Humoreska
Dovolenka v roku tritisíc
Rozhodli sme sa, že tohoročnú dovolenku nestrávime u starej mamy vo Svrčinovciach, ale v inom, modernejšom, atraktívnejšom prostredí, aby nám susedia závideli. Koncom týždňa, v piatok, po jednohodinovej pracovnej smene sme sa celá rodina zišli akože na poradu. Zabalili sme si nafukovacie vaky, zjedli zopár vitamínových tabletiek a hajde. Z bezpečnostných dôvodov sme na našom nafukovacom byte odistili vzduchový ventil B/67. Potom sme kozmickou rýchlosťou, pomocou katapultu sadli na pripravený lietajúci koráb, ktorý v časoch pracovného voľna premával na hviezdnej dráhe. Koráb bol tentoraz pristavený pred našim súkromným oblakodromom. Cieľom našej dovolenkovej cesty boli Konzervohory ležiace v okolí Murgašovho ostrova, ktoré vďaka požiadavke múzejníkov sa ako jediné zachovali z čias Václava Havla a Anno Domini 2000, ktorým sa hovorilo králikárne. Po niekoľkominútovom lete sme sa ocitli na mieste. Pred výstupom na Zem sme si natiahli kyslíkové skafandre. Čierne mraky, podobajúce sa niekdajšiemu fenoménu popolčekov, signalizovali dobré počasie, a to sem prilákalo veľa svetoobčanov z rôznych euroregiónov. Vôkol nás stálo zopár zaparkovaných kozmických korábov a starých helikoptér – ale len ako atrakcie. Z ubytovní bol prekrásny výhľad na Konzervové vŕšky, ktoré sa tu zachovali z predkozmickej doby. Historici uvádzajú, že sa zachovali vďaka niekdajším zmysluplným turistom. Pod nami sa slimačím tempom vinula pestrofarebná rieka hýriaca rôznymi olejovými škvrnami. Z oboch brehov sa k výšinám týčili jedovaté kopce odpadov. Okolo rieky bolo mĺkve ticho. Rieku brázdili tmavočierne tvory, akési živočíchy, pripomínajúce dávne ryby. Kliesnili si cestu žiariacimi lúčmi a hoci mali problémy s pohybom, predierali sa vlnami ako náš praprastarý otec s barlami od kontajnera ku kontajneru. Nad hlavami nám lietali čudesné koráby ťahajúce obrovské cisterny. Okolo nich sa hemžili olovené mraky. Medzi mrakmi pendloval sused Teodor, ktorý mal so sebou robota Felixa, chodil ho venčiť každú pol hodinu. Krátko po vylodení sme sa teda pustili do rekreovania. Manželka sa chcela slniť, alias opaľovať, ale zároveň „opaľovala“ suseda Teodora. Nie som hlupák. Postrehol som, ako veľmi sa tešila samočinným synchrónnym stieračom popolčeka, ktorý som jej kúpil k oslavám jej dvestoročnice. Syn Kleofáš C/33 si medzitým natieral bezpečnostný pancier krémom proti bežnému ochoreniu – rakovine. Popri tom si kybernooptickým prístrojom premietal štvordielny historický seriál „Človek v roku 2000“. Dcéra Ramóna číslo 47/422 si automatickým sprejom vstrekovala do žíl akýsi života budič, podobný niekdajším omamným drogám, ako boli mariška, herák a koks, alebo borovička a čikuli. Manželka sa po chvíli oddychu pustila do prípravy obeda. Teda obeda. Na stole sa objavilo pilulkové filé podľa receptu našej prababičky Simsonovej zo zámoria. Filé rozvoniavalo a kým som ja išiel po filtrovanú pitnú vodu dopravenú až z Gabčíkova nitrianskym potrubím, filé s oloveným popraškom bolo pripravené na konzumáciu. Oj, či to bola pochúťka! Chcel som repete, ale v týchto končinách to všetko ide cez počítače a tak som radšej hodil rukou, len neviem, či ľavou alebo pravou. Takto nám ubiehali dni a noci. Hovoriť o týchto prekrásnych chvíľach by bolo nosením konzerv na zoborský štít. Po celý čas sme sa cítili výborne. Dovolenka sa skončila šťastným návratom, v prekrásnom prostredí, kde niet ani vtáčika a letáčika, povedal by básnik číslo K/644. Nabudúce sa chystáme navštíviť Panelové hory z doby klokočino-petržalskej, povedal by naslovovzatý archeológ. Hm, sporia sa, či to bola naskutku klokočino-petržalská, alebo škatuľková, resp. králikovo-sídlisková doba. Ale to už nie je náš problém. Nás nemusí zaujímať, či botanici objavili tisíc alebo tritisíc suchých komárov, mravcov či múch. Tie vraj otravovali ľudstvo od čias Pribinu. My, našťastie taký problém už nemáme.
Povedali…
Patológ:
Môžem smelo povedať, že sa najčastejšie stretávam s otvorenými ľuďmi.
Predavač obuvi:
Ja viem najlepšie, kde koho tlačí topánka.
Chovateľ králikov:
Robota nie je zajac, neutečie.
Obuvník:
Obviňujú ma, že veľa času prešustrujem.
Auto opravár:
Mne nik nevyčíta, keď si občas v práci ľahnem.
Hodinár:
Ja viem najlepšie, koľko odbilo.
Zápasník:
V kolektíve je sila. Najmä v zápasníckom.
Zámočník:
Dokážem robiť lepšie kľučky ako futbalista.
Sudca:
Žiaľ, oslavovanejší je sud ako súd.
Opravár výťahu:
Mňa striedajú úspechy. Raz som hore, raz dolu.
Optik:
Ja sa každému môžem smelo pozrieť do očí.
Mlynár:
Na rozdiel od politikov nemeliem iba ústami.
Predavačka drogérie:
Môžem smelo povedať, že práca mi vždy vonia.
Fotografista:
Mne aj nahnevaný vždy venuje úsmev.
Hrobár:
Nemám funkciu, no i tak mám veľa ľudí pod sebou.
Smetiar:
Mne nik nevyčíta, že zametám pred cudzím prahom.
Potápač:
Mňa chápu, hoci sa vždy snažím dostať nahor.
Nezamestnaný:
O nás môže každý povedať, že čas pracuje pre nás.
Televízny pracovník:
My sme ako lekári. Liečime nespavosť.
Šachista:
Začínam mať obavy, aby mi nezačalo strašiť vo veži.
Boxer:
Som osamotený, a preto odkázaný iba na svoju päsť.
Humoreska
NEPRÍJEMNÉ HRYZENIE
Odvtedy, čo som sa zaregistroval ako podnikateľ a neplatím dane, pociťujem večer čo večer, keď idem spať, akési hryzenie. Čo to len môže byť? Pokúšam sa prísť na to vylučovacou metódou. Pes to nie je! Pes je predsa ako kniha, najlepší priateľ človeka. A napokon, kde by sa aj vzal, hoci dnes žijeme život pod psa. Pri takých vysokých poplatkoch za všeličo, aké nám dala do vienka naša vláda, by som radšej štekal sám. Čo ma to teda hryzie? Preboha, že by to bolo to malé cirkusové zvieratko? Žeby blcha? Nie, ani nápad! Veď čistota je u mňa minimálne pol života a čo sa týka tej čistoty, úspešne periem aj špinavé peniaze. Ďalšie, čo mi prišlo na um v rámci mojich obáv: či to nie je zub času. No vzápätí som si uvedomil, že ten sa prejavuje celkom odlišne v porovnaní s mojimi pocitmi. Človek ošedivie, v lepšom prípade oplešivie tak, že mu nemožno ani vlas na hlave skriviť. To hryzenie, ktoré pociťujem, nie je podobné ani hryzeniu hmyzu, napríklad priadky morušovej, keď si pochutnáva (ako bezdomovec na zvyškoch jedla), na malinovom liste. Je to iný pocit. Ako keď človek robí niečo proti svojej vôli, napríklad počas komunálnych, či parlamentných volieb, keď koná nielen proti svojej vôli, ale i presvedčeniu…prípadne egoisticky iba vo svoj prospech. Lenže, kto už dnes koná inak? Čo to teda môže byť? Dumám ďalej. Čo takto svojvoľne nahlodáva môj pokoj a moje zdravie? Aha, ja hlupák, už to mám! Už mi to pomaly nemyslí ako niektorým politikom vo vláde či v parlamente. Veď je to svedomie! Práve to, čo mnohým z nich chýba. A čo teraz? Budem asi musieť navštíviť lekára, hoci naše zdravotníctvo je možno viac choré ako ja. Ale akého? Obvodného? Ten mi tak, pre úsporné opatrenia predpíše nanajvýš acylpyrín. A budem sa počas nočnej mory potiť ešte viac ako doteraz. Pôjdem k špecialistovi, hoci mu budem musieť dať za posledné úspory zo sociálnej podpory úplatok, vlastne všimné. Lenže k akému? K psychiatrovi? Či k chirurgovi? Nie, nemám predsa zlomené srdce… Pôjdem k dentistovi. Aby ma svedomie nehrýzlo, dám si vyhotoviť umelý chrup. A basta.
Priviate vetrom
Politická krátkozrakosť je korigovaná raz za štyri roky.
Udržať pokope vládnu koalíciu bude oveľa ťažšie ako rozdeliť Siamské dvojčatá.
Zbohatlíci – top spoločnosť, chudoba – trop spoločnosť.
Naši politici ťažko odstupujú. Skôr odskočia – od riešenia problémov.
Súčasnú vládu sme volili z lásky. Určite nie s rozumu.
Zle je, ak nám chodí mráz už aj po rebrách domácich radiátorov.
Poslancov nezaujíma za koho v parlamente bojujú, ale za koľko.
Niektoré kanály plavci preplávajú, v iných bezdomovci prespávajú.
Existuje aj taký uhol pohľadu, nabaliť sa a zmiznúť z dohľadu.
Keď sa topíte v dlhoch, záchranné koleso vám nepomôže.
Za krátky čas sme schopní vymeniť a postaviť novú vládu. Dúfam, že nie na kolená.
Môj šéf je akýsi úchylný. Namiesto sekretárky si berie na koberec vždy mňa.
Beriem a dávam úplatky, teda som!
Odvážnemu šťastie praje. Najmä ak za ním stojí niekto silnejší.
Hluk škodí. Okrem sirény, ktorá nám oznamuje obedňajšiu prestávku, alebo koniec pracovného času.
Pozmenené porekadlo: Reči sa robia a chlieb sa hádže do kontajnerov.
Vlk vlkovi človekom!
Česť porazeným, sláva a peniaze víťazom.
Opakovanie je matkou múdrosti, alebo vydraté CD-čko.
Strelil capa. Jelene boli určené na odstrel cudzincom.
Som zaťažený minulosťou. Najmä čo sa týka úverov a nesplatených pôžičiek.
Mýliť sa je ľudské, pokým ste poslancom, alebo politikom.
Niektorí Kresťania sa správajú tak, akoby nemali ani Boha pri sebe.
Koalícia a opozícia vznikla preto, aby sa politici mohli hašteriť a robiť si napriek.
Nastal čas, keď treba urobiť závažný ekologický krok. Nahradiť traktory koňmi.
Vraj sme srdcom Európy. Áno, ale súcim na infarkt.
Životná úroveň na Slovensku sa natoľko zvýšila, že na ňu obyčajní ľudia jednoducho nedočiahnu.
Milan Kupecký
————————————————————————————————————————————————————–
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
—————————————————————————————————————————————————————-
