Dnes aktuálne slovenský humorista zo Žiliny Ján Heinrich

Ján Heinrich zo Žiliny patrí medzi známych popredných slovenských humoristov. Dlhé roky pracoval v oblasti lesníctva a preto napísal aj nekoľko kníh s názvom Lesoviny, ktoré obsahujú satirické myšlienky – aforizmy z tohto prostredia. Okrem toho je autorom mnohých poviedok, humoresiek, epigramov, ktoré postupne zaradíme na stránkach Humorikonu. Dnes prinášame príspevky z jeho bohatej tvorby.

Ján Heinrich

POSOLSTVO

Neviem, ale niečo ma onoho rána na kopec za mestom ťahalo. Poslúchol som volanie a horko – ťažko som sa ta hore vyterigal. Povoľkať v trávičke sa mi zažiadalo, vydýchať sa. Ale kdeže…
Ešte som po dychu lapal, keď sa nado mnou otvorila obloha. Zjavil sa Pán a začal do mňa hustiť. Vraj, doba je taká, treba sa rozhodnúť. A bez veľkých cavikov aj vyklopil ako a pre koho. Dosť ma tie jeho reči prekvapovali, ale Pán je Pán, pomyslel som si v duchu.
Už – už som zbieral odvahu, že mu ako budem oponovať, ale jasné, že mi čítal myšlienky. Ty si zapochyboval, riekol, ale ja ti odpúšťam. A pokračoval v chválospevoch. Vôbec sa mi to nepozdávalo, najmä keď sa On začal potmehúdsky usmievať. Tušil som habaďúru, ale čo už zmôže človek smrteľný.
Toto zvestuj ostatným ! Nech všetci činia podľa slova môjho !
Veľa nechýbalo a bol by sa mi stratil. Zadrž, Pane, stihol som zavolať. Neochotne sa otočil.
Pane, veď sa len pozri na mňa ! Krásou, ani múdrosťou si ma obdariť neráčil. Ani rečník nie som. Koktám, šušlem a slintám. Krpáň som ja ohyzdný. Ksicht mám ako otcovrah. Ktože už takému uverí …
Veď práve preto som si teba vyvolil, riekol Pán a nebesia sa za ním zatvorili.

BÁJKA O VRANÁCH

V politike všetko staré
chcelo by to nové tváre.
Ako na vec, múdrosť tají
v Ezopovej jednej báji.
Na košatom figovníku
vrany sedia pekne v šíku
jedna zlodej, ďalšia pľuha
na rováši každá druhá.
V Ezopovom podaní
tlesknúť treba do dlaní
rozletia sa vrany
hneď na všetky strany.
O pár chvíľ po pohrome
sedia opäť na strome.
A nakoniec poučenie vari:
Každá sedí na inom konári!

Aforezy

Odjakživa patríme medzi národy, ktoré sa hrdia svojou budúcnosťou.
Neporiadok je zadarmo, na bordel treba prachy!
Dávaj pozor krava, aby si šancu neprepásla!
Neopierajte sa o argumenty! Sú čerstvo prefarbené.
Štatistika je dievka predajná.

ZAKLÍNADLO

Túlam sa svetom a nič ma tak ľahko neprekvapí. Ani tá zakliata krajina, čo sa mi do cesty onehdy priplietla. Nuž zvláštna bola, to treba priznať. Všetko živé, ľudia, vtáci, zvieratá, tam spalo. Spalo, ako čarovným prútikom šibnuté. Tak, ako ho kliatba zastihla. Jednych to pri oddychu, iných pri práci zastihlo. Tých druhých by však človek na prstoch spočítal. Boli takí čo ich to pri takej, či onakej intímnej činnosti chytilo. No, hotové panoptikum.
Šípková Ruženka a zlá čarodejnica, prebehlo mi ihneď rozumom. To poznám. Tu pomôže len čarovné zaklínadlo. Zalovil som v pamäti, lebo zaklínadiel ovládam na každú príležitosť hneď niekoľko.
Zamrlal som čarovnú formulku. Pre istotu a podľa foršriftu hneď tri razy. A začali sa diať veci prapodivné. Čo spalo, prebúdzať sa začínalo. Ale!
Nič nebolo ako predtým. Tí, ktorí pracovali, začali leňošiť. Ponižovaní zodvihli hlavy a poďho tamtých hore dirigovať. Rekreanti sa tvárili, že pracujú, ale osohu z nich bolo pramálo. Vtáci pešo chodili, zvieratá poletovali, voda sa sypala, piesok sa lial.
Uťal som sa, zlé zaklínadlo som použil. Čo sa stalo, už sa neodstane.
O štyri roky sa sem vrátim. A všetko bude ako predtým.

TÁ  NAŠA
Spravodlivosť odjakživa
chúlostivá, vratká
jednou rukou tvrdo trestá
druhou rukou hladká.
Oči tuho zaviazané
že nepozná brata
na miske váh pre a proti
spravodlivo zráta.
To Justícia – bohyňa
antického Grécka.
A tej našej Justíne
– zašiť treba vrecká!

Odrobinky

Demokracia je víťazstvo práva nad povinnosťou.
Dejiny sú samá križovatka bez prednosti v jazde.
Bosému do topánok nenatečie.
Korupcii močiarnej sa najlepšie v morálnom bahne darí.
Šľahačka je smotánka po výprasku.

C E O

Predvolali ma na Úrad. V nesmierne vážnej záležitosti. Vraj, vypadol som z centrálnej evidencie obyvateľstva ( CEO ). Taký plešatec neduživý mi to oznámil, čo za šrajbtyšom sedel. Poriadne to so mnou zamávalo. Veď ja De jure neexistujem ! Ale, ako to, že ma našli? Odkiaľ poznajú moju adresu?
To má na starosti úplne iný referát, vyviedol ma z omylu plešatec. To sem nepleťte! Evidencia je jedno, adresy sú druhé. Tu všetko funguje, vážený pane. Horšie to vraj bude so mnou. Čo z adresy bez adresáta.
Nuž čo s vami, človeče boží. Treba vám od piky začať. Do rodnej viesky načim zájsť, v matrike sa povŕtať.
Vytasil som občianku na toho byrokrata.
Vidíte, práve v tom je celý problém. Nesedí kód!
Zrušili sme staré, zaprášené archívy, vysvetlil mi s neskrývanou hrdosťou. Všetko je na diskoch uložené. Digitálne. A váš kód sa nezhoduje s tým, čo vám pridelil počítač. Takže, ako hovorím, pekne od piky. Inak…A podal mi hromadu lajstier, čo ich musím povyplňovať, opečiatkovať, popotvrdzovať, okolkovať.
Pojala ma zlá predtucha. Asi to do volieb nestihnem.
Takže, ak to bude nerozhodne, tak viete prečo…

Tri na aktuálnu tému plagiát od Ľubomíra Kotrhu

DOKOLA

Kde – kto o Slovákoch tvrdí
vlastenci vraj sme a hrdí.
Mne skazí ale náladu
vôkol či zriem, bo dozadu,
hľadáme ( viem prečo asi )
spojencov na večné časy.
Už zvrtlo sa to mnoho krát
na východ a zas na západ
bez hanby a tiež bez taktu
vláčime chomút z paktu do paktu.
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú…
Na starý nápev novú melódiu
častušky keď vyšli z módy
spievať chceme na pochody
džez aj bigbít, všetko málo.
Hej, Slovensko naše, veď si dlho spalo!

NÁVŠTEVA

Toť onehdy ma služobná povinnosť na Ministerstvo zaviala. Navštívim spolužiaka, povedal som si, keď som už raz tu. Reku, dlho sme sa nevideli, snáď sa mojej návšteve poteší.
Ste ohlásený, pýta sa tajomník. Nie som, odpovedám popravde. Ale povedzte moje meno, iste ma prijme. Od detstva sa poznáme, školské lavice sme spolu leštili.
Neochotne vkĺzol do pracovne. V akej veci ho chcete navštíviť, vysypal na mňa otázku, keď po malej chvíli vyšiel.
Nič, len tak, po kamarátsky. Na zdravie sa opýtať. Ak bude čas, na mladé časy zaspomínať.
Opäť vkĺzol dnu. Teraz to trvalo len pár sekúnd. Ani dvere na pracovni nezatvoril. Poďte, ale naozaj len tak narýchlo. O chvíľu totiž začína porada.
Vošiel som. Privítal ma širokým, natrénovaným úsmevom. Náruč roztiahol, objal ma, vo tri vrhy poceloval.
Tak vysyp, čo máš na srdci, vyhŕklo z neho.
Ale ja naozaj nič od teba nechcem. Len ťa vidieť, opýtať sa, čo máš nové…
Viditeľne znervóznel. Ak na mňa niečo máš, povedz mi to radšej hneď. Netreba veci rozmazávať, najmä teraz nie.
A čo doma, skúšal som z iného konca. Manželka, decká…
To sem nepleť!…Ruky sa mu triasli, keď si pripaľoval. Novinári všetko zveličia. Bol bledý, po tvári mu stekali cícerky potu.
Zle je, hovorím si, musím ja na vec ináč. Nasadil som skormútený ksicht.
Potrebujem helfnúť, mám problémy so synom, strelil som do luftu…V tom momente sa upokojil.

Do prievanu

Väčšina súkromných názorov pochádza z privatizácie.
Zodpovednosť nohy zväzuje, nezodpovednosť rozťahuje.
Hlúposť a smradľavé nohy naveky neutajíš!
Čo majú spoločné kominár a pasák? Živia ich štetky!
Dôvody k optimizmu sa udávajú v promile.

Piliny

Škola života žiadne dotácie nepotrebuje.
Aj žobrácka palica má dva konce.
Mladým patrí budúcnosť. Tak im treba, zasranom nevďačným!
Pedant sa vyzuje, kým do seba vstúpi.
Voľby sú opona na politickej scéne.
Hypochonder je simulant z povolania.

ATRAKCIA

Amík, keď chce zažiť srandu
zavíta do Disneylandu
v Rakúsku sa patrí roztočiť to v Prátri
v Moskve dobrým zvykom bolo
Lužniky a ruské kolo
na Slovensku iba
atrakcia nám chýba…
Ešteže náš občan prvý
zmysel pre šou má už v krvi
servíruje na tácke
s pompou hámre mantácke
spríjemní pobytu chvíle
hlavy štátov kujú rýle
potom, len tak, mimo plánu
múzeum rodinného klanu.
Zahraničná návšteva
ta sa, hor´ do Medzeva
hrdo sa Slovači dýcha
Rudiland je naša pýcha!

POUČENIE

Keď vlajka stúpa vozvysok
jedno, kto priateľ a kto sok
nálada prajná a úprimná
keď ako chorál slovenská
znie hymna…
Slováci, bratia, jedna mať?
Kdes´chyba, skúste porovnať!
Profesná drina, tamtí na ľade
ostatní s pálenôčkou v „nálade“
modriny, rany, prepotené dresy
zápecník doma, v perinách sa miesi
bojujú, hoc´ ich zmáha únava
našinec na pomery iba nadáva
neváha, dušu dá, v tom boji divokom
človiečik, ten radšej, volí – byť otrokom.
Jeden cez druhého múdre reči splieta
zrazu sme už všetci azda majstri sveta.
Recept, nech sa lepšie darí?
Ajhľa, pritom žiadne čary:
Buďme ako oni, naši šampióni!
Ako táto vláda pohnojí, tak bude nasledujúca žatva.
Hráči…Minúta ticha za mŕtvy ofsajd!

ODMENA

Dobrodinci, sponzori
skrátka všetci, tí ktorí
financujú strany, hnutia
kalkulujú, vodu mútia…
Prečo? Oni veď práve
maslo majú na hlave
za nechtami špinu
ba aj vinu inú.
O krátky čas voľby budú
vtáčkovia sa vyhnú súdu
pomoc bude ocenená
dočkajú sa svojho léna
paragrafy na nich krátke
šup – a sú na kandidátke
že volili správnu cestu
imunitou proti trestu (smrti).

Ívery

Mamonárov by mali hospitalizovať v peňažných ústavoch.
Smoliarovi padne kameň zo srdca rovno na otlaky.
Ak neviete kam z konopí, pomôže vám díler.

Lazaret

Divná, doba, divné fúzie
prichádza svet o ilúzie.
Aby bolo jasné, o takých je reč
Damoklov čo visí, nad hlavou im meč.
Bratajú sa dvaja
bieda ich len spája:
Hluchý lepí strany črepy
pomáha mu pritom slepý
chromý mení kabáty
manekín je hrbatý
nemý reč si pripraví
prednesie ju koktavý.
Takí keď vám moji milí
zúbožené spoja sily
väčšej sily veru niet:
Predvolebný lazaret!

Do prievanu

Na bezočivosť všetky dioptrie krátke.
Ach tá pamäť, vzdychol si počítač.
Kar je posledná príležitosť podeliť sa o dedičstvo bez fiškálov.
Nevera je prísť si s cudzou na svoje.
Za každým dobrým skutkom hľadaj hriešnu myšlienku.
Berte život s humorom! Je grátis!
Štáty sa delia na suverénne a suterénne.
Úzka špecializácia – široká klientela.
Z budúcej životnej úrovne sa nebude dať vypočítať životné minimum.
V mladosti zbieral u žien body za športový výkon, na staré kolená za umelecký dojem.

HORLIVCI

Taký sme my národ asi
vždy s niekym na večné časy!
Trinásť rokov…Málo? Veľa?
Pauza, tá nám neprospela.
Sotva nás pozvali
už sú z nás vazali
horlivým to nestačí
sú z nich pätolízači
ktorí, hanba hovoriť
novým pánom lížu riť.
Nebyť takých, strýčko Sam
v Európe by zostal sám…
Preťažko skúšaný
národ sme my malý.
Páni, skiaď to právo,
či sme vám ho dali?!

ČREPINY

Daňový raj poznáte podľa nahých poplatníkov.
Ministrovi zdravotníctva treba postaviť pamätník zo zubného kameňa.
Ideálna žena má IQ 90 – 60 – 90.
Životná úroveň nám prerástla cez hlavu.
Psychiater je človek, ktorý dokáže pomenovať vaše vlastné problémy cudzími slovami.
Dôležitý oznam: Separujte komunálny odpad, uľahčíte nám prácu! S vďakou vaši bezdomovci…

R O Z L Ú Č K A

Na námestie, ako je u nás tradíciou, prišiel sa s nami rozlúčiť Starý rok. Aj ja som ta zašiel, veď, nakoniec, nebol až taký najhorší. Vydržať sa to s ním dalo. Nie, že by bol bohvieako štedrý, ale škrob, to tiež nie.
Muzika vyhrávala, petardy búchali, ohňostroj osvetľoval mesto. Za zvuku fanfár vystúpil Starý rok na pódium. Ďakoval, vinšoval, balíčky s darčekmi rozdával. O láske a vzájomnom porozumení hovoril.
Potom prešiel do karhavého tónu. Vraj sme si taký dobrý rok ani nazaslúžili, lebo sme banda skorumpovaných klientelistov. Ale on robil čo mohol, nad hladinou nás držal. Nebyť neho, dávno by sme trávu hrýzli, prázdne laby si lízali. Nakoniec sa rozplakal. Nevedno, či nad nami, či preto, že mal odísť. Smoklil ako malé decko, slzy so sopľami si opakom ruky po ksichte rozotieral.
Neviem, neviem, ale ten Nový vám to, čo ja, trpieť nebude, – vydralo sa mu z hrdla, keď na chvíľu premohol plač – a ani by som sa mu nečudoval .
Zamával nám na pozdrav. Čakali sme, že k tomu aj zanôti tú obligátnu…ale nie.
Zostaň, zostaň ! – skandoval dav. On sa však pomaly, dôstojne, strácal v zákulisí.
Nastalo čakanie, ktoré, akoby nemalo konca. Ten Nový nie a nie prísť.
Po chvíli, ktorá sa večnosťou zdala, sa objavil na pódiu. Opäť on, Starý rok. Tvár mal vážnu, zachmúrenú.
Mladý sa vydesil, – prihovoril sa hlasom veštca – nuž plním vôľu ľudu. Teraz máte po chlebe!
Neviem, niečo mi to veľmi pripomínalo…

Z voleja

Svedomie ktoré šteká, nehryzie!
Prestup. Z tieňa podozrenia do chládku obvinenia.
Ortodoxní ľavičiari vraj neuznávajú ani pravý uhol.
Kanibali zbožňujú politikov, lebo nemajú chrbtovú kosť.
Drzosť je, keď si z vás vystrelia a ešte vás chcú aj nabiť.
Rozkoš je ako strom – vrchol je stále vyššie.
Túžite po diskrétnom prostredí? Milujte sa v slepej uličke.

Ján Heinrich

————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Mimochodom, dnešným dňom sme zaznamenali rekordných  20 000 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
—————————————————–—-

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.