Dnes aktuálne slovenský spisovateľ Milan Kenda

Epigramáž

MANDÁT SEM, MANDÁT TAM
Vedia si na správy
z kuloárov vyčkať.
Potom chladnokrvne
preoblečú tričká.

AKO PUTOVAŤ
K SVETLÝM ZAJTRAJŠKOM
Na to máme jednoduchý,
spoľahlivý návod:
Fakty nechať historikom,
mýtmi kŕmiť národ!

AZYL
Náš funkčný parlament
bezpečne skryje
aj tých, čo utiekli
u psychiatrie.

VÝZVA
Pravidlo nové nech sa ujme
na ceste k slobodnému kraju:
Len beduínom tolerujme,
ak púšť za sebou zanechajú.

KARIÉRISTOM
Podporím vás dobrou radou:
Inšpirujte sa vždy zradou!

DOBRÁ RADA
Prevráť kabát,
získaš rabat!

FEJTÓN

Predavač koralov so žihadlom závisti

V predchádzajúcom režime som rád chodieval na bulharské pláže k Čiernemu moru. Na pláže s jemným pieskom, ktorý mi nezraňoval chodidlá. Nikdy nezabudnem na moje časté a obľúbené putovania naboso po pobrežnej príbojovej čiare, kde mi krotko špliechajúce more neprestajne masírovalo členky. Tá neopísateľná slasť! Chôdza spojená s masážou, zdravotná prechádzka, takúto prímorskú fyzioterapiu by som si mal vlastne dať patentovať! A v istom bulharskom prímorskom stredisku pri návrate na položenú deku som viackrát pozoroval a počúval scény, ktoré vám opíšem v tomto fejtóne.
Bola to pekná, široká pláž s jemňučkým pieskom, krotko omývaná morom. Bola preplnená rekreantmi a v babylone jazykov sa často ozývala slovenčina, ale aj čeština. Po tejto širokej pláži denne obchádzal sem a tam, prekračujúc ležiacich rekreantov, mladý, tmavovlasý a tmavooký muž, ovešaný košíkmi. Predavač mušlí a koralov.
Tmavovlasý mladý muž bol južanský temperament, neobyčajne agilný, rodený obchodník. Vedel ponúkať svoj tovar, bol čulý a vynachádzavý, vystupoval ako plážový rozprávač. Mal zmysel pre humor a iróniu – nazýval svoje mušličkové a koralové náhrdelníky jabloneckou bižutériou. Vedel improvizovať a prekvapiť dôvtipným nápadom: zmocnil sa plavčíkovho megafónu a odtrúbil doň svoj zábavno-obchodný monológ. Bolo dokonale vylúčené, aby si ho čo len jeden rekreant nepovšimol.
Bol to bystrý chlapec s výbornou pamäťou na jazyky, alebo aspoň s napodobovacím talentom. Naučil sa niekoľko charakteristických českých fráz a ľudových bonmotov od „ukecaných“ rekreantov, no najmä od rekreantiek. Ak mu však kšefty dobre nešli, uchyľoval sa k ironickým hláškam, posmieval sa svojim potenciálnym klientom. Sklamanie v ňom udusilo obchodnícku trpezlivosť a kulantnosť. Napríklad ženy na pláži okomentoval ako milostivé panie, ktoré nemajú čo robiť, iba si lakujú nechty a škvaria sa na slnku namiesto toho, aby dvíhali populačný trend.
Odohrávalo sa to na pláži, ale mohlo sa to stať hocikde inde v Ríši relaxu. Reakcia predavača koralov nie je totiž ojedinelá. Takto reagujú viacerí ľudia zamestnaní vo sfére služieb, pre ktorých je sezóna oddychu tisícok ľudí sezónou intenzívnej práce a vypätia. Ale taký už je údel človeka odkázaného na pokročilú deľbu práce v modernej či supermodernej dobe. Žiaľ, reptajúci žiarlivci nie sú ochotní láskavo si uvedomiť, že odpočinková letná sezóna je pre nich zvláštnou žatvou, žriedlom dobrých príjmov, miezd, prémií a bakšišov. Ak si niekto zvolí prácu nočného strážnika, potom nemá právo reptať na to, že sa mu deň „postavil na hlavu“. Lenže koľkí ľudia si to dokážu dôsledne uvedomiť a krotiť svoje impulzívne city a pocity?
Už dávno nežijeme v čase výrazne dominujúcej a prevládajúcej poľnohospodárskej výroby so synchrónnym prílivom prác v lete a odlivom prác v zime. Celá sféra služieb sa zakladá na neľútostnej konfrontácii obslúženého s obsluhovateľom. V oblasti turistického priemyslu je to však aj sféra významného ekonomického prínosu pre nejeden štát, ale aj ľudí, ktorí v tejto sfére služieb pracujú. Načo je potom dobrá táto jedovatá, predsudková precitlivenosť?
Toľkí ľudia zbytočne podliehajú optickému klamu /hoci majú dobrý zrak/ a nedokážu krotiť svoju závisť i hnev iba preto, že ich blížni sa v čase oddychu vedia náležite uvoľniť, až napokon pôsobia dojmom blažených a nenapraviteľných povaľačov. Tak ako sa nepatrí vytrhávať slová z celkových súvislostí a vykladať ich pokrivene, nepatrí sa ani utvárať si skreslený obraz o ľuďoch na základe pätnástich či tridsiatich dní bez ohľadu na zvyšných tristotridsať dní. Aj táto miniatúrna zásada by mala natrvalo zakotviť v ľudskom vedomí a v pravidlách bláznivej hry zvanej medziľudské vzťahy.
Milan Kenda