Humor je jediná valuta, ktorá platí mielen v EÚ, ale i na celom svete
Oslovili sme humoristu Milana Kupeckého, ktorému vyšla v poradí druhá humoristická kniha s drobnými literárnymi útvarmi. Prezentoval ju v týchto dňoch aj v Hlohovci na 11. ročníku Bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Využili sme jeho prítomnosť a položili mu niekoľko otázok.
O Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je obsahom vašej druhej, tentoraz športovo ladenej knihy?
- Kupecký:„Humor je jediná valuta, ktorá platí nielen v EÚ, ale na celom svete.“ Táto myšlienka uvádza moju knihu myšlienok, humoresiek a vtipov so športovou tematikou, pod spoločným názvom Spoza čiary.
O Témou 11. ročníka Fraštackého tŕňa bola „voda“, nie šport. Iba pre zaujímavosť, máte v novej knihe aj myšlienky, ktoré súvisia s touto kvapalinou bez chuti a bez zápachu?
- Kupecký:Hoci témou tejto knihy je šport, sú v nej aj myšlienky súvisiace s vodou. Napríklad: Jedine s výkonom kanoistu to môže ísť dolu vodou. Alebo: Rieka je najväčší športovec. Stále preteká. A ďalšie: Ak sa prehrá, aj pohár vody má horkú príchuť.
Po futbalovom zápase mal mokrý dres, nie od pohybu, ale na rozmoknutom teréne padol do kaluže.
O Výborne! Poznáme vás ako publicistu a humoristu, neúnavného propagátora všetkého, čo s humorom súvisí. Organizátorov nášho podujatia teší, že ste aj propagátorom súťaže Fraštacký tŕň. No takmer legendárny je váš boj o zachovanie časopisu Roháč.
- Kupecký:Žiaľ, Roháč bol už vopred odsúdený na zánik. Pre satiru, ktorá smeruje do výšin, čiže smerom hore, a kritizuje úsmevným slovom i obrazom nekalé veci, ktoré sa dejú najmä v politike. Zlodejčina sa reálne prirovnáva a viaže k divokej privatizácii, ďalej sú to rôzne kauzy a nekalé špinavosti mocných tohto sveta, ktoré by sa mali cestou satiry pranierovať. Za tzv. totality Roháč musel čeliť cenzúre a uverejňovať iba tzv. komunálnu satiru. Dnes nie je takmer žiadna satira, lebo printové a elektronické médiá sú v rukách oligarchov, najmä zahraničných, ktorí predsa nedovolia uverejniť príspevky, ktoré kritizujú a zosmiešňujú ich samotných. Nepripustia, ako sa vraví, vpustiť si blchu do kožucha. Uverejňujú iba ak humor, napríklad vtipy, čo je niečo iné než satira. A nikomu sa tým „neublíži“. Mohol by som o tom hovoriť viac, pretože pozorne a so záujmom, tak ako mnohí ľudia, sledujem dianie okolo seba a vidím, že je čo kritizovať, je komu a čomu nastaviť krivé zrkadlo. Tomuto žánru, čiže humoru a najmä satire, sa venujem od čias, keď som v sebe objavil zmysel pre humor.
O Predpokladám, že ako humorista ste aj fanúšikom športu, vďaka čomu vznikla aj vaša kniha Spoza čiary….
- Kupecký:Samozrejme. Od mlada som aktívne i rekreačne hral futbal. Ako dlhoročný publicista som sa venoval predovšetkým humoru. Najmä písaniu aforizmov. Čiže som človek, ktorý vymýšľa a píše najmä krátke literárne útvary. Aj dnes, hoci iba sem-tam, sa nájde priestor na ich uverejnenie. Uvediem zopár čerstvo vymyslených: „Veľa ľudí počas Nežnej vyšlo do ulíc. No mnohí na nej aj zostali.“ “ Komunisti nám nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka demokracii.“ „Chcel by som vstúpiť do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.“ „Oveľa ľahšie je sociálnu podporu odsúhlasiť, ako z nej vyžiť.“ “ V rámci sebestačnosti v potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet tých v živočíšnej výrobe.“ „Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta do kúta.“
O Stále však odbočujeme od témy. Hovorili sme o knihách…
- Kupecký:Nielen táto kniha, ale aj tá predchádzajúca obsahuje aforizmy, myšlienky, ktoré počas žurnalistického pôsobenia som si zapisoval a publikoval ich vyše päťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. Čo je zárukou, že sú kvalitné.
Dovoľte mi však nehovoriť iba o sebe, ale spomenúť tých, bez ktorých by žiadna moja kniha neuzrela svetlo sveta. Obe knihy sú vlastne dvojknihami, pretože sú netradične ilustrované samostatnými karikatúrami a spomínaní humoristi sú vlastne spoluautormi. Sú to konkrétne: váš hlohovský karikaturista Ferko Bojničan, ďalej jeho blízky priateľ, humorista Vlado Pavlík, ktorý bol mimochodom aj porotcom a kurátorom dnešného podujatia a je slovenským rekordérom v rýchlokreslení karikatúr. A tiež poprední slovenskí karikaturisti: Fero Mráz z Fiľakova a Pavol Švancár zo Svrčinoviec.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj sponzorov, bez ktorých by moje knihy neuzreli svetlo sveta. Nazval by som ich, ako jeden z mojich priateľov, spisovateľ Milan Vároš, dobrými ľuďmi, filantropmi, ľuďmi so silným sociálnym cítením, milovníkmi umenia. Sú to veľkopodnikatelia: Zoltán Černák, ktorého firma Remark sa zaoberá exportom a importom, ako súkromník podniká v Palárikove; ďalej je to Tibor Cvik, vlastník opravovní rušňov a lokomotív, spoločnosti Loko Trans, ktorá sídli v Šuranoch. Keďže pán Cvik je v týchto dňoch hospitalizovaný, aj touto cestou mu v mene všetkých nás humoristov prajem skoré uzdravenie! A v neposlednom rade je to Ján Šimunek, špičkový slovenský poľnohospodár, vlastník spoločnosti Agrorent v Nesvadoch a František Štefánik, majiteľ Camionservisu v Nových Zámkoch. Všetci si za podporu tohto vydavateľského počinu zaslúžia uznanie.
Zhovárala sa: Helena Pekarovičová
