Jednohubky
▪ Postrehol som základné životné protirečenie: túžbu lacno kúpiť a draho predať. Mne sa to nikdy nepodarilo!
▪ Život ma naučil, že nestačí stáť na správnom brehu, ale že sa tam treba aj vystatovať. Ibaže som s tým začal dosť neskoro!
▪ Keď chceš prehovoriť do duše, nekrič! Sám som to nevedel nikdy dodržať.
▪ Pri mojom pôsobení v redakciách som vždy závidel karikaturistom. Nik im v textoch neškrtol úvod, neufikol záver a nevypustil stred.
▪ Priznávam, že aj aforista je len človek. Píše múdrosti, robí hlúposti.
▪ Nebuďme k sebe veľmi prísni! Veď ťažko sa dá vyhnúť zbabraným životom v zbabraných režimoch.
▪ Čím som sa často utešoval? Mojím aforizmom o tom, že byť všade prvý je naozaj dôležité iba pre hubára.
▪ Čím viac som prichádzal veciam na koreň, tým viac som sa vzďaľoval od ovocia.
▪ V mladosti som sa zameriaval na módne doplnky, v starobe sa zameriavam na výživové doplnky.
▪ Ako aforista patril som a patrím medzi praktických entomológov, ktorí nasadzujú ľuďom do hlavy chrobáka.
▪ V hosťovskej izbe mám knihy od autorov, ktorí mi dodávajú lesk, v pracovni od autorov, ktorí mi dodávajú nápady.
▪ Postrehol som, že ohľaduplnosť v medziľudských vzťahoch neraz pripomína zdvorilý dotaz na adresu prasaťa: či mu vyhovuje termín zakáľačky.
▪ Všetky škvrny na mojich posudkoch v totalite pochádzali našťastie iba z kádrovníckych káv.
Epigramáž
POSTMODERNÝ WESTERN
Ako nafilmovať western absurdný,
čo uzná aj guru postmoderných čias?
Ako ho len dostať na filmový pás?
Zdá sa vám to problém azda obludný?
Scenár bude skvelý, scenár bude hravý:
Dostavník sa jednoducho – nedostaví!
OBHLIADKA TERÉNU
Vo vojnách sa dobývajú návršia.
Tam z návršia hromadný hrob navŕšia.
Než sa táto čudná móda pominie,
zdržujme sa obozretne v rovine.
TRPKÁ METAFORA
Spravodlivosť? Mocná rieka.
Pre ľudí veľa znamená.
Lenže ako veľké rieky
má svoje slepé ramená.
AMBASÁDNE VYŠKIERANIE
Zásada pre diplomatov,
pevná ako dub: Neprekáža zlý charakter,
len skazený chrup.
FEJTÓN
Ideme na koľajnice!
Pokročilá staroba aj u nás – napriek rozvíjajúcej sa domorodej juniorsko-seniorskej občianskej vojne v dôsledku polarizovaných voličských preferencií – umožňuje rátať s rozličnými toleranciami, a to aj v spisovateľskej obci. Nuž preto aj ja som sa nostalgicky ponoril do spomienok a začal písať tento fejtón trúfalým opisom študentských dobrodružstiev.
Spomínam si na bizarné historky z mojich vysokoškolských štúdií v Bratislave v druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. V centre Bratislavy, neveľmi vzdialená od vtedajšej Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, bola istá reštaurácia s celkom slušným spektrom jedál. Na rozdiel od dneška – jedál za celkom prijateľné ceny, dokonca aj pre študentov. Vlastne ani neviem, čo tam sídli dnes, možno nejaký masážny salón, drahá parfuméria, alebo predajňa hot-dogov, či nejaké iné bingo. Ale to nie je dôležité, hoci moja vysokoškolská partia, zložená z chlapcov nášho ročníka /s vojakmi sme netancovali a so spolužiačkami, ktoré uznávali iba vyššie ročníky, sme sa nekamarátili/, by tam mohla mať na múre svoju pamätnú tabuľu. Prečo? Dozviete sa z ďalšieho textu!
Po nejednom úspešnom zápočte, alebo nejednej úspešne zdolanej skúške sme tam chodievali oslavovať svoje študijné víťazstvá slávnostným obedom či večerou. Hýrili sme pri najlacnejšom jedle z tamojšieho jedálneho lístka, pri špenáte s vajcom uvareným na tvrdo, doplneným kopčekom zemiakového pyré. Napodiv, chutilo to všetkým. Nik z konzumentov sa netváril kyslo, otráveno či zhrozene, hoci vegetariánom predbiehajúcim dobu bol iba jeden zo študentskej skupinky – samotný autor tohto fejtónu.
Výzvu na návštevu reštaurácie a špenátové hýrenie vždy odštartoval niekto z nás zaužívaným sloganom „Ide sa na koľajnice!“. Nebola to samovražedná výzva, ako by sa mohol domnievať sledovateľ dnešných televíznych kriminálnych správ, ale pozvanie na oslavný pokrm. Špenát sme vtedy nazývali „koľajnicami“ preto, že sme čítali, a to dokonca aj v učebniciach, o vysokom obsahu železa v tejto zelenine. Vtedy sme ešte netušili, že špenát sa takto stal kultovým jedlom najkrajšej éry nášho života, nádherných študentských čias.
Napriek prísnemu zákazu spolčovania sa v týchto totalitných časoch mali sme založený mierne dadaistický, recesistický Spolok, ktorý necháva tiecť Dunaj. Pri špenátových hodoch nezriedka zasadal aj tento náš Spolok. Podnes mi chodí mráz po chrbte pri predstave, čo všetko príšerné sa mohlo stať, keby sme sa raz boli uzniesli, že Dunaj tiecť nenecháme. Aká by to bola vodohospodárska, ekologická, klimatická, dopravná i ekonomická katastrofa! Zahrávali sme sa s ohňom… pardon, s veľkou vodou. Našťastie, nik z nás nepredostrel takýto katastrofický scenár. Zrejme to bol dôsledok skutočnosti, že sme prežívali opojnú slasť počas hodovania pri špenáte, pri ktorej sa do dunajskej kataklizmy nikomu nechcelo. Tak či onak, založením Spolku, ktorý necháva tiecť Dunaj sme predišli dobu v zmysluplnosti rozličných dnešných mimovládok, hoci sa musím priznať, že Jaroslav Hašek so svojou „Stranou mierneho pokroku v medziach zákona“ bol ďaleko pred nami, nielen z časového, ale aj z programového hľadiska.
Rád sa priznám, že v tomto našom bizarnom Spolku som mal celkom realistickú funkciu pokladníka. Osobne som tak o celé desaťročia prezieravo predbehol dobu, ako keby som už vtedy tušil, že nadíde raz čas demokracie, ľudských práv a slobody, v ktorom budú práve peniaze všetkým a všetko ostatné takmer ničím.
Až neskôr sme sa dozvedeli, že informácie o vysokom obsahu železa v špenáte sú iba mýtus, ktorý sa zrodil na základe omylu. Ktosi raz nesprávne umiestnil desatinnú čiarku pri stanovení železa v tejto rastline – a odvtedy sa to tradovalo a prepisovalo z učebnice do učebnice, z encyklopédie do encyklopédie. Aký dlhý život mávajú mýty! Našťastie pre ľudstvo je tento mýtus neškodný, ba priam prospešný, lebo špenát je skvelá potravina, ktorá nielenže prenikla do českej pop-music, ale obsahuje aj mnohé zdraviu prospešné komponenty. Takže v gastronomických orgiách nášho Spolku sa vlastne nič zlého nestalo! Tu nesprávne umiestnená desatinná čiarka založila úsmevnú tradíciu. Musím vás však, milí čitatelia, upozorniť, že nesprávne umiestnená desatinná čiarka môže v totalitných režimoch spôsobiť veľké nepríjemnosti, škody, ba až tragédie. Taká čiarka môže byť bodkou za pochmúrnou, najtemnejšou inkvizítorskou vetou.
Ach, ako ten čas letí! Ako čas letí a človek vymieňa prirodzené a dočasné orgány za umelé a večné orgány, začína sa tiež presúvať od mládeneckých nespútaných fantázií a metafor k reálnym a racionálnym pohľadom i nadhľadom. Dunaj som už dávno prestal ohrozovať fantazijným zastavením. Najprv som ho začal obdivovať poetickým, ale zrozumiteľným spôsobom, ako napríklad jeho bočné ramená v básni RIEKANKA O RIEKE v mojej knihe ROK NAKÚKA SPOD KLOBÚKA: Lesknúca zelená voda / je ako jasavá óda. / Hladina akoby zo skla / tichučko brehy si zopla.// Azda vyvrcholením môjho pohľadu na dunajský veľtok je táto moja do voľného verša vložená óda v antológii DUNÍ DUNAJ /Spolok slovenských spisovateľov, Bratislava, 2020/: Pupočnou je šnúrou Európy, / prúdili ňou rôzne epochy. / Rieka práce, / rieka piesní, / rieka básní, / dobrodružstiev, povestí, / lovcov zlatých zŕn, / zamúčených mlynárov, / pltníkov aj rybárov. //
Nuž taká bola moja životná cesta od dadaizmu k realizmu. Baskervillský kapitalizmus je zrod hororu a smrť hravého poetizmu.
Aforizmy
Tak som si pomyslel
▪ Keď sa premávate po javisku zvanom život, musíte optimistickým vyškieraním upútať hľadisko a pritom striehnuť na prepadlisko.
▪ Ako sa vyvíjame? Najprv hľadáme ideály, potom veľké peniaze a naostatok ustavične už len okuliare.
▪ Ako väčšina seniorov aj ja verím, že som prežil život na nesprávnom brehu rieky.
▪ Priatelia, dávajte si pozor! Pomsta duševných trpaslíkov býva obrovská!
▪ Ako málo snov sa mi vyplnilo, ako veľa šekov musím vypĺňať!
▪ V seniorskom veku každý deň vstávam s obrovskou chuťou – na ďalšie zaľahnutie.
▪ Som polovičný archivár: všetko odkladám, ale nič nenájdem.
▪ Život je vlastne postupná premena gerojov na gerontov.
▪ Neprekračujte masív! Na druhej strane je také isté údolie tieňov.
▪ Dieru do sveta som neurobil, ale dier do ponožiek neúrekom.
▪ Všetkým je nám súdené rozplynúť sa v nekonečnej tme, z ktorej sa zatiaľ nik nevrátil. Ale budúce generácie si posvietia iba na tých z nás, čo boli veľmi dobrí. Alebo veľmi zlí!
▪ Ako som lákal múzu? Rachotom mojich troch mechanických písacích strojov ako žraloka na vibrácie.
▪ Priatelia, pozor! Kvikot priťahuje mäsiarov!
▪ Vytýčte si čo najviac cieľov! Potom jediný splnený môžete vyhlásiť za hlavný.
▪ V pracovni mám toľko podkladov určených na budúce spracovanie, že sa v nej už vôbec nedá pracovať.
▪ V starobe čítam moje pútavé texty s takou chuťou a nadšením, že už vlastne iného čitateľa ani nepotrebujem.
Epigramáž
KRITÉRIÁ HODNÔT
Je to pravda strašná,
je to hrôza istá:
Viac je asociál
než socialista.
NOVÉMU POSLANCOVI
Chceš mať zo života
vždy lukulské hody?
Stoj si za tým slovom,
čo sa práve hodí.
ODKAZ BIZNISMANOV
Máme z trhu modlu,
biznismanských bohov.
Aké je ich krédo?
Trhnite si nohou!
NAIVNÉ DAVY
Po cenganí na námestiach
kde-kto čakal férie.
Miesto toho čakali nás
len zákony prérie.
Recenzia
Danuša Dragulová-Faktorová
PEROM A ŠTETCOM
25 rokov vydavateľstva DAXE
Bratislava: Vydavateľstvo DAXE 2024,
1. vyd., 112 s.,
ISBN: 978-80-8241-032-0
Obdivuhodná trajektória vydavateľstva DAXE
Recenziu o tejto dokumentárnej publikácii začnem ako v rozprávke: Bolo raz jedno malé slovenské vydavateľstvo, vydavateľstvo matky Danuše, syna Dávida a dcéry Xénie. Z prvých slabík mien oboch detí vznikol pekne a skratkovito znejúci názov DAXE. Vydavateľstvo DAXE bolo, je a vďaka inteligentne, rozhľadene a obdivuhodne intuitívne nastolenej trajektórii bude nepochybne – napriek zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam v štáte i v Európe – aj naďalej existovať a kultivovane ideovo prosperovať. Mám chuť až nutkanie na tomto mieste použiť výraz progresívna trajektória DAXE, keby termín „progresívny“ nemal u nás takú nechutnú aktuálnu politickú podobu!
Vydavateľstvo DAXE svojimi vydávanými pôvodnými /!/ knihami pre deti i pre dospelých a svojimi troma časopismi pre deti významne a pozitívne prezentuje i reprezentuje slovenskú knižnú i časopiseckú kultúru. V tomto roku vydavateľstvo DAXE dosiahlo 25 rokov svojej pozoruhodnej činnosti, ktorú slovom i obrazom chronologicky predstavuje čitateľom v dokumentárnej publikácii PEROM A ŠTETCOM zakladateľka i riaditeľka tohto vydavateľstva DANUŠA FAKTOROVÁ. Pani riaditeľka pri zakladaní svojho vydavateľstva si v duchu položila kľúčovú otázku: Na koho a na čo sa má predovšetkým zamerať moje vznikajúce vydavateľstvo, komu a čomu má slúžiť predovšetkým? Nuž a v našej spoločnosti sú dva obzvlášť problémové inštitucionálne okruhy: zdravotníctvo a školstvo. Pre oba je každá pomoc cennou akvizíciou. So zreteľom na adresátov kvalitných kníh a pútavých časopisov si Danuša Faktorová vybrala pedagogiku a podnes vytrvalo i nápadito slúži svojimi vydavateľskými aktivitami /vrátane rôznych súťaží/ učiteľkám i školákom. Znamená to únavné, ale inšpiratívne i zmysluplné cestovanie po celom Slovensku. Tieto mnohoročné aktivity na školách sú bohato zdokumentované v obrazovej prílohe tejto publikácie: čitateľské besedy, autorské čítania, rôzne súťaže „priamo v teréne“, nadväzujúci kultúrny program, obdarúvania časopismi DAXE, autogramiády, a to všetko priamo na školách, prípadne v iných miestnych kultúrnych ustanovizniach. Povedané obrazne a symbolicky: Pani Faktorová je vlastne moderný motorizovaný Hrebenda, čo je vlastne v súčasnom digitálnom ošiali a tvrdej bibliofóbii veľmi dôležité poslanie, citlivý a zodpovedný zástoj. So zreteľom na dôležitosť pani riaditeľky Faktorovej vo funkcii „knižného misionára či emisára“ bude celkom príhodné dôkladne ju predstaviť našim čitateľom:
Zakladateľka a riaditeľka vydavateľstva DAXE PhDr. Danuša Faktorová, PhD., MBA, /autorský pseudonym Danuša Dragulová-Faktorová/ študovala v rokoch 1984 – 1988 žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave /titul PhDr./, v rokoch 2016 – 2019 absolvovala doktorandské štúdium na Fakulte masmédií PEVŠ /titul PhD./ a v rokoch 2019 – 2020 štúdium MBA na Varšavskej univerzite manažmentu /titul MBA/. Je autorkou viac ako 40 kníh pre deti i dospelých, vedeckej monografie, desiatok odborných článkov a vedeckých štúdií, niekoľkých tisícok publicistických článkov. Viaceré jej knihy boli preložené do iných jazykov a vyšli v zahraničí. Je spoluautorkou siedmich učebníc. Po skončení štúdia ako ekonomická redaktorka pracovala trinásť rokov v denníku Práca /1988 – 2001/ a v Hospodárskych novinách, tri roky bola šéfredaktorkou časopisu Zornička. Je zakladateľkou vydavateľstva DAXE /1999/ a troch časopisov pre deti – Maxík /2004/, Zvonček /2005/ a Enviráčik /2021/. Za svoju literárnu aj novinársku tvorbu získala viacero ocenení.
Z uvedeného životopisného textu je zrejmé, že vydavateľka Faktorová má vhodnú a dôkladnú prípravu v podobe pragmatickejšieho žurnalistického segmentu, z ktorého sa rýchlo prekryštalizovala do subtílnejšej nadstavbovej literárnej polohy, čo prinieslo skvelé ovocie predovšetkým v jej vlastnej literárnej tvorbe, ale aj v podobe doteraz vydaných 157 kníh od rozličných autorov.
Vydavateľstvo DAXE vydáva trojicu čitateľsky i z hľadiska výchovno-vzdelávacej funkcie úspešných časopisov. Mesačník Maxík je časopis do školy i na doma, oslovuje deti vo veku 1. stupňa základných škôl, najmä žiakov druhého až štvrtého ročníka. Už v prvom roku vychádzania v roku 2004 získal Maxík viac ako 10.000 predplatiteľov, čo v našich podmienkach nemá obdobu. Druhým z trojice je Zvonček, časopis pre predčitateľov a začínajúcich čitateľov. Vznikol ako mesačník pre škôlkarov a prvákov. Pravidelne začal vychádzať od septembra 2005. Tretí a najnovší z trojice časopisov je mesačník Enviráčik, prvý slovenský environmentálny časopis pre školákov. Tento časopisecký produkt vznikol na aktuálnu a naliehavú spoločenskú objednávku a začal vychádzať v roku 2021. Jeho zvláštnosťou je aj skutočnosť, že je tlačený na recyklovanom papieri. Tento časopis je určený deťom vo veku 7 až 12 rokov. Obsah tohto časopisu sa zameriava najmä na témy životného prostredia, prírody a zdravého životného štýlu, ktoré sú spracované do rôznych žánrov.
Úspešná a pedagogicky prínosná trojica časopisov z DAXE určená školákom i predškolákom sa prekvapivo a neopodstatnene pre rok 2024 stala objektom krutej ignorancie a neprajnosti od Fondu na podporu umenia, fungujúceho v čase zákroku plne pod vplyvom diktátu progresívcov a bratislavskej kaviarne. Onen „slobodomyseľný“ Fond na vraj podporu umenia neudelil zmysluplnej trojici časopisov z DAXE ani len symbolické jedno euro na ich realizáciu! Zrejme preto, aby bohato zabezpečil finančné príspevky na vydávanie časopisov určených homosexuálom a transvestitom, o čom existujú relevantné porovnávacie svedectvá.
Obsahovo aj vizuálne je bohatá sekvencia tejto recenzovanej dokumentárnej knihy venovaná knižným publikáciám vydaným v DAXE. Vydavateľstvo sa zameriava najmä na vydávanie pôvodnej slovenskej tvorby. Zo 157 kníh, ktoré vydalo do marca 2024, boli len dva preklady, teda naozaj iba okrajový segment. Z vydaných kníh je 80 % titulov určených pre detského adresáta a zvyšných 20 % pre mládež alebo dospelých. Vydavateľstvo spolupracuje s renomovanými autormi a ilustrátormi, ale venuje sa aj vyhľadávaniu mladých talentov a vydalo viaceré debuty. Čitatelia tejto dokumentárnej publikácie sa tu na ďalších stranách zoznámia s abecedným zoznamom autorov kníh, ktoré vyšli v DAXE, zoznamom kníh podľa rokov vydania a počtu výtlačkov, ba uvidia aj zobrazenia obálok kníh.
Nasledujú špeciálne kapitoly: Vedecko-výskumná činnosť /najmä vo vzťahu k printovým médiám pre detského adresáta/; Ocenenia pre DAXE; Výročné ceny vydavateľstva DAXE autorom za tvorbu pre deti. Knihu uzatvára sekvencia 33 strán fotodokumentácie z rozličných besied a podujatí, súbor, ktorý ukazuje a dokazuje obrovskú a mnohoročnú vydavateľskú spoluprácu s učiteľkami a knižničnými pracovníčkami, rozličné aktivity na elimináciu rozbujnenej bibliofóbie.
Milan Kenda
