Dnes aktuálne popredný slovenský karikaturista Ľubomír Kotrha

Ak by sa úspešnosť tvorby slovenských karikaturistov dala zmerať získanými oceneniami, Ľubomír Kotrha z Trenčína by patril medzi tých najúspešnejších. Pôvodne mal byť stavbárom. Do pätnástich rokov býval vedľa zlatovského futbalového ihriska (otec bol správcom a zároveň i aktívnym futbalistom až do štyridsiatky) odkiaľ je i bol prekrásny výhľad na skvost mesta – historický Trenčiansky hrad, nečudo, že ako chlapec spolu s ďalšími rovesníkmi hral takmer denne do zotmenia futbal na malé aj veľké bránky. Časté zápaly priedušiek a pľúc prekazili dráhu talentovaného futbalistu! Keď mal čo len chvíľu času, bral papier, ceruzku a púšťal sa do kreslenia, najmä hradu. Neskôr ho vedel nakresliť aj spamäti. Okrem kreslenia a športu sa rád venoval čítaniu múdrych kníh, čo neskôr prerástlo k písaniu poviedok a básničiek. Ak by ich bol v tom čase niekto zaslal do nejakej redakcie, možno by mu dodnes zostala aj nejaká písomná pamiatka na toto pre neho veľmi dôležité detské tvorivé obdobie. Ľubomír Kotrha počas štúdia na stavebnej priemyslovke v rokoch 1965-1969 pričuchol trochu aj náhodou ku kreslenému humoru a v roku 1967 začal svoje kresby posielať do československých denníkov a týždenníkov (Smena, Pravda, Práca, Roľnícke noviny, Mladá fronta, MY 67, Mladý svět…). stále väčší počet uverejnených kreslených vtipov a narastajúci príjem z honorárov ho presvedčil, že sa kreslením dá uživiť a tak po krátkom vysokoškolskom pôsobení v Bratislave na SVŠT fakulta architektúry zavesil štúdium na klinec a dal sa v roku 1970 na cestu slobodného povolania, pričom na nej vydržal až do dôchodku. Už počas štúdií v Bratislave nosil osobne kresby do bratislavských redakcií a tiež aj do známeho Roháča do rúk Milana Vavru, ktorý tam bol výtvarným redaktorom a vedel si začiatočníkov riadne podať. Už v roku 1969 sa jeho kresby objavovali aj v západonemeckom Pardone. Postupne i v českom Dikobraz-e a v ďalších a ďalších periodikách. Okrem kresleného humoru písal/píše (dnes veľmi zriedka) aj epigramy, aforizmy, poviedky, scenáre a pesničky, z ktorých viaceré získali na amatérskych festivaloch v sedemdesiatych rokoch rôzne ocenenia (Istebné, Detva, Banská Bystrica). Súčasne sa venoval aj intenzívnemu hľadaniu vlastnej charakteristickej postavičky, čo sa mu vraj, ako povedal, doteraz úplne nepodarilo a hľadanie pokračuje. Od roku 1967, nakreslil Ľubomír Kotrha niekoľko desiatok tisíc cartoons, absolvoval stovky výstav a súťaží po celom svete. Okrem Antarktídy sa jeho obrázky (kresby) objavili na všetkých ostatných kontinentoch sveta. Iba útržkovite, na oživenie pamäti, spomeňme jeho detský televízny večerníčkový seriál Dada a Dodo, ktorý zakúpili aj niektoré televízie v zahraničí. Okrem námetu je aj výtvarníkom. Ľubomír Kotrha píše aj básničky a básne pre deti i dospelých, je ilustrátorom kníh a kalendárov, vyhotovoval plagáty, logá pre firmy a všeličo iné. Proste, profesionál. Za tieto aktivity, okrem finančného ohodnotenia, získal viac ako stovku medzinárodných ocenení. V jeho prípade, keďže nie je nežným pohlavím, môžeme hovoriť aj o veku – má 70 rokov, je ženatý, otec dvoch detí a jedného vnuka. Pri všetkých už spomínaných aktivitách by sa dalo konštatovať, že Ľubomír Kotrha je veľmi pracovitý človek. Ako sám povedal, presný opak je pravdou. Je lenivý, pohodlný a najmä s pribúdajúcimi rokmi, čím viac robí, tým pociťuje viac únavy a bolesti. -…kde sú tie časy, keď som denne nakreslil sedemdesiat vtipov?! – nostalgicky si s povzdychom zaspomínal. Napokon, dnes ani nie je dostatočný priestor na publikovanie pôvodnej satirickej tvorby. A vraj, humor lieči. Ktovie či iba konzumenta, alebo aj tvorcu…I napriek niektorým už spomínaným negatívam, zostáva Ľubomír Kotrha naďalej verný slovenskej satire a humoru, respektíve ich kresleniu. Napokon, ako sa vyjadril, iné už robiť ani poriadne nevie…V rámci slobodného povolania – free lance cartoonist, od roku 1967 publikovaných doposiaľ cca 50 000 kreslených vtipov. Samostatných výstavy mal približne päťdesiat. Prvá samostatná kniha kreslených vtipov: DIAGNÓZA XY mu vyšla v roku 1980, posledná v 2020 – SLOVENSKO – 30 rokov slobody!? Ilustroval ďalších približne tridsať kníh a kalendárov, nespočetné množstvo plagátov… Spomenúť treba aj animovaný seriál detských večerníčkov pre Slovenskú televíziu – DADA A DODO (1983-1991), ktoré majú 14 častí, pričom ďalšie rukopisné námety a scenáre neboli pre nedostatok financií realizované. Ľubomír Kotrha žije a pracuje trvale v meste Trenčín. V súčasnosti spolupracuje so všetkými slovenskými periodikami, ktoré ešte uverejňujú kreslený humor. Občas sa čosi objavuje z jeho tvorby aj v Čechách, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku…Zopár obrázkov, v rámci charity venoval grátis aj kedysi slovenskému satiricko-humoristickému časopisu Extra Roháč. Každoročne sa jeho kresby sporadicky objavujú v mnohých mestách sveta v rámci kolektívnych výstav. Ľubomír Kotrha doposiaľ získal 150 ocenení v medzinárodných súťažiach kresleného humoru. Naposledy sa prezentoval spoločne s Andrejom Mišanekom, Ferom Bojničanom a Vladom Pavlíkom a v NOVÝCH ZÁMKOCH na výstave, ktorú zorganizoval a inštaloval známy slovenský humorista Milan Kupecký. Dnes sa jeho kresby pravidelne objavujú v denníku Hospodárske noviny, Literárnom týždenníku, či v Slovenských národných novinách…a najmä na internetovom Novom Slove a v Humorikone. S jeho karikatúrnou tvorbou sa máte možnosť stretnúť aj na najlepšom kreslenom webe na celom svete so sídlom v Iráne. Dnes uverejňujeme zlomok karikatúr Ľubomíra Kotrhu z obsiahlej knihy. Jej predná časť (titulka) obalu je celkom dolu), a jej vtipné a aktuálne obrázky sú prierezom diania u nás od Nežnej revolúcie po dnešok. Je najväčšou zbierkou kresleného o humoru v histórii Slovenska. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

0 0 vote
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments