Prinášame texty špičkovej aktuálnej profesionálnej slovenskej satiry z pera nášho humoristu a jedného z tvorcov Humorikonu…
Vízie bez provízie
Zdá sa mi, že vidím blikajúce svetlo na konci liberálneho tunela. V hysterickej víchrici z papúľ slniečkarskych oponentov ho zapaľuje trojica svetlonosov zo Smeru, Hlasu a SNS, odvážne proti prozápadnému vetru.
Ak to novej vláde, zloženej z trojstrannej koalície predsa len nevyjde, potom dôjde k politickému zlomu a následnej náprave: Šimečka, Pavlínka a Ducháček všetko zariadia!
Keď sa u nás zrodí sľubný nosný nápad, tak ním vydráždený začne zúriť Západ.
Poľudšťovanie baskervillského kapitalizmu je rovnako perspektívne ako česanie absolútnej plešiny.
Skôr naučíte jeptišku tancovať kankán, než odučíte kapitalizmus uplatňovať brutálne ochudobňovanie más.
Kapitalizmus nie je výdobytok ani len pre dobytok.
Trnavský kaukliar svoje OĽANO opovážlivo premenoval na SLOVENSKO. Teraz už len čakám, kedy povstanú sitnianski rytieri a obkolesia kaukliara s namierenými kopijami!
Malé peniaze sa zarábajú v potu vlastnej tváre, väčšie v potu cudzích tvárí, obrovské v krvi.
V Gaze chýba už aj gáza.
Umelá inteligencia je ako oheň: Dobrý sluha, ale zlý pán!
Dobrých ľudí je málo, ale projektily ich spoľahlivo nájdu.
Austrália je postihnutá premnožením králikov, my zasa premnožením politikov.
Víťazný model z autosalóna energetickej krízy? Šliapací automobil.
Pri dnešnej inflácii môže človek popíjať už iba pod silným vplyvom alkoholu.
SATIRICKÉ ZOO
TAK TO VIDÍ CHOBOTNICA
Povedala chobotnica:
Toto nie je daromnica,
slon je zviera múdre veľmi,
prekonáva v tom aj šelmy.
Tento primát je mu vlastný,
hoc len jeden chobot vlastní!
TIGRIA OBRANA
Čo proti mne stále máte?
Tie predsudky nie sú zdravé.
Pozrite sa do Afriky:
Zebry sú tiež pásikavé!
DOPLOMATICKÝ ZÁZRAK
Myš podpísala
s mačkou prímerie,
aj keď ju nikto
vážne neberie.
Tenkým hláskom piští,
hoci nás tým nudí,
že ovládne svoje
agresívne pudy!
ČUDUJE SA HAD PYTÓN
Keď je reč o našej dĺžke,
hoc sa to logike prieči,
čím kratšie bol lovec v trópoch,
tým viac nás predĺži v reči.
ČO POVEDAL ŽRALOK
Že som žravý? Fáma, chyba.
Veď som taká štíhla ryba!
(Povedal to po prehltnutí
obligátnej českej učiteľky
na Jadrane.)
ŽRALOČIE MENU
Na českú kantorku
jadranský žralok mieri…
Viac než on ulovia
plážoví inžinieri.
ZÁCHRANA KRÁSNYCH PRINCOV
Radím dievčatám
chovať ropuchy.
Pre dievky to bude
zlatým klincom!
Možno nemajú
o tom potuchy:
Zachránia zakliatych
krásnych princov.
BÁJKA O SÚŤAŽI KRÁSY
Na súťaži krásy v lese porota
očakáva nezvyčajnú položku.
Čaká ich priam syzifovská robota!
Pred porotu vypustili stonožku.
HUMORESKA
Geniálny plán
Sedel som v bistre so spolužiakom Ferom, s ktorým sme kedysi chodievali na rovnakú fakultu. Vlastne viac poza fakultu, lebo ranné prednášky boli pre nás priveľmi skoré a odpoludňajšie zasa priveľmi neskoré. Nuž a v čase obeda, ako kážu zásady racionálnej výživy, treba stravu dôkladne rozžuvať a nerušene tráviť, a nie sa rozrušovať nejakými prednáškami.
Práve sme rozoberali virtuálnu realitu, teda našu súčasnú životnú úroveň, nad vychladnutými zvyškami kávy a pod pohŕdavým pohľadom servírky, keď tu zrazu vkročil do nášho bistierka mladý muž. Mal taký čudný, smutný pohľad. Boli to smutné oči prestarnutého bernardína, ktorého pán ani len raz nezaviedol k psiemu psychiatrovi. Mladý muž skĺzol po nás smutným pohľadom, obrátil sa a odchádzal bez toho, aby sa čo len na chvíľu obzrel. Nebolo za kým, lebo fešná servírka bola kdesi v prípravovni a my sme boli v minibistre sami.
„Videl si toho chlapíka? To bol syn nášho spolužiaka Bystríka.“
„Bystríka?“ spýtal som sa neveriacky. „Ten teda bystro nevyzeral!“
„Je veľmi utrápený. Hľadá sponzora.“
„To sa nahľadá!“
„Máš pravdu!“ pritakal priateľ. „Všetci hľadáme sponzorov, ba už aj nesolventní bývalí sponzori hľadajú nových, zatiaľ ešte solventných sponzorov. Je to taká nekonečná sponzoriáda.“
„Logicky vzaté, kdesi by takí sponzori mali byť. No nájsť ich je ako nájsť ihlu v kope sena.“
„Tú nájdeš skôr. Môže sa ti zapichnúť do dlane pri prehrabávaní sena. A pritom by sponzori mali nás, géniov, sami aktívne vyhľadávať!“ vzdychol si môj spolužiak.
„Čo narobíme? Život píše absurdity a my sa len zdesene prizeráme… Ale prečo sa chlapčisko pri nás nepristavilo?“
„Mňa pozná a teba zaradil do rovnakej fajty. Istotne si chalan v duchu povedal: Čože mi môžu tí dvaja chudobní spisovatelia? Iba prikyvovať a čakať, čo im objednám.“
„A na čo vlastne zháňa sponzorov?“
„Je to vedátor.“
„Bože, bedátor, tragický prípad. Bedákajúci bedátor.“
„Je to bádateľ, ktorý zháňa peniaze na vlastný výskum Alzheimerovej choroby.“
„To je predsa neúprosné, senilné, absolútne zabúdanie! Tak na to nech radšej ihneď zabudne!“
„Nemôže. Je tým posadnutý. A má svoj plán. Skvelý plán.“
„On chce odstrániť celého Alzheimra?“
„Celého nie.Iba polovicu.“
„Akože polovicu? Veď to je nezmysel!“
„To je náhodou geniálny plán. On chce ponechať zabúdaniu voľný priechod. Teda polovičnému zabúdaniu, zabúdaniu na všetko zlé. Na hranici medzi zlými a dobrými spomienkami chce proces zastaviť, aby sme si pamätali všetko ostatné, dobré a príjemné. Prirodzene, vrátane osobných údajov a adries.“
„To je teda naozaj skvelý plán. Predstav si, že by sa namiesto Želám ti všetko najlepšie! hovorilo Želám ti, aby si si pamätal všetko najlepšie!“
„Vravím ti, že to nie je iba skvelý plán, to je priam geniálny plán. Úžasne sa hodí do našej virtuálnej reality. Budeme žiť v opare nádherných spomienok! Teda ak nájde aspoň jediného dobre roztunelovaného sponzora.“
„Keby tak našiel svojich sponzorov prv, ako zabudne, čo to vlastne chcel skúmať!“
„Máš pravdu. No, ale už musím ísť… Dočerta, nespomínaš si, či sme tie kávy už zaplatili?“
„Nemám ani potuchy. Ale berme to z tej lepšej polovice, akože sme zaplatili. Aby sme mohli spomínať na príjemnú vôňu kávy a nie na pohľad do našej peňaženky. Nepríjemný pohľad!“
„To je ono. A vytraťme sa ako gáfor.“
Dvere na bistre sme za sebou zavreli, ako sme najtichšie vedeli. Ako za socializmu, keď sme sa vracali nad ránom z flámu domov.
Milan Kenda
