Pán Kupecký, zasielam požadované podporné stanovisko a zároveň si dovoľujem zaslať do HUMORIKONU svoje príspevky. Prajem v zdraví, šťastí a v pokoji prežité Vianoce!
So srdečným pozdravom…

TURISTI

Obloha pomaly zapaľovala večerné zore. Unaveným manželom, vášnivým vyznávačom turistiky, bolo sa treba poberať. S kratšími prestávkami prebrázdili od rána takmer päťdesiat kilometrov a radi by už boli relaxovali v doline, kde na nich čakala luxusne zariadená chatka.
A hoci ako turisti prešliapali temer celé Slovensko, v tomto prostredí sa ocitli prvý raz. Na trasu sa vydali hneď zrána, len čo sa stihli v chatke ubytovať, aby toho do večera stačili pochodiť a uvidieť čo najviac. Dlho sa kochali pohľadmi na podjesennú nádheru, zvečňovali ju objektívmi, dýchali horský vzduch, neuvedomujúc si, že hoci vrcholce hrebeňov ešte plávali v žeravo červenej hmote, v dolinách sa už usadzoval súmrak. Zrýchlili krok, no dolu strmými svahmi museli opatrne.
Prechádzajúc okolo vyvráteného stromu uzrela žena nezvyčajnú stopu.
„Nože sa poď pozrieť!“ zvolala na manžela.
„Bisťu, veď tadiaľto šiel medveď,“ povedal potichu a pevne zovrel dlane. Stopa, podobajúca sa na ľudskú, no zakončená pazúrmi viedla od vývratu do doliny.
„Mali by sme sa kamsi skryť,“ navrhla a pozrela na mohutnú skalu s dutinou, ktorá im mohla poskytnúť úkryt.
„Netáraj,“ zahriakol ju, „radšej rýchlo zmiznime, kým sa tu neobjaví, lebo…“
Ešte ani nedokončil myšlienku a z húštiny sa ozvalo praskanie haluzí, dychčanie a fučanie. Zmocnil sa ich strach. Okľukou sa snažili obísť to miesto a čo najrýchlejšie spustiť sa do údolia. Keď zastali, lomoz stíchol, no len čo sa pohli, opäť ich prenasledoval. K dychčaniu a fučaniu sa pridával aj dupot.
Čím nižšie klesali, tým bola tma hustejšia; čoskoro zhltla všetky lesné cestičky a chodníky, poslepiačky sa tmolili sem i tam. Obkolesení krovím a húštinami nijako nevedeli nájsť ani tú najmenšiu stopu, ktorá by ich naviedla k túžobne očakávanej chatke. Zablúdivšia dvojica nedokázala nič vymyslieť, nuž sa musela zmieriť s tým, že do rána musia prečkať v lese a bludisko opustiť za vidna.
V ruksaku nahmatali zápalky a rozložili oheň. Ležiac na zemi blízko tlejúcej pahreby po celú noc nezažmúrili oka. Z hory sa ozývali šuchoty, fučanie a praskanie haluzí, kdesi v diaľke húkali sovy. Pri každom silnejšom prasknutí haluze alebo kameňa okamžite boli na nohách.
Len čo sa rozbrieždilo, rozhliadal sa muž po okolí. Ranná hmla pohlcovala lesy v doline a začala oblapkávať vrchy. Lúky vydychovali chladný opar, vzduch sa nasycoval vôňou obschnutého sena. Odrazu čosi zafučalo ako kováčske mechy. Z neďalekého krovia hľadel naňho zatúlaný statný bujak. Vyvaľoval okále ako tenisové loptičky, zahriebol prednými nohami a pomaly odcválal. Pomedzi husté konáre stromov vletel mužovi do očí ligotavý lúčik svetla. Odrážal sa od zarosenej plechovej strechy ich chatky, čupiacej uprostred lúčiny a akoby sa usmievajúcej zo sotva tridsaťmetrovej vzdialenosti!

ŠTUCHANCE

Vojny budú existovať dovtedy, dokedy budú existovať zbrane.

Človek sa nenaučí žiť, ani keby žil stokrát.

Zomrieť dokáže každý. Žiť len málokto.

Zo všetkých, ktorí robia politiku, najskorumpovanejší sú voliči.

Aj keď bol majiteľovi obuvníctva, neprestávalo mu tiecť do topánok.

Zvýšili daň zo psov. Zase bude psina.

Nebo nemôže byť nebom, ak tam budú aj ženy.

Pri vymáhaní pohľadávok nepotrebovala kolt. Postačil jej dekolt.

Len vdovec môže povedať, že jeho manželka je anjel.

Radšej odhaľovala svoj zovňajšok ako svoje vnútro.

Nielen bieda, ale aj peniaze vedia vyzliecť donaha.

Paradox
Do výšin sa často dvíha
dáma, ktorá rada líha.

Vyznania
Milenec: Ľúbil by som ťa, aj keby si bola nemá.
Manžel: Ľúbil by som ťa, keby si bola nemá.

Erotická štvorka
Štvoro štvoriek.

Telesex
Sex po telefóne.

Neaktuálne akty
Akty ad acta.

Sexdilema
Milovali sa, či smilnili?

Kritický realizmus
Socha bezdomovca.

Capí dialóg
Jeden o kozách, druhý o voze.

Prázdna duchaplnosť
Bruchá bez ducha.

Chlapkyňa I
Lapá chlapa.

Chlapkyňa II
Vzmužená žena.

SATIRIKON

O umení vladárov
Hlavným umením niekdajších vladárov bolo znášať nenávisť. Hlavným umením súčasných vladárov je šíriť nenávisť.

Zmena príslovia
V núdzi poznáš nepriateľa.

Oko za oko
Rodičia môžu deti vydediť, deti rodičov vydetiť.

Materiálno-duchovný antagonizmus
Špinavé peniaze a čisté svedomie.

Zo ženskej logiky
Žena nikdy neverí všetkému, čo povie muž, ale vždy verí všetkému, čo muž nepovie.

O zmene etikety
Na produktoch na našom trhu by mala byť namiesto krajiny pôvodu uvedená krajina podvodu.

O (ne)pominuteľnosti vojen
Vojny budú existovať dovtedy, dokedy bude existovať ľudstvo.

O alternatívnom ocenení
Keď nezískal Nobelovu cenu za mier, rozhodol sa získať ju za vojnu.

O pomazanej hlave
Nie každá hlava, čo má maslo na hlave, je pomazaná.

O zmene terminológie
Slovo koalícia už prestáva znamenať spoluprácu.

O finančnej negramotnosti
Ľudia kupujú veci, ktoré nepotrebujú, za peniaze, ktoré nemajú.

O (ne)logike mierotvorcu
Dodajte mi zbrane a ja vybojujem mier.

O nesplnenom želaní
Žiadne voľby nám nedajú takých politikov, akých si želáme. Dajú nám len takých, akých si zaslúžime.

O nebezpečenstve progresivizmu
Najväčšie nebezpečenstvo progresivizmu je v tom, že sa hlupáci stávajú kvalifikovanou väčšinou.

O paradoxe sebavedomia
Najzdravšie sebavedomie majú ľudia s chorým ego.

ODPOČUTÉ

Na sídlisku

Pomedzi paneláky sa rozlieha psí štekot. Majitelia všemožne krotia svojich rozvášnených štvornohých miláčikov, ťahajúc ich od seba za obojky, no zúrivci nie a nie sa upokojiť; naopak, brešú čoraz viac ako besní. Na psiská sa upierajú zraky ľudí, čakajúcich na neďalekej autobusovej zastávke. Aj starší pán sa zahľadí tým smerom a lakonicky poznamená:
„Hľa, už aj tie psy sú na seba ako ľudia…“

Vo vlaku

V oddelení pre nefajčiarov sedia dvaja mladíci a z cigariet púšťajú oblaky štipľavého dymu. Starší muž sediaci pri okne upozorní fajčiarov, že je to nefajčiarske kupé. Fajčiari sa však ohradia:
„Sme v slobodnom štáte, slobodní občania a môžeme si robiť, čo chceme!“
Muž neodpovedá. Chvíľu premýšľa, potom otvorí okno. Vzápätí bleskovým pohybom vytrhne z ruky naproti sediacemu mládencovi cigaretu a – šup! – vyhodí ju von oknom.
„Čo si to dovoľujete?!“ skríkne mladík, ale onen starší muž sa usmeje:
„Veď pred chvíľou ste povedali, že sme v slobodnom štáte, slobodní občania a že každý môže robiť, čo chce…!“

V autobuse

„Posuňte sa ešte trochu, nestojte v strede uličky, vzadu je dosť miesta, všetci sa chceme odviezť!“ kričí stará pani predo dvermi preplneného autobusu.
„Kde sa mám posunúť, to mám vyliezť tým predo mnou na chrbát či čo, ty múdra!“ odvrkne jej mladá blondína, stojaca vpredu.
„Na takúto drzosť treba mať hádam aj vysokú školu,“ zareaguje stará žena.
Blondína na ňu zlostne zaškúli a vzápätí škodoradostne zvrieskne:
„Moja drahá, aby si vedela, ja tú vysokú školu aj mám…!“

NA FARME

V dome dedinského farmára zazvoní zvonček. Otvorí chlapec a pýta sa muža stojaceho pri dverách, čo si praje.
– Je doma otec?
– Nie je, išiel do mesta na nákup.
– A tvoj starší brat?
– Ten šiel s ním.
– Vieš, chcel som hovoriť s otcom o tvojom bratovi, nabúchal mi dcéru…
Chlapec sa zamyslí a povie:
– To budete musieť prísť, keď bude doma. Ale ak vám to nejako pomôže, otec si účtuje za pripustenie býka sto eur, za pripustenie barana päťdesiat eur, no netuším, koľko bude chcieť za brata.

AFORIZMY

Umelá inteligencia nie je nič iné ako zúfalý pokus človeka nahradiť Boha.

Najvyššou daňou je daň zo zapredanej hodnoty.

Nikdy neprejdeš cez rozum tomu, kto má prázdnu hlavu.

Etika má v politike taký istý význam ako v erotickom salóne.

Chcete mať dvojnásobné platy? Počítajte výplatu pred zrkadlom.

Tam, kde sú politici na smiech, aj komici môžu byť politikmi.

Návod na vyriešenie ekonomickej krízy: Chudobní musia byť solidárni s bohatými.

Mnohí už počas Nežnej revolúcie štrngali kľúčmi od bánk a trezorov.

Nie je výhodné byť všade prvý. Napríklad byť prvým manželom vdovy.

Aj keď ho všetci považovali za hlupáka, podľa nekrológu zistili, že to bol génius.

Nežná revolúcia priniesla slobodu, ale vzala nám zdravý rozum.

Bola to výnimočná hubárska sezóna. Každý držal hubu.

Dva kohúty na jednom smetisku vyhovujú predovšetkým sliepkam.

Dobrí ľudia sa dostanú do neba. Zlí kamkoľvek.

Lož má krátke nohy, ale rýchly internet.

Umelá inteligencia nezbaví ľudstvo korupcie. Bude kradnúť namiesto ľudí.

Vďaka rodovej rovnosti budú môcť aj muži kandidovať na ženu roka.

Nič tak rýchlo nepokazí krásne počasie ako politická diskusia.

Vďaka dedičom si peniaze nikto nevezme do hrobu.

Keby človek nepochádzal z opice, bol by krajší i múdrejší.

Pre mnohých sú mimomanželské povinnosti príjemnejšie ako manželské.

V jedných krajinách sú daňové raje, v druhých daňové peklá.

Hľadať dobrého človeka v politike je ako hľadať dobrú ženu v nevestinci.

Ideálneho človeka nájdete už len v zrkadle.

ZÁDRAPKY

O zručnosti
Robota mu vždy išla – čo najďalej od ruky.

O akútnom nebezpečenstve
Človek je metlou ľudstva.

Diskusná
Z viacerých príspevkov napokon vždy zvíťazí ten najhlúpejší.

Ponovembrová porážka
Pravda a láska podľahli lži a nenávisti.

O brzde
Každý pribrzdený si myslí, že je záchrannou brzdou.

O istote
Pohrebným službám nik nevezme klientelu.

Informačná
Vďaka skleróze sa vždy dozvedel niečo nové.

O vytunelovanom podniku
Spomienky naň zapadli prachmi.

O láske k práci
Svoju prácu miloval aj napriek tomu, že neprinášala nijaký osoh.

O totálnej výmene
Totalitných blbcov vystriedali totálni blbci.

Hodnotová devalvácia
Za zradu platia, za pravdu mlátia.

O prosperite zbrojárstva
Zbrojársky priemysel musí vedieť vyrábať nielen zbrane, ale aj nepriateľov.

O pluralite súčasnosti
Pluralita umožňuje vybrať si ktorúkoľvek hlúposť z množstva jestvujúcich hlúpostí.

O ochrane
Odkedy sa stal neveriacim, aj anjela strážneho vymenil za gorilu.

Politická prax
Múdry mudruje, hlúpy ohlupuje.

Upratovačská
Zo všetkých metiel najradšej používal metlu ľudstva.

Humoreska

VÝCHOVA

„Pani učiteľka, ja už viem, čo ste robili, keď máte také veľké bruško!“ ozval sa z ničoho nič prváčik Michal, usmievajúc sa a obzerajúc si svoju triednu v požehnanom stave.
„Počkaj, počkaj, Miško, a to máš odkiaľ? Kto ti o čomsi takom rozprával?“ ostala udivená.
„No predsa môj ocko. Ten sa v takých veciach vyzná,“ presvedčivo zareagovalo dieťa.
„To je ale nehoráznosť! Takéto niečo rozprávať malým deťom. Že sa nehanbí. A ktovie, čo všetko tento nemravník doma s deťmi stvára. Nie, takto to nenechám!“ rozčúlila sa, až jej rumenec po uši zalial tvár.
„Daj sem zošitok!“ prikázala. „A dáš to pekne podpísať tomu tvojmu múdremu ockovi. Rozumel si?“
„Áno,“ prikývol nechápavo chlapec.
„Počúvaj, Danka!“ osloví po večeri Miškov otec manželku. „Synáčik nám nesie od triednej učiteľky pozdrav. Okamžite máme s ním naklusať do školy. Vraj ho nemravne vychovávame! Rozumieš tomu?“
„Vôbec nie!“ vážne sa znepokojí matka. „Ako to o nás môže tvrdiť taká vzdelaná osoba? Náš Miško má najlepšiu výchovu, akú dieťa vôbec môže dostať! Čo je to za nezmysel?!“
„Ide o vážny moment vo výchove vášho dieťaťa,“ hovorí učiteľka upierajúc na rodičov prísny pohľad.
„Váš syn sa pred celou triedou pochválil, že vie, čo som robila, keď mám také brucho. A má to vraj od vás!“ obráti sa k otcovi.
„Nuž, ja… ja… Miško, ako to je?“ jachce otec.
„Ale ocko,“ osmelí sa dieťa, „veď sám najlepšie vieš, koľkokrát si mi vravel, že ak sa neprestanem špárať prstom v nose, narastie mi také veľké brucho ako tete Milke z nášho vchodu. A tá ho má také isté ako naša pani učiteľka.“
„Čo… čo to vravíš? Teta Milka je predsa v ôsmom mesiaci… Ach, prepáčte pani učiteľka,“ vzdychne otec, červený sťa moriak, a dodáva: „Uznávam, moja výchovná metóda nebola v tomto prípade najideálnejšia, ale od nemravnosti má predsa len ďaleko…“

Ján Grešák