Dnes aktuálne Milan Kenda, známy spisovateľ, humorista, aforista, recenzista, aktívny prispievateľ do Humorikonu a čestný člen Spolku slovenských spisovateľov

Prinášame recenziu knihy Poslední mohykáni, ktorá vyšla v týchto dňoch vo vydavateľstve Humor a satira (H+S), za výdatnej podpory podnikateľských subjektov a slovenských osobností (uvedených v knihe), pánov Antona Hrnku, Zoltána Černáka a Štefana Mácsadiho.

Defilé autorov neopakovateľného časopisu Roháč

POSLEDNÍ MOHYKÁNI

Znie to ako absurdný príbeh: Pod egidou Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska vychádzal, prosperoval a so záujmom autorov i čitateľov sa permanentne stretával kultivovaný humoristicko-satirický týždenník ROHÁČ. Z dnešného hľadiska jeho najsilnejšou stránkou bola finančná situácia, dotačné zabezpečenie, nezávislosť od príjmov z inzercie, ktorá sa v Roháči nepestovala. Z dnešného hľadiska jeho najproblematickejšou stránkou bola cenzúra, ktorú jeho donori pravidelne požadovali a uplatňovali. Ale cenzormi vycepovaní mnohoroční redakční gladiátori vedeli kadečo vybojovať a do Roháča prepašovať, predovšetkým pomocou metódy, ktorú novinovedec docent PhDr. Boris Droppa nazýval „malým žltým psíčkom“. Do celkovej zostavy vydávaného periodika sa zakomponoval cudzorodo a násilne, „ako päsť na oko“ pôsobiaci prvok, ktorý, pochopiteľne, okamžite upútal pozornosť cenzorov. Tí sa na „malom žltom psíčkovi“ vybúrili, okázale a demonštratívne ho odstránili, pričom sa zvyčajne ostatnému, menej dráždivému a zdanlivo neškodnému textu už náležite nevenovali. Takto sa podarilo prepašovať všeličo poriadne kritické, no, pravdaže, aj táto rafináda mala svoje limity a nezakryla dajaké „kontrarevolučné“ opovážlivosti. Hojne sa využívala metóda inotajov, kritickým cieľom dobre poslúžil žáner bájky, dnes takmer zabudnutý. Roháč v celkovom pôsobení vytváral obraz relatívne odvážneho a nesporne literárne i výtvarne kultivovaného časopisu. Využívaním inotajov a premyslenej anticenzorskej taktiky dokázal predostrieť vtedajším čitateľom pozoruhodnú povzbudivú kritiku vtedajšieho režimu.
Obrovskou výhodou Roháča bola aj skutočnosť, že humor a satira /hu-sa/ tu mali centralizovanú tribúnu s častou, každotýždennou periodicitou, nerozriedenú, ako je to dnes, medzi všakovaké súkromné voloviny bez ofiny. Z hľadiska občianskej slobody myslenia vtedajšia totalitne „monolitná“ spoločnosť bola paradoxne výhodou zasa z hľadiska „monolitného“ čitateľa a odberateľa: Napospol všetci sme hrali navonok uvedomelých, nekontrarevolučných občanov a napospol všetci sme čakali, čo politicky pikantné nám nové čísla Roháča prinesú, alebo aspoň naznačia. Takáto centralizovaná hu-sa tribúna v dnešnej polarizovanej až atomizovanej spoločnosti nie je možná. Každý chce hu-sa časopis so zrkadlovým odrazom jeho vlastných politických názorov a istý pokus o síce literárne kultivovaný, ale dôrazne apolitický hu-sa časopis sa nevydaril. Napokon, na čo by vlastne zameriaval svoju satiru, len na blondínky a svokry ako nepolitické terče? Čitatelia neznášajú časopis s opačným politickým názorom ako majú sami, no ani časopis bez politického názoru im nekonvenuje.
Navyše dnes v čase ekonomickej závislosti periodík od peňazí inzerentov je hu-sa časopis vo fatálnej situácii: Keďže kritické postoje a ironická relativizácia reality sú jeho pracovné metódy, ako potom možno brať vážne v takomto časopise reklamné hyperboly vo zverejnených inzerátoch? Pre inzerentov je takýto časopis pochybným, zradným terénom, ak nie priamo tabu. Z týchto, ale aj iných dôvodov sa nevydarili viaceré pokusy o resuscitáciu Roháča v neúnavných aktivitách nášho popredného aforistu, publicistu a organizátora hu-sa aktivít Milana Kupeckého, terajšieho vydavateľa a šéfredaktora internetového denníka HUMORIKON. Naďalej však nepúšťa zo zreteľa osudy časopisu Roháč, tento raz cez prizmu jeho autorov, „roháčovcov“. V Roháči totiž začínali a svoje učňovské i tovarišské roky prežívali viacerí do tzv. demokracie prežívajúci a zasahujúci autori, žiaľ, postupne odchádzajúci do nenávratna. A tí odídenci, čo zablúdia do neba, zistia – podľa dôvtipnej diagnózy geniálneho MARKA TWAINA – že tam vôbec niet humoru!
Keďže títo aforisti, epigramatici, fejtonisti a karikaturisti nemajú mladých nasledovníkov, treba uchovať na nich pamiatku v nejakej knižnej podobe, ako na neopakovateľný kolektív autorov v literárnej histórii Slovenska. A práve takýto, redaktorov Roháča nezahŕňajúci, užitočný almanach vo finančne komplikovanej situácii pripravil Milan Kupecký.
S ktorými roháčovskými autormi a ukážkami z ich tvorby nás v tomto almanachu zoznámi jeho tvorca Milan Kupecký? Uvediem ich všetkých v takom poradí, ako idú v knihe, a s takými charakteristikami, akými ich opatril zostavovateľ tejto publikácie: Majster Viktor Kubal; Otec komiksu a tvorca Jožinka Jozef Babušek; Spomienka na humoristov považského štvorlístka – Vojtecha Haringa, Vladimíra Pavlíka, Miroslava Ďuržu a Františka Bojničana; Slovenský spisovateľ, humorista, publicista a recenzent Milan Kenda; Slovenský spisovateľ, publicista a recenzent Ján Maršálek; Popredný slovenský karikaturista Ľubomír Kotrha; Slovenský spisovateľ, humorista a poet Ján Grešák; Slovenský humorista Ľudovít Majer; Slovenský karikaturista, autor komiksov František Mráz; Slovenský humorista, aforista Štefan Švec; Spisovateľ, scenárista, ilustrátor, humorista, karikaturista Vladimír Javorský; Humorista Jaroslav Liptay; Slovenský karikaturista, ilustrátor, pedagóg, šéfredaktor a zostavovateľ mesačníka pre deti Fľak, Bruno Horecký; Slovenský spisovateľ Pavol Janík; Humorista, kmeňový prispievateľ do Roháča, Nového Roháča i Extra Roháča Pavol Švancár; Spisovateľ, básnik a epigramatik Milan Hodál; Humorista a publicista Milan Kupecký; Roháč ako takmer zabudnuté nevlastné dieťa – Viktor Kubal mladší; Humorista, remeselník inklinujúci ku kresleniu karikatúr, portrétov, komiksov a k fotografovaniu Stanislav „Stenly“ Remeselník; Epigramatistka, poetka, humoristka Eva Jarábková Chabadová; Humorista, Matuzalem slovenskej karikatúry, kresliaci i píšuci „obojživelník“ Andrej Mišanek; Humorista, karikaturista, aforista, publicista Peter Gossányi; Humorista a básnik Milan Lechan; Slovenský humorista Alexander Scholz; Karikaturista a zberateľ kníh s humornou tematikou Ľubomír Radena; Karikaturista Ladislav Talčík; Karikaturista Peter Zifčák; Epigramatik Jozef Búran; Všestranný humorista a poet Ján Heinrich.
Kupeckého knižný pamätník je nielen pietny počin, ale aj unikátny sprievodca po neopakovateľných hodnotách a pôvodne početnom kolektíve „roháčovcov“, ktorý v diktatúre biologických zákonov ustavične slabne a slabne, bez mladých nasledovníkov. Možno aj preto, že na písanie postmoderných básní stačí blúzniť, kým pri písaní aforizmov a epigramov je nevyhnutné myslieť. Kupeckého kniha-pamätnica vznikala vďaka obetavosti zostavovateľa a jeho celoživotného záujmu o propagáciu a aktivity vo sfére humoru a satiry. Vznikala vo finančne nepriaznivej situácii, bez nárokov na honoráre. Buďme radi a vďační zostavovateľovi, že také čosi vzniklo a natrvalo sa zapíše do slovenskej literárnej histórie.

 Kniha nebude predávaná cestou predajní IKARU, pretože je o ňu veľký záujem najmä zo strany niektorých knižníc a tiež od autorov, ktorí ju v rámci jej obsahu prezentujú a venujú ju známym ako prezent. Kniha nie je biznis, jej cena je stanovená na 22 eur + 2 eura balné. Číslo účtu nášho občianskeho združenia Humorikon je: IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499.

MILAN KENDA