Tak som si pomyslel
▪ Už mám toho naozaj dosť a mám chuť vystreliť z Aurory, keby bola nejaká poruke. Ale ostrým granátom!
▪ Teší ma, že ako ekonomický stroskotanec na pevnine nemôžem doplávať k ostrovu ľudožrútov.
▪ Závisť pokladám za pozitívnu emóciu, lebo ma privádza k myšlienke, či ja by som také čosi závideniahodné sám nedokázal!
▪ Ako neznaboh som po smrti očakával pekelnú kotolňu, ale dostal som umiestnenku do očistca. Bolo to za piatky, lebo na Zemi som bol vegetarián.
▪ Vykonal som veľa pre vedu, lebo som sa zriekol vedeckej kariéry.
▪ Tankujem – teda som!
▪ Spomedzi mojich nepriateľov mám rád len tých, ktorým už môžem sedieť na náhrobku.
▪ V pokročilom veku so zatajeným dychom čítam už len vlastné texty.
▪ Postrehol som, že u nás úplatok je nástrojom uplatnenia.
▪ Často mi poslali vyúčtovanie, ktoré vyzeralo ako osobné zúčtovanie.
▪ Ponúkam dôležitý recept: Ak chcete byť legendárni, musíte tvrdo pracovať – na svojich legendách!
▪ Len čo začneme písať o ženách aforizmy, hneď sa v nich znamenite vyznáme.
▪ Povedz mi, koľko vkladáš do obálok pre vysoko postavených, a ja ti poviem, ako vysoko to dotiahneš!
▪ Kreslo je koncipované ako základňa na myslenie, ale slúži nám ako základňa na chrápanie.
▪ Barón Prášil bol len jeden, ale občanov Prášilov ako keby z lietadiel rozprašovali.
Epigramáž
MONGOLOID
Ak treba je bárs aj Mongol,
po majetku baží,
pojem vlasť je preň nezmysel,
vlastníctvo si stráži.
TÍNEDŽER
Čo to stále tasí?
Mobil k uchu dá si.
Triviálne hlasy,
kto aké má vlasy.
Pribúdajú masy
digitálnej rasy.
SENIORSKÝ EPIGRAM
Živiny denne, ale skromne,
hoci sa prudko pália vo mne.
Jazdím len v starej dácii.
Lahôdky? V dobrej akcii!
ROZPOR IBA ZDANLIVÝ
Či jaguár nevymrie?
Ochranári nie sú istí.
Že jaguár nevymrie,
prisahajú motoristi.
Krátko pred dokončením a distribúciou je vydanie novej humoristickej knihy s názvom
Kniha opravára pokazených nálad
(Knihu recenzoval známy aforista, humorista Jozef Bily)
Ako vždy u tohto autora, ktorého čitatelia dobre poznajú aj z pravidelne publikovaných aforizmov v Humorikone, je to umne, nápadito a vtipne segmentovaná zbierka aforizmov, distribuovaná v roku 2024. Kniha má tieto sekvencie: Aforizmy, Absolútnosti, Poradňa, Definície, Opravené príslovia a výroky, Naj, Paradox je, Ozveny, Šport. Vedieť vyčleniť rovnorodé texty, nezriedka aj podľa subtílnych príznakov, zoradiť a významovo definovať zvláštne skupiny, vedieť vyprodukovať, vycítiť a zhromaždiť paradoxy, odvážiť sa satiricko-ironicky modifikovať zaužívané príslovia, teda „zosmiešniť“ tradičné trvalky a vytvoriť pre všetky tieto sekvencie vtipné názvy (nie vždy sa to dá) – to všetko sú dôležité, akoby sekundárne schopnosti aforistu pri zostavovaní vlastných kníh. Dodať im takto švih a spád, vyhnúť sa monotónnej únave, to recenzista ovládol bravúrne.
Čo sa skrýva pod jednoznačným a zdanlivo sucho vecným názvom AFORIZMY? Teda v sekvencii, ktorá sa začína týmto vstupným aforizmom: Človek s bičom nemá nikdy holubičiu povahu. Nuž tu sú plnokrvné aforizmy o politike, politikoch, vládnutí a vládach, o metamorfóze zbojníka na politika a politika na zbojníka… Toľko skvelých aforizmov, až ma ako aforistu závisť zalieva! Uvediem tu aspoň trojicu: Politika mení hlúposti na názory. (Mnohí politici sú schopní byť neschopní.) A napokon aforizmus, pri ktorom som si okamžite vybavil progresívnych paralytikov: Mnohí politici sú dobrí iba v robení zla. Pravdaže, to je iba ultramega zlomok z celkovej sekvencie, v ktorej recenzista knihy Jozef Bily soptil ako satirický Vezuv.
V druhej sekvencii nazvanej ABSOLÚTNOSTI nás autor prekvapí hneď vstupným aforizmom vo funkcii motta: Absolútne zlý liek: Má iba vedľajšie účinky. Náš aforista tu vyhmatol základný problém modernej farmaceutickej produkcie – nových akože liekov s ohromujúcim množstvom nebezpečných vedľajších účinkov. Po tejto vstupnej priam historickej bravúre nasleduje kaleidoskop sedemdesiatich absolútností, z ktorých pre iskrivú vtipnosť sa mi ťažko vyberala aspoň táto trojica: Absolútna istota: Po voľbách sa budú mať dobre ľudia, ktorých vo voľbách zvolili. (Absolútny optimizmus: Keď si človek za posledné peniaze kúpi trezor.) Absolútne škriepna žena: Dáva si šiť šaty iba z protilátok. (Nepochybne aj v tejto sekvencii vidíme, že autor je aj majstrom slovných hier.
Tretia sekvencia s názvom PORADŇA sa začína skvelým vstupným aforizmom zo sféry čierneho humoru: Čím sa líši zlatý žralok od zlatej rybky? Plní rybárom iba ich posledné želanie. A priznávam sa k tomu, ako mi je veľmi ľúto, že namiesto tridsiatich ukážok tu uvediem iba zaužívané tri: Čo majú spoločné politika a jedy? Vedia ľudí otráviť. (Čo majú spoločné lož a desiata? Môžu byť zabalené do novín.) Čo majú spoločné ľudia a svine? Obezita im skracuje život. Listujem ďalej… Zo vstupného aforizmu do sekvencie s názvom DEFINÍCIE som sa dozvedel zaujímavú definíciu cenných schopností humoristov: Humoristi sú opravári pokazených nálad. To je schopnosť nesmierne cenná v súčasnej depresívnej situácii z neodbytnej inflácie! Nasledujú ďalšie vtipné a nápadité definície rozličných situácií a deformácií, z ktorých som vybral aspoň tieto tri: Inflácia je, keď mať veľa peňazí je málo. (Manželstvo je vojna v mieri). (Očný klam je napríklad láska na prvý pohľad.)
K zásahom do našich prísloví som sa kedysi vyjadril v mojom epigrame takto: Prekrúcať príslovia je čosi nepekné, no dobre trafená hus ani necekne. A náš zvolenský agilný aforista uvádza sekvenciu OPRAVENÉ PRÍSLOVIA A VÝROKY takýmto vstupným absolútne pravdivým aforizmom: S pravdou zájdeš najďalej od koryta. Pripájam aspoň trojicu ďalších: Každá diera si myslí, že je dierou do sveta. (Kedysi sa vravelo: Dívaš sa ako teľa na maľované vráta. Dnes: Dívaš sa ako tínedžer do mobilu.) Pravda víťazí a lož vládne. Tento aforizmus som osobne, vleklou realitou motivovaný, prečítal takto: Pravda víťazí (koalícia) a lož vládne (PS).
Sekvencia NAJ sa začína výstižným aforizmom Najviac čertov je v daňových rajoch. Z množstva skvelých aforizmov ma upútali najmä tieto tri: Najlepší je štát, v ktorom je zlé iba počasie. (Najviac usmievavých ľudí je na volebných bilbordoch.) Najväčšou skládkou odpadu je smetisko dejín. (A poďme ďalej… Sekvencia PARADOX JE sa začína vstupnou odpoveďou …keď je egoista nesvoj. Tento súbor aforizmov je obzvlášť dôležitý, lebo paradoxy vo všeobecnosti tvoria nugetovú zložku aforistickej tvorby a my, slovenskí aforisti, môžeme aj pri takejto príležitosti navzájom porovnávať svoje „paradoxné strelnice“, svoju invenciu vo vyhľadávaní paradoxov. Spomedzi vynikajúcich trojbodkových mikrotextov som vypísal túto trojicu: …keď si o sebe veľa myslia politici, ktorí nemyslia. (…keď sa ľudia správajú neľudsky.) …keď členovia spolku nemajú nič spoločné. (A čitateľsky mimoriadne populárna (najmä pri čítaní nahlas) sekvencia OZVENY sa začína ozvenou Čo napadne hlupákovi, keď mu oponujú múdri? …udri …udri …udri. A končí sa ozvenou Ako nazvať hokejistov, ktorí na ľade rozhodcu bili? …debili …debili …debili.
Záverečná sekvencia má jednoznačný názov ŠPORT a začína sa bonmotom V krčme sú každý deň pohárové zápasy. Ako autor aforizmu Podaktorí z tých, čo nadšene tlieskajú pri doskočiskách, nenápadne trúsia črepiny skla po odraziskách bol som zvedavý, ako autor zapichol do toľko obdivovanej, ale aj kritizovanej športovej problematiky svoje ostré aforistické pero. Zaujala ma najmä táto trojica: Po futbalových zápasoch bývajú hráči zranení a diváci zronení. (Vek športovcov nerozhoduje. Rozhodujú rozhodcovia.) Sledovanie športových prenosov je matkou nadávania.
A naostatok: Čím sa líši autor tejto recenzie, teda od aforistu Kendu? Recenzista nepoužíva výkričníky! Priznávam, že čím viac aforistických kníh čítam, tým viac som presvedčený o genialite slovenských aforistov. Napokon, autor sám si predpovedal svoj charakteristický osud na strane 25: Na to, aby sa niekto zapísal do dejín, nestačí vedieť písať. Dodávam, že na to treba u nás, v kráľovstve bratislavskej kaviarne a v šimečkovskom trasorítkovisku, podpísať pozývací list pre americkú armádu, aby sa usadila a zamaskovala na hraniciach s Ruskou federáciou, ako pohotovo učinil istý tunajší aforista, nositeľ Pribinovho kríža. A v čom ma recenzista milo prekvapil, ba až natrvalo poučil? Vetou, ktorá vydá za tlstý breviár komentárov aj analýz o totalite precenganej po námestiach do demokracie: Ľudia pochopili, že im bolo zle a že teraz im je oveľa horšie!
Milan Kenda
