SATIRCYCLE NIKDY NEDOSTATOK SÚHLASÍŤ DO HLAVY V PÍSME, PRECHÁDZAL TOTO ŽIVOT PROSTREDNÍCTVOM STENY – ROZHOVOR S ZIVIC KULICOM
STRUČNÁ BIOGRAFIA
Narodil sa v roku 1954 v dedine Vrapcu, obec Medvade, na juhu stredného Srbska. Vyštudoval a získal doktorát na Právnickej fakulte v Belehrade. Diplomová práca a dizertačná práca v oblasti pracovného práva. Prešiel barovou skúškou. Plnil zákonné povinnosti v obchodných organizáciách, orgánoch miestnej samosprávy a štátnych orgánoch. Okrem iného bol tajomníkom Zhromaždenia magistrátu mesta Medvedja, policajným náčelníkom, poslancom parlamentu a zástupcom generálneho tajomníka spolkovej vlády FRJ. Od roku 2001 pôsobí ako univerzitný profesor. Vyučuje alebo učil pracovné právo, priemyselné vzťahy (kolektívne pracovné právo), právo štátnej služby, riadenie ľudských zdrojov a úvod do práva. Publikoval asi pätnásť učebníc, monografií a kníh z oblasti pracovných a úradných vzťahov, riadenia ľudských zdrojov a právneho zavádzania. Publikoval tiež päť praktických cvičení, štyri komentáre k zákonu a desiatky vedeckých a odborných prác v uvedených oblastiach. Bol členom viacerých pracovných skupín pre tvorbu zákonov a iných predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, zamestnanosti a sociálnej politiky. Od roku 2009 . do roku 2017 bol zmierovateľom, tj rozhodcom Agentúry republiky pre mierové riešenie pracovných sporov. Podieľal sa na realizácii viacerých projektov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Rozhodnutím Ministerstva štátnej správy a miestnej samosprávy Srbskej republiky je akreditovaná na vykonávanie programu profesionálneho rozvoja zamestnancov v jednotkách miestnej samosprávy pre niekoľko oblastí ich odbornej prípravy na samostatnú a úspešnú prácu v odbore. Vydalo deväť kníh o aforizmoch. Prvý v roku 1987 a posledný v roku 2019. Výherca niekoľkých ocenení a ocenení za literárne dielo a celkovú tvorivú prácu. Člen asociácie srbských spisovateľov. Žije a pracuje v Belehrade. Doteraz otec štyroch detí a starých rodičov, iba šesť vnúčat. Zároveň sú odmenou za viac práce a väčšiu zodpovednosť za to, čo sa stalo, hovorilo, písalo a podpísalo, čo ponecháva malý priestor na relaxáciu a prechádzku v jahodách. Satiristi to vedia dobre. Nie sú žiadne dni bez chôdze po drôte. A nebudú, musia myslieť hlavou, ale žiadnym spôsobom, ale jedinečným, nenapodobiteľným, predvídavým a odvážnym spôsobom. Sociálne rozpory, nespravodlivosti, nepravdy a polopravdy, nezmysly, blahosklonné správanie a hanebné správanie si v našej krajine i vo svete natoľko všimli a také zrejmé, že dokonca aj tí najväčší slepí ľudia na ne nemôžu vidieť skríženými rukami. Ceny nás zaväzujú, aby sme ich neustále osvetľovali ako zvitky a neboli správne zobrazené ani po celé generácie. Koneckonců, kto nie je schopný oddeliť kukuricu od kukurice, skôr alebo neskôr, ju oddelí od zrna.
ŠIPAK: Pán Kulič, tento rok ste dostali niekoľko ocenení za svoju tvorivú prácu, od Veľkej ceny Nadácie Rodoljuba Nićiforovića, cez Nasimiho zákon až po najnovšie ocenenie Jacqua Konfina. Blahoželáme! Čo znamenajú ocenenia satiristu a spisovateľa?
Kulič: Každá cena poteší, raduje sa, inšpiruje a motivuje k väčšej tvorivej činnosti, najmä ak ju udeľujú ľudia, ktorí sa navzájom nepoznajú, ako tomu bolo v prípade ceny Jacquesa Confinha, ktorú som nedávno získal v Leskovac. Zároveň sú odmenou za viac práce a väčšiu zodpovednosť za to, čo sa stalo, hovorilo, písalo a podpísalo, čo ponecháva malý priestor na relaxáciu a prechádzku v jahodách. Satiristi to vedia dobre. Nie sú žiadne dni bez chôdze po drôte. A nebudú, musia myslieť hlavou, ale žiadnym spôsobom, ale jedinečným, nenapodobiteľným, predvídavým a odvážnym spôsobom. Sociálne rozpory, nespravodlivosti, nepravdy a polopravdy, nezmysly, blahosklonné správanie a hanebné správanie si v našej krajine i vo svete natoľko všimli a také zrejmé, že dokonca aj tí najväčší slepí ľudia na ne nemôžu vidieť skríženými rukami. Ceny nás zaväzujú, aby sme ich neustále osvetľovali ako zvitky a neboli správne zobrazené ani po celé generácie. Koneckonců, kto nie je schopný oddeliť kukuricu od kukurice, skôr alebo neskôr, ju oddelí od zrna. Satirista nie je pripravený robiť také chyby, a preto si nemyslí, že mu bude strkať hlavu do piesku, aj keď s ním celý život prešiel múrom! Nie pre seba a pre svojho šéfa, ale pre spoločné dobro. Je niečo vyššie a vznešenejšie? Neexistuje takmer žiadny. Nie pre seba a pre svojho šéfa, ale pre spoločné dobro. Je niečo vyššie a vznešenejšie? Neexistuje takmer žiadny. Nie pre seba a pre svojho šéfa, ale pre spoločné dobro. Je niečo vyššie a vznešenejšie? Neexistuje takmer žiadny.
ŠIPAK: Od svojich študentských dní píšete aforizmy. Čo vás inšpiruje a čo vás prinútilo začať satiru?
KULIČ: Je pravda, že píšem aforizmy už od mojich študentských dní. Pamätám si, že takmer každý deň rozprávam so svojimi kolegami aforizmy, ktoré boli pre mladých ľudí v 70. rokoch veľmi inšpirujúce. Samozrejme tu hovorím predovšetkým o Vibových aforizmoch a aforizmoch Duska Radoviča. A tak som ich deň čo deň začal písať sám. Nemohla som byť nemým pozorovateľom všetkého, čo sa vtedy dialo a čo muselo jedného dňa zostúpiť ako veža kariet. Už bolo vidieť, že bratstvo a jednota sa blížia ku koncu. Čím viac sme sa klaňali Titusovi a jeho ceste, tým viac sme ničili spoločný štát a jeho úspechy.
Inšpiráciou pre písanie bola a vždy bude. Existujú všetky kroky na ceste, ktoré treba len spoznať a správne evokovať. Demokracia a autokracia, dobro a zlo, ľudské cnosti a nevýhody, spravodlivosť a nespravodlivosť, pravda a klamstvo, život a smrť, úplatkárstvo a korupcia, vláda a opozícia, vláda a ľudia, zločin a prostitúcia a mnoho ďalších sú témami, o ktorých sa bude diskutovať. vždy píš. Dôvody a dôvody sa rodia každý deň. Existuje niečo ako na horiacom zozname. Je len na nás, aby sme im venovali plnú pozornosť a výsledky nebudú chýbať, o čom svedčia výsledky dosiahnuté v minulosti.
SHIPAK: Ste doktor práva. Koľko (ne) spravodlivosti existuje v aforizmoch, existujú body kontaktu medzi právami a aforizmami?
Kulič: Aforizmus vznikol v starovekom Grécku asi pred 2 260 rokmi a možno o niečo skôr. Ako ideálna kombinácia predovšetkým filozofie a literatúry sa časom stala, ako už niekto povedal, literárny druh najvyššieho dosahu. S nami najmä od 70. rokov. Vzhľadom na to, že satirici bojujú proti nespravodlivosti, je logické dospieť k záveru, že v aforizme je spravodlivejšie ako nespravodlivosť. Vždy to tak bolo. V opačnom prípade by sa aforistické smútok rýchlo stalo nudným. Som presvedčený, že sa to nikdy nestane. Preto sa dospelo k záveru, že medzi právami a aforizmami existuje veľa kontaktných miest. Rovnako ako právna norma má byť spravodlivá a morálne prijateľná, aj predmetom nehoristého smútku by mala byť nespravodlivosť, nemorálnosť, klamstvo, hlúposť, jednostrannosť, diktatúra, bezmocnosť, oštepy, neochota, zločin a korupcia.
O tom, do akej miery sa právo a aforizmy dotýkajú a dokonca sa zhodujú, možno najlepšie dokazuje jeden z mojich aforizmov, ktorý znie: Haagski zákonodarcovia sú natoľko spravodliví, že medzinárodné právo musí byť červené . Zákon, najmä medzinárodný, je dosť zlý. Napríklad v Haagu na súd , sudca stále fandenie, v súlade s politickými a ideologickými vzory, a to v súlade s právnymi a etickými normami. V zásade je každý nevinný, kým sa nepreukáže, že je Srbom, ako správne uviedol jeden z našich slávnych aforistov. Nemohol som súhlasiť s množstvom nespravodlivosti a nečestnosti namierenej proti našim ľuďom, publikoval som veľa aforizmov venovaných tejto téme. Na ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov:
Zločiny na všetkých stranách a zločinci na jednej strane.
Medzinárodné právo sa stalo kašľom mačky. A Rada bezpečnosti ho pripojila k chvostu mačky.
Žltý dom môže pokojne spať. Biely dom bude vždy stáť pri ňom.
Srbsko sedí na dvoch stoličkách. Jeden so srdcom a dušou, druhý s nožom pod husí!
Bombardovali nás pre naše vlastné dobro. Veľa šťastia im!
Ich cieľom je ponížiť nás a my im za to neustále ďakovať.
O mieste kontaktu medzi právami a aforizmami svedčí skutočnosť, že v našej krajine a vo svete bolo publikovaných veľa tzv. „Tzv.“ Publikácií. spravodlivosť, to znamená aforizmy venované právu, spravodlivosti a nespravodlivosti. Pokiaľ je mi známe, Zarko Andjelkovic, náš známy aphorista a satirista, doteraz publikoval najviac v našej krajine. Právo je častým predmetom aphoristického uvažovania, najmä medzi aphoristami právnickej profesie, a je ich veľa. Možno viac ako akékoľvek iné povolanie, ktoré je ďalším potvrdením neobvyklej súvislosti medzi zákonom a aforizmom a hlbokým významom položenej otázky.
ŠIPAK: Vydali ste veľké množstvo kníh o aforizme. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
KULIČ: Zatiaľ som vydal deväť kníh o aforizmoch. A konečne, pod názvom:“The dlhopisy demokracia“, nakladateľstvo“Alma“z Belehradu, vyšiel z lisu v marci 2019. Začiatkom budúceho roku 2020 uverejním zbierku obchodných listov, prvú svojho druhu v krajine a pravdepodobne aj v regióne. Všetko je pripravené na tlač. Štyri a pol tisíc antiposlovica“netrpezlivo“čakanie vidieť denné svetlo. A tentoraz vydavateľ bude“Alma“z Belehradu. Navyše mám nejaký materiál pripravený na ďalšiu knihu aforizmov, ale stále si nie som istý, kedy sa rozhodnem publikovať. Čas je najlepším sudcom, nechajme sa teda na vlastnom úsudku. V nadchádzajúcich rokoch sa tiež budem snažiť čo najviac zhromaždiť v Kultúrnom centre Čukarica, v dome Đuro Jakšić, v Kolarac a na ďalších miestach v Belehrade a mimo Belehradu. Fanúšikovia aforizmu nás očakávajú z nejakého dôvodu. Nesmieme ich sklamať.
Zivic Kulič
————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
————————————————————
