Dnes aktuálne slovenský humorista Jozef Búran

 Humoristi a ľudia so zmyslom pre humor dajte o sebe vedieť…Podľa možností a schopností prispievajte. Spoločne sa tešíme sledovanosti, ktorá v tomto čase dosiahla za relatívne krátky čas vyše 21000 tisíc nahliadnutí (vstupov)! Tešíme sa a ďakujeme. Dnes aktuálne zaraďujeme epigramy nie celkom známeho slovenského humoristu Jozefa Búrana zo Šoporne.

Humorista Jozef Búran uzrel svetlo sveta v roku 1949. Následne sa vypracoval z učňa na tovariša a potom robotníka v niekdajšom veľkom podniku, ktorý podľahol, ako mnohé iné, jemu podobné, demokracii. Po štúdiách na na vysokej odbornej škole sa vrátil zo študentských lavíc na tú istú podnikovú školu, kde pôsobil už ako učiteľ, neskôr zástupca riaditeľa a napokon to dotiahol až na funkciu najvyššiu. Po roku 1992 sa angažoval politicky a stal sa členom rady na Úrade vlády Slovenskej republiky pre vzdelávanie. Popri tom, prakticky po celý život až doteraz je aktívnym folkloristom. Istý čas, viac ako 30 rokov sa venoval etnologickému výskumu v teréne a na základe výskumov v tejto oblasti vznikla publikácia zachytávajúca dedičstvo našich predkov v oblasti hudby, zvykov a obyčajov pod názvom „Šopornianske páračky“. Priebežne, ako človek inklinujúci k humoru, v regionálnej i celoštátnej tlači publikoval epigramy s podtitulom Odrobinky, v ktorých prezentuje radosti a starosti v rodine, dedine a krajine. Je tiež záhradníkom zvláštnych výpestkov z vlastnej záhrady ktoré predstavil na viacerých podujatiach, vrátane Agrokomplexu v Nitre, kde ich prezentoval ako výstavku s názvom: „Talent zo záhrady.“ Popri tom je v súčasnosti vedúcim štyroch folklórnych zoskupení v jeho milovanom bydlisku, v obci Šoporňa.

EPIGRAMY

Odrobinky

V tlačenici na hranici
Na hraniciach ťažko padla
zlá železná opona.
Obnoviť ju rýchlo zvládla
zlá opona Korona.

Na prechodoch opäť stoja
áut a ľudí kolóny,
Pretože sa ľudia boja
nebezpečnej Korony.

O nových vetroch
Podvodníci tíško kľajú
pravda je vraj taká,
že už najviac práce majú,
príslušníci NAKA.

O migrantoch
Buďme ľuďmi, jak sa sluší,
jak ja, aj vy hrešíte.
Majme k sebe úctu v duši,
v kostole či v mešite.

O hojnosti
Sliepkam, tým je všetko dané,
poďme ku nim na radu.
Nielen, že sú zazobané,
ešte si aj nahrabú.

O škole
Deti v školách sali vedu,
zreli plným dúškom.
Dneska tvrdý boj však vedú,
s nepriedušným rúškom.

O klame v reklame
Jedenáste prikázanie
malo by znieť: „Neklamať.“
Pretože nám lož a zdanie
núti drzá reklama.

O okupácii 68
Nezlomili národ náš
od východu tanky,
dúfajme, že nezložia nás
od západu banky.

O obezite
Tlstý si fest?
Chceš fajn sa mať?
Tak začni jesť
a prestaň žrať.

O zábudlivom
Keď plný má stôl,
pár poskokov kol,
tak zabudne vôl,
že teľaťom bol.

O aktualitách
Niekomu tu v správach vadí
rozpínavé Rusko,
iného zas zle naladí
skľučujúce rúško.

O utajenom sudcovi
O čo to tu vlastne ide,
aké máme práva tu?
Veď na obrazovke vidieť
len sudcovu kravatu.

O dôvere
Tak sa zdá, že odvčera,
padla v súdy dôvera.
Poznanie sa opiera
o rozsudok Kočnera.

O televíznom varení
Bez duše je dnešný človek
telo samé sadlo.
Poéziu z obrazoviek
vytlačilo žrádlo.

O očakávanej zmene
Nový vládca vstúpil do dejín
veľké zmeny robiť treba.
Zlodej kričí: „Chyťte zlodeja“
no nemyslí tým práve na seba.

O kalokagatii
Odlúčime cirkev svätú
národ stratí viac než získa.
Ukážme vzor celému svetu
odlúčme aj športoviská.

O rodine
Otázka ma často táto
v mojej mysli omína.
Jak môže viac rodinný tato
mať stranu Sme rodina.

O práve
Kam to speje, Pane Bože
s týmto našim národom.
Že vraj kradnúť sa tu môže
v súlade so zákonom.

O chobotnici v nemocnici
Zdravotnícka ríša
veľkých prachov skrýša.
Snáď ju ďalšia očista
nepochová dočista.

O nedostatku peňazí
Každú činnosť v prospech celku pokazí
správa mocných, koľko chýba peňazí.
Peňazí je dostatok v priemernom súčte
má ich skoro každý mocný na osobnom účte.

O zlom štáte
Priznáva si chybu štátnik
či je mysľou na dne?
Vraj najhorší vlasti vlastník
je štát, v ktorom vládne.

O podnikateľovi v raji
Rodný môj kraj
pokoj mi daj.
Lepší je vraj
daňový raj.

O televíznom varení

Bez duše je dnešný človek,
telo samé sádlo.
Poéziu z obrazoviek
vytlačilo žrádlo.

Jozef Búran
—————————————————–—-————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 21 000 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Ďakujeme!
————————————————————————————————————————

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

xxxxxx

O klame v reklame

Jedenáste prikázanie

malo by znieť: „Neklamať.“

Pretože nám lož a zdanie

núti drzá reklama.

O okupácii 68

Nezlomili národ náš

od východu tanky,

dúfajme, že nezložia nás

od západu banky.

O obezite

Tlstý si fest?

Chceš fajn sa mať?

Tak začni jesť

a prestaň žrať.

O zábudlivom

Keď plný má stôl,

pár poskokov kol,

tak zabudne vôl,

že teľaťom bol.

O aktualitách

Niekomu tu v správach vadí

rozpínavé Rusko,

iného zas zle naladí

skľučujúce rúško.

O utajenom sudcovi

O čo to tu vlastne ide,

aké máme práva tu?

Veď na obrazovke vidieť

len sudcovu kravatu.

O Dôvere

Tak sa zdá, že odvčera,

padla v súdy dôvera.

Poznanie sa opiera

o rozsudok Kočnera.

S úctou

Jozef Búran

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments