Dnes aktuálne srbský humorista Aleksandro Pavić

Dnes nám prekladateľka Ana Časar zo srbskej  redakcie Šipak poslala tento rozhovor:

Práca satirika je, aby bol obozretným pozorovateľom – Interview s Aleksandrom Pavićem

Šipak: Pán Pavić, kedy a skrze čoho ste sa začali zaujímať a baviť satirou?

Aleksandar: Na týchto priestoroch sociálne zemetrasenia sú obvyklým javom. Dramatický prechod od systému jednej politickej strany k systému viacerých strán a ruiny, ktoré ich nasledovali, boli v službe vinny do môjho vstupu do sveta satiry. Aforizmus nemá veľkosť komplexu, a práve tak znel jeden z mojich aforizmov z tej doby, bol mojím heslom a sprievodcom. Udalosti sa navzájom predbehovali. Dalo by sa slobodne povedať, že tu žije satira. Práca satirika je, aby bol obozretným pozorovateľom a aby si našiel svoj uhol keď robí záznam udalosti. Niektoré situácie z každodennosti toľko sú neskutočné a nadreálne. Veril som, že sa do literárnych vôd dám so zbierkou poézie, ale ten krok som urobil práve knihou so zbierkou aforizmov ,,Pod farovima mesečine“ (1990). Nemal som klasický vzor, ale som mal rád čítať lyrické aforizmy známeho Leca. Možno odblesk toho vplyvu vidím v názove knihy. Hľadiac z tejto perpektívy, divné mi je, že sa mi ju podarilo uverejniť, lebo je to doba literárneho odlivu v prostedí, kde som pôsobil. Najmä v obci Báčská Palanka, niekoľko rokov predtým nezjavila sa v podobe knihy ani jedna literárna realizácia. Avantúru výskumu ľudskej deformácie pokračoval som literárnym prechodom do Nového Sadu. Nasledovali dve knihy: ,,Labudova pesma – pačiji san“ (1992) a ,,Bačena sena“ (1993). Druhá kniha boli výlučne aforizmy a v tretej je šesť haiku básní. Haiku poéziou som sa pokračoval venovať v kontinuite až dodnes. Slávne devedesiate roky, minulého veku priniesli rozpad štátu, vojenské vplyvy: Nato bombardovanie, tažké je to všetko i napočítať, ale to je iná rozpávka.

Šipak: Založili ste združenie Ždral , ktoré sa okrem iného zaoberá vydavateľstvom satirických diel. Môžete o tom povedať našim čitateľom trochu viac?

Aleksandar: Celé meno združenia je trochu dlhšie a znie: Literárno – ekologický klub srbsko – japonského priateľstva Ždral Nový Sad. Haiku poézia pochádza z Japónska a tu sa skrýva stopa vzniku tohto združenia. V roku 1999 som bol zvolený za predsedu klubu Alexander Haiku Nejgebauer z Nového Sadu. Môj hlavný spolupracovník v tom čase bol Zoran Doderović. Spolu s ostatnými členmi klubu do roku 2002 sa stal centrom haiku udalostí v regióne. Mal viac ako 100 členov z desiatich krajín. Klub však zhasol a pred šiestimi rokmi, keď bol založený klub Ždral, pokračovali sme v spolupráci v rámci novej organizácie. Zakladateľmi klubu okrem mňa sú: dr Oliver Fojkar a Karmen Antić. Najdôležitejšou udalosťou, ktorú sme zorganizovali, bola ,,Týždeň Japónskej kultúry v Novom Sade, 2017″. Od samého začiatku klubu máme vynikajúcu spoluprácu s Hirošim Jamasakijem Vukelić. Jedná sa o redaktora prvého srbsko – japonského slovníka a vynikajúceho prekladateľa, známy je prekladom ,,Njegošovho horského vencu“ do japončiny.
Zoran Doderović, ktorý je vynikajúcim haiku básnikom a satirikom, má určite najväčšie zásluhy za vydavateľský posun Ždrala. Je redaktorom našej knižnice a doteraz máme publikovaných 4 knihy. DvEé knihy sú v oblasti poézie haiku: ,, Divlje guske preleću zvezde“ Alexander Pavić a ,,Delići ogledala“ , autor Alexander Ševo, a dve knihy sú aforizmy: ,,Slepi kolosek „, Zoran Doderović a ,,Duhovne frakture“ Jovana Kragujevića. Takže sme sa nezastavili len na haiku poézii a ukázalo sa po reakciách, že sme urobili dobrý ťah. Obidve knihy uverejnených aforizmov zažili veľmi pozitívne kritiky a pekné prijatie od znalcov satiry. Vybral by som si Doderovićov aforizmus, po ktorom sa volá jeho kniha: Na slepej trati, dosahuje najlepší pokrok hrdza. Rovnako ako Kragujevićov aforizmus, a jeden z mojich obľúbených: Dinár klesá hrôza rastie! Krátke formy sú jadrom publikačnej koncepcie spoločnosti Ždral, ale nie sme zatvorený ani k iným literárnym typom.

Šipak: Nedávno ste začali so slovenskou prekladateľkou Anou Časar spoluprácu s aforistami a ich stránkou Humorikon. Aká je vaša spolupráca?

Aleksandar: Niekedy sa kocky zložia a otvorí sa možnosť pre spolprácu v tomto prípade so slovenskými aforistami. Chcel by som sa zavďačiť redakcii, a najskôr redaktorovi satirického časopisu Šipak, že ukázali že majú sluch pre takéto niečo. Hlavnú úlohu vo vzájomnej komunikácii aforistov dvoch štátov mala Ana Časar. Ona je zároveň i novinárka, výnimočný spolupracovník, spoznala dôležitosť tejto súvislosti. Aforizmy slovenských autorov sa uverejnili na stránke Šipak a aforizmy a epigramy srbských autorov na internet stránke Humorikon. Zakladateľ portálu Milan Kupecký vkladá snahu, aby oživil slovenský aforizmus. Medzi spolupracovníkmi je i Milan Kenda, ktorý sa pokladá za jedného z lepších slovenských aforistov zo Slovenska . Ako reprezentatívny príklad môže slúžiť Kendov aforizmus: Nekonečnosť nie je len vo vesmíre. Ona je medzi minulým a budúcim platom. Chcel by som zdôrazniť dôležitosť a plodnosť stretnutia s aforistami dvoch kultúr. Zrodila sa zaujímavá myšlienka spoločného konania skupiny autorov dvoch krajín. Cieľom je urobiť z nej zbierku desatich aforizmov od jedného autora a bolo by tu šesť Slovákov a tiež toľko i Srbov. Klub Ždral by bol vydavateľom tohto projektu. Toto otvára priestor pre viditeľnejšie a jasnejšie zobrazenie aforistov Slovenska a Srbska, vďaka tomuto dvojjazyčnému vydaniu.Otvorenosť novým nápadom a stretnutiam vytvára priestor na spoluprácu a spoznávanie sa. Zatiaľ toľko k tejto téme.

Šipak: Aké máte plány do budúcna?

Aleksandar: Jeden z plánov som už uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Nie je potrebné zvlášť
Zdôrazňovať, že vydávanie spoločnej knihy srbských a slovenských aforistov by bolo pohonou silou
v pozadí budúcich podobných projektov. Univerzálny jazyk satiry zaznamenáva podobný problém v
rôznych prostrediach. Korupcia, pokrytectvo, dôsledky prechodu sú len niektoré z tých všadeprítomných
anomálií. Vydavateľská činnosť klubu je tiež založená na vydávaní nových kníh satirického obsahu. Členovia klubu sa budú usilovať zaujať miesto na kultúrnej mape mesta Nový Sad – Europského mestá kultúry, 2021. Týždeň japonskej kultúry sa znova usporiada koncom septembra. Ťažkosti a prekážky určite nebudú chýbať, takže to bude stačiť aj pre inšpiráciu pre satiristov. Namiesto toho, aby som to uzavrel, ukončil by som rozhovor s mojím epigramom:

Dva svety

Niektorí sú stále
verní, čestnej práce,
zatiaľ čo ostatní pokračujú
spravodlivo kradnúť.

Stručná biografia

Aleksandar Pavić, 1960. Magister literatúry, profesor na škole. Magistroval na tému :,, Recepcija haikua u srpskoj književnosti.“ Píše aforizmy,epigramy, satirické básne, básne, štúdie a haiku. Publikoval viacej zborníkov a antológií. Knihy aforizmov: ,,Pod farovima mesečine“ (1990), ,,Labudova pesma – pačiji san“ (1992), ,,Bačena sena “ (1993) ,,Strašilo u snegu “ (2000). Haiku ,, Pesma kao uzdah( 2010) štúdia, ,,Divlje guske preleću zvezde“ (2018). Je členom Spoločnosti literátov Vojvodiny. Odmeňovaný je a dvakrát zvíťazil na konkurse Milovan Ilić Minimaks. Jeho diela su prekladané do viacero jazykov a zastúpený je ako v domácich tak i v medzinárodných antológiách. Je predsedom Literárno – ekologického klubu srbsko – japonského priateľstva Ždral Nový Sad. Žije v Gajdobre a v Novom Sade.

Redakcia Šipak

Preklad: Ana Časar

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments