Dnes aktuálne slovenský humorista Milan Kupecký

Slováci, nedajme si vo voľbách ukradnúť Slovensko! 

Politikum

Začnem známou myšlienkou, ktorú nehodno obísť, platí v každom úsilí. Čo nemôžeš svojim zaradením v spoločnosti, napríklad kompetenciou, respektíve funkciou, atď…ovplyvniť, na to sa vykašli, netráp sa, škodíš tým iba sebe. Iba ak, možno vulgárne povedané, čo nevieš ovplyvniť, na to sa – s prepáčením – vyser! Viem sa vžiť do nášho úsilia a chcenia, viem v akej situácii sa nachádza napríklad slovenská kultúra…stále počuť najmä z mainstreamových médií z úst politikov o naštartovaní ekonomiky (bla, bla, bla…) lebo je prázdna, vykradnutá štátna pokladnica. Aj do EÚ viac prispievame, ako vieme rôznymi vopred zamietnutými projektami získať späť. Pritom peniaze vydávame na podporu zabíjania a nie skvalitnenia života ľudí. EÚ, AÚ a NATO to je zoskupenie jednajúce z pozície sily, majú „kúpené“ všetky vlády v okolitých chudobných štátoch, najmä slovanských, žiaľ. NA VEČNÉ ČASY A NIKDY INAK! Slovenským umelcom, konkrétne humoristom sa divím, že sa stále „vezú“ vo vlaku (myslím najmä na slovenský humor a satiru – Humorikon.) do ktorého ak raz nastúpite, nedá sa z neho vystúpiť, iba ak skokom harakiry. Podľa môjho subjektívneho názoru, podporiť, treba najmä legislatívne podnikanie a súčasne by sa mali znárodniť nakradnuté majetky a kompenzovať tak prehlbujúcu sa chudobu a nedôstojný život slušného a bezúhonného človeka. Za príklad nech nám poslúži život na Slovensku. Ja osobne, a nie som iste sám, nie som naklonený existencii byrokratického Bruselu a neverím tomuto projektu, ktorý ak sa nemýlim vznikol kvôli hospodárskemu rozvoju združených štátov a nie na vojenské aktivity (!) Nie náhodou vznikol Brexit. V tomto smere som za neutralitu, čo má vo svojom volebnom programe strana Republika. Kvôli prosperite a samostatnosti pri riadení nášho štátu a jeho suverenite, sa treba zbaviť cudzích obchodných reťazcov a bánk, prípadne vstúpiť do svetovej organizácie BRICS medzi demokratické bratské slovanské socialistické štáty a cez vlastné slovenské média vysvetliť ľudom, že demokracia v tejto súčasnej podobe je iba nálepka, ako bol komunizmus. Atď. Idú voľby, keď si teraz neubránime štátnosť, a na Slovensku, hoci je už de facto „rozobrané“, treba nahradiť výrobu hrdzavých blatníkov vyspelým tradičným poľnohospodárstvom, ktoré je pre nás charakteristické. Ostatné reči, pri obhajobe súčasných trendov, sú iba bludy a zavádzanie prostých ľudí. Ďalej treba, okrem zdravých športových aktivít podporiť kultúru, a zachovať naše slovenské tradície, ďalej vynaložiť známe, hoci komunistické heslo – dosiahnuť sebestačnosť v potravinách. Ďalej treba zabrániť klamlivému vraj prosperujúcemu zavádzaniu umelej inteligencie, ako aj dovozu nezdravých modifikovaných obilnín ako i zo zahraničia dovážaným základným potravinovým reťazcom. Treba nastoliť tvrdú ruku štátu. Mylné sú informácie, že štát je zlý hospodár, veď štát to sme mi, všetci. Čo budeme konzumovať, vulgárne povedané hrdzavé blatníky? A napokon s prázdnym žalúdkom sú niektoré súčasné technické vymoženosti zbytočné. Načo sú nám všakovaké telefóny a moderné počítače, keď sú nevyužité a neprinášajú nám pracovnú príležitosť, ani žiadny zisk. A príležitosť pre mladých? Je na našich poliach, kde vidieť zmysel i príležitosť. Je nelogické až smiešne, aby sme zo spoločnej kasy dotovali súkromnú a neraz zahraničnú podnikateľskú sféru len preto, že na pokyn zahraničného kapitálu a západnej konkurencie okľukou likvidujeme naše tradičné dominujúce poľnohospodárstvo a pritom to ospravedlňujeme nedostatkom pracovných príležitostí. Treba sa vymedziť voči nelegálnym cudzincom. Neobstojí argumentácia, že prichádzajú k nám ako lacná pracovná sila, ktorou sme už dávno my, Slováci. Ak dáme vo voľbách „zelenú“ takému Šimečkovi, Naďovi, Štefanovičovi, Hegerovi, Šeligovi, Zalovi, Demešovi a im podobným prisluhovačom, vrátane členov spolkov tzv. nadnárodných organizácií, tak už nám zostáva iba likvidácia medveďov, ktorí nám pomaly vyžerú aj bezdomovecké kŕmelce. Vieme odkiaľ vietor fúka, preto treba konečne „nastaviť vetrolamy“ a nedať sa zlákať úplatkami relatívne prosperujúcej cudzine, tak ako sa to podarilo na Ukrajine. Nedajme si ukradnúť Slovensko, hoci ešte stále sa núka uchmatnúť lukratívne lesy, vodu, prírodné bohatstvo. Svetielko na konci tunela sú blížiace sa voľby, hoci sila peňazí dokáže vraj dobyť aj tú najvyššiu horu a dosiahnuť aj tú najvyššiu métu. Neverím, že by nám nepomohli aspoň energiou bratia Slovania, ak by sme si vždy do vlády nezvolili takých bastardov, ako tomu bolo počas volebného vyše dvadsaťročného sľubovania svetlej budúcnosti, doteraz.

Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave

Z nechránenej aforistickej dielne – heslá pre politické strany, ako ponuka na predvolebné transparenty

Mnohí dôchodcovia prežívajú raz v mesiaci čas čakania. Na dôchodok.
Z rozhodnutia mnohých zmiešaných komisií mám zmiešané pocity.
Veru, nevidieť svetielko na konci vytunelovaného podniku.
Dnes sa zlá pamäť často pripomína videozáznamom. Najmä v politike.
Zdá sa, že nastal čas vyčistiť nielen odpadové, ale aj televízne kanály.
Nič nie je tak ľahké ako vymeniť vlastný názor.
Zaujímavý úkaz: Aj demokraciu možno nastoliť.
Žiadnej z doterajších vlád sa nepodarilo ozdraviť zdravotníctvo.
Predvolebná úvaha: Presvedčenie je to, čo nosí človek v srdci a nie na transparente.
S niektorými vecami to príde až tak ďaleko, že ich musíme vrátiť.
Na svoju krpatú postavu mám pádny argument. Dobrého veľa nenarastie.
Aj dnes sa odovzdávajú vedomosti. V podobe reciklácie periodík – do zberu.
Čoraz ťažšie je dnes vydobyť si spoločenské postavenie podliezaním.
Nemám obavy pred hryzením vlastného svedomia. Mám umelý chrup.
Je ťažké byť nejakého vierovyznania. Človek pomaly už neverí ani tomu, čo vidí.
Som slušne vychovaný človek. Snažím sa každému aj počas nadávok vykať.
Sú chvíle, keď sa mám smiať práve ako posledný, no je mi do plaču.
Možno by človek žil aj poctivo, keby nemal rodinu.
Mnohým sa vstup do Európy vyplatí. Dokonca aj v euromene.
Niektorí ľudia si volia strednú cestu iba v krajných prípadoch.
Hoci som pesimista, vždy vidím nejaké tie kroky dopredu. Najmä v spoločenskom tanci.
Ak sa na vás usmeje šťastie v podobe nejakej výhry, zrazu zbadáte koľko máte oddaných priateľov.
Neuveríte, ale z každého nezaplateného šeku mám šok!
Upozornenie: Pri skoku od radosti dávajte pozor, aby ste si nespôsobili úraz!
Bolo to veľké zviera. Ak bolo treba vedel rozprávať ako papagáj, alebo aj mlčať ako ryba.
Mnohí posudzujú a posudzujú, pretože im chýba zdravý úsudok.
Všetci sme dnes dlžníkmi. Aj peniazmi, aj svojej povesti.
Paradox: Mnohí sa ženia s vyvolenou, ktorú si musia zobrať.
Postreh: Mnohí zaspia na vavrínoch, hoci nedosiahli žiadny úspech.
V každom človeku je niečo dobré. Najmä po výdatnom obede.
Niektorým ženám stačí povedať „zlatko“ a už vás vedú do klenotníctva.
Spočítať vám to môžu práve preto, že ste v mínuse.
Mám zvláštne muchy. Nesadajú na lep.
Z výsledku vedecko-technického bádania: Skôr rozbiješ atóm, ako zbytočné úrady!
Sebakritika: Niekedy hasím aj to, čo ma nepáli…pri výčapnom pulte.
Rada: Skôr ako si začnete niekoho vážiť, najskôr si ho premerajte!
Život vás niekedy doslova prinúti šplhať, hoci ste boli v mladosti oslobodený od telocviku.
Vlastná skúsenosť: Ľahšie je po lopate hovoriť, ako s ňou robiť.
Vždy sa dá niečo robiť aj profesionálne. Napríklad – dojem.
Najľahšie je zdolávať prekážky, ktoré si sami staviame.
Po zavedení eura zarábame ťažké peniaze. Kovové.
Najčastejšie sa k skromnosti hlási človek, ktorý stratil už všetko ostatné.
Bol to citlivý človek, ktorý neublížil ani kuraťu. Ani grilovanému.
Každý deň dostávam košom. V supermarkete.
Niekedy ja ťažko zahryznúť sa do problému. Napríklad v prípade dva dni starého chleba.
Dať niekomu prednosť môže byť aj vypočítavosť. Najmä pri platení.
Neviem ako je to možné, kúpil som si nové rádio a príjem sa mi nezvýšil?!
Niekedy si toho človek vystojí. Napríklad pri čakaní na autobus.
Myslím si, že viacero osobných porážok môže človeka priviesť aj k infarktu.
Poznatok: Nesúďte druhých ľudí podľa seba, pretože stratíte v nich dôveru.
Súčasná doba nás učí hovoriť viacerými jazykmi, nielen tým, čo máme v ústach.
„Už aby som to mal z krku!“ – pošepol odsúdenec katovi.
Som romantik, ktorý sa rád pozerá na hviezdy. Koňaku.
Sú hudobníci, ktoré vedia hrať aj na nervy.
Súdiac podľa mojich detských nápadov, som stále mladý.
Takmer vyhrážka: Anjelským rečiam bude koniec, ak zdražia rožky.
Recidivistami sa stávajú spravidla tí, čo sa uzatvárajú pred spoločnosťou.
Mnoho ľudí mi vie čítať moje myšlienky. V novinách.
Mesiac je preto taký bledý, že sa túla po nociach.
Moje šťastné číslo je tri a nešťastné šesť. Pretože o šiestej musím byť v práci a o tretej idem z práce domov.
Nerentabilná investícia je – pozvať sestru do kina..
Najväčšiu výhodu v manželstve a v krádeži má stonožka. Môže rýchlo ujsť.
Zdá sa, že ani jeden človek, ktorý počúva na slovo sa nevyučil za čašníka.
Anjel je človek, ktorý chcel prejsť cez cestu a nestihol.
Pokrok vidieť všade. Už ani vrabce nesedávajú na elektrických drôtoch, ale na televíznych satelitoch a wifi anténach a vežiach.
Najťažšie sa reštituuje pôda pod nohami.
Žiaľ, dnešné zábavné televízne relácie sú na zaplakanie.
Kto hľadá, nájde! Najmä ak hľadá v kontajneri.
Kto seje vietor, určite nemá dobrý vzťah k poľnohospodárstvu.
Kto sa smeje naposledy, je buď nechápavý, alebo je poslancom.
Zdá sa, že sme prešli na čínsky model hospodárenia. Ryžovanie.
Rekvalifikačný, alebo kariérny postup? Z holičského kresla na poslanecké!
S poctivosťou najďalej zájdeš! No rátaj s tým, že sa veľa nachodíš.
Najspoľahlivejšie zo všetkých služieb funguje u nás tá medvedia.
V dnešnom komerčnom prostredí vám už nik nič nedaruje. Ani len úsmev.
Odkedy píšem do počítača, prestal som písať ako kedysi „ostrým perom“.
Postrehol som, že v kolektíve priateľov som najviac obľúbený. Možno preto, že mám spomedzi nich najnižší dôchodok.
Niektoré prázdne hlavy myslia iba na plné vrecká.
Veľa prízemných ľudí by sa rado vznášalo.
Paradox: Všetci diabli túžia po raji.
Daňový raj poznať podľa nahých daňových poplatníkov.
Rada rodičom: Nezahrávajte sa s deťmi.
Veľká ryba sa často chytí na malú návnadu.
Dajte úplatok dnes, zajtra by to už mohlo byť málo.
Mladosť je choroba, z ktorej nás vyliečia pribúdajúce roky.
Chybný krok sa robí hlavou.
Rozumného človeka sprevádza životom myslenie, politika reči.
Bol hlúpy. Dokonca natoľko, že si to priznal.
Múdrejší ustúpi! A háda sa z väčšej vzdialenosti.
Ten, kto chce urobiť dieru do sveta, nesmie ju mať v hlave.
Tí, čo nedokážu chytiť rozum do hrsti, mali by sa chytiť aspoň za hlavu.
Chytrý dopláca obyčajne na svoju chytrosť, hlupák na chytráčenie.
Hlupákovi veľmi nepomôže zub múdrosti.
Múdry nik z neba nespadol, pretože zhora sa obyčajne padá na hlavu.
Transplantácia mozgu je možná, na rozdiel od transplantácie rozumu.
Hlupák sa môže utešovať tým, že je zábavný.
Nič nie je tak ľahko nahraditeľné ako vlastný názor.
Najväčší boj proti korupcii sa vedie v médiách.
Žiaľ, niektorí ľudia si mýlia svoju neschopnosť s osudom.
Kedysi kosák a kladivo, dnes klobúk a žobrácka palica.
Ako homo sapiens sme najdokonalejším tvorom na Zemi. Dokážeme zo seba urobiť opicu, somára, dokonca aj vola.
Morálny víťaz nikdy nevystúpi na pódium.
Človek, ktorý pracuje s lopatou, sa má vždy o čo oprieť.
Sú ľudia, ktorí urobia čokoľvek, aby nemuseli pracovať.
Niektorí ľudia aj bez horolezeckého kurzu dokáže liezť na nervy.
Heslo ponovembrových privatizérov: Nič komunistické nám nie je cudzie!
Chybný krok sa robí hlavou.
Rozumného človeka sprevádza životom myslenie, politika reči.
Bol hlúpy. Dokonca natoľko, že si to priznal.
Múdrejší ustúpi! A háda sa z väčšej vzdialenosti.
Ten, kto chce urobiť dieru do sveta, nesmie ju mať v hlave.
Tí, čo nedokážu chytiť rozum do hrsti, mali by sa chytiť aspoň za hlavu.
Chytrý dopláca obyčajne na svoju chytrosť, hlupák na chytráčenie.
Hlupákovi veľmi nepomôže zub múdrosti.
Múdry nik z neba nespadol, pretože zhora sa obyčajne padá na hlavu.
Transplantácia mozgu je možná, na rozdiel od transplantácie rozumu.
Hlupák sa môže utešovať tým, že je zábavný.
Nič nie je tak ľahko nahraditeľné ako vlastný názor.
Najväčší boj proti korupcii sa vedie v médiách.
Žiaľ, niektorí ľudia si mýlia svoju neschopnosť s osudom.
Kedysi kosák a kladivo, dnes klobúk a žobrácka palica.
Morálny víťaz nikdy nevystúpi na pódium.
Človek, ktorý pracuje s lopatou, sa má vždy o čo oprieť.
Sú ľudia, ktorí urobia čokoľvek, aby nemuseli pracovať.
Niektorí ľudia aj bez horolezeckého kurzu dokáže liezť na nervy.
Heslo ponovembrových privatizérov: Nič komunistické nám nie je cudzie!
Ku krádeži, hlúposti a chudobe sa málokto priznáva.
Režimy sa menia, politickí paraziti zostávajú.
Hlúposť je exhibicionistka, hoci nemá žiadne klady ani vnady.
Pravda vraj zvíťazí. Zdá sa, že sa jej nedarí ani remizovať.
Naša politická scéna je vyvážená. Časť politikov je na smiech, časť na zaplakanie.
Milionár je vlastne chudák trpiaci nadbytkom.
Milionári majú tú nevýhodu, že nemôžu očakávať lepší zajtrajšok.
Pätolizači riskujú, že sa o nich zakopne.
Mnohí sa snažia dostať na výslnie, hoci majú veľa tienistých stránok.
Pozor, aj na horúcich dialógoch sa možno popáliť.
Sýty hladnému neverí, tak ako volič poslancovi.
V boji za mier sa robí čoraz viac vojenských zásahov.
Čas je najlepší lekár a pritom neberie ani úplatky.
Už nie sme mlčiaca, ale žobrácka väčšina.
Najväčšie špinavosti sa roba pri čistkách.
Milan Kupecký

 Slovenskí humoristi, tvorcovia Humorikonu, prosia o podporu…Inzerujte v Humorikone, alebo akoukoľvek finančnou čiastkou pomôžte zachrániť a skvalitniť slovenský humor a satiru ako i podporiť tvorbu píšucich a kresliacich autorov! Číslo účtu nášho OZ: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Prof. Jaroslav Husár
Prof. Jaroslav Husár
7 months ago

Pán Milan,
výborné,
jhusár

Jozef Nedarský
Jozef Nedarský
7 months ago

 

 
 
Prečítal som si Nuž čo, trochu humoru knihu Ako sme „válčili“ za socializmu… Presvedčil som sa už neraz, že existujú majstrovské diela, ktoré nás skutočne dokážu dojať. napr. Mozartovo Rekviem. Mňa fascinujú aj diela velikánov ekonómov. Ale musím sa Vám priznať, že odvtedy, čo som objavil p. Kupeckého na mojom internete, často si s úľavou vydýchnem, že je tu človek s iným hlbokým pohľadom do nášho života, pohľadom, ktorý sa opiera o iné vyjadrovacie prostriedky, ako my obyčajní ľudia, či ľudia, ktorých koníčkom je veda. Ale tiež som zistil aj to, že aby sme si mohli vychutnávať krásu, ktorú ponúkate v humornom slove, je nutné aby sme sa pustili tiež naprv cestou učenia sa, musíme obsiahnuť poznatky, ktoré sú potrebné. Ale odmenou nám je číra krása humorného slova, jeho bohatosť farieb a odtieňov slova. Ba Vám to musím povedať aj tak, že mne sa pred očami otvoril nový pohľad na svet, ktorý som vnímal iba cez môj jednosmerný ekonomický kanál. Či aj inak, poodhalili ste mi úžasné, akési utajené pravdy života. Zažil som teda akési vzrušenie, keď som svet začal aj inak chápať, životadarnejšie. Ba som tie úvahy, či aforizmy slovenského humoristu Milana Kupeckého posielal aj mojim priateľom. Potešilo ich to. A to je, pán Kupecký, peniaz, ktorý Vám nemôže dať redakcia, či nejaká inštitúcia, ba ho ani na ulici nenájdete. Váš stánok humoru nie je na trhovisku na Miletičovej v Bratislave, je vo Vašej hlave, vo Vašej bystrosti poňať svet inak a tak ako ste ho opísať, v plnej jeho humoristickej kráse. A presne o tom ste sa rozhovorili, či vlastne rozpísali v príspevku. Nuž čo, trocha humoru nezaškodí, blíži sa Silvester a texty z pripravovanej knihy Ako sme „válčili“ za socializmu treba umiestniť v Humorikone Už viem nielen to, že Zem je guľatá a točí sa dokola ako známy bláznivý vĺčik. Z reality sveta mi teda spadol do poznania ďalší závoj. Bravo!