Ďalším slovenským humoristom, ktorý sa prezentoval v kysuckej galérii humoru u majiteľa Štefana Štrbu bol František Bojničan
František Bojničan- najmladší lístok z Považského štvorlístka
Listy z orechov už pomaly opadávajú. Do záhrad sa už pomaly sťahuje jeseň a august sa pomaly poberie do minulosti. V deň návštevy bol na toto ročné obdobie nezvykle slnečný, akoby aj slnko chcelo spríjemniť známemu karikaturistovi Františkovi Bojničanovi z Hlohovca, pobyt v Galérii kresleného humoru v Krásne nad Kysucou.
Fero Bojničan kreslí od detstva. Najskôr navštevoval ZUŠ, neskôr na strednej škole v Poprade študoval fotografovanie a hodiny kreslenia patrili k povinnej výbave vyučovania. Takže k tomu, aby sa jeho životná cesta uberala smerom ku karikatúre mal všetky predpoklady.
V roku 1976, ako šestnásťročnému, dozrel čas na to, aby poslal svoju kresbu do časopisu. Po uverejnení jeho kresby bol povzbudený a začal sa kresleniu venovať ešte intenzívnejšie. Od roku 1979 sa objavovali jeho obrázky už v renomovaných periodikách a regionálnych novinách, vrátane stiricko humoristického známeho Roháča. Svoju tvorbu začal posielať na súťaže kresleného humoru nielen doma ale i v zahraničí.
Prvú väčšiu výstavu mal v roku 1992.V tom istom roku sa stal jeho „krstným otcom“ medzi humoristami známy, dnes už nežijúci karikaturista z Nového mesta nad Váhom, Miro Ďurža. K tomuto termínu sa viaže aj vznik Považského štvorlístka – Ďurža, Haring, Pavlík, Bojničan. Dnes zostali už len dva lístky – Pavlík a Bojničan. Ale taký je už život. V súčasnosti posiela autor svoje kresby do humoristického časopisu Tapír, nemenovaného motoristického časopisu a príležitostne aj do Humorikonu. Sústreďuje sa viac na súťaže. Tam je potrebne kresliť s predstihom a na určenú tému, ale zase ocenenie je potom zaujímavejšie a príjemnejšie. Ferko je tiež aj zakladateľom a riaditeľom tradičného bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň, ktorý sa organizuje pravidelne v Hlohovci.
Pri kreslení zatiaľ nepodľahol módnemu trendu, teda nepoužíva počítač, ale zatiaľ je to ešte stále tá poctivá, ručná práca. Využíva hlavne vodové farby, anilinové a sem tam hľadá a využíva aj úplne iné farby a techniky. Fero to robí pre zábavu, častokrát je tej zábavy dosť, ale keď je výsledok dobrý, stojí to zato.
Jeho obrázky kresleného humoru sú bez slov. To je aj podmienka pre medzinárodné súťaže. Vyžaduje si to ale väčšie majstrovstvo v detailoch, pretože tu už hrá dôležitú úlohu aj mimika postavičiek, aby dej bol celistvý a pochopiteľný, aby bola zreteľná pointa. Obrázky sú farebné, častokrát veľmi stručné, ale bohaté na dejovú zápletku a hlavne zábavné.
Na otázku či je už profesionálom, Fero odpovie: „Profesionál sa vyznačuje tým, že musí kresliť, lebo sa tým živí, ale amatér kreslí kedy chce a hlavne pre radosť“. Vie si predstaviť svoje kresby zavesené v byte obdivovateľov tohto umenia, kedy dokážu vytvoriť príjemnú atmosféru a navodiť pozitívne myšlienky. Ako prvý satirik na Slovensku vydal svoje obrázky na CD-čku. Vlani získal najvyššie ocenenie na festivale humoru vo Františkových lázňach!
Čas vymedzený na besedu ubehol aj tentokrát veľmi rýchlo. Pri pútavom rozprávaní sa človek stával spolutvorcom jeho práce, a chýbalo málo a už by sme boli aj my ufúľaní obrazne povedané od použitých farieb. Františkovi Bojničanovi prajeme na záver veľa dobrých nápadov, trpezlivosť pri ich realizácii a najmä dobré zdravie!
Štefan Štrba
