) a tak sme sa pokúsili urobiť niečo podobné na Slovensku. Dni komiks! Boli to skvelé roky stretnutí, spoznávaní sa a kutí plánov! Žiaľ, trhový kapitalizmus to všetko zvalcoval a komiks SK prakticky vykapal. Česť výnimkám! Ale spomienky na stretnutia a skvelých ľudí pretrvávajú…
Tvoja tvorba vždy oscilovala medzi popisným a karikaturistickým prístupom pri zobrazovaní resp. obidve polohy si spájal. Čo nám k tomu povieš?
Vždy som so svojej robote podriaďoval výtvarnú formu myšlienke! Atmosféra, či už karikatúry či komiksu, vždy určovala formu! Vďaka tomu som hľadal výrazové prostriedky, napr. aj v maľbe či grafike, aby čo najlepšie vystihovali príbeh, dej. Dnes – na staré kolená – viem, že som mohol (mal) byť možno nebojácnejší, dramatickejší… nuž, čo už!

Pracoval si vždy s predlohou. Ako to bolo s libretami? Je to veľké umenie dokázať príbeh vyrozprávať v jeho kľúčových okamihoch. Chystal si si scenáre sám?

-Bola to hektická doba a nestíhal som kresliť…nieto ešte i vymýšľať príbehy. Ale scenáre a texty som si obvykle robil sám na základe literárnych predlôh iných autorov. Iba dvakrát som dostal z Martina z vydavateľstva Osveta hotové scenáre podobné tým filmovým: vľavo na stránke A4 obsah obrázka a vpravo texty v bublinkách na príbehy z Veľkej Moravy (Gorazdov posol a Zbraň pre Svätopluka od Jozefa Repku) a bol obrovský problém natlačiť všetky tie informácie do 16 stránkových zošitkov… Práve to prerozprávanie, pretavenie textu do úplne novej polohy, podoby komiksu ma uchvacovalo. Bol som odrazu celý „filmový” (komiksový) štáb v jednej osobe: scenárista, návrhár kostýmov i dramaturg, tvorca scény i „kameraman”… ba čo viac: i sám veľký REŽISÉR!!!

Nelákala ťa väčšia vlastná komiksová fabulácia ?

-Lákala. Ale žiaľ! Kdeže vlaňajšie snehy sú? Servác je tvoj najrozsiahlejší stripový komiks, výnimka, kde si chystáš námety výhradne sám. Nepochybne ti prirástol ku srdcu. Má Servác svoj predobraz? Servác predobraz nemá (hoci s desiatkami predobrazov sa môžeme osobne stretnúť v našich uliciach) a to, že dodnes som postupne nakreslil od roku 1993 s prestávkami vyše 300 strán, je práve v tom, že je to absolútne autorské dielo. Od prvotného nápadu po definitívnu výtvarnú podobu – a našťastie, nikto mi do toho nekecá! Vďaka všetkým doterajším vydavateľom, počnúc Smenou na nedeľu v roku 1993, cez mnohé ďalšie až po súčasný Bumerang, ktorý je dieťaťom bratov Fedora a Miroslava Vicovcov z Prešova. Každá stránka musí byť vypointovaná podobne ako karikatúra a každá stránka sa musí riadiť výtvarnými komiksovými princípmi. Mnohé časti reagujú na veľmi konkrétne udalosti politickej a spoločenskej situácie a pri dvojtýždňovej periodicite Bumerangu už pri vyjdení v tlači sú niektoré temer po termíne. Tých príbehov je už toľko, že mi nedalo, aby Servác nevyužil možnosti Internetu (neplesnivel iba v šuplíkoch v mojej pracovni) a v spolupráci s kamošom Radovanom „Upírovičom” Rybovičom z Brezna sme vyrobili prvý diel „Servácových zobraných spisov” (…ako sme kuli demokraciu: roky 1993 – 1996), ktorý sme publikovali v už spomínanej elektronickej edícii komiksarchívu Bubliniek. Dúfam, že sa dielo podarí doviesť do úspešného konca a v dohľadnom čase Radovič pripraví aj II. diel (…ako sme budovali kapitalizmus: roky 1997 – 2010) a následne prakticky Bumerangovú súčasnosť, t.j. III. diel (…ako sme stratili slušnosť: roky 2015 – 2018)

Chystáš pre čitateľa a obecenstvo v súčasnosti nové komiksy okrem Serváca?

-NIE! Na to sú tu mladé hlavy a nové technológie a ručičky budovateľov novej kapitalistickej globálkultúry.

Tvoje diorámy sú svety vo svete, čo Ťa k nim neustále privádza?

-Láska k drobným panáčikom, ktorá, kde sa vzala, tu sa vzala, je vo mne od útleho detstva. Pôvodne hlinené figúrky Indiánov a zvieratiek mojej generácie (zázrakom sa mi dochovala jedna figúrka sediaceho Indiána) po revolúcii vymenili neuveriteľní bojovníčkovia v mierke 1 : 72 (čo znamená, že majú veľkosť aj s podpätkami cca 2,5 cm) a ich maľovanie pod lupou a následne skladanie do diorám ma veľmi napĺňa.) Hoci, musím priznať, pomaly už stareckému zraku nepomôže ani lupa a začal som vyrábať aj mierku 1: 35 (panáčkovia sú veľkí cca 5 cm – žiaľ, aj cenovo dosť mimo slovenskej dôchodcovskej almužny). Krása tvorby diorám (a na to prišli už dávno v socíku „súdruhovia z NDR”) je v tom, že ich tvorca musí mať isté estetické a výtvarné cítenie, musí si zadovážiť historické a dejepisné fakty, musí mať trpezlivosť a modelárske schopnosti…a toto všetko obohacuje rozvoj jeho všestrannej osobnosti. Pravda: kapitalistická pedagogika a´la Amerika toto všetko zmietla do smetného koša a nám stačí vytvárať šedú nepremýšľavú masu konzumentov čohosi „kúlového!…

Veľkou inšpiráciou je pre teba určite milovaná turistika…

-Nielenže je návratom do milovaných hôr mojej mladosti, udržiava ma v kondičke (teda: spolu s manželkou), každá túra je vzdaním holdu a pocty zázračnej prírode, jej neopakovateľným krásam (foťák mám vždy pripravený vo vrecku a doma sa ku každej túre opäť vraciam pri spracovaní fotografií)… a aby som nadviazal na komiks, mnohokrát pri dlhom kráčaní vymýšľam Servácove príbehy, pretože pri turistike makajú nielen nôžky, ale ani hlávka nechce zostať bokom…

Tvoja tvorba si zaslúžila vo výpravnej knihe autorov Tomáša Prokůpka, Pavla Kořínka, Martina Foreta a Michala Jareša „Dejiny československého komiksu 20. století” veľa priestoru. Je príkladom aj pre mladú generáciu. Môžeš prostredníctvom nášho rozhovoru priaznivcom niečo odkázať, hoci akúsi radu mladým autorom?

-Aby sa nebáli „chytiť” ponúknuté príležitosti poriadne za pačesy. Za tým všetkým (za komiksom zvlášť!!!) je však kopec driny a driny a driny… a žiaľ, neviem si dosť dobre po osobných skúsenostiach predstaviť, či to na Slovensku má zmysel! Či je dosť voľného kapitálu na vydávanie takých hlúpostí ako komiksy pre taký malý trh, aj keby sme započítali aj ten český, vďaka kedysi jazykovej príbuznosti. Moja skúsenosť hovorí, že náš trh (a nielen ten knižný) slúži na zaplavenie západným tovarom, mnohokrát po záruke či neaktuálnymi a nášmu čitateľovi ničnehovoriacimi starobinami, v lepšom prípade sa police kníhkupectiev prehýbajú pod „skvelými” kuchárkami či memoármi „celebrít” a „tiežcelebrít” až „necelebrít” mafiánskeho typu… Takže držím palce všetkým mladým nádejným talentovaným komiksiakom slovenským a verím, že raz nájdu úplne nový priestor, kde budú môcť svoje diela prezentovať verejnosti v cenovej dostupnosti slovenskému publiku…

Komiksový blok je pripravovaný v spolupráci s edíciou komiksových zošitov Tom Orrow a vydavateľstvom Dive Buki, Košice. Editori: Rišo Kitta & Pavol Bratský.

Na záver zopár komiksov, ktoré uzreli svetlo sveta vďaka Humorikonu v takom rozsahu po prvý krát:

Uverejnené so súhlasom autora…

František Mráz

 

 

3 komentáre

  1. Fero Mráz 2. septembra 2019 Odpovedať
  2. milan kupecký 2. septembra 2019 Odpovedať
  3. Jaroslav Husár 2. septembra 2019 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.