Srbský humorista, autor knihy Aleksandar Čotrić
Zámerom knihy srbského aforistu s názvom OD ATLANTIKU PO URAL bolo prestaviť bohatstvo a špecifiká svetovej aforistickej tvorivosti. V knihe ide o plejádu aforistov prakticky z celého kontinentu, približne z päťdesiatich krajín s približne 750 miliónov obyvateľov. Kniha predstavuje tvorcov z tridsiatich ôsmich krajín. Nie náhodou sa vraví o Srbsku, že je to krajina aforizmu, tak ako sú Anglicko a Brazília kolískou futbalu. Mimochodom, treba oceniť, že humoristi z bratského Srbska vydali dve knihy antológie, v ktorých sa píše o našich autoroch, aforistoch, s názvami Hromy a blesky a Chytanie sa slamky. Ani v spomínanej knihe Od Atlantiku po Ural nezabudol autor knihy, kolega Čotrić, mimochodom spolupracovník na linke humoristických srbských a slovenských internetových novín Šipak – Humorikon ani na našich slovenských humoristov, prispievateľov do Humorikonu ktorých mená a príspevky sú uvedené v tejto knihe. Sú to známi aforisti Milan Kenda, Ján Grešák, Milan Kupecký, Alexander Scholz, Milan Hodál, Ondrej Kalamár, Štefan Švec a Vladimír Javorský.
Názov knihy: OD ATLANTIKU PO URAL redaktor a prekladateľ: Aleksandar Čotrić, odborní spolupracovníci: Igor Damnjanović Dib a Slobodan Simić, recenzent: Ivo Mijo Andrić, dizajn obálky: Tošo Borković, vydavatelia: „Alma“, Belehrad a Mestská knižnica Pančevo.
OD ATLANTIKU PO URAL
V našej jazykovej oblasti už dlho existuje potreba reprezentatívneho a komplexného prehľadu aforizmov od Atlantiku po Ural. Mnohí v Európe sa spájajú, tak prečo nie aj aforisti – aspoň na stránkach knihy. Práve to je zámer zostavovateľa – predstaviť bohatstvo a špecifiká aforistickej tvorivosti, ktoré sú výsledkom geografických, historických, rodových, vekových, poetických, jazykových, sémantických, lexikálnych, tematických, štylistických a iných rozdielov. Nie je jednoduché urobiť výber najlepších aforistov v jednom malom meste a potom si viete predstaviť, aká to bola úloha, keď ide o celý kontinent s približne päťdesiatimi krajinami a približne 750 miliónmi obyvateľov. Táto kniha predstavuje tvorcov z tridsiatich ôsmich krajín: Azerbajdžan, Rakúsko, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Veľká Británia, Gruzínsko, Grécko, Írsko, Island, Taliansko, Arménsko, Kazachstan, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Severné Macedónsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Ukrajina, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Česká republika, Švajčiarsko, Švédsko a Španielsko. Kniha predstavuje nerovnomerný počet tvorcov z týchto krajín, čo nie je dôsledkom nedostatočného prehľadu o aforistickom diele, ale skôr skutočnosti, že v niektorých krajinách a regiónoch Európy (Balkán, stredná a východná Európa) píše viac autorov úspešnejšie aforizmy ako ich kolegovia vo zvyšku nášho kontinentu (severná, západná a južná Európa). Na príprave tejto panorámy som pracoval jeden mesiac a štyridsať rokov. Tridsať dní bolo potrebných na technickú časť práce a štyridsať rokov na čítanie, preklad a štúdium aforizmov, aby som získal prehľad o tom, čo odlišuje kvalitu od priemerných a slabších výkonov. V tom mi pomohla práca na antológiách ruských, bulharských, poľských, rumunských, českých, slovenských, ukrajinských, bieloruských, arménskych, nemeckých a francúzskych aforizmov.
Netvrdím, že pred vami sú tí najlepší autori, ale som presvedčený, že nie sú ani zlí, ani priemerní. Niektorí z nich získali Nobelovu cenu za literatúru (Svetlana Alexijevič, Elias Canetti, George Bernard Shaw) a niektorí v ňu len dúfajú: „Mojou úlohou bolo písať a ak si ma pamätajú, tak si ma pamätajú“ (Dragutin Minič Karlo). Sotva sa nájde niekto, kto by nečítal ich diela, alebo aspoň nepočul o Oscarovi Wildeovi, Marii Ebner von Eschenbach, Franzovi Kafkovi, Karlovi Krausovi, Stanisławovi Jerzym Lecovi, Gabrielovi Laubovi, Friedrichovi Nietzschemu, Emilovi Cioranovi, Miguelovi de Unamun, Karlovi Čapkovi…Spisovatelia sú zastúpení dvadsiatimi aforizmami, čo neznamená, že nemajú viac dobrých, ale že majú aspoň rovnaký počet rovnako kvalitných na takúto knihu. Možno sa niektorým táto voľba bude zdať ako usadenie sa do Prokrustovho lôžka, ale redaktor sa domnieva, že toto číslo je vhodné na to, aby sa autor predstavil v správnom svetle a aby sa zobrazilo jeho kompletné dielo. Vybral som aforizmy, ktoré spĺňajú estetické a etické kritériá, ktoré sú všeobecnejšieho charakteru, nadčasové, preložiteľné, zrozumiteľné vo všetkých častiach Európy, ktoré nie sú viazané na súčasný alebo lokálny kontext a ktoré nie sú iba jazykovými slovnými hračkami a hračkami so slovami. Väčšinou som sa rozhodol pre satirické aforizmy, ale existuje aj značný počet tých, ktoré sú venované vzťahu medzi pohlaviami, rodinným problémom, umeniu, zdraviu, médiám, histórii, právu, vlastenectvu, vojne…Kniha obsahuje aj sentencie autorov, ktorí žili v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí, a preto sú považovaní za našich súčasníkov. Vybrané boli aforizmy, ktoré vznikli výlučne ako samostatný žáner. Preto nehovoríme o citátoch z dlhších literárnych diel. V tejto knihe nie sú žiadne formy podobné aforizmom: maximy, vety, porekadlá, apoftegmy…Ďalšia vec je, že mnohé aforizmy si získali takú širokú popularitu, že sa stali prísloviami, axiómami alebo truizmami. Hoci vo veľkom počte európskych krajín vznikajú výnimočné aforizmy, ktoré sa tešia obľube medzi autormi aj verejnosťou, o sebe navzájom vieme len veľmi málo. Fanúšikovia „bravúry na malom priestore“ sú ukrátení o tie najlepšie „duchovné piruety“, ktoré vznikli v inom prostredí. Z tohto dôvodu dochádza k malej alebo žiadnej interakcii, prenikaniu a vplyvu, a tak národné školy aforizmov idú úplne oddelenými, paralelnými cestami. To nie je dobré, pretože čo by sa stalo, keby napríklad informatici, lekári, učitelia, chemici, právnici, architekti alebo hudobníci v jednej krajine nevedeli nič o tom, čo sa deje v ich odbore v iných krajinách? Preto by nemohli vo svojej práci uplatniť a zlepšiť vedomosti, úspechy, skúsenosti a prax svojich kolegov. Otázka sa často kladie a bude sa klásť aj po prečítaní tejto panorámy: kto píše najlepšie „monumentálne miniatúry“? Je to mimoriadne ťažká a podľa všetkého zbytočná otázka, pretože aforizmy nie sú hrubým spoločenským produktom, ktorý by sa dal vyjadriť číslami, a ani tenis, kde sa víťaz vyhráva v setoch. Umelecké kritériá sú flexibilné a prchavé, ale editor sa ich snažil definovať a dôsledne sa ich držať – vybrať z každého autora výroky, ktoré sa krásou štýlu a hĺbkou posolstva najviac približujú ideálu špičkového aforizmu. Cieľom panorámy „Strašidlo aforizmov krúži Európou“ je predstaviť bohatstvo a predstavivosť aforistického myslenia, rozmanitosť tém, plnosť štylistických prostriedkov, estetiku vyjadrovania, hĺbku a vrstvenie myšlienok, šírku svetonázoru, vtip a zručnosť v prístupe k problému. Preto nejde o výber najlepších aforistov, ale o výber najlepších aforizmov.
Autori zastúpení aj v Panoráme súčasných aforizmov v Európe „Strašidlo aforizmov krúži Európou“
Tofik Agajev (Azerbajdžan)
Adalberto Alves (Portugalsko)
Svetlana Alexijevič (Bielorusko)
Ivo Mijo Andric (Chorvátsko)
Anatolij Afanasjevič (Bielorusko)
Asier Ahire (Španielsko)
Marcel Achar (Francúzsko)
Alexander Scholz (Slovensko)
Tigran Babayan (Arménsko)
Otto František Babler (Česká republika)
Irakli Bagišvili (Gruzínsko)
Yuriy Baziliev (Ukrajina)
Miladin Beric (Bosna a Hercegovina)
Lucan Blaga (Rumunsko)
Bojan Bogdanovič (Bosna a Hercegovina)
Radivoje Bojičič (Srbsko)
Anatolij Borisoglebski (Bielorusko)
Seth Bremberg (Švédsko)
Wieslaw Brudzynski (Poľsko)
Wladimir Bulatovič Wieb (Srbsko)
Valeriu Butulescu (Rumunsko)
Oscar Wilde (Veľká Británia)
Otto Weiss (Nemecko)
Emmanuel Wertheimer (Nemecko)
Heinrich Wiesner (Švajčiarsko)
František Wimazal (Česká republika)
Jacques Virion (Luxembursko)
Milovan Vitezovič (Srb.)
Vladislav Vlahovič (Čierna Hora)
Wanda Błonjska Wohlfarth (Poľsko)
Mladen Vukovič (Chorvátsko)
Vladimir Goloborotko (Ukrajina)
Arkadij Davidovič (Rusko)
Pierre Desproges (Francúzsko)
Valentin Dimitrov (Bulharsko)
Vitomir Dolinski (Severné Macedónsko)
Alex Dospian (Rumunsko)
Jandre Drmič (Chorvátsko)
Mile Giorgijoski (Severné Macedónsko)
Ján Grešák (Slovensko)
Marian Ejle (Poľsko)
Maria Ebner von Eschenbach (Rakúsko)
Wolfgang Eschker (Nemecko)
Jirý Žáček (Česká republika)
Rastko Zakić (Srbsko)
Hans Jürgen Quadbeck Seeger (Nemecko)
Veselin Zidarov (Bulharsko)
Nebojša Ivashtanin (Bosna a Hercegovina)
Janína Ipohorska (Poľsko)
Vlado Javorský (Slovensko)
Rade Jovanović (Srbsko)
Ondrej Kalamar (Slovensko)
Elias Canetti (Rakúsko)
Vytautas Karalius (Litva)
Fabrizio Caramagna (Taliansko)
Paul Carvel (Belgicko)
Franz Kafka (Česká republika)
Evgeny Kasheev (Rusko)
Milan Kenda (Slovensko)
Andriy Koval (Ukrajina)
Marion Koksvik (Nórsko)
Ervih Koch (Nemecko)
Gerhard Kocher (Švajčiarsko)
Karl Kraus (Rakúsko)
Luciano de Crescenzo (Taliansko)
Gustav Krklec (Chorvátsko)
Boris Krutier (Ukrajina)
Alexander Leszek Kumor (Poľsko)
Milan Kupecký (Slovensko)
Milan Kuridza (Bosna a Hercegovina)
Marty Larni (Fínsko)
Gabriel Laub (Česká republika – Nemecko)
Robert Lembke (Nemecko)
Stanisław Jerzy Lec (Poľsko)
Walter Ludin (Švajčiarsko)
Bojan Ljubenović (Srbsko)
Andrzej Majewski (Poľsko)
Marcello Marchesi (Taliansko)
Victor Martin (Rumunsko)
Štefan Švec (Slovensko)
Savo Martinović (Čierna Hora)
Ekrem Macić (Bosna a Hercegovina)
Konstantin Melihan (Rusko)
Alda Merini (Taliansko)
Dragutin Minich Carlo (Srbsko)
Alexander Minčenkov (Rusko)
Michail Mironovič (Bielorusko)
Werner Mitch (Nemecko)
Goran Mrakic (Rumunsko)
Ashot Nadanyan (Arménsko)
Ninus Nestorovič (Srbsko)
Jovo Nikolič (Bosna a Hercegovina)
Friedrich Nietzsche (Nemecko)
Zdeňka Ortová (Česká republika)
Milan Hodál (Slovensko)
Đorđe Otašević (Srbsko)
Raša Papeša (Srbsko)
Žarko Petan (Slovinsko)
Anatolij Polyanski (Bielorusko)
Zoran T. Popović (Srbsko)
Lefteris Poulios (Grécko)
Dušan Radović (Srbsko)
Veljko Rajković (Čierna Hora)
Faina Ranevskaya (Rusko)
Anatolij Ras (Rusko)
Turkhan Rasiev (Bulharsko)
Radomir Racković (Čierna Hora)
Michael Richter (Nemecko)
Ismet Salihbegović (Bosna a Hercegovina)
Sergej Sidorov (Rusko)
Carmen Silva (Nemecko – Rumunsko)
Slobodan Simić (Srbsko)
Emil Cioran (Rumunsko – Francúzsko)
Igor Sychovik (Ukrajina)
Stoyan Stoyanov (Bulharsko)
Ero Suvilehto (Fínsko)
Tomislav Supek (Chorvátsko)
Leonid Suchorukov (Ukrajina)
Efim Tarlapan (Moldavsko)
Jurij Tatarkin (Lotyšsko)
Vitomir Teofilović (Srbsko)
Baurzhan Toyshibekov (Kazachstan)
Vasil Tolevski (Severné Macedónsko)
Zlatko Tomič (Chorvátsko)
Stanislav Tomič (Bosna a Hercegovina)
Dejan Tofčević (Čierna Hora)
Julijan Tuwim (Poľsko)
Cornelius Vadim Tudor (Rumunsko)
Kurt Tucholsky (Nemecko)
Miguel de Unamuno (Španielsko)
Ernest Ferstl (Rakúsko)
Bela Hamvas (Maďarsko)
Hallgrímur Helgason (Island)
Patricia Holečková (Česká republika)
Ljubka Cvetanová (Severné Macedónsko)
Branislav Crnčević (Srbsko)
Karel Čapek (Česká republika)
Franci Čeč (Slovinsko)
Aleksandar Čotric (Srbsko)
Jana Džangirova (Arménsko)
Bojan Šventner (Slovinsko)
Harald Schmidt (Nemecko)
George Bernard Shaw (Írsko)
Vladimír Scheuer (Rusko)
Aleksandar Čortić
Pán Milan,
ďakujem.Nuž a toto:
V našej jazykovej oblasti už dlho existuje potreba reprezentatívneho a
komplexného prehľadu aforizmov od Atlantiku po Ural. Mnohí v Európe sa spájajú,
tak prečo nie aj aforisti – aspoň na stránkach knihy. Práve to je zámer
zostavovateľa – predstaviť bohatstvo a špecifiká aforistickej tvorivosti, ktoré sú
výsledkom geografických, historických, rodových, vekových, poetických,
jazykových, sémantických, lexikálnych, tematických, štylistických a iných
rozdielov.
Ďakujem
profesor jhusár