Dnes slovenský humorista „obojživelník“ Vladimír Javorský

(Prvá slovenská hororová humoreska)
BABIČKA, PREČO MÁŠ TAKÝ VEĽKÝ BLASTFUS…?!

Chiara, ktorá sa mala pôvodne volať Anička, ale pretože jej maminka už dva roky sedí pred televízorom a hlce turecké telenovely, sa ani inak volať nemohla, bola z roka na rok nervóznejšia. Vraj je na svete aj slnko, aj iné deti…Z bezpečnostných dôvodov bola zamknutá na sto západov, lebo maminka ju nechcela vystaviť nebezpečenstvu stať sa darcom orgánov. Chiara však dobre vedela, že ak sa hodí o zem, natrie maslom kocúra a vyciká sa do kvetináča s orchideou / netušilo chúďa, že je umelá ako v každej slušnej domácnosti z ekologického hľadiska…/, tak matka sa podvolí. Akonáhle zistila, že Chiara už dokáže komunikovať a vie sa aj prežehnať, keď počarbe fixkou chladničku očakávajúc trest, je už zrelá navštíviť babičku žijúcu na Mladom Bielidle pri krčme „ Pri splave…“ Vyšlo slnko, dôvod vydať sa na cestu. Konečne nadišiel ten okamih, kedy Chiara objaví nový a dovtedy nepoznaný svet plný nástrah. Zákony, predpisy, nariadenia, zákazy a príkazy. Toto sa vraj učí v škole, kam sa Chiara priam až hystericky tešila. Dostala na Sväté prijímanie novú čínsku aktovku z ekologicky nezávadnej kože a chcela sa popýšiť netušiac, že také aktovky budú mať všetky deti. V našej gubernii sa vyrábajú dôležitejšie segmenty, napríklad rúrky zvané Zuzanky. Samozrejme na zahraničné trhy, čo by kameňom dohodil. Cestovali dlho predlho, lebo sa podchvíľou hodil niekto pod vlak, a tak sa celé hodiny vyšetrovalo či rušňovodič nepil a či má dobrý zrak. Zvítanie s babičkou nebolo nijako kráľovské, teda soľou a chlebom, ale aj jabĺčko muselo stačiť. Nič menej zdravé si týždeň pre dôchodkom babička dovoliť nemohla. Na dverách mala „sarajevkom“ vyryté meno. Serafína Zikmundová Hanzelková . Ako dajaká kráľovná zo Sáby a okolia. Chiara dostala do vienka od sudičiek zvedavosť. Na viac sa sudičky nezmohli, lebo na svete nebola sama a každý od sudičiek niečo očakával. Boli aj takí, čo si vyvrešťali v kolíske porsche! Ale to bola výnimka, ich oteckovia pracovali na ministerstve kšeftov. Chiara si všimla, že babička sa pohybuje akoby mala na nohách pásy z buldozéru. Babička sa priznala, že má blatfus! „ Od čoho je blatfus…?“…Vyzvedala malá sojka Chiara. Netušila, že keby bola babička chlapom, nevzali by ju ani na vojnu. Bojovať na život a na smrť musia ísť iba zdraví chlapi. Kripli musia doma robiť deti, aby bolo dosť vojakov do budúcnosti. Babička Serafína vzala vnučku ku chladničke vyrobenej v roku, kedy bola prvá mena peňazí. Uschovávala v nej niekoľko kíl zaplatených šekov za drevo a čistenie komína. Na dverách boli vzorne namagnetované magnetky. Farebné ako jarná lúka, nie tá s repkou bezolovnatou. „ To je z mojich cestovateľských ciest, Chiara, či ako ťa volajú… Túto som kúpila v Čadci, kde som bola u zubára. Táto je z Humenného, kam ma poslali na výter na Covid 13, lebo v tých časoch Covid 19 ešte len vyvíjali. Táto magnetka je z Ružomberka. Tam ma poslali s kolenom, aby som mohla pohodlne demonštrovať za práva tiav v púšti s oázami. Dali mi ju za vzornú účasť…Tak som si pri tom zničila kĺby, až ma poslali do Lendaku k bylinkárke, či sa to bude dať liečiť, alebo operatívne odstrániť. Jediný voľný termín mali vo Zvolene na prelome tisícročia. Toho čo príde, ak vôbec príde, lebo neviem prečo chlapi v dedine začali akosi viac chľastať. Vraj príde koniec sveta…či čo. Majského kalendár vraj už preložili do sto jazykov a angličtiny. No hrôza! Túto magnetku mám z Viedne, kam má obvodná feľčiarka poslala na psychiatrické vyšetrenie. Či som v dobrom psychickom stave poberať zmrazený dôchodok. Viedeň je krásna, priniesla som si tucet magnetiek z každej návštevy. Vraj moja psychika zmrazený dôchodok znesie, ani taká hladovka mi neuškodí. Malá Chiara sa tak vďaka babičke Serafínke učila zemepis. „Tutohľa magnetka zo Šamorína od masérky, tamtá zo Šintavy od zaklínačky hadov. Kvôli chronickej nespavosti…Asi zo správ v televízii. A tamtá rovno z Bratislavy, kde je nádej, že ak dostanem infarkt, nájdu termín na moju záchranu. Zatiaľ sú termíny plné na prasknutie na dvadsať rokov dopredu, musím počkať…“ Chiare na hlave vstávali vrkoče dupkom. Veď to je hrozné, žiť v takejto diere zvanej Mladé Biedidlo? Navrhla babičke, aby sa nasťahovala ku nim. V izbietke je ešte kus miesta aj na druhú posteľ. A navyše do Budapešti na očné to bude mať bližšie. A navyše nemá odtiaľ ani jednu magnetku. Babička Serafína pohladila vnučku po hlávke a dala jej z lásky posledný oriešok. Čo by človek neurobil pre nevinné stvorenie, no nie…?!

Za hrsť drobných…

Postaviť si dom bližšie k nebesám nie je zárukou, že modlitby budú skôr vypočuté.
Ak sa rúcajú hodnoty, treba sa obzrieť po kvalite základných kameňov.
Dejiny píšu každú dobu ako horor.
Samota nás nezmení, zmení nás však schopnosť sa z nej vymaniť.
Ak sme iba do počtu, potom sme vážne nadbytoční!
Hriešny dekolt ženy je ideálne zakryť vlastnou hruďou.
Ak plávame, vytvárame vôkol seba kruhy. Ak sa topíme, bubliny sú vždy poruke.
Viete, že skladba bez textu musí mať aspoň zaujímavé noty?
Akú teplotu majú spomienky, keď nás pri nich občas zatrasie?
Ak sa chceme z dejín občas vynoriť, musíme vykonať naozaj niečo výnimočné.
Nech prepadne cez zábradlie paluby ktokoľvek, bude to vždy „muž cez palubu…!“.
Všimol som si zvláštnosť svätenej vody. Ešte ňou nikoho neobarili.
Vo svete sú klauni nutnosťou. Na oficiálne prefackanie nie sú vhodnejší adepti.
Kapitáni opúšťajú svoje potápajúce sa lode ako poslední. Za nič na svete sa nepriznajú, že nevedia plávať.
Božie mlyny melú pomaly ale isto. Preto tie dlhé čakacie doby na potrestanie.
Hovorí sa, že uvidieť Neapol a zomrieť. Skutočne mafia nikdy nespí na vavrínoch.
Galantní muži nevymreli. Otázne je na akú planétu sa presťahovali.
Ak deťom tvrdíme, že ich priniesol bocian, dávame im najavo čo si myslíme o ich inteligencii.
Ešteže sú šatníky z dreva. Inak by boli poriadne otrávené z náreku: Nemám si čo obliecť…!
Neukazujte prstom na niekoho, kto má väčšiu päsť ako vy.
Ktovie či jelene tušia, že parohy ich pýcha im skracujú život?
Rozmnožovacia schopnosť je úžasný dar. Stačí pozorne sledovať toky peňazí.
Vieme čo je nebíčko v papuľke. A vieme aj čo je peklíčko v papuľke ak sú zapálené mandle.
Ak vás manželka nemiluje máte šancu u milenky. Ak nemáte milenku, je čas nad sebou sa zamyslieť.
Trójsky kôň nemusí byť len o prechytračení. Môže byť aj o zdroji paliva…!
Viete, že mole v šatníku svedčia o kvalite jeho obsahu?
Nazývajú vás nulou? Nezúfajte, nula má schopnosť zaradiť sa za správne číslo.

Vlado Javorský

5 1 vote
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Marian Nomilner
Marian Nomilner
11 months ago

> Dobrý deň,
> Ako občasný autor poviedok, rozhodol som sa ponúknuť vám na uverejnenie môj literárny príspevok -recesiu pod názvom „Senzačná správa“ s podtitulkom „My, humanoidní roboti chceme kandidovať do parlamentu“ s podtextom (Politická fikcia). Pozri prílohu.
Domnievam sa, že ide o tému nanajvýš aktuálnu, najmä, ak hlavné slovo má umelá inteligencia. Ide síce o fikciu, ale ktovie – časom sa môže zmeniť na realitu…
> S pozdravom
> Marián Nomilner

Vlado Javorský
Vlado Javorský
11 months ago

Milan ďakujem, vyšlo to skvele…už mi prišli aj nejaké pozitívne odozvy…Inak mi z FPU napísali, že som štipendium nedostal. Žiadal som oň po prvý raz v živote…moja Chata v hmle už získala cenu, ale napriek tomu som neuspel…/ ani 9 autorov z Pars artem ho nedostalo…tá FPU je skorumpovaná pliaga, poznáš dôverne. Vydavateľka mi napísala, že román vyjde…aj keby som mala skapať na chrbte capa! To je teda slovo…Zajtra Idem na urológiu…nech sa zadok poteší…Maj sa krásne a hneď ako budem mať niečo ostrejšie pošlem…Peknú nedeľu…Vlado