Príspevky a najnovšiu knihu na spestrenie HUMORIKONU nám poslal známy zvolenský humorista Jozef Bily, ktorý ako autor vydal už dvadsaťjeden kníh z nich sedemnásť humoristických obsahujúcich aforizmy, epigramy, humoresky, plus dve zo školského prostredia a dve knižky pre deti. Je členom spolku slovenských spisovateľov.
Jozef Bily uzrel svetlo sveta v roku 1946. Dlhé roky pracoval ako dlhoročný stredoškolský učiteľ a neskôr riaditeľ gymnázia vo Zvolene. Literárne ako autor začal tvoriť v roku 1972, až sa postupne vypracoval na popredného slovenského humoristu. Možno ho zaradiť medzi plejádu bývalých „roháčovcov“, súčasných posledných, ešte žijúcich mohykánov. Treba podčiarknuť, že bol kmeňovým prispievateľom a spolutvorcom bývalého satiricko-humoristického časopisu Roháč, čím ho možno zaradiť medzi vtedajšiu elitu humoristov, velikánov. Najskôr začal prispievať krátkymi literárnymi príspevkami do viacerých novín a časopisov, vrátane už spomínaného Roháča a teraz prispieva do Literárneho týždenníka, humoristického Bumerangu, Kocúrkova i Humorikonu. Nedávno vydal ďalšiu knihu, ktorá je postavená na rezkých rytmoch, no predovšetkým na rýmoch. Dôsledné a vydarené rýmobranie, rýmový rytmický festival. Rýmovica ostrostrelca Jožka Bilyho. Sú to rýmy renomovaného humoristu a satirika, schopné podráždiť nejedného literárneho nepodarenca, mordujúceho sa nad počítačom a hľadajúceho, čo by mohol Bilymu vyčítať a vo svojom úradne pridelenom kresle v nejakej komisii naostatok spočítať. Pretože úspech je červená matéria nielen pre býkov v aréne, ale najmä pre volov vo vycenzúrovanom bazéne.
Neobyčajne usilovný a vtipný zvolenský satirik Jozef Bily, úspešne vysielajúci pelotón svojich kníh do terénu a aj teraz v čase poberania dôchodku masívne publikuje. Knižočka vznikla vďaka finančnej podpore mesta Zvolen, čo svedčí o ušľachtilom a vďačnom prístupe i postupe tamojších primaciálov. Žeby už prestal platiť Milanov Kendov aforizmus o tom, že nevďak svetom vládne a Slovenskom priam lomcuje? Rozhodne tu zablikalo svetielko na konci tunela a my sme zrazu svedkami pozitívneho javu, typického najmä pre škandinávske krajiny a Japonsko. Mesto Zvolen i košické Vydavateľstvo elfa, obaja majú sa čím hrdiť. Bily je vo svojom rýmovaní dôsledný. Zakomponoval rým do hlavného titulku vo vtipnej obmene príslovia o cestách do Ríma, ale aj do troch sekvencií knihy: Maškrty a škrty zhora, Maškrty a škrty zdola a Veršíčky na školské perličky. Štvrtou a poslednou sekvenciou knihy sú Epitafy, ktoré si vystačia bez rýmového prívesku. Takmer všetky útvary tejto knihy sú štvorveršia, čo svedčí o obdivuhodnej štrukturálnej disciplíne autora a zámere povedať a zachytiť všetko čo najstručnejším spôsobom. Tri sekvencie sú dôsledne satirické, ale Veršíčky na školské perličky sú vlastne tzv. žiakopoprekrúcadlá, obľúbené najmä autormi s pedagogickými zážitkami zo šokov zo študentskej uletenej fantázie, knokautujúce logiku a realitu.
V takýchto recenziách sa zvyknú uvádzať, citovať vzorky, chuťovky. Tu je rozhodnúť veľmi ťažko, najlepšie by bolo vybrakovať celú Bilyho knihu. Ale znásilníme sa a podriadime sa možnostiam, teda priestorovej diktatúre. Takže vypíšeme z každej sekvencie po jednej chuťovke. Prvá: KEĎ /Keď mu vládnu/odroni,/ľud veľa sĺz/vyroní.// Druhá: PRIROVNANIE / Niektorí ľudia / ako psy sú. / Nie takí verní / – ale hryzú. // Tretia: Krabičky sú celkom / malé deti kraba. / Letuškou je každá / prelietavá baba. // Štvrtá: EPITAF VODCU / Každým dňom i / nocou / opíjal sa / mocou.
Potiaľto citácie chuťoviek. Uvedomujeme si, že sme tu spáchali trochu netypickú recenziu, akoby s kabaretným tónom. Teda dosť veselo o veľmi veselej knihe, ktorou nás obohatilo /vychádzajúc zo šarmantnej ponuky Bilyho/ košické Vydavateľstvo elfa a dalo ju ilustrovať Helene Turčanovej. A na záver, na adresu tejto novinky rým Bilyho kolegu, kamaráta, aforistu a recenzistu Milana Kendu: Poteší nás to, / aspoň verbálne, / keď viac sa nedá, / je to normálne!
Aforizmy
V čase pandémie sa nemocnice vyprázdňovali plnením cintorínov.
Pre ľudí sú najhoršou symbiózou vlny pandémie a vlny zdražovania.
Politici nevychádzajú s pravdou von ani vtedy, keď nie je vyhlásený zákaz vychádzania.
Existujú politici, ktorí aj v bezvetrí dokážu hovoriť do vetra.
Korupcia je, keď si na polícii namiesto úplatkára nechajú úplatok.
Aká priazeň sa nedá získať korupciou? Priazeň osudu.
Sľuby politikov sú lži so spätnou platnosťou.
Sloboda tlače je, keď si s novinami môžeme robiť to, čo chceme.
Pre politika nie je úspechom získať postavenie, ktoré je mimo hry.
Množstvo protestujúcich ľudí spôsobuje v súčasnosti to, že je u nás viac protestantov ako katolíkov.
Blesky v búrkach ukazujú ľuďom ako vyzerá ich svetlá budúcnosť.
Zbojnícke chodníčky nie sú nikdy dláždené dobrými úmyslami.
Mnohí politici nezanechávajú po sebe stopy ale prešľapy.
Mnohí ľudia neznášajú politiku zo zdravotných dôvodov. Je im z nej zle.
Naše zdravotníctvo je na tom tak zle, že je schopné liečiť iba zdravých ľudí.
Mali by sme na Slovensku postaviť múr nárekov, pri ktorom by ľudia plakali od radosti.
Smeti sa nikdy nevynášajú na piedestál.
Aký je rozdiel medzi politikou a prírodou? V politike sa zakladajú nové strany a v prírode smetiská.
Kabát má iba dve strany ale dá sa obrátiť niekoľkokrát.
Mier je vtedy, ak sa aj armády správajú civilizovane.
Najťažšie sa zastavujú boje.
Ľahšie sa časuje bomba ako forma.
Ľudia nejdú za mnohými politikmi, to iba oni idú pred nimi.
Občania sa mračia, keď im vládnuci politici skočia do úsmevu.
Kde sa ľudia vždy smejú? Na volebných bilbordoch.
Absolútne umenie: Mať sa ako prasa v žite a nebyť sviňou.
Topenie sa v peniazoch je top zážitok.
Zauchá sa vracajú ľahšie ako dlhy.
Kto nedáva iba berie? Exekútor.
V súčasnej dobe zanikajú dobré zvyky a tak si ľudia musia zvykať na zlozvyky.
Aký je rozdiel medzi denníkmi a nočníkmi? Žiadny nočník ľudí nedezinformuje.
Zdražovanie je jav, ktorý presviedča ľudí aká je im ich vlasť drahá.
Naši politici sa opäť zlepšili. V zhoršovaní.
Vlastnosti ľudí najľahšie zisťujeme vtedy, keď sú opití alkoholom alebo mocou.
Parlament nie je nikdy naplnený, preto poslanci v ňom sebe nemajú blízko.
Najkrajší je zajtrajšok, ktorý sa stal krásnym dneškom.
Na čo majú kajúcnici údy? Aby nimi mohli udávať druhých ľudí.
Kajúcnikom by mali postaviť sochy, aby aspoň holuby na nich špinili.
Život beží ďalej bez ohľadu na to, či poslanci zasadajú, zasa dajú alebo zasa nedajú.
Autobusové spoje určite nemeškajú na cestách, ktorých výstavba mešká.
Politika je divočina, ak v nej platia zákony džungle.
Pravda je len jedna, preto ju nemôžu mať obidve bojujúce strany.
Škrtaním výdavkov na kultúru sa kultúra škrtí.
Politici, ktorí sú na zaplakanie neplačú ale vedia rozplakať občanov.
Najhoršie je, keď vláda vládne hrozne a neohrozene.
Rada politikom: Nesľubujte hory doly tým občanom, ktorí majú radšej rovinu.
Byť v srdci Európy je skvelé, kým srdcu nehrozí infarkt.
Pre terorizmus je terorizmus zábavnou pyrotechnikov.
V politike by mal byť vydaný zákaz lietania v kauzách.
Stať sa kandidátom vied je ťažšie ako volebným.
Čo je najhoršie na voľbách? Že na zvolených kandidátov nie je žiadna záruka.
Mnohí politici dokážu svoj kabát prevrátiť aj na nudistickej pláži.
Vrcholovou je politika, o ktorej môžu občania povedať: No to je vrchol!
Najlepšie vedia strieľať teroristi ale nie góly.
Spať sa dá na vavrínoch ale aj na tukových vankúšikoch.
Pre mnohých ľudí je plán dovolenky dôležitejší ako plán práce.
Hlúposti sa od ľudí líšia tým, že neodchádzajú do dôchodku.
Keď dôchodcovia stratia pamäť už sa nemôžu spamätať.
Návrh štátneho rozpočtu by pre občanov nemal byť neslušným návrhom.
Absolútne nepravdivý pojem: Nezávislý volebný kandidát.
Mnohí ľudia by nechceli byť nadpozemskými bytosťami, lebo by nemohli byť vlastníkmi pozemkov.
U k o m u nikačných prostriedkov je dôležité k o m u sú naklonené.
Najkratšie nohy majú lži médií.
Kedysi sme mali Jánošíka dnes exekútorov.
Viem, že neviem, čo jem.
Dĺžka diaľnic na Slovensku je vždy kratšia ako dĺžka času, za ktorý sa robia.
Nie každý uličník je demonštrant.
Revolúcia je proces, v ktorom je hrdinom dav.
Skúsený politik vie kedy je najvhodnejší čas robiť nevhodné veci.
Mnohí útočníci vedia skvelo unikať. Ešte lepšie vedia unikať tajné informácie z polície.
Slováci majú bane, Česi doly a Američania doláre.
Človek, ktorý si v mladosti nešetril zdravie musí si v starobe šetriť peniaze na lieky.
Stav nášho zdravotníctva by sa možno zlepšil, keby všetci poslanci a ministri boli chorí.
V dnešnej dobe sa rýchlejšie ako vtáky operia developeri.
Absolútny trapas: Demonštrácia, ktorá skončila v slepej uličke.
EPIGRAMY
O POLITIKE
V nej múdrosti
navzdory
z hlúpostí sú
názory.
O DOBRÝCH ZMYSLOCH
Človek má vtedy
dobré zmysly,
keď nenaletí
na nezmysly.
O STROME
Nie je pijan,
tak má kaz,
môže sa sťať
iba raz.
AJ
Karierista aj
v závetrí
príležitosť vie
zavetriť.
SPOKOJNÝ AUTOR
Urobí len diel,
nie veci celé.
Potom sa kochá
na svojom diele.
ŽIVOT NA SLOVENSKU
Nežije sa dobre
len sa dobre žobre.
PO BOJI
Keď nastane mier a
skončil sa stav vojnový,
zbraňami sú vnady
žien a plné válovy.
BURINA
Tvári sa dôležito
častejšie ako žito.
TÚŽBA CHUDOBNÝCH
Chceme mať
plný válov
ale nie
ideálov.
ROZDIEL
Horolezec
vystupuje na štíty
a udavač
ničoho sa neštíti.
EPITAF KRÍŽOVKÁRA
Krížovky som lúštil
v bohatstve aj v chudobe,
preto nie kríž ale
tie mi stoja na hrobe.
EPITAF DÔCHODCU
Za živa si memoáre
písal vďaka teóriám.
Teraz to už môžeš robiť
v hrobe len in memoriam.
EPITAF POLITIKA
Celý život
občanom žral nervy.
V hrobe za to
zožerú ho červy.
EPITAF OTCA
Pred smrťou si pil milý
náš tatko,
tak ti na hrob píšeme
pi sladko.
EPITAF VEDCA
V myslení som esom.
Myslím si, že nie som.
Jozef Bily
Echo tvorcov a autorov Humorikonu
Ocitáme sa ako žiaci v škole. „Zazvonilo“, a možno aj odzvonilo a koná sa malá, alebo i veľká prestávka. Pani profesorka Radičová nedávno v televízii, okrem iného povedala: „Kde nie je satira, nie je ani demokracia.“ No žiaľ iba konštatovala. Keďže hráme s otvorenými kartami, a podľa vyjadrenia FPU, ktoré patrí pod ministerstvo kultúry, má Humorikon kolísavú úroveň. Teda nevidíme v blízkej budúcnosti ako nezisková organizácia žiadne pozitívne riešenie a akúkoľvek pomoc. Niektorí autori tvoria a realizujú sa, a vďačne entuziazmom tvoria Humorikon čiže zadarmo, na úkor svojho voľného času, vrátane administrácie. Po tri razy sme márne oficiálne žiadali od vlády, respektíve ministra kultúry a Fondu na podporu kultúry finančnú (aspoň malú) podporu, no bezvýsledne. Nastal teda kritický čas, – hoci sa nám doteraz „žobraním“, zľutovaním a presviedčaním, a dobrosrdečnosťou zopár dobrodincov podarilo vydať niekoľko humoristických kníh a z vlastného dôchodkového fondu udržať Humorikon – ako tak pri živote, – no životné okolnosti nás nútia spomaliť, alebo zabrzdiť. Keďže s vydávaním, okrem umeleckej, duševnej a iných aktivít treba platiť aj drobnejšie výdavky za prácu technickú, bez akýchkoľvek finančných príspevkov to jednoducho nejde. Mnohí, humoristi, či nehumoristi horiaci závisťou sa možno potešia že padáme na hubu a naopak mnohí nás presviedčajú, že peniaze nie sú všetko…že treba pokračovať. Proste, napokon už sme viac razy pretraktovali naše problémy preto je škoda sa k tomu vracať, vysvetľovať a rozpisovať. Možno by pomohli predčasné voľby, ale to by nesmeli byť zmanipulované a museli by sme mať šťastie, a vo voľbách vsadiť na kandidátov, ktorí to myslia so Slovenskom vážne, dobre a úprimne. A nepovšimnuté by u nich nebolo ani kultúrne bohatstvo.
Na záver epigram Jozefa Bilyho, ktorý vystihuje situáciu aj v našom Humorikone:
ŽIVOT NA SLOVENSKU
Nežije sa dobre
len sa dobre žobre.
Účet nášho OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti – Humorikon je na nule. Ak sa nad nami niekto zľutuje a podporí nás, a na účte pribudne pár eur, (nie je to ultimátum, ani vydieranie) mienime pokračovať, ak nie život ide ďalej, ako sa vraví nezávisle od nás…IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499.
Milan Kupecký, predseda OZ a koordinátor Humorikonu
