Dnes aktuálne Ján Heinrich

Z humoristickej dielne Jána Heinricha zo Žiliny

Úlety

Rada: Nechcete sa obracať v hrobe? Dajte sa spopolniť!
Cieľom každej pánskej jazdy je dostať sa dámam na kobylku.
Nevera je protest poležiačky.

Mudrosti

Škoda prosiť slepého, nech prižmúri jedno oko.
Niet nad piate koleso, keď z neho urobia rezervu.
Ženy dokážu milovať do poslednej koruny.
Kardiochirurg je človek so srdcom na dlani.
Iróniou je, keď po smrti čaká mŕtve telo v chladničke na spálenie.

Prišla hora za nami

Nadránom ma zobudili povedomé zvuky. Ako keby hora šumela. Oči som neotvoril, reku, sníva sa mi. Kdeže by sa tu, uprostred sídliska, les nabral. Zopár olámaných, poodieraných stromov, to ešte, ale les…
Nesnívalo sa mi. Zaťukal ďateľ, zaškriekala sojka, líška piskľavo zabrechala. Vyskočil som z postele na rovné nohy a poďho, k oknu. Vlastným očiam neverím. Vôkol les. Paneláky obkľúčené, statnými smrekmi a jedľami obrastené.
Vybehnem von. A tam už, takí ako ja, vyhúkanci, zdesene oči pleštili.
Sídlisko pripomínalo starodávne mesto Aztékov, Mayov, či Inkov, čo ho v pralese objavili. Ibaže namiesto paliem a lián – smreky, jedle a lieštie. Voňala hrabanka a podhubie .
Zabudli sme, ľudkovia, do hory chodiť. Nuž prišla hora za nami. Hanba nás pojala, ako sme tam stáli. A tak sme sa pobrali za mesto, kde od nepamäti hora rástla. Ale tam – holá pustatina. Kam sa teraz, biedni podejeme…

VŽDY PRIPRAVENÍ!

Sociálna politika,
dôchodcov sa netýka.
Reformné zmeny?
Sme vždy pripravení!
Pripravený buď,
možno príde – smrť…

Č R I E P K Y

Veľkými písmenami sa zapisujú do dejín tí, ktorí počítajú s krátkozrakosťou ostatných.
V hladovej doline je každý obézny občan podozrivý.
Justícia je u nás nezávislá. Od vlastného svedomia.
Rozum a svedomie by si nemali kafrať do kšeftu.
Dnes je hanba priznať sa k spolužiakovi s robotníckej triedy.
Život je neustály súboj ušľachtilých predsavzatí s hriešnym pokušením.
Vo vysokých financiách rozhodujú nuly.
Rada:Ak chcete manžela, ktorý seká dobrotu, vydajte sa za mäsiara.
Dvorný šašo a kráľ

Som dvorný šašo. Poviete si, máš sa čím chváliť. Všetci si z teba uťahujú, nikto ťa neberie vážne. Len posmech musíš znášať. Lenže, ja nie som len taký, hociaký šašo.
Kedysi, dávno, všetci si na mňa dovoľovali. Poznám však výsady dvorných bláznov. Všetko môžu. Vracať urážky ostrovtipom, sypať dvojzmyselné narážky, každému, i samotnému kráľovi tykať. A intrigovať, to hlavne.
Dnes sa ma všetci boja. Viem na každého čosi, na niektorých ešte viac.
Dovoľujem si, ale oni nie. Strach im to nedovolí. Smejem sa im do tváre, šašovskými zvončekmi cingám. Neviem, ako sa to stalo, ale poslúchajú ma.
Aj samotný kráľ a jeho rodina.
Ľudia sa u nás smiať prestali. Musím zjednať nápravu. Dám sa korunovať.
Krajina predsa potrebuje dvorného kráľa.

STVORENIE ČLOVEKA

Na siedmy deň Pán stvoril človeka. Písmo hovorí, že ho z hliny vytvaroval.
Najskôr hruď, potom brucho, horné a dolné končatiny a nakoniec hlavu. Pozerá sa na svoje dielo, v dlaniach kúsok hliny šuľká, čo mu z tej roboty zvýšil. Škoda dobrého materiálu, dumá. Nuž mu ten šúlok pekne medzi nohy pod brucho prilepil. Až potom mu dušu vdýchol. Tak Pán stvoril Adama.
Na Evu, ako je známe, Mu hlina nezvýšila. Tak prišiel Adam o rebro.

SENO

Pri pohľade
na ňu, napadlo mi
práve,
ako vonia seno
zaľúbenej krave?

IDE ANČA…

Ide Anča do školičky
poza humná poza kríčky
popri plotoch sa zakráda
a chodí tam veľmi rada
v nevraživom vzduchu hustom
ukazujú na ňu prstom…
Proti obecnému zvyku
navštevuje estetiku!

JÁNOŠÍCKA

Čo sa tradície týka
hrdí sme na Jánošíka
veď u nás taká obyčaj
ukradni a utekaj!
Kto k nám príde
často vraví –
aha, vykradnuté hlavy!

Sebakritika

Na vysokú funkciu
som prikrátky,
nedosiahol by som
– na úplatky.

OBRANA

Facka vpravo
úder vľavo…
my si predsa bránime,
menšinové právo…

ÍVERY

Najviac masla na hlavách majú práve tí, ktorí toho veľa nenamútia.
Raz nastane u nás čas, keď peniaze stratia svoju funkciu a bude sa iba kradnúť.
V kartách a v láske treba vedieť podvádzať tak, aby si všetci mysleli, že máte šťastie.
Keď to nesedí, vymenia spravidla šerbeľ.
Najťažšie sa dýcha na vrchole rozkoše.
Ukladajte peniažky do prasiatka ! Vychováte z neho poriadnu sviňu!

TAKTIKA

Farizeji a judáši
klamú, až sa
od úst práši,
v neporiadku
štátnom zmätku
spoľahnú na
pamäť krátku.

KĽÚČ K PRAVDE

Povráva sa, vraj pravda v lochu sedí. Bohvie prečo – začo, ale fakt, akosi sa vytratila.
„ Nájdem ja pravdu,“ – zaumienil som si – „ z väzenia ju vyslobodím ! “
Nájsť ju bolo ľahšie, ako som si myslel. Basa nestrážená, za mrežami cely jediný väzeň sedí. Pravda. Horšie je to s kľúčom. K tomu sa tak dostať. Ale nevadí ! Pochytím sochor, mreže z pántov vyvalím.
„ Si voľná ! “ – kričím naplnený hrdosťou a čakám vďaku a uznanie.
Pravda však len v kúte sedí, mňa si nevšíma.
„ Asi sa pomiatla “ – hovorím si v duchu a nasilu ju ťahám na svetlo božie. O chvíľu sme na slnkom zaliatej ulici. Pravda si oči na tmu privyknuté dlaňami zakrýva, do ostrého svetla žmúri. Márne. Aj tak oslepla.
Až teraz som si všimol, že kľúčik od mreží na šnúrke zavesený sa jej na krku hompáľa …

AKO SME STAVALI BARIKÁDY

Reptáme, frfleme, na pomery nadávame už dávno. Tak pekne, našsky, poza bučky. Ale toto je už priveľa ! Siahajú nám na to posledné, čo ešte máme. Slobodienku ťažko vybojovanú by nám chceli vziať. Tak to teda nie !
V noci sme začali stavať barikády. Čo má ruky, pomáha. Haraburdie z pivníc sme vyvláčili, z okien vyhádzali, autá krížom poprevracali.
Ani vrchnosť však nelení. Povráva sa, vraj posily privolali.
Počkáme do rána. Potom sa rozhodneme, na ktorú stranu barikád sa postavíme.

NEČAKANÁ PONUKA

V našom úrade sa uvoľnila stolička. Dobre platené miesto. Nečakane ju ponúkli práve mne.
„ Posaďte sa “ – núka ma šéf – „ je to vaša stolička “ .
„ Nie, nie “ – bránim sa – „ ja sa na tú stoličku neposadím ! “
„ Vážim si, aký ste sebakritický “ – pochválil ma šéf.
„ Aký skromný “ – zalichotila mi sekretárka.
„ Aký hlúpy “ – šepkali si kolegovia.
Nikto netušil, že mi pri tej ponuke padlo srdce do gatí.

Napadlo mi…

Ideálne by bolo zostaviť vládu z kresiel bez ministrov.
Ak sa mienite nervove zrútiť, tak podľa možnosti nad neobývaným územím.
Rebríčky hodnôt by sa mali testovať pod kurínmi.
Čoskoro nám sprivatizujú aj štátne sviatky.
Ak prevrátite kabát, prezradí vás naftalín.
Inteligentné sexbomby sú samonavádzacie.

DÔVODY

Len sa čuduj veľký Amos
ako národ vodia za nos
nad vzdelaním víťazí
opäť sila peňazí.
Pán minister má dôvody
zavrieť mlyny bez vody.

PRINCIPIÁLNE

Zásadovosť? S ňou do hája !
Anjel s čertom sa dnes spája!
Dnes sa taká šanca skytá
keď nám ide o korytá.
Občana tak po našom
odbavíme gulášom!

SENTENCIE

Politik je alchymista, ktorý dokáže premeniť ideály na peniaze a naopak.
Na bezočivosť sú každé dioptrie prislabé.
„ Ach tá pamäť ! “ – vzdychol si počítač.
Neverte takým, ktorí sľubujú prižmúriť očko. To vás len chcú mať na muške.
Čiernemu humoru sa dnes najlepšie darí v bielych plášťoch.
Ak sa peniaze perú, malo by sa aj vešať!

VYDARENÍ

Do klubu sa vtisli
„že vraj nezávislí“.
Voliči si uvedomia
nezávislí – od svedomia!

VRANY

Orie, orie Ján
za ním sedem vrán…
Jedna vraví: Dobre orie!
Druhá vraví: Zle orie!
Jano na to tak im vraví:
Ide vám len o pandravy
o chrobač a o červy
leziete mi na nervy!
Aj pri orbe je to tak
nepomôžeš – drž zobák!

POMERY

Kto to pozná uverí
nad naše niet pomery…
Nuž a z tohto pohľadu
silnú máme armádu
tak akosi zo zvyku
schopnú ekonomiku
firmy súkromné či štátne
k tomu súdy neúplatné
atletika futbal, hokej
pre našinca stačí, oukej.
Vysoká však pre nás méta
vystrkovať nos do sveta
krivdy, zlo a kopec smoly…
Konfrontácia? Veď tá bolí!
Tak sa treba pozrieť na vec:
Hajde domov! Hajde za pec!
Najlepšie sú pre nás stále
slovenské pomery malé…

Ján Heinrich

Jeden komentár

  1. Daniel Klačko 27. novembra 2019 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.