Prakticky každý rok vydá známy slovenský humorista Jozef Bily humoristickú knihu. Nie je tomu ináč ani v tomto roku, keď v týchto dňoch vyšla jeho ďalšia kniha s názvom AFÓRDIZIAKÁ, ktorú recenzoval jeho kolega a priateľ Milan Kenda a môžete si ju prečítať aj v najbližšom čísle Literárneho týždenníka.
AFÓRDIZIAKÁ
Čo sa stane, keď Chuck Norris stretne medveďa?
Dostala sa mi do rúk najnovšia aforistická kniha Jozefa Bilyho s vtipnou slovnou prešmyčkou vo funkcii knižného titulu: AFÓRDIZIAKÁ. Pokým z hľadiska počtu funkčných aforistov, pôsobiacich pravidelne v Literárnom týždenníku (v Literáriu) a v Humorikone, v Bumerangu i v Kocúrkove, je aforistickou metropolou Žilina, pričinením Jožka Bilyho je zdrojom aforistickej erupcie v produkcii kníh zasa Zvolen. Kníh početných a zároveň na vysokej aforisticko-diagnostickej úrovni, kníh reagujúcich na rozličné aktuálne tematické okruhy aj satirické „módne“ refrény, kníh výdatne obohatených aj o nadčasové aforizmy.
Do nosnej knižnej stratégie Jožka Bilyho patrí umná, nápaditá štrukturalizácia jednotlivých aforistických okruhov, tak rýdzo tematická, ako aj štýlovo odkazová (napríklad fantastické výkony supermana Chucka Norrisa). Vznikajú tak početné, síce menšie, ale štýlovo i obsahovo vyhranené knižky, svojou metrážou dnešným čitateľom sympatické vydania. Tým čitateľom, ktorí neznášajú „tlstopisy“, azda aj podaktorým pseudočitateľom spomedzi uctievačov a dôsledných nosičov smartfónov. Ako vyhranený egocentrik som veľmi polichotený faktom, že Bily v tejto svojej knižnej novinke uvádza aj politologizmy, aforistickú odnož, ktorú som takto pomenoval a presne definoval ja osobne, ba dokonca ju aj od čias nežno-krutej revolúcie sám usilovne píšem a rozvíjam.
Štruktúra tejto Bilyho knižnej novinky je naozaj pozoruhodná, dôvtipná a subžánrovo pôsobí ako príbuzenské hniezdo. Sú tu tieto sekvencie: Politologizmy; Logizmy; Pandemizmy; Strelené definície; Superman Chuck Norris; Následky povolaní. Pri knihách tohto autora nezvyknem pochybovačne krútiť hlavou nad nijakými jednotlivými prvkami – na rozdiel od „aforistickej antológie“ Tomáša Janovica s názvom „Aforisti – a fór istý“, kde som sa často smial, avšak zlomyseľne, teda vlastne vysmieval pôvodcovi tohto zlepenca. Mám však vo zvyku predvádzať v mojich recenziách aspoň jednotlivé bonbóniky v ultraúzkom výbere. Vítanou pomôckou nám budú poniektoré polotučne vytlačené aforizmy. Nuž teda postupujme stroho postupne, preleťme knihou Afórdiziaká…
Politologizmy: Nemôžeme dávať všetkých politikov do jedného vreca, lebo také veľké vrece nemáme. (Logizmy: Poľovníci chránia zver preto, aby ju mohli zastreliť). (Pandemizmy: Čím sa líši hlúposť od koronavírusu? Má viac mutácií). (Strelené definície – ako správny lokálpatriot vybral som túto definíciu: Blato mení Bratislavu na Blatislavu). (Superman Chuck Norris: Chuck Norris jazdí aj na aute, ktorému policajti nasadili papuču). Následky povolaní: Kominár chodí električkou na čierno.
V závere recenzie musím sa však priznať k čomusi nekalému, alebo aspoň nezdvorilému. Dúfam len, že Jožko Bily za to na mňa nezanevrie. Že mi neprestane posielať svoje ďalšie znamenité knihy. Že nespôsobí súkromnú blamáž tým, že v Literáriu prestane čítať moju Epigramáž. A že nezačne o mne šíriť čomajovský názor, že názov mojej tritisícovej aforistickej knihy Aforoaféry je nečitateľný až jazykolomný. Dúfam, že nič z toho sa nestane, lebo ja som doslova fascinovaný jeho osobitne nezvýrazneným norrisovským výrokom, ktorý nie je vysádzaný polotučne a znie takto: Keď Chuck Norris stretne v lese medveďa, tak medveď sa robí, že je mŕtvy. Fantastické! Hoci viem, že závisť je smrteľný hriech, smrteľne Jožkovi Bilymu tento svetový aforizmus závidím.
Vízie bez provízie
Nedávny neúspešný plebisCIT odhalil chýbajúci politický CIT mnohých voličov.
Že väčšina z nás ďalej žije i pracuje je existenčný zázrak pri trpasličích zárobkoch a gigantických cenách.
Sme svetový model civilizačného cúvajúceho raka – od štúrovského draka k matovičovskému strašiakovi a hegerovskému panákovi.
Keby tak všeličo otvárali, ako vedia zatvárať!
Drastické šetrenie plynom a elektrinou – to sú cnosti našich domácností!
Obľúbený gymnastický cvik odvolanej vlády je robenie prieťahov.
Ak nemáš eštebácku minulosť, nemôžeš rátať so vznosnou budúcnosťou!
Iba ak máš eštebácku minulosť, môžeš rátať s početnou, dobrovoľnou a rešpektovanou verbálnou ochrankou!
Sme rekordérmi v politických kuriozitách, keď jeden súčasný pravičiar druhého súčasného pravičiara označuje ako esenciu diletantizmu.
Zlovestný duch doktora Goebbelsa prefičal bratislavskou Liga pasážou a podnietil barbarský útok na pronárodnú predajňu kníh.
Slovanské národy sa zabíjajú, jeden druhého, Američania sa zabíjajú sami, bez cudzieho pričinenia.
Čo je najväčším paradoxom tvrdých pravicových buržujov? Že musia pred voľbami sľubovať voličom nastolenie celoplošne spravodlivého socializmu! A práve takéto balamutenie sa u nás začína!
Najrozšírenejší šport medzi politickými rivalmi: podvrh.
Z niektorých horúcich fundamentalistických hláv uniká dym s vôňou kadidla.
Evolúcia ženskej módy je odvážna cesta od kimona k monokinám.
Európska únia je moloch, ktorý ostentatívne jednou rukou dáva a nenápadne dvoma rukami berie.
Epigramáž
LESNÉ REKVIEM
Lesy ničí opatrnosť!
Ťažko tomu človek verí,
hoci chceme z alibizmu
všetko mať vždy na papieri.
ILÚZIA BABYLONSKEJ VEŽE
So škicami fabrík
technológ nás víta.
Komíny do nebies…
Ďalšia naivita!
KAMIKADZE
Ktože len konáre
pod sebou píli rád?
Úbožiak bláznivý…
Alebo technokrat.
MASOVÁ TURISTIKA
Státisíce bagančí,
čriedy horských sarančí.
SPOMIENKA NA RYSY
Zbrúsené Rysy
klesli na cene.
Roky ich drali
masy zmámené.
TECHNOKRATICKÁ OTÁZKA
Živicová tíšina,
babôčka i vtáča…
Akéže to hodnoty
dnes do počítača?
HUMORESKA
Lenivé popoludnie
Dedko vytrhol bodliak, ktorý mu prekážal na vyhliadnutom miestočku, starostlivo rozložil deku, vyzliekol si košeľu i džínsy, slastne sa usadil na deke, založil si slnečné okuliare a zízal na nebo.
Po nebi plávali malé našuchorené obláčiky pripomínajúce saponáty a do kopca po serpentínach poľnej cesty chrabro šliapala na bicykli poštárka vezúca dedkovi i babke dôchodky. Jej cyklistická odhodlanosť naznačovala, že k nej ešte neprenikli správy o veľkom prepúšťaní poštových zamestnancov v rámci skvalitňovania poštových služieb na prospech klientov. Keby vedela, čo jej hrozí v tomto režime, v ktorom sme si sľúbili lásku, zobrala by mobil a dobehla by dedka správou, aby si sám zbehol po dôchodky pod kopec.
Dedko chvíľu pozoroval poštárku, potom sa položil na bok a prenechal ju babke v domci, ktorá už na ňu čakala na verande do šálkami voňavej, vriacej kávy. Pokosená tráva omamne voňala, bzukot včiel – stíhačiek nektáru a peľu chvíľami prekrývalo zlostné bzučanie čmeliaka – bombardéra. Dedko zapol staručký, ale spoľahlivý tranzistor /nový nedávno vyhodili pre jeho zaťaté mlčanie/ a bzučanie čmeliaka vzápätí vystriedal spievajúci Žbirka so svojou originálnou slovenčinou s prešporáckym prízvukom.
Dedko zadriemal, no po polhodine ho zobudil časový signál z tranzistora. Dedko zahvízdal na babku, ktorá sa práve priam sestersky lúčila s poštárkou, a zakričal na ňu, aby sa už pomaly chystala na vlak. Sám má ešte času dosť, kým babka nájde svoje tégliky a štetce na make-up, on si ešte trochu zdriemne. A prevrátil sa na druhý bok.
Navečer zídu do dediny k autobusu a ten ich zavezie do mesta na železničnú stanicu, skade ich vlak privezie k mladým, k synovi a neveste. Isto ich už nedočkavo čakajú. Chudáci, celkom sa zodrali! Najprv byt, potom auto, potom väčší byt, vzápätí zasa chata a ďalšie, novšie auto. A k tomu ešte tie otravné PhD kompiláty! Navyše museli každý rok zarobiť na prestížnu dovolenku v cudzine, buď v Karibiku, alebo v ázijskom Thajskom kráľovstve, na vychýrenú pláž Maya. Nečudo, že ich to celkom položilo. Nervy, ako sa vraví, v kýbli. A všelijaké choroby k tomu. Už ani na vlastný byt sami nestačili. Ešteže v tom súkromnom sanatóriu sa o nich celkom slušne starajú! Pravda, za milionárske poplatky. Nuž ale dnes je už všetko len o peniazoch, za peniaze a kvôli peniazom, čože s tým narobíš? Mladí si to sami vycengali! Ešteže tí naši mladí majú nás, starostlivých starých rodičov, ktorí si uchovali mladícky elán z čias nedokončeného budovania socializmu!
MILAN KENDA
