Dnes opäť prinášame zopár myšlienok a humoresiek z tvorby nášho všetkým dobre známeho slovenského humoristu zo Žiliny, Jána Heinricha:
AFORIZMY
Najviac za nás kričia hluché miesta.
Škoda hriechov, ktoré sme nestihli vykonať.
Dnes už nie je vo svojej koži ani hodnotná kniha.
Keď parlament rozpustiť, tak v kyseline sírovej.
Veľakrát je istejšie dívať sa pod nohy, ako dopredu.
Ako Pán človeka svedomím obdaril
Bolo skoré ráno, siedmy deň Stvorenia. Pán sa porozhliadol okolo seba, keď už takmer všetko na tomto svete bolo ako plánoval, len koruna tvorstva chýbala.
– Nuž do toho! – riekol si Stvoriteľ a dal sa do práce. A keďže dielo mu išlo od ruky, onedlho sa objavil človek, ktorého na svoj obraz z hliny vymodeloval.
Zostávalo už iba obdarovať ho vlastnosťami, líšiacimi sa od zvierat…
Najskôr mu dal rozum, ale aj hlúposť, nielen kvôli rovnováhe, ale aj preto, aby to veľmi nezneužíval.
Potom lásku a k tomu nenávisť, pýchu a skromnosť, vernosť a neveru, poctivosť a lajdáctvo…
– To by bolo hádam všetko, – povedal si Pán tak trocha pre seba, keď už človeka týmito vlastnosťami obdaril.
A…po chvíli zamyslenia povedal: -Ešte chýba svedomie, a obdaril ním človeka. Doteraz nevedno prečo, ale žiaľ bez akejkoľvek protiváhy. A vzápätí mu vdýchol dušu.
Do prievanu
Korupcia je handra, ktorou má spravodlivosť zaviazané oči.
Ministrovi zdravotníctva treba postaviť pamätník zo zubného kameňa.
Bol to naslovovzatý odborník. Aj basu dokázal otvoriť husľovým kľúčom.
Daňový raj poznáte podľa nahých poplatníkov.
Drzosť je, keď si z vás vystrelia a ešte vás chcú aj nabiť.
Túžite po diskrétnom prostredí? Milujte sa v slepej uličke!
Zábavná pyrotechnika? Na nej možno aj oči nechať!
Enyky, benyky
Enyky – benyky kliki bé
prehral si, máš po chlebe
ťahali sme chvíľu spolu
víťazi sme, ty máš smolu
Keby išlo do tuhého
vieme jeden na druhého
netreba hneď na hubu
postačí len – bu – bu – bu!
Jeden, dva, tri
kto k nám patrí
ten nepozná kompromisy
žerie s nami z jednej misy
podľa nášho gusta
otvára si ústa.
MIERA ÚROKOVÁ
Ceny, platy, dane
tie nám nervy žerú
že stíhať nestačia
úrokovú mieru.
Na päty nám šliape
na zátylie dýcha
úroková miera
finančníctva pýcha.
Ten ktorý ju meral
od buka, do buka
jemný štof cólštokom
dukáty z klobúka
blahobyt sľuboval
ihneď modré z neba
žije si ako gróf
nám však platiť treba.
Staronoví páni
daní sa vám máli?
Na nás by orali
snáď aj kožu drali…
Ber pane, tie dane
však príde rátanie
v ten Boží deň súdu
nastane odplata
národ vám to páni
aj s úrokmi zráta!
„Vykované“ v autorovej dielni
Diplomatka je aktovka, ktorá vstúpila do diplomatických služieb.
Tí, ktorí na pohrebe najviac plačú, sú obyčajne nebožtíkovi veritelia.
Nepodarený vlastenec je gól do vlastnej siete.
Spravodlivosť je vraj preto slepá, lebo jej pravda oči vyklala.
Paradox: ak čaká neboštík na spálenie.
Inzerát:Dve dievčatá hľadajú mužov činu na spoločnú prasačinu.
Svorka potrebuje vodcu, stádo honelníka.
Tých, ktorí sú verní zásadám, spravidla spoznáte podľa kyslých ksichtov.
Nákupnú horúčku cez letné mesiace vystriedala zimnica.
Životná úroveň : Ach bože, ako hlboko som klesla!
Štátni úradníci by nemali prisahať na ústavu, ale na trestný zákonník.
Väčšina žien uprednostňuje rozprávkové bohatstvo pred dobrou povesťou.
Zober rozum do hrsti a zahrkaj!
Kat pomocníkovi: Tak a teraz dajme hlavy dohromady!
Zbytočná otázka, keď sa zima opýta tehotnej, čo robila v lete.
Svedomie, ktoré šteká, nehryzie.
Remeslo má zlaté dno. Iba politika je remeslom bez dna.
Najlepšia medecína na staré kolená sú vraj mladé kolienka.
V najstaršom remesle sa používa aj dnes pôvodné náradie.
Rada: Nedopustíme, aby nám životná úroveň prerástla cez hlavu!
Vkladná knižka – najlepší priateľ človeka.
Hovorí sa: O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie prsty.
Zaujímavé, šľak nás triafa aj bez zamierenia.
Nevešajte hlavu! Obeste sa kompletne…
Rada: Neponáhľajte sa s platením…veď čas sú peniaze!
Spoločnosť vraj upadla do právneho bezvedomia.
Skôr ako sa dnes dostanete k práci, prídete skôr k chorobe z povolania.
Niektorí zdravotníci vraj majú zajačie úmysly.
Ten, kto vie plávať v dlhoch, nemusí mať obavy, že sa utopí v bohatstve.
Tiež diagnóza: Strhané mozgové závity!
Najväčší paradox je, keď slepí hrajú oko.
Inovovaný slogan:Za hlasom srdca na koronárku!
Slovenská vláda vraj vedie s občanmi neustály sociálny monológ.
Smoliar je človek, ktorému kameň zo srdca padne rovno na otlak.
V tieňových funkciách sú spravidla tí, čo sa už v politike popálili.
Dnešné dvojíčky: Jedno tetované , druhé sfetované.
Ak sa otvorí koaličná zmluva, vo vláde sa očakáva prievan.
Väznice sú kľúčovými miestami spravodlivosti
Hlúposť dnes vraj možno kúpiť aj za výhodné splátky.
Niektorí zbabelci zbierajú aj odvahu pri kontajneroch.
Aj to sa stáva: Čím vyšší súd, tým nižší trest.
Chrapúňovi morálna facka neublíži.
Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. To len Slovákov Pán boh skúša.
Našich ministrov spoznáte podľa toho, že majú diplomatické kruhy pod očami.
Zdá sa, že dejinami hýbu trpaslíci trpiaci megalomániou a obri s komplexom menejcennosti.
Viem o spermobanke s najvýhodnejšími úrokmi z termínovaného vkladu.
HOMO POLITIKUS
V politike, v kšefte vari
takému sa iba darí
čo sa mení, obráti…
Mutanti, degeneráti.
Červená, či hnedá
pomýliť sa nedá
pri výbere trikolór
chemeleón – jeho vzor
má aj niečo z vtáka:
kradne ako straka
ako doma v blate, špine
prasačie to gény svine
mutácie tiež za to môžu
na sebe má hrošiu kožu
prachy hrabe, budí hnus:
Homo politikus!
Životná skúsenosť
My, geniálni ľudia to máme ťažké. Len málokedy nám doba praje. Prečo? Lebo kráčame pred ňou. Ľudia, tí obyčajní, nás nechápu. Keby len to. Posmievajú sa nám, pohŕdajú nami. Čo nám teda zostáva? Len sa maskovať, hrať sa na bláznov, šašov a klaunov. Vekmi osvedčené mimikri.
Nuž a to je aj môj prípad. Som klaun, živím sa tým, klaunstvo (ale i klamstvo) je moje povolanie, maska i ochrana pred pohŕdaním. Zabávam dospelé i detské publikum. Prihlúply ksicht namaľovaný šminkami, kostým, vyšmajdané topánky, na hlave tralaláčik, to je moja vizáž. Táram taľafatky, žiadne inotaje. Duchaplnosti ľudia nežiadajú. To by museli pohnúť rozumom. Preto robím zo seba hlupáka, nešiku a neokrôchanca. Národ sa rehúňa, až sa za bruchá chytá…
To ale génia, ako som ja, nemôže uspokojiť. Viem, že mám na viac. Čakám na svoju príležitosť, na priaznivú konšteláciu planét. Striehnem, vetrím, pozorne sa obzerám vôkol. Konečne! Sedím, predo mnou komisia. Hravo odpovedám aj na tie najzložitejšie a najrafinovanejšie otázky. Testy robím za maximum bodov. Komisia je nadšená. Vraj, práve takého, ako som ja, potrebujú. Nasledujú gratulácie, potľapkávanie po ramenách…
Hneď na druhý deň ma menovali do funkcie. Priestranná kancelária, sexi sekretárka, limuzína so šoférom, plat ako z rozprávky. K tomu oblek podľa najnovšej módy, topánky šité na mieru. Tváril som sa, samozrejme, primerane svojmu postaveniu.
Niečo mi však od začiatku nehralo. Tí všetci okolo mňa sa akosi pochechtávali. Najskôr len tak, poza chrbát, neskoršie už aj otvorene.
Pochopil som. Keď raz človek pričuchne k fachu…Lenže, nechápem, že tým hore to vôbec nevadí…
Afofóry
Pre tých, čo lezú do zadku je pätolízačstvo doplnkovým športom.
Náš štátny rozpočet sa nedá prekročiť. Jedine podliezť.
Demokracia zvíťazí, aj keby nemal kameň na kameni zostať!
Inteligentná sexbomba má namontovaný samonavádzací systém.
Doba nás spravidla predbieha vždy o tie konské hlavy, čo sme si ich do čela zvolili.
Niektorí si môžu dovoliť vstupovať do svedomia aj v zablatených topánkach.
Skúsenosť:Keď v herni pustíte perie, naskočí vám husia koža.
V tieni
Grázel zlodejovi vraví
vraj nastal čas pravý
vo veľkom a žiadne strachy
nahonobiť ťažké prachy.
S drzosťou a bez masky
schmatnúť štátne zakázky
banky, kasy, pokladne
kradnúť treba nenápadne
bez mihnutia oka, odkrágľovať soka.
Bez rizika, profit hojný
prepečie sa v tieni vojny
svet má predsa starosť inú
toť mandát na zlodejinu!
TRÁVNICA
Dávno tomu, tam kdes ´ v diali
keď dievčence trávu žali.
Dnes panujú iné mravy
šúľajú si cigy z trávy!
ŠTYRI KOZY
Štyri kozy, piaty cap
teraz ukáž, či si chlap!
Slabá výdrž keď ti hrozí
radšej nelez medzi kozy!
KOHÚT
Chlap to súci, z príma chovu
dobrým kohútom ho zovú
vravia o ňom všetci známi
že vraj spávať chodí so sliepkami!
ŽEHLIŤ NETREBA
Elegantný muž nosí ožehlené nohavice. Nedbalá elegancia už neletí.
V móde sú opäť “ puky “ . V minulosti k tomu muži používali manželku, frajerku a tí osamelí žehličku. Tí najšikovnejší však nie.
Prezradíme vám starý, osvedčený spôsob, ako sa vyhnúť ženbe, neviazať sa na frajerku a ušetriť na kúpe žehličky .
Nápad pochádza pravdepodobne od vojska. Tam sa na “ puky “ dbalo. Vojaci si dávali nohavice na noc pod “ gavalec “ , čiže slamník. A ráno boli
“ puky “ ako britvy. Od nich to odkukali starí mládenci.
Naša rada znie :Gate na noc do váľandy. Pekne medzi “ lajsne a epedá “ .
A ráno ste ako zo škatuľky.
Ale pozor ! Ak nespíte práve doma a “ bigľujete “ na cudzej váľande, noste so sebou v ruksačiku náhradné rifle. Žiarliví manželia sú nevyspytateľní…
P A D A V K Y
Na jar tomu bude rok, čo som ho objavil. Rástol tam na medzi, na prvý pohľad celkom nenápadný. Strom, akých sú na okolí tucty. Len kvetné púčky mal akési onakvejšie. Spozornel som. Že by to bol ten zázračný, vzácny exot ? Mám síce v tejto oblasti patričné vzdelamie, ale pre istotu som nazrel do atlasu. Bol to on , strom poznania !
Zakvitol bohato. Včielky poletovali z kvietka na kvietok, nektár zbierali, životadarným peľom blizny oplodňovali. Ej, veru, pekná úroda sa javila.
Nedočkavo som pozoroval, ako drobné bobuľky rastú, zaguľaťujú sa a nalievajú do šťavnatých plodov. Do zázračných plodov. Lebo, ako je známe, na stromoch poznania sa skúsenosti rodia.
Blížila sa jeseň, čas zberu. Priznám sa, bol som nedočkavý. Veru, aj nedozretých som zopár odtrhol a ochutnal. Trpké a kyslé boli, viac som teda neskúšal, ale do úplnej zrelosti vyčkával.
Až ten čas nastal, rebrík som ku stromu pristavil a pekne do košíčka plody – skúsenosti kládol. Najskôr len tie najkrajšie, do sýta vyfarbené, sladké na pohľad. Potom však, ani neviem prečo – ako, pažravosť nenásytná sa vo mne prebudila. Začal som aj tie menej pekné, fľakaté oberať. Ako by to nestačilo poodtŕhal som aj nahnité.
Nakoniec, keď som zliezol z rebríka, aj na padavky som sa ulakomil. Nebudem sa ja veru o moje skúsenosti s nikým deliť.
A tak všetka úroda v jednom vreci skončila. Vrece som do pivnice uložil a čakal na zimu. Prišla zima a vtedy je každá skúsenosť dobrá. A ja ich mám v pivnici za vrece. Otvorím teda vrece a siahnem dnu. A tam ma nemilé prekvapenie čaká. Namiesto sladkých skúseností, len akási brečka zhnitá.
Ale tak mi treba, mal som si ich roztriediť!
ABSŤÁK
Tabakový monopol
už kde – komu pomohol
Slovač nemá radosť inú
utieka sa k nikotínu
pri trafikách prachy ráta
tabak – pliaga jedovatá
dymia hlava – nehlava
osveta, tu zlyháva.
Vláda však má fifíka
inak národ odvyká.
K osvete ste lepí, hluchí?
Jednou ranou hneď dve muchy!
Jednoduchý inotaj:
Prestaň abo zacvakaj!
A čo zbytok Slovače?
Aj ten skoro zaplače!
Alkoholik tiež sa dočká
podražie nám pálenôčka!
Sentencie
Ak šťastie padne náhodou do lona, hneď sa vyhovára, že je unavené.
Ty sa ale máš, závidí toaletný papier novinovému.
Staré dievky sa nevedia dočkať, kedy sa budú všetci čerti ženiť.
S T R E T N U T I E
Zavolal mi spolužiak. Vraj, mali by sme sa konečne stretnúť. Na tradíciu nadviazať. Veď bývali časy, keď sme sa stretávali pravideľne. Celá trieda. Kým sme boli všetci nažive. Čas je však nemilosrdný a tak sa nás schádzalo čoraz menej a menej, až to takto zakapalo.
Nuž, dalo nám to roboty, kým sme opäť pozisťovali, kto, kde, ako a či vôbec … Zostalo nás ešte zopár. Tak sme miesto stretnutia vyhliadli, pozvánky rozoslali.
Ani na Neho sme nezabudli. Lebo On nesmel chýbať ani na jednom našom stretnutí. Vedeli sme, že žije. Veď On, je teraz Niekto. Vysoká funkcia ho zdobí. Len aby naše pozvanie prijal …
Prisľúbil a veru aj prišiel . Teda najskôr to tam takí od fachu všetko prekutali. Potom nastúpili ochrankári. Boli všade a mali sme dojem, že ich je tam viac, ako nás, konškolákov. Nakoniec prifrčala kolóna. Policajti zastavili premávku a z opancierovaného auta vystúpil On.
Neformálne, postupne všetkých vyobjímal, v oba vrhy vybozkával každého. Familiárne, krstnými menami nás oslovoval. Málokomu sa trafil do mena, ale to mu zjavne vôbec neprekážalo. Na zdravie si s nami pripil. V krátkom, improvizovanom prejave, ktorý z papierika prečítal, zaželal nám veľa zdravia a úspechov. Sem – tam si aj slzu dojatia z oka zotrel.
Dlho sa však nezdržal, lebo, ak sám povedal, nie je už pánom svojho času. Ešte predtým, ako odišiel, museli sme všetci prisahať, že mu my aj naše famílie dáme hlasy v nastávajúcich voľbách.
Drží sa veru obdivuhodne, náš triedny profesor.
Ozveny
Top modelka je na pleťovom mlieku odkojená.
Ak sa topíte v bohatstve, plavčík je vždy naporúdzi.
niektoré denníky sú napojené na informačné stoky.
Zabíjačkové obdobie je čas, keď sa uvoľňujú miesta pri válovoch.
Čiernemu humoru sa najlepšie darí v bielych plášťoch.
PAJÁC FACKOVACÍ
Robiť fackovacieho pajáca ma napadlo, no, je tomu už dávno. Sám život ma k tomu inšpiroval. Všade okolo niekoho obrazne, či skutočne otĺkajú, nuž, prečo to nevziať na seba. Za prachy, samozrejme. Tak som sa stal prvým profíkom v tomto obore.
Svoje služby som ponúkal vo dne v noci. Kto mal záujem, mohol si ma objednať cez telefón. Pekne domov, ako pizzu, alebo, s prepáčením …
To by ste sa čudovali, aký bol o mňa záujem. Zamindrákovaní úradníci ma fackovali namiesto despotických šéfov, zbabelí paroháči namiesto milencov, schytával som to za policajtov, výpalníkov, poslancov, ministrov a mohol by som pokračovať, ale, akosi sa nepatrí.
Vynášalo to slušne. Poviem priamo, postavilo ma to na nohy. Už som bol niekto. Ale, robota ma stále bavila, akosi mi k srdcu prirástla. Veď to poznáte, keď človek pričuchne k remeslu …
Čo čert nechcel, všimli si ma. Vo vyšších kruhoch. Vraj by bol zo mňa idéalny verejný činiteľ. Nevedel som, akú chybu robím, keď som tú ponuku prijal. Zlákať som sa nechal. Vidina spoločenského pozlátka mi zrak zahmlila. Honoru sa mi zachcelo.
Situácia sa však akosi zvrtla. Na protokol sa pozabudlo. Veď čo by na to verejná mienka, naša povesť v zahraničí. Remeslo sa zatiaľ rozmohlo a tak za mňa iných fackujú.
No a ja ? Ako som povedal, privykol som si na, nuž mi ten preplesk chýba.
Krásne som ja dopadol. Do takého pajzla chodím a tam sa nechávam otĺkať. A ešte za to platím.
Už so tam skoro všetky prachy opráskal…
Meliem z posledného
Som koleso. Také obyčajné, s rámom a pneumatikou. Bývali časy, keď ma vozievali v kufri auta. Medzi vercajkom bolo moje miesto. Tie štyri kolesá, čo auto niesli, drali si gumy o asfalt a betón, blatom sa špinili. A ja, pekne, v teplúčku. Stále ako nové. Tie vonku škrípali, keď auto prudko hamovalo, v zátačkách pišťali, až mráz z toho behal. A tam v kufri, pohoda. Taký je už osud rezervy. Pravdu povediac, nechcelo sa mi tam von. Do tej nepohody, driny a rizika. Nech sa len nič neprihodí, nech len vydržia tie štyri vonku.
Potom sa to stalo. Niekoho skrátka napadlo, že v tom kufri iba zavadziam. Už žiadna rezerva, piate koleso sa zo mňa stalo.
Vyšmarili ma von. Do kúta garáže, medzi staré haraburdie.
Od tej chvíle si škodoradostne predstavujem tú haváriu. Šúsdefekt na všetky štyri…
Kolieska sa obracajú, pšenička sa melie. A ktože ich poháňa ? No kto iný, ako ja, mlynské koleso. Voda dopadá na lopatky, ja sa otáčam . V mlyne to veselo rachotí, múkou a čerstvým chlebíkom rozvoniava.
Pocit, že všetkých živím, napĺňa ma hrdosťou. Ba nebojím sa to povedať, aj pýchou.
Takže, neviem pochopiť, prečo sa múčka zrazu sypať prestala. Vody je predsa dosť, na lopatkách sa len tak rozstrekuje.
Pšenička sa minula. Vraj, neúroda. Zdá sa, že meliem z posledného…
Spiatočka
Som koleso zo všetkých najdôležitejšie, koleso dejín. Krútim sa svojim tempom, nič ma nezastaví. Valcujem, čo mi v ceste stojí. Všetci sa musia predo mnou skloniť. Vládcovia i poddaní, chudáci aj boháči. Ja rozhodujem o budúcnosti. O vojnách, krátkych obdobiach mieru, blahobyte aj o hladomoroch. Som osud sám.
Jedno vám ale prezradím. Jedného dňa bude tomu koniec. Vtedy chytí Najvyšší šaltpáku a zaradí tam spiatočku.
A začne sa inventúra…
Ívery
Byť tak obmedzeným, založím si eseročku.
Rozkoš je ako strom – vrchol je stále vyššie.
Ach tie dejiny! Ako by mali o koliesko viac.
Aj analfabeti majú svoje podpisové vzory.
Kanibali zbožňujú ľudí bez chrbtovej kosti.
Bohvie okolo čoho sa točil svet pred vynájdením peňazí?!
VÁLOVY
Nič na svete nie je nové
prasce túžia po válove
napokon každé určite
aj tak skončí v koryte.
Galaprehliadka najlepších…
Tí, ktorí na pohrebe najviac plačú, sú obyčajne nebožtíkovi veritelia.
Spravodlivosť je vraj preto slepá, lebo jej pravda oči vyklala.
Svorka potrebuje vodcu, stádo honelníka.
Životná úroveň: Ach bože, ako hlboko som klesla!
Štátni úradníci by nemali prisahať na ústavu, ale na trestný zákonník.
Remeslo má zlaté dno. Iba politika je remeslom bez dna.
Rada: Nedopustíme, aby nám životná úroveň prerástla cez hlavu!
Hovorí sa: O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie prsty.
Zaujímavé, šľak nás triafa aj bez zamierenia.
Rada: Neponáhľajte sa s platením…veď čas sú peniaze!
Spoločnosť vraj upadla do právneho bezvedomia.
Ten, kto vie plávať v dlhoch, nemusí mať obavy, že sa utopí v bohatstve.
Slovenská vláda vraj vedie s občanmi neustály sociálny monológ.
V tieňových funkciách sú spravidla tí, čo sa už v politike popálili.
Ak sa otvorí koaličná zmluva, vo vláde sa očakáva prievan.
Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. To len Slovákov Pán boh skúša.
Našich ministrov spoznáte podľa toho, že majú diplomatické kruhy pod očami.
Dnes už nie je vo svojej koži ani hodnotná kniha.
Keď parlament rozpustiť, tak v kyseline sírovej.
Ján Heinrich
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Dnes zaznamenávame opäť „okrúhly rekord“: Vyše 21 tisíc zhliadnutí HUMORIKONU!
