DNES AKTUÁLNE SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ MILAN KENDA

Spisovateľ a humorista Milan Kenda je považovaný za jedného z najslávnejších slovenských aforistov. Jeho prvé aforizmy, nesystematicky, v zdĺhavých a nepravidelných časových intervaloch začal písať počas vysokoškolského štúdia, ako poslucháč biológie (s finálnym akcentom na zoológiu) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutoval na jeseň 1956 v satiricko-humoristickom časopise Roháč, nie však s aforizmami, ale s veršovanými satirickými útvarmi typu alegórie a bájky. Koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia vypukla na Slovensku, najmä medzi mladými literátmi, aforistická hyperaktivita, pričom – sčasti pod vplyvom hier z pražského divadielka malých foriem s názvom SEMAFOR – dominovali v týchto mini útvaroch najmä slovné hračky. Časom aforistický boom prerástol do filozofujúcich, nadčasových, do cudzích jazykov ľahšie preložiteľných aforizmov, nezriedka maskovaných inotajom na obranu pred komunistickou cenzúrou. Je paradoxom, že pre aforizmy boli totalitné časy periódou publikačného rozmachu na stránkach vtedajších periodík, kým dnešné, tzv. demokratické časy sú periódou publikačného útlmu. Hlavný motív tohto negatívneho javu vystihol svojím aforizmom geniálny slovenský satirik, majster Berco Trnavec (1934 – 2016): „Demokracia: slobodne si myslieť, no nepovedať čo.“

HUMORESKA

Ako získať zaručene pravého vlkolaka

Dozvedel som sa, že v našom vydavateľstve sú štyria redaktori prebytoční. Vraj internet gniavi knihy po celom svete, prečo by mu mali uniknúť práve tie naše? Už dávno som vybadal, že sa u nás schyľuje k pohrome a istotu som nadobudol pri pohľade na viacerých mojich kolegov, ktorí sa vtierali do priazne riaditeľovej sekretárke pomocou lichôtok a luxusných bonboniér z výpredajov a prebíjali sa k šéfovi s obludne bachratými taškami, ktoré podozrivo cinkali. A direktor sa začal sťažovať, že ho pobolieva v obličkách. Keď bol náš starý na služobnej ceste, navštívil som jeho sekretárku s obrovskou kyticou tulipánov v rukách. Tulipány zapôsobili, kočka prehovorila. Dozvedel som sa, že moji kolegovia opíjajú direktora zaručene čistými destilátmi – slivovičkou z našich lazov. Keďže som nemal nijakého strýka tam hore na grúňoch, pokúsil som sa nakloniť si direktora becherovkou, o ktorej som mu prisahal, že zaručene lieči. Nepochodil som, dokonca ma – síce s úsmevom, ale dôrazne – obvinil z vlastizrady, lebo becherovka je zahraničná komodita. Pochopil som, že bude nevyhnutné dokázať moju nenahraditeľnú redaktorskú kvalitu celkom inak.
Za fľašu umu získal som od vrátnika privátnu adresu nášho bossa, teda za babku perspektívny kapitál. Teraz išlo už len o to, čo bude predstavovať môjho právneho zástupcu na získanej adrese. Malo to byť čosi originálne a nedoceniteľné, čo vysoko prevýši nektáre z lazov, ktoré aportovali moji kolegovia. Jedine kuriozitou som mohol obmäkčiť tukom pancierované srdce nášho starého.
Aby som mal istotu, bolo treba odoslať na získanú adresu čosi, čo rozhodne nezohnal nik. Bolo to poriadne zložité, lebo to mala byť vec, aká sa jednoducho nedá zohnať. Keďže zohnať sa dá všetko, iba to treba vedieť, musela to byť vec či bytosť, ktorá podľa doterajších predstáv vôbec neexistuje. Vtedy som si pomyslel na šéfove dietky, budúcnosť národa, možno že dokonca aj nášho vydavateľstva. A zrazu som dostal nápad. Vyslovene nápaditý nápad! Zoženiem im živú hračku, ktorá ich až do puberty neomrzí a odpúta pozornosť týchto malých gaunerov od nášho prísneho šéfa v role dobrotivého ocinka. Direktor sa od potomstva možno až na rok či dva oslobodí a ja za ten čas mu budem dôsledne predvádzať svoju nenahraditeľnosť a nenápadne pripomínať moje zásluhy o spacifikovanie tých malých lotrov.
Touto donáškou do domu mal byť malý, roztomilý vlkolak. Zveročlovek, ktorý vraj neexistuje. Aspoň podľa skeptikov bez predstavivosti. Kde ho však zohnať? Že sa na domácom trhu nevyskytuje, to ešte nič neznamená. Možno ich máme, ale všetky vyvážame. Možno ich nedovážame, lebo u nás ešte nie sú módnym artiklom. Možno sa na vlkolakov vzťahujú prísne zákony ochranárov o zákaze obchodovania s týmito tvormi. Možno sú na hranici, alebo dokonca už za hranicou vyhynutia. O to viac by zapôsobil takýto exkluzívny dar!
Kde však začať pri jeho obstarávaní? Logikou sa nedalo na vec ísť. Lenže topiaci sa aj britvy chytá. Mal som známeho v predajni so živými zvieratami, tak som sa vybral za ním. Vraj nikdy v živote nevidel takéto zviera. Ale ako všetci veriaci pevne veril v jeho existenciu. Napriek tomu nevedel poradiť, ako a skade by som ho mohol získať. Dôvodil, že ak by to bolo možné, istotne by mal na sklade niekoľko pekne vyfarbených vlkolakov, aspoň pre zbohatlíkov a tunelárov, ktorí za čosi také exotické sú ochotní vysoliť astronomické sumy.
Vždy, keď sa ocitnem pred nejakou ťažkou, až neriešiteľnou životnou prekážkou, obrátim sa na mojich kamarátov. Mám skvelých kamarátov, doteraz nikdy nesklamali. Lenže teraz, nezávisle od seba, vyslovili zhodný verdikt: Vlkolak zatiaľ nie je u nás módny artikel. Okrem toho ľudia majú radšej také hračky, ktoré im nepripomínajú každodenný život. A to znelo presvedčivo! Posmutnel som. Už sa zdalo, že vlkolaka nezoženiem ani keď sa rozkrájam. Vtedy sa jeden z mojich najsúcitnejších kamarátov hlboko zamyslel. Priam meditoval. Spomenul si na istú spolužiačku, ktorá si otvorila realitnú kanceláriu. Zdôraznil, že ona sa v tejto realitke nezastaví ani pred nereálnymi objednávkami. Vraj dokáže bez problémov predať chromému tretry. Tvrdil, že dôjde k obratu, keď sa na ňu obráti.
A naozaj! Kamarátova spolužiačka mi obstarala mladého vlkolaka za dvadsaťštyri hodín. Ibaže za horibilnú sumu, takže sme museli spísať zmluvu o splátkovom kalendári. Vlkolaka som vlastne získal na lízing. Pre naozajstnú dynamickú osobnosť je aj vlkolak gombička! Prinesené zviera pripomínalo všetko možné, len nie vlkolaka, ale nemohol som odporovať. Sám som predsa živého vlkolaka nikdy v živote nevidel! Napokon, nebolo to sériové zviera z nejakého bežného chovu a z voľného predaja. Boli v tom konexie, prestíž a mágia realitnej konateľky, ktorá je schopná obstarať vám miesto v nebi, v druhom rade hneď za najvyššími svätými. Som teda zachránený. Direktor so ženou budú mať čo predvádzať svojim návštevám. Vlkolak – to sa tak hocikde nevidí! A ja získam kredit absolútne nenahraditeľného redaktora. Lenže… Čo keď im voľakto zoženie od dajakej Médey nejakého živého dinosaura?

Aforizmy a iné izmy

+ Daromne by ste hľadali ľudí s ostrými lakťami podľa zaplátaných rukávov!

+ Či sa kľujú krídla alebo rohy – oboje bolí.

+ Nepôsobí dobrým dojmom, keď si zriadenci krematória sypú na hlavu popol.

+ Splnená kvóta – koľko je to nesplnených životných snov!

+ Kráľovstvo ducha zvyčajne nezodpovedá duchu kráľovstva.

+ Lev je kráľom zvierat, človek kráľom zverstiev.

+ Pravda sa stáva najprekvapujúcejšou ľsťou.

+ Rafinovaní ľudia si nestavajú pomník. Stavajú si k nemu lešenie!

+ Je pozoruhodné, ako všetci ožijú, keď narazia v knihe na mŕtvolu.

+ Inteligenčné testy treba zostavovať veľmi rafinovane, pretože benevolentné testy ohrozujú firmu, náročné zasa vedenie.

+ Človeku sa najviac zachce lietať nad oblakmi, keď sa ocitne na dne.

+ Od vďačnosti sa očakávajú najvyššie úroky.

+ Je vedecky dokázané, že utopenci nepociťujú smäd.

+ Neodvolateľne poslednou mŕtvolou každého autora detektívok je on sám.

+ Dobrý psychiater je vrah samovrahov.

+ Aj anarchisti vyžadujú prísnu disciplínu! Od výrobcov munície.

+ Nestačí stáť na správnom brehu, treba sa tam aj vystatovať.

+ Kto chce stáť za svojím názorom, musí čosi vystáť.

+ Vrahovia zvyčajne kľačia v prvom rade, aby sa mohli pokochať vo svojom diele.

+ Z humoristov možno vychovať ľudí s úzkostlivým zmyslom pre zodpovednosť. Stratia pri tom iba zmysel pre humor.

+ Na akom brehu stojí perspektívny typ? Na regulovanom.

+ Veľká voda dokáže na krátky čas strhnúť aj spoločenské priehrady.

+ Takmer každý človek sa pokladá za technika – v milovaní.

+ Najzásadovejší sme vo vlastných kompromisoch.

+ Črepiny prinášajú šťastie, ale iba archeológom.

+ Ľudia, ktorí sa radi počúvajú, sú poväčšine lojálni. Potrebujú príležitosť.

+ V prejavoch štátnikov sú pôvodné iba prerieknutia.

+ Žiaľ, vír udalostí môže strhnúť aj neplavcov.

+ Raj na Zemi nastane vtedy, keď si každý masochista nájde svojho sadistu.

+ Malé pomery sú najvhodnejšou pôdou pre velikášstvo.

+ Nehercov nájdeme častejšie vo filme než v živote.

+ Moderný človek vystačí so znalosťou dvoch uzlov: na kravate a na slučke.

+ Schopný pracovník dokáže v pracovnom čase vyriešiť aspoň jednu krížovku.

+ Vždy podceňujeme to, čo kvitne v domácej záhrade.

+ V kydaní hnoja na iných máme všetci roľnícky rozmach.

+ Aj mierotvorcovia rátajú s tým, že ich raz povezú na lafete dela.

+ Niet tichých lagún bez koralových útesov.

+ Nakoniec ju predsa len požiadali o ruku – aby jej sňali odtlačky prstov.

+ Optimista sa dnes už vyjadruje skepticky, skeptik pesimisticky, pesimista nihilisticky, nihilista ironicky a ironik optimisticky.

+ Psychiatri považujú za nevyliečiteľných bláznov predovšetkým svojich kolegov.

+ Viac hláv – viac hlúpostí.

+ Hlbokých ľudí stíha osud ľadovcov: sú vždy aspoň z dvoch tretín pod vodou.

+ Hodnosť nebýva priamo úmerná hodnote.

+ Najkratšia býva hodina v hodinovom hoteli.

+ O rodnej hrude môžu oprávnene rozprávať iba dážďovky.

+ Ľudia sa líšia od zvierat tým, že namiesto vodcov stáda mávajú zvodcov stáda.

+ Poníženosť nevymizla, no zvyšuje si svoju úroveň.

+ Skúsení capi – záhradníci odpútavajú pozornosť vypúšťaním slonov medzi porcelán.

+ Krysa si nájde miesto aj v preplnenom záchrannom člne.

+ Predchodcovia človeka sa naučili chodiť pomocou nôh, aby udržali v rukách nástroje. Naučili sa hovoriť, aby sa dorozumeli. Nakoniec sa časť z nich naučila rečniť a ostatní sa neučili tlieskať.

+ Moja láska siaha až po hrob. Lenže k sebe.

+ Pochybné existencie mávajú najmenej pochybností.

+ Manželovi neskúseného zajačika hrozí osud pokusného králika.

+ Najpodnetnejšie sú nevydarené experimenty! Pri nich možno objaviť množstvo úplne nových objektívnych prekážok.

+ Medzery vypĺňame medzníkmi.

+ Je celkom prirodzené, že človek, ktorý sa prebíja do Mekky, zanecháva za sebou púšť.

+ Najviac sa ostýchame osloviť vlastné svedomie.

+ Logika výberu vhodných ľudí spočíva v tom, že závozníka rozvážajúceho mlieko poveria vedením výskumu Mliečnej dráhy.

+ Padnuvší človek – na rozdiel od meteoru nedostane sa do múzea.

+ Každá nová metla si namýšľa, že je vysávač.

+ Jeden druhému kopú jamu – a tretí ich za to platí.

+ Podľa názoru rakov ľudstvo ustupuje.

+ Fatalista je človek, ktorému sa osud stal osudným.

+ Pravá oáza šťastia musí obsahovať aspoň kúsok púšte.

+ Tchory si rady ťažkajú na smradľavý svet.

+ Šaty robia dámu, bielizeň kariéru.

+ Sú chvíle, kedy človeku posiela diabla samo nebo.

+ Film nás učí, že milovanie je úžasne jednoduché: stačí si rozviazať kravatu – a už vás čaká kráska v posteli.

+ Každá žena viditeľne omladne, keď vidí, ako jej spolužiačky viditeľne zostarli.

+ Láska neprestáva ľudí nadchýnať pre rozvody.

+ Ľudia, ktorí sa ešte včera podpisovali krížikmi, sú schopní zajtra za vaše priezvisko pripísať otáznik.

+ Pozri sa skutočnosti priamo do očí! Uvidíš, aká je našminkovaná.

+ Antagonistické sú tie protirečenia, ktoré nemožno urovnať v posteli.

+ Nesnažte sa vymieňať si skúsenosti s tými, s ktorými si vymieňate manželky!

+ Bol dieťaťom našej doby – teda nemanželským.

+ Väčšina našincov zabehne stovku iba ak za tisícovku.

+ Zo zacelených rán prýšti rezignácia.

+ V teplej búde reťaz nechladí.

+ Začínam veriť, že našou domovinou prechádza obratník chameleóna.

+ Väčšinu analytikov by bolo treba podrobiť psychoanalýze.

+ Naďalej je zásadná otázka na ktorej strane stojíte: Pred pultom či za pultom?

+ Na proporciách žien nás najviac vzrušujú disproporcie.

+ Zaprotokolovaná fantázia sa nazýva plán. Alebo štátny rozpočet.

+ Zázračné dieťa našich čias môže byť len protekčné.

Seniorské postrehy

•Pokora je potvora, lebo so sklonenou hlavou dá sa najľahšie zablúdiť.
•Na pohľad sa zdá, že som posadnutý masovo propagovanou pokorou, lebo ma vidia chodievať so sklonenou hlavou, no ja len ako Bratislavčan obozretne kráčam po chodníkoch psíčkarov s množstvom exkrementov.
•Pri podpriemernom dôchodku už roky pestujem dobrovoľnú karanténu: Čím menej vychádzam z domu, tým menej miniem z každomesačnej almužny.
•Po celý život zisťujem, že recenzenti sú objavitelia kníh a literárni kritici zasa hovaditelia kníh.
•Odkedy som sa zbavil auta, som šťastný senior. Denne počúvam v rozhlase, koľko sa u nás zrazilo áut, no mne sa môže zraziť už iba mlieko.
•Keďže nemám a nechcem mať internet, mňa môže heknúť iba „heksenšus“.
•Doteraz som si myslel, že na našej planéte sa v enormnej miere rozmnožujú iba hlodavce. No keď som sa dozvedel, ako prudko sa rozmnožuje tím bratislavského primátora, už si to nemyslím.
•V proslovenských printových médiách mám mizernú publicitu. Ako keby tam podpísali kartelovú dohodu: Toho Kendu uložíme do hrobu!
•Verím, že život môže byť ako spací vagón. Keď si u manažmentu poriadne zaplatíte, zobudí vás až na konečnej.
•Sme večnými objaviteľmi až do smrti! Jablko poznania hľadáme najčastejšie v pekných kolenách.

Milan KENDA

—————————————————–—-————————————————————
Ešte zostáva pár dní na to, kedy máte možnosť poukázať 2% z dane na podporu Humorikonu:
IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3

PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 21 500 vzhliadnutí !!!

Môžete tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Ďakujeme!
————————————————————————————————————————

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments