Prišiel k nám do redakcie zaujímavý príspevok – medzinárodná kniha s názvom „Strašidlo aforizmov krúži Európou“ – od kolegu humoristu zo Srbska. V knihe „Strašidlo aforizmov krúži Európou“ predstavil srbský autor Aleksandar Čotrić diela 140 svojich kolegov z 38 krajín (!)
MYŠLIENKY POVZBUDZUJÚ DUCHA A DÁVAJÚ NÁDEJ
Ako povedal srbský aforista Dragan Bogutović v úvode knihy, skutočný rozkvet najkratšej formy literatúry v našom regióne nastal začiatkom 60. rokov 20. storočia. Mimochodom, ak sme už uviedli v niektorom z čísel Humorikonu, tak ako Anglicko a Brazília sú kolískami futbalu, tak aj Srbsko je krajinou aforizmov.
Jeden z prvých aforizmov, aké boli kedy napísané – „Život je krátky, umenie je dlhé“ – sa pripisuje Hippokratovi z Kosu, starovekému gréckemu mysliteľovi a otcovi medicíny. Narodil sa v roku 460 pred Kristom a bol autorom prvej zbierky rád s názvom „Aforizmy“, ktoré boli podľa verenia určené na udržanie zdravia a liečbu chorôb. Stručné a vtipné, múdre a smrteľné, krátke myšlienky, samozrejme, nemôžu liečiť, ale dokážu pozdvihnúť ducha, rozveseliť a dodať nádej. Svedčí o tom aj kniha „Duch aforizmov blúdi po Európe“, ktorú napísal Aleksandar Čotrić (1966) a vydala ju Mestská knižnica v Pančeve. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o prvé dielo svojho druhu v európskom meradle, ktoré obsahuje 2 800 aforizmov z pera 140 autorov z 38 krajín. Zastúpení sú spisovatelia, filozofi, vedci, profesori, lekári, novinári, ktorí žili alebo žijú v 20. a tomto storočí, medzi nimi aj nositelia Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič, Elias Canetti, Bertrand Russell, George Bernard Shaw, ako aj velikáni Oscar Wilde, Franz Kafka, Stanisław Jerzy Lec, Friedrich Nietzsche, Emil Cioran, Karel Čapek…Aleksandar Čotrić, sám majster tohto žánru a satiry, v posledných rokoch preložil a editoval celú sériu antológií afrorým – ruských, bulharských, poľských, rumunských, českých, slovenských, ukrajinských, bieloruských, arménskych, nemeckých a francúzskych a v súčasnosti pracuje na takomto výbere autorov, ktorí píšu v španielčine. Našim fanúšikom tohto žánru predstavil aj najlepšieho ruského mága výstižného vyjadrovania Arkadija Davidoviča, ktorý počas svojho dlhého života napísal viac ako 100 000 aforizmov, niekedy ich písal až sto denne a svoj byt premenil na prvé múzeum aforizmov na svete. Rovnako je v špeciálnej knihe maxím predstavený aj Konstantin Melikhan z Petrohradu, ktorý je považovaný za najvtipnejšieho ruského aforistu. „Na knihe som pracoval desať rokov a jeden mesiac. Trvalo mi desať rokov, kým som sa oboznámil so všetkými relevantnými dielami vytvorenými v tejto oblasti na Starom kontinente, na formovanie knihy a jej prípravu na tlač stačil iba mesiac – hovorí Čotrić pre srbské noviny „Novosti“. Mojím zámerom bolo predstaviť bohatstvo a špecifiká kreativity, ktoré sú dôsledkom národných, jazykových, kultúrnych, historických a iných podmienok. Vybral som si aforizmy, ktoré spĺňajú vysoké literárne kritériá a sú všeobecného charakteru, nadčasové, preložiteľné a zrozumiteľné vo všetkých častiach Európy. Ide predovšetkým o satirické aforizmy, ale nájdu sa aj tie venované vzťahom pohlaví, právu, vlastenectve, histórii, náboženstvu, medicíne…Každý autor je predstavený s dvadsiatimi aforizmami, čo neznamená, že ich nie je viac antologických, ale skôr to, že napísal aspoň toľko výnimočných.
Autori sú zastúpení od Islandu na severe, cez Grécko na juhu, až po Kazachstan na východe a Portugalsko na západe. Najväčší počet príspevkov je zo Srbska – 16, čo, ako poznamenáva redaktor, dáva odpoveď na otázku, kde v Európe sa píšu najlepšie aforizmy. Ak k tomuto číslu pridáme aforistov srbskej národnosti z Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Rumunska, je to ešte pôsobivejšie. Zdôrazňujúc, že poľská škola aforizmov stojí bok po boku srbskej, čo sa týka kvality a počtu vynikajúcich autorov, zatiaľ čo slovenská škola je tej našej najviac podobná hovorí Čotrić. Takmer výlučne sa zameriavajú na politické témy, sú ostrí vo svojom vyjadrovaní, nikoho nešetria, kritizujú vlastných politikov, ale tých v Bruseli, na vrchole Európskej únie. Hoci dlho žili v tej istej krajine, českí autori „monumentálnych miniatúr“ sú zdržanliví, jemní, decentní, ale mimoriadne vtipní, čo je podobnosť s ich srbskými kolegami. Túto vlastnosť majú aj arménski aforisti, zatiaľ čo rumunskí a ukrajinskí spisovatelia sa viac zameriavajú na filozofické témy a píšu myšlienky podobné poetickým vyjadreniam. Súčasní autori píšuci po nemecky z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska sú pre mňa veľmi príjemným prekvapením a vyvracajú naše predsudky, že si to neuvedomujú. Naopak, v ich vetách je veľa humoru, ale aj kritiky, pretože je zrejmé, že je o to čoraz väčšia potreba, keďže vznikli politické a ekonomické problémy a kríza v týchto krajinách sa zintenzívňuje. V tejto panoráme sú srbskí aforisti: Dušan Radović, Branislav Crnčević, Vladimir Bulatović Vib, Rastko Zakić, Milovan Vitezović, Zoran T. Popovic, Rasa Papes, Radivoe Bojicic, Rade Jovanovic, Slobodan Simic, Dragutin Minic Karlo, Ninus Nestorovic, Ljus Nestorovic, LjuViordje Otase Aleksandar Čotrić. Aforizmy sa u nás píšu od konca 18. storočia. Prvým autorom tohto žánru bol Mihailo Maksimović, ktorý vo Viedni v roku 1792 vydal knihu „Malá základka pre veľké deti“, kniha krátkych myšlienok „Aforizmy“ v roku 1897.“ Podľa Čotrića skutočný rozkvet najkratšej literárnej formy u nás nastal začiatkom 60. rokov 20. storočia, keď boli vydané knihy, ktoré pútali pozornosť tak domácich cenzorov v službe, ako aj vydavateľov a čitateľov na Západe. Rastkovi Zakićovi súd zakázal a spálil sedem kníh, prevažne aforistických, kvôli jasným narážkam na Josipa Broza, čím sa stal rekordérom vo vtedajšej Juhoslávii. Začiatkom 80. rokov 20. storočia vzniklo neformálne hnutie, pôvodná škola srbských aforizmov – Belehradský aforistický krúžok. Nemali by sme však stratiť zo zreteľa fakt, a dúfam, že táto Panoráma ukazuje, že vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie sa píšu aj vynikajúce aforizmy. A s rozpadom spoločného štátu sme to stratili zo zreteľa. V európskych kruhoch je vysoko rešpektovaný slovinský aforista Žarko Petan, v Chorvátsku túto formu pestoval Gustav Krklec a v Severnom Macedónsku je aktívny bard balkánskej satiry Vasil Tolevski. V Bosne a Hercegovine vynikajú Jovo Nikolić z Republiky Srbskej a Ekrem Macić z Federácie, zatiaľ čo aforistický transparent v Čiernej Hore má v rukách doyen Sava Martinović – hovorí Čotrić, ktorý si na obálku „Bauka“ vybral ilustráciu slávneho karikaturistu „Novosti“ Tošu Borkovića.
Prinášame zopár krátkych myšlienok z knihy, ktorej vybral a poslal nám autor. V redakcii nás potešilo, že je v nej zaradený aj známy náš aforista zo Slovenska Milan Kupecký:
„Kolumbus by sa dostal do Indie, keby Amerika, ako zvyčajne, nezasiahla.“ (Valeriu Butulescu, Rumunsko); „Najlepšia časť každého prejavu je jeho koniec.“ (Baurzhan Toyshibekov, Kazachstan); „Nedodržiavajú Desatoro prikázaní. Preto žijú ako v raji.“ (Valentin Dimitrov, Bulharsko); „Voľme čestných! Dajme im príležitosť stať sa nečestnými.“ (Fabrizio Caramagna, Taliansko); „Mnohým minútam ticha by sa dalo vyhnúť minútami premýšľania.“ (Wolfgang Eschker, Nemecko); „Lož je veľmi stabilná vďaka svojim krátkym nohám.“ (Milan Kupecký, Slovensko); „Dobrý autor má veľa nápadov, dobrý nápad má veľa autorov.“ (Patricia Holečkova, ČR); „Čítaním rozsiahlych kníh sa aj my stávame širšími.“ (Hallgrimur Helgason, Island), „Ľudia často robia hlúposti, aby nevyzerali ako hlupáci.“ (Wanda Błonjska Wohlfarth, Poľsko); „Vedomosti sú moc, ale mocní nepotrebujú vedomosti.“ (Seth Bremberg, Švédsko); „Chystal som sa najať si právnika, ale ukázalo sa, že podplatiť sudcu bolo oveľa lacnejšie.“ (Vladimir Scheucher, Rusko); „Je lepšie robiť chyby s každým, ako byť neomylný sám.“ (Marcel Aschard, Francúzsko); „Kapitalista dokonca nazýva svoju ženu pokladom.“ (Marion Koksvik, Nórsko); „Bez ľudí by bola planéta humánnejšia.“ (Ašot Nadanjan, Arménsko); „Múdry človek nosí všetky svoje veci so sebou, ale múdry si najme nosiča.“ (Lefterios Pulios, Grécko).
„Novosti“, 4. mája 2025.
Aleksandar Čotrić
