Vladimír Pavlík a Vojtech Haring boli dlhoroční priatelia, súčasne boli aj členmi, humoristom dobre známeho Považského štvorlístka (Pavlík, Haring, Ďurža, Bojničan). V dnešnom čísle sa k pamiatke Vojta Haringa vrátime prostredníctvom nie tak dávnej spomienkovej výstavy, ktorá sa uskutočnila v Dome umenia v Piešťanoch.

Slovenský humorista, ktorých radíme medzi „obojživeľníkov“ (píšucich i kresliacich autorov) bol aj Vojto Haring. Svetlo sveta uzrel v roku 1942 a opustil ho v roku 2014, kedy odišiel navždy, ako sa vraví do „umeleckého neba“. Okrem toho, že bol karikaturista, bol aj výtvarník, humorista, spisovateľ, divadelník, klinický psychológ a vysokoškolský pedagóg. Akcia bola v Dome umenia v Piešťanoch a niesla sa pod názvom: „Ešte neviem čím budem…“. Bola to pekná spomienka po vyše desiatich rokoch od jeho úmrtia. Okrem jeho manželky a syna s rodinou tam bolo veľa jeho priateľov, spolupracovníkov a známych. Česť jeho pamiatke!
Vlado Pavlík spomína na priateľa Vojta Haringa

Humorista Vojtech Haring z Piešťan patril medzi autorov, ktorý myšlienku, nápad vedeli vyjadriť kresbou i dať na papier ako písané slovo. Obdivuhodná bola mnohostrannosť jeho aktivít – aj ako komisára rôznych satiricko-humoristických podujatí, aj ako odborníka na túto problematiku. Pamätníci Mladej tvorby zo začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia si ho môžu pamätať ako básnika dramaticky preciťujúceho svoju nespútanú mladosť. Čitatelia niektorých odborných periodík zas ako autora vedeckých statí, prešpikovaných cudzími slovami, s natoľko špecifickým prejavom, že sa to pohybovalo na hrane zrozumiteľnosti. V poslednom období života Vojto Haring písal obsiahle články do Slovenských národných novín, vrátane rôznych polemík. Čitatelia, pamätníci bývalého Roháča, Nového Roháča a Extra Roháča si ho môžu pamätať ako autora krátkych literárnych útvarov a karikatúr. Ale aj v mnohých ďalších printových médiách sa objavovali jeho karikatúry, humoresky, ale i besedníc.
Ak sa ho niekto spýtal na profesiu, odpovedal, že je klinickým psychológom, čo bola aj pravda a čo mohol aj preukázať. Práve v tomto (len zdanlivo atraktívnom) odbore sa často pohyboval priam na ostrí existencie. Avšak tento odbor mu tiež prinášal množstvo podnetov, z ktorých niektoré, keďže sa nedali spracovať odborne, odľahčoval humorom, resp. ich satiricky posunul do inej polohy. Písanie i kreslenie sa takto pre psychológa a doktora Vojtecha Haringa stalo psychohygienickým opatrením, či priamo psychoterapiou. Slovenskí „roháčovci“, satirici a humoristi boli radi, že majú medzi sebou takúto osobnosť, hoci Vojto s obľubou sám o sebe s dávkou humoru a sebairónie často vravieval, že i malá ryba je ryba…
Prinášame malú ukážku z jeho tvorby v písomnej i kreslenej podobe
KALÉ MYŠLIENKY
Čo o Mare, to o Stele,
ako s nimi do postele.
AKO NA TO
Prišla prvá v gala
a nič nedostala.
Druhá hala, bala
a dostala. Dala.
TÚŽBA
Spraviť, čo len na hodinku,
z holej pravdy nahotinku.
CVIČENIE CHRBTICE
Predklon, záklon, cvičte s nami,
ohybnosť je naším snom…
Predklony cvič poklonami.
No a záklon? Prípitkom!
ZÁZRAK
Luhár je sám sebe katom,
keď je pravda advokátom.






Vlado Pavlík