Dnes aktuálne slovenský humorista zo Žiliny Ján Heinrich

 Ing. Ján Heinrich zo Žiliny patrí medzi známych popredných slovenských humoristov tzv. „roháčovcov“. Dlhé roky pracoval v oblasti lesníctva a preto napísal aj nekoľko kníh na túto tému s názvom Lesoviny, ktoré obsahujú satirické myšlienky – aforizmy z tohto prostredia. Okrem toho je autorom mnohých poviedok, humoresiek, epigramov, ktoré si môžete postupne prečítať v Humorikone. Dnes prinášame viacero príspevkových žánrov z jeho bohatej tvorby:

Takmer klasika

Historici falšujú minulosť, politici budúcnosť.

Koalícia snáď vydrží. Len aby aj občania.

Blcha sa veľkých zvierat nebojí.

Ožrani lezú na nervy po štyroch.

Svine netušia, o čom sa ľuďom sníva.

Proti semenu nenávisti zlyháva každá antikoncepcia.

Dôchodcovia sú minulosť národa.

Žobrácka palica nemá konca.

Niektorí dokážu padnúť za vlasť neuveriteľne hlboko.

Najväčší ateisti sú europoslanci. Nikomu sa nespovedajú.

Diktátorov zvyknú lámať na kolese dejín.

Drobní farmári trpia agrokomplexom menejcennosti.

Radšej vypadnúť rodičom z oka, ako bocianovi z hniezda.

DEDOVIZEŇ

Drevenicu som bol po prarodičoch podedil. Takú chajdu zhnitú v zapadákove na konci sveta. Hrady červotočom prevŕtané, okná povytĺkané, šindel opadaný.
Zapadákov ako zapadákov, ale tá krajina navôkol. Lesom sa vetrík v korunách pohráva a kôra vonia živicou. Bohatstvom dreva, zveri a plodov lesných oplývajú. Potoky zurčia, kamene preskakujú, v krištáľovej vode sa raky a pstruhy hemžia . Na čistinách lúky kvetenou obsypané včielky obletujú.
Rozchýrilo sa to, ani neviem ako a hneď sa aj kupci núkali. Domáci aj spoza hraníc. Vraj, nech predám, dobre zaplatia.
Zamyslel som sa. Dedovizeň je dedovizeň, načim ju pre detné deti zachovať. Tak obyčaj káže. Nuž, dal som sa do opravy. Najal som si odborníkov a začala sa moja kalvária.
Tam bolo treba podšprajcovať, inde zasa injektovať. Podpíliť a zaizolovať. Drevo namoriť. Pri latríne mohutnú čističku vybudovať. Spracovať a schváliť plán požiarnej ochrany.
Horko – ťažko, po čase nekonečne dlhom, stála drevenica na obraz predpisov, noriem a platných nariadení . Na prvý pohľad taká, ako odpradávna.
Ale… Tých obmedzení! Dnu som mohol len podzemným tunelom, špeciálne na ten účel vybudovaným. Okná sa otvárať nesmeli, vetrať môžem prieduchmi v streche. Aby to bolo úplné, moje drevenicu môžem navštevovať len v párne dni, ak padnú na prvú stredu v mesiaci. Nechápem síce prečo, ale také sú pravidlá. U nás v rezervácii.
Radšej som mohol počkať, kým to celé úplne nezhnije a nespadne.
A začať pekne odznova.

Láska na prvý pohľad býva najčastejšie slepá.

Niektorí dúchajú do pahreby len preto, aby ju mohli neskôr ocikať.

SUSED ODNAPROTI

Nezdá sa mi sused odnaproti. Do krčmy nechodí, na pozdrav sotva odmrmle. Z domu takmer nevychádza. Nehuláka po nociach. Baby ani chlapov si nevodí. Taký odľud je to.
Toto, reku, nebude s kostolným riadom. Ten niečo chystá !
Zvolal som všetkých do sušiarne. Susedia, hovorím, treba nám konať ! Pekne, preventívne, po papuli mu nahádzať. Lebo, ináč, nechcem strašiť, zle – nedobre s nami ! Kto je za, nech ruku zdvihne !
Nikto ani len prst nezodvihol. A vraj, nech sa do svojich vecí starám.
Keď vy takto, zoberiem ja spravodlivosť do svojich rúk.
Dal som si riadne, na guráž a poďho, konať !
Otvoril mi, potvora zákerná, ale hneď mal jednu ubalenú. Nestačil sa spamätať a bol na zemi. Tam to schytal. Čo nestihli päste, kopance dokonali. Byt som naruby obrátil. Nech tam bolo čokoľvek, proti nám to viac nepoužije.
Ešte v ten večer bola schôdza v sušiarni. S jediným bodom programu – schválenie aktu prevencie.
Jednomyseľne mi to udobrili. A zvolili ma za náčelníka domobrany.
Aj sused odnaproti zdvihol za mňa ruku. Ľavú. Pravú mal zlomenú.

HLADOMORŇA

V pivnici nášho starého činžiaku sa čosi búralo. Kvôli plynu, tuším. Vtedy narazili na akúsi priečku. Prebúrali ju, lebo zavadzala. A tam, div sa svete, miestnosť. To by nebolo až také čudné, ale v šere tej plesnivej komory ľudia kvočali, do svetla sliepňali. Hladomorňa – napadlo nás v prvej chvíli.
Jasné, že vypytovaniu nebolo konca – kraja. Prišli od novín, z rozhlasu aj z telky. Prízvuk mali čudný, tí čo sme ich objavili, ale našinci sa nezapreli. Vysvitlo, že už zopár storočí o hlade a smäde v tej kobke akýmsi zázrakom prežívajú. No senzácia !
To však nebol koniec. Chceli sme ich samozrejme, na svetlo božie dostať, prvú pomoc poskytnúť. Ale oni nie ! Vraj, čo je za storočie, aký rok, kto je pri moci. Keď sme im to po pravde vyjavili, len sa po sebe pozerali, smutne hlavami pokyvkávali.
Priečku sme nanovo, na ich výslovné želanie, zamurovali. A riadne hlinou zamaskovali, tak ako si žiadali.
Tak teraz nevieme…

Sentencie

Každá krava môže povedať, že začínala na zelenej lúke.

Veľkými písmenami sa do dejín zapisujú tí, ktorí počítajú s krátkozrakosťou ostatných.

Každý skupáň sa sporivosťou oháňa.

Nápis na náhrobku diabetika: Spi sladko! Teraz už môžeš.

ČENČ

Z holí už chlad vanul, trávička už len taká, bez šťavy, valasi začínali ohrady rozoberať a batohy baliť. Na salaši sa chýlilo ku koncu sezóny. O pár dní aj zo stádom šibnú do dediny.
V stáde však nespokojnosť vládla. Starý baran, vodca stáda sa do nemilosti dostal. Vraj sezóna za nič nestála. A za všetko môže on, starigáň neschopný.
Na dobrú pašu čuch stratil, po uvädnutej stádo vláči. Stáva sa často, že i poblúdi, orientáciu stráca. S mladšími baranmi keď sa na rohy zráža, viac prehráva, než vyhráva. Aj ovce hovoria, že to už nie je, ako kedysi.
Skrátka a dobre, postavili starého barana pred hotovú vec. Alebo sa stiahne z funkcie a mladšieho pustí, alebo od stáda odísť musí. Čo by pri jeho veku znamenalo istú smrť.
Ani sa veľmi neštorcoval, keď zistil, koľká bije.
Konečne, – povedali bačovie psi Zahraj a Rafo, – inak by sme museli zakročiť.
A ponáhľali sa ihneď a svorne za vlkom, aby mu tú zvesť oznámili.

ŠTART

Začiatok len ťažkej rallye
cesta dlhá, čaká v cieli
ak dôjdeme zdraví – fit,
vytúžený blahobyt.
Nech to stojí za to
nevadí nám blato
zatáča do frasa
čudne nám tá trasa.
Slabšie nátury priam nutká
do prava zákruta prudká
motor nám to azda urve…
Achtung! Achtung!
Rechte Kurve !
Modlime sa, pre Pána!
Nie zákruta, šikana!
Opatrne! Platí heslo:
Aby nás to nevynieslo!

EN – TEN – TÝKY

Čo ich spája? Nie sú iní
zbiehajú sa v ústach sliny
zostalo tam predsa dosť:
Mastná privatizačná kosť.
Podelia sa podľa práva
väčšia berie, menšia dáva
pre mňa mäsko, pre teba
kúsok špiku na chleba
no a tebe brate môj
spravodlivo kosť a loj.
Tebe, milý občane,
prázdna miska zostane!

Antry – city

Dá sa vyžiť aj z ilúzií. Ak ich výhodne speňažíte.

V moderných dejinách križovatky nahradili nadjazdy a podjazdy.

Nomenklatúra sa spravidla mení, kádre zostávajú.

Svedomie je ako pes: Alebo sa ozýva, alebo hryzie.

Pozor na verejnú mienku ! Dokáže nakaziť húfy ľudí.

Muži ! Nevyzliekajte ženy, ktoré si netrúfate šatiť!

Smäd po živote čučom neuhasíš.

Vernosť je vlastnosť, ktorú ľudia odpozerali od psov.

POZDRAV

Pozdravujem vás, lesy, hory…
Akýs´ upír vetrí, snorí,
nie však vôňu živice a ihličia…
Chamtivosť, závisť, všetko poničia.
Rúbať chce pahltník dravý
tam kde zurčia horské riavy
a srdečnosť kde vládla odveká
dohola zmýti, vyseká.
Taľafatky, bájky tára
vraj chce robiť hospodára
pritom ale cieľ má nízky:
veľké kšefty, z dreva zisky.
Takého radšej vezmi ďas!
Z tej duše pozdravujem vás…

Úvahy

Krivý charakter nezakryje ani na mieru šitá funkcia.

Najväčšie umenie je ponížiť sa pred trpaslíkom.

Nový štátny rozpočet pripomína daňové priznanie bezdomovca.

Srdečný pozdrav z kardiochirurgie!

BALADA NAOPAK

V našom kraji zbojník šarapatí. A nie taký, hoci aký. Zvláštny je ten gauner, lebo on, div sa svete, chudobným berie a bohatým dáva. Jánošík naopak, dalo by sa povedať.
Tu sa medzi bezdomovcov vmiesi, čo sa práve na litrík po korunke vyžobranej pozbierali, tam zasa za výpalníka prestrojený, sociálky od chudákov vymámi. Nič mu nie je hanba, pred ničím sa nezastaví. Takto nahonobené peniažky, pekne, korunku ku korunke, na tučné kontá boháčov ukladá.
Prostý ľud ho nevelebí, nechráni. Prístrešie, jedlo a úkryt mu neposkytuje, balady o ňom neskladá, piesne nespieva.
A boháči ? Mlčky sa tomu prizerali.
Až keď to vzburou hrozilo, odmenu za jeho polapenie vypísali. Celý milón, za živého, či za mŕtveho.
Začala sa štvanica. Raz ho videli tam, druhý raz onam. Žandárov na jeho stopu ostošesť navádzali, tá sa však vždy stratila. Aj tak sa stalo, že ho spútaného pred vrchnosť predviedli, ale div sa svete, vždy zdupkal. A keby len to. Naďalej chudákov obabráva, vydriduchom mešce plní.
Nuž čože. Asi to začína byť u nás tradícia. Veď už jeden taký, čo predchádzajúcim pánom takto slúžil, vďaky sa nedočkal. V lochu sedí.
Aj tak sa u nás rodia balady…

RECEPT

Zdravotníctvo ktoré
zdá sa ťažko choré
situácia nie tak hrozná
pán minister recept pozná.
Koniec rečiam, treba činy,
biznis ako každý iný .
Nová doba, nové mravy,
cáluj, ak chceš prežiť zdravý.
Za tú strechu nad hlavou
za posteľ aj so stravou
cenník príma, až to láka,
dve tisícky za slepáka.
Desať tisíc, ber ho ďas,
kto by nedal za bajpas…
K tomu pacient ešte dar má:
Keď to kiksne – funus zdarma.

Na záver

U nás je spravodlivosť na striedačku. Najskôr platí občan, potom zákon

Paradox: Čím štíhlejší štátny aparát, tým viac si musíme uťahovať opasky

Žiť ako idealista, to dnes stojí ťažké peniaze

Pred spravodlivosťou sa netreba ukrývať. Veď je slepá !

Manžel je odvesna v manželskom trojuholníku

Klimaktérium je u žien obdobie, kedy stvárajú veci, ktoré nestihli v puberte.

Ján Heinrich

————————————————————

PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Mimochodom, zaznamenali sme už vyše 17 000 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
—————————————————–——

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.