Malá milá spomienka
Kto tvoril kolektív humoristov Považský štvorlístok…
Dovoľte krátkym prierezom predstaviť jeho protagonistov: Vojtech Haring, František Bojničan, Vladimír Pavlík a Miroslav Ďurža. Ich aktivity za čias svojho pôsobenia boli rôzne a nespočetné. Mimochodom, istý čas, z recesie v deň 1. apríla spolu kreslili karikatúry náhodných okoloidúcich záujemcov na Kolonádnom moste v Piešťanoch. Aj ich individuálne aktivity, domáce i zahraničné sú pozoruhodné. Zaujímavé, že všetci patrili do rodiny „roháčovcov“, myslíme karikaturistov. Pravidelne sa stretávali na humoristických podujatiach ako sú Frašťacký tŕň a Novomestský osteň, ktoré pretrvávajú dodnes, hoci dvaja zo spomínaných protagonistov Miro Ďurža a Vojto Haring už nie sú medzi nami…ako sa vraví odišli do umeleckého neba. Obojživelník Vojto Haring, bol okrem iného aj kurátorom takmer všetkých humoristických podujatí. Veľmi chýba. V súčasnosti ho supluje ďalší humorista Milan Hodál, ktorý moderuje mnohé podujatia slovenských humoristov. A bol to nielen nezabudnuteľný piešťanec Vojto Haring, ale aj ďalší z kolegov Považského štvorlístka. Napríklad nebohý Miro Ďurža, ktorý patril, tak ako ostatní medzi slovenskú kresliarsku špičku. Práve im a ďalšej žijúcej dvojici je venovaný tento príspevok a spomienka…
Považský štvorlístok
VLADIMÍR PAVLÍK, výtvarník, maliar a karikaturista
Narodil 19.11.1951 v Zemianskom Lieskovom, v okrese Trenčín. Svoje prvé karikatúry začínal tvoriť na strednej škole, kde karikuoval spolužiakov a profesorov. V období štúdia na vysokej škole v Bratislave (SVŠT SjF) mu uverejnili prvé kresby časopisy Smena na nedeľu a Pravda (1973). Postupne sa jeho kreslený humor začal objavovať i v ďalších periodikách (Kamarát, Štart, Elektrón, Zornička, Stop). Ilustroval tiež niekoľko knižiek kresleného humoru (napríklad knihy aforizmov Milana Kupeckého) a sériu detských omaľovánok. Aj v súčasnosti patrí medzi nezabudnuteľných členov tzv. Považského štvorlístka.
MIROSLAV ĎURŽA, bývalý aktívny člen Považského štvorlístka
Slovenský humorista Miroslav Ďurža, rodák z Nového Mesta nad Váhom, patril medzi veľmi nadaných slovenských umelcov, čo sa prejavovalo aj rozsiahlosťou, bohatstvom i kvalitou jeho tvorby. Hovoríme v čase minulom, pretože autor pred niekoľkými rokmi zomrel, keď podľahol zákernej chorobe.
Popri karikatúre a kreslenom humore sa Miroslav Ďurža venoval aj úžitkovej grafike, grafickému dizajnu, ilustrácii, kresbe a maľbe. V roku 1966 úspešne absolvoval grafické oddelenie na škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave. Učil sa od takých umeleckých osobností ako profesori Lupták, Fikari, Čisárik a Králik.
Miro Ďurža uzrel svetlo sveta v roku 1944 v Zemianskom Podhradí, pričom kus zo svojho detstva prežil aj v Trenčíne a v Hornej Strede. Zomrel ako vyše 60-ročný, v čase, keď mohol ešte popri dôchodku tvorivo pracovať.
V oblasti humoristickej tvorby bol (vlastne i naďalej je) nositeľom šiestich zahraničných ocenení a vyše päťdesiat ich získal v domácich humoristických salónoch. Bol členom Únie slovenských karikaturistov pri Slovenskej výtvarnej únii.
Mal viacero samostatných výstav doma i v zahraničí (Bonn, Praha, Varšava, Hannover, Budapešť, Mníchov, Pescia, Istanbul, Atény, Moskva, Belehrad, Sofia, Bukurešť a tiež Tokio, Montreal, Vilnius, Cuneo, Havana, ale i Žilina, Hlohovec, Bratislava…), osobitne a pravidelne to bola účasť na Novomestskom ostni, ktorého tradičným dejiskom je Mestské kultúrne stredisko v Novom Meste nad Váhom. Miro bol dlhší čas zamestnaný v susednom podjavorinskom múzeu ako výtvarník.
Ocenenia získal Miroslav Ďurža tiež za grafické kolekcie, napríklad za drevoryty v cykle Slovenské rozprávky, pričom prvú cenu získal za umeleckú tvorbu (ASUT) v Trenčíne, Žiline a v Bratislave; s jeho krajinárskou tvorbou sa mohli stretnúť návštevníci medzinárodných salónov v Taliansku, Belgicku, Rusku, na Ukrajine, v Lotyšsku, Maďarsku, Turecku, Nemecku, Poľsku, v Kanade, Brazílii, na Kube, v bývalej Juhoslávii, v Bulharsku, Grécku a vo Francúzsku.
Miro Ďurža, okrem toho, že bol vynikajúcim umelcom, bol aj osobnosťou (celebritou) a najmä: bol to dobrý, priateľský človek, kamarát. Nie náhodou sa s Vojtom Haringom prezývali a prekárali ako Castor a Pollux – slávni to starogrécki hviezdni bratia. Miroslavovi Ďuržovi záležalo na postavení satiricko-humoristickej tvorby u nás. Podporoval aj aktivity iných autorov i vydávanie časopisov s takýmto zameraním (Extra Roháč).
FRANTIŠEK BOJNIČAN, ďalší z členov Považského štvorlístka
Narodil sa v roku 1960 v Hlohovci. Pôvodným povolaním je fotograf. Žije v Hlohovci, kde aj tvorí. Pracoval postupne ako fotograf, výtvarník, robotník a napokon ako štátny zamestnanec. Popri zamestnaní sa spočiatku snažil podnikať a popri tom súčasne robil aj reklamného manažéra. Kresleniu sa začal venovať už na základnej škole (aj počas vyučovania pod lavicou). Prvú kresbu mu uverejnili v roku 1976 v podnikovom časopise. Bola to pre neho veľká motivácia, povzbudenie.
Postupne, od roku 1979 sa jeho dielka i diela (obrázky) dostali aj na vážnejšie a významnejšie súťaže a výstavy.
Následnej prezentácii karikatúr v renomovaných časopisoch a novinách, predchádzalo prispievanie do rôznych regionálnych novín. František Bojničan mal doteraz bezmála dvadsať samostatných výstav a okrem toho sa ako spoluautor zúčastňoval aj na viacerých kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí.
Ako sme už uviedli všetci štyria spoločne pravidelne kreslili a predvádzali tak svoje umenie okoloidúcim na Kolonádnom moste v Piešťanoch, vždy na Silvestra, v deň 1. apríla a počas veľkonočných sviatkov, kedy popri kresleniu rozdávali aj autogramy. František Bojničan je aj členom Združenia výtvarných umelcov Západného Slovenska.
Zaujímavé, že bohatšia a úspešnejšia ako doma, bola i je ich účasť na výstavách v zahraničí. Podobne ako aj ostatných slovenských karikaturistov. František Bojničan vystavoval od roku 1989 svoje obrázky po celom svete.
Samozrejme, takáto účasť na výstavách sa nezaobišla bez ocenení. Za svoje výtvarné diela (aj fotografie) ich dostal viacero, z toho za karikatúry vyše troch desiatok – doma i v zahraničí.
V roku 2001 ukončil Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave – odbor vychovávateľstvo a špeciálna pedagogika. Je jedným zo zakladajúcich členov „KNP“ (Klub nespravodlivo plešatých). Po skončení aktívnej pretekárskej činnosti na atletických dráhach si udržuje kondíciu jazdou na bicykli, plávaním a hrou v kolky. Rád jazdí na motocykli, fotografuje a samozrejme kreslí. Najnovšie sa dal na chatárčenie. Kúpil si chatku s priľahlou záhradkou v krásnom prostredí pri Hlohoveckom zámku. Tento hlohovecký karikaturista čerpal námety istý čas, okrem iného aj vo veľmi zaujímavom a atraktívnom prostredí leopoldovskej väznice. Pozor! Nie ako klient, alebo v úlohe pedagóga. Popri tom sa jeho karikatúry objavovali i objavujú, hoci dnes už v obmedzenom počte v rade časopisov doma i v zahraničí.
Fero Bojničan vydal v roku 2002 prvé CD-čko kresleného humoru na Slovensku s vyše dvesto obrázkami (karikatúrami), čiže je priekopníkom tohto druhu umenia. Svojou kolekciou erotických karikatúr sa prezentoval na sympóziu sexuológov v kúpeľnom meste Patince. Blízko má aj k počítačovej a polygrafickej technike.
František Bojničan patrí medzi tých ľudí – autorov, ktorí ak ich niekto požiada o napísanie obsiahlejšieho životopisu uvedú iba strohé nacionálie. Vyčítať z nich z nich možno napríklad to, má dve deti, dve vnúčatká a jednu mačku.
Následnej prezentácii karikatúr v renomovaných časopisoch a novinách, predchádzalo prispievanie do rôznych regionálnych novín. Samozrejme, sporadicky, ak zvýšil čas…
František Bojničan mal doteraz bezmála dvadsať samostatných výstav a okrem toho sa ako spoluautor zúčastňoval aj na viacerých kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí.
V roku 1992 mal prvú väčšiu výstavu spojenú s vernisážou. V tom istom roku sa stal jeho „krstným otcom“ medzi humoristami známy, dnes už nežijúci karikaturista z Nového mesta nad Váhom Miro Ďurža, s ktorým o rok neskôr zorganizoval spoločnú výstavu. K tomuto termínu sa viaže aj vznik „Považského štvorlístka.” Istý čas bol členom Združenia karikaturistov na Slovensku – „FORMÁT“, od jeho založenia v roku 1990 až do jeho zániku, v roku 1994. V súčasnosti je členom združenia karikaturistov “UZOL” a patrí k už spomínanému a humoristickej obci i časti verejnosti známemu „Považskému štvorlístku“ karikaturistov (Ďurža, Haring, Pavlík, Bojničan- dnes už osirelý – nakoľko Ďurža a Haring zomreli). Všetci spolu až donedávna pravidelne kreslili a predvádzali tak svoje umenie okoloidúcim na Kolonádnom moste v Piešťanoch, vždy na Silvestra, v deň 1. apríla a počas veľkonočných sviatkov, kedy popri kresleniu rozdávali aj autogramy. František Bojničan je aj členom Združenia výtvarných umelcov Západného Slovenska a zakladateľ a riaditeľ pravidelného a tradičného bienále kresleného humoru „Fraštacký tŕň“, ktorý organizujú pravidelne v Hlohovci. Mimochodom, komisárom tohto podujatia bol od jeho vzniku známy slovenský humorista, jeho kolega karikaturista, epigramatik a psychológ Vojto Haring, ktorý istý čas aj prispievateľom do Literárneho týždenníka, ďalej do Roháča, Nového Roháča i Extra Roháča. Po jeho odchode do karikaturistického neba prevzal jeho funkciu kurátora oboch humoristicko-satirických podujatí Frašťacký tŕň a Novomestský osten, Vlado Pavlík. Okrem iného je aj riaditeľom Bienále kresleného humoru Fraštácky tŕň.
VOJTECH HARING, štvrtý člen bývalého Považského štvorlístka
Vojto Haring bol píšucim i kresliacim autorom a „večným“ kurátorom humoristckých podujatí. Humorista Vojtech Haring z Piešťan patril medzi autorov, ktorých nazývame obojživelníkmi. Pretože myšlienku, nápad vedel vyjadriť kresbou i dať na papier ako písané slovo. Obdivuhodná bola mnohostrannosť jeho aktivít – aj ako komisára rôznych satiricko-humoristických podujatí, aj ako odborníka na túto problematiku. Pamätníci Mladej tvorby zo začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia si ho môžu pamätať ako básnika dramaticky preciťujúceho svoju nespútanú mladosť. Čitatelia niektorých odborných periodík zas ako autora vedeckých statí, prešpikovaných cudzími slovami, s natoľko špecifickým prejavom, že sa to pohybovalo na hrane zrozumiteľnosti.
V poslednom období života písal obsiahle články do Slovenských národných novín, vrátane rôznych polemík. Čitatelia, pamätníci bývalého Roháča, Nového Roháča a Extra Roháča si ho môžu pamätať ako autora krátkych literárnych útvarov a karikatúr. Ale aj v mnohých ďalších printových médiách sa objavovali jeho karikatúry, humoresky, ale i besednice.
Ak sa ho niekto spýtal na profesiu, odpovedal, že je klinickým psychológom, čo bola aj pravda a čo mohol aj preukázať. Práve v tomto (len zdanlivo atraktívnom) odbore sa často pohyboval priam na ostrí existencie. Avšak tento odbor mu tiež prinášal množstvo podnetov, z ktorých niektoré, keďže sa nedali spracovať odborne, odľahčoval humorom, respektíve ich satiricky posunul do inej polohy. Písanie i kreslenie sa takto pre psychológa a doktora Vojtecha Haringa stalo psychohygienickým opatrením, či priamo psychoterapiou. Slovenskí „roháčovci“, satirici a humoristi boli radi, že majú medzi sebou takúto osobnosť, hoci Vojto Haring s obľubou sám o sebe s dávkou humoru a sebairónie často vravieval, že i malá ryba je ryba…
Prinášame malú ukážku z jeho tvorby:
KALÉ MYŠLIENKY
Čo o Mare, to o Stele,
ako s nimi do postele.
AKO NA TO
Prišla prvá v gala
a nič nedostala.
Druhá hala, bala
a dostala. Dala.
TÚŽBA
Spraviť, čo len na hodinku,
z holej pravdy nahotinku.
CVIČENIE CHRBTICE
Predklon, záklon, cvičte s nami,
ohybnosť je naším snom…
Predklony cvič poklonami.
No a záklon? Prípitkom!
ZÁZRAK
Luhár je sám sebe katom,
keď je pravda advokátom.
PEDAGOGICKÁ HISTÓRIA
Vo výchove mužský vplyv
je, uznajme, chabý,
samozrejme, aký div,
keď sú z mužov baby.
STRACHOGRAM
Kde kto sa už veľmi plaší,
cudzí pijú viac než naši.
Škoda, že mnohé premeny sú iba premenovávaním.
POJMODOJMY
V Dánsku je čosi zhnité,
v Carihrade to smrdí,
iba u nás to stále niečím zaváňa…
PREHLÁSENIE BYROKRATA
Úplatkár je na nás krátky,
v novej dobe sa už žije.
Nedávajte nám úplatky!
(Berieme len – provízie).
Nevedomosť má všetky kvalifikačné predpoklady cítiť sa múdrosťou.
VLADÁRSKA
Pozná princíp „čistej“ zhody,
neposlušných z postu zhodí.
ANTI JOGGING
Hore hájom, dolu hájom,
stretávam sa – s pobehajom.
Behá z hecu, behá z lásky,
derie nové – adidasky.
Vo mne to však budí hrôzu
ubehá si – koxatrózu.
Pripravil: Milan Kupecký
