ROZHOVOR so spisovateľom Ivo Mijo Andrićom, redaktorom Abecedy chorvátskych a bosniansko-hercegovských aforistov „Slová v akcii“…
AFORISTIKA MÁ V NÁS SVETLÚ BUDÚCNOSŤ
Spisovateľ zo Záhrebu Ivo Mijo Andrić (Čanići pri Tuzle, 1948) je autorom skutočne pôsobivého tvorivého opusu, ktorý pozostáva z približne šesťdesiatich titulov v rôznych žánroch, od poézie a prózy pre deti a dospelých, cez literárnu kritiku, eseje a drámu, až po publicistiku v oblasti ľudských a pracovných práv. Tento politológ a absolvent magisterského štúdia ekonómie, sám autor približne pätnástich kníh aforizmov, je už mnoho rokov považovaný za jedného z najkompetentnejších a najobratnejších kronikárov a výskumníkov udalostí na satirickej scéne bývalej Juhoslávie. Ako cenný úspech takéhoto angažovania sa Andrić zaoberá prípravou a nedávno publikáciou Abecedy chorvátskych a bosniansko-hercegovských aforistov „Slová v akcii“, ktorá v elektronickej podobe na webovej stránke „Digitalne knjiga“.
Čo vás viedlo pri plánovaní tejto rozsiahlej publikácie a výbere tvorcov, ktorí v nej budú zastúpení?
– Od nešťastných vojnových rokov deväťdesiatych rokov, keď boli prerušené kultúrne väzby a narušené celkové vzťahy medzi našimi národmi a národnosťami, je naliehavá potreba realizácie projektov, ktoré obnovia tieto väzby v kultúrnej sfére a prepoja tvorcov, ktorí predtým pôsobili v jednotnom juhoslovanskom priestore. Dlho som premýšľal o tom, ako obnoviť a oživiť prerušené literárne väzby a vzťahy a spojiť autorov z viacerých novovzniknutých nezávislých štátov, ktoré predtým tvorili bývalú SFRJ, pod jednou strechou v spoločnej knihe. Niektorí kolegovia už pripravili zbierky a antológie, do ktorých zaradili určitý počet známejších autorov humoru a satirických aforizmov z tohto priestoru. Bol to veľký krok vpred v nadväzovaní spolupráce medzi spisovateľmi, čo je chvályhodné. Zaujímalo ma však širšie osobné prepojenie a predstavenie väčšieho počtu autorov čitateľskej verejnosti, a preto som sa rozhodol pripraviť jedinečnú Abecedu chorvátskych a bosniansko-hercegovských aforistov, ktorá by zahŕňala všetkých známych autorov aforizmov a krátkych myšlienok. Chcel som zaplniť medzeru, ktorú zanechali zbierky a antológie, ktoré uprednostňujú kvalitu a zanedbávajú kvantitu. Vedel som, že táto úloha nebude jednoduchá ani ľahká, pretože žiadny novovzniknutý štát nezriadil jedinečný register aforistov a humoristov. Toto všetko je väčšinou roztrúsené, alebo skôr poskladané od základov.
Aký dôležitý bol v tomto úsilí podobný súbor kníh od iných autorov, ktoré predchádzali tej vašej?
– Pri príprave materiálu pre Abecedu mi veľmi pomohli bosniansko-hercegovské antológie, ktoré pripravili a vydali moji kolegovia Jovo Nikolić, Sabahudin Hadžialić a Ekrem Macić, a chorvátske antológie od Mladena Vukovića a Josipa Balaška. Veľmi mi pomohli aj antológie a časopisy redaktorov a zostavovateľov: Gruju Leru a Gorana Kljajića z Bosny a Hercegoviny, ako aj almanachové antológie Združenia chorvátskych aforistov a humoristov, ktoré editovali Tomislav Supek, Jandre Drmić, Zlatko Garvanović, Frano Vukoja, Zlatko Tomić a moja maličkosť. Samozrejme, určite by som mal spomenúť antológie a zborníky mojich kolegov Aleksandara Čotrića, Đorđa Otaševića, Dragana Ognjanovića, Vasila Tolevského, Savu Martinovića, Veljka Rajkovića, Ratka Božovića a mojich kolegov Jasminy Bukvy a Deana Sailovića. Všetci oni, ako aj ďalší nespomínaní redaktori zborníkov, almanachov a zbierok, sú zodpovední, každý svojím vlastným spôsobom, za to, že sa medzi obálkami Abecedy „Slová v akcii“ ocitlo na rovnakom mieste viac ako 360 autorov krátkych myšlienok z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.
Je zrejmé, že ste si stanovili veľmi náročnú úlohu, ktorá si vyžadovala úplné nasadenie a vytrvalosť.
– Celá úloha objavenia toľkých autorov aforizmov a krátkych myšlienok nebola vôbec jednoduchá, pretože mená, biografie a diela mnohých z nich sa nenašli v žiadnej predtým pripravenej a vydanej antológii ani zbierke. V tom mi pomohla moja bohatá domáca aforistická knižnica a internet. Vo svojej knižnici mám viac ako sto almanachov, antológií, zbierok a jednotlivých zbierok aforizmov, o ktorých som v posledných rokoch písal recenzie, predslovy, doslovy, recenzie a prezentácie. Vďaka tomu sa mi konečne podarilo dosiahnuť môj cieľ zhromaždiť na jednom mieste takmer všetkých, ktorí píšu aforizmy a krátke myšlienky, a tým uľahčiť budúcim redaktorom antológií a zbierok prípravu ich diel. Abeceda im pomôže nestrácať čas hľadaním mien, biografií a diel autorov z týchto dvoch krajín, z ktorých mnohí žijú v iných krajinách sveta.
V jednej z predchádzajúcich odpovedí ste sa už dotkli témy vhodného systematického spracovania aforistického materiálu v knižniciach a iných záslužných inštitúciách Chorvátska a Bosny a Hercegoviny?
– Musím priznať, že som pomoc od knižníc nevyhľadal, pretože som si nebol istý, či majú systematizovaný aforistický a humoristický materiál. Najmä tam by som nenašiel autorov, ktorí by nevydali ani jednu knihu myšlienok a aforizmov. A v mojom Abecedáriu ich je pomerne dosť a bola by škoda, keby boli vynechané zo „Slov v akcii“.
Z toho by sa dalo usudzovať, že aforizmus nemá na literárnej scéne týchto susedných krajín veľmi vplyvné postavenie.
– Aforizmy a krátke humoristické a satirické myšlienky si, žiaľ, necenia ani v Bosne, ani v Chorvátsku, hoci majú bohatú tradíciu a značný počet slávnych tvorcov. Dôvody treba hľadať vo sfére politiky a jej nositeľov, ktorí nemajú radi vtipy na vlastný účet a obzvlášť sa bránia satire. Pod ich vplyvom boli zastavené veselé a veselé relácie v rozhlase a televízii a zrušené strany a rubriky humoru a satiry v denných a týždenných novinách. Od poslednej vojny bolo prerušených mnoho humoristických a satirických novín. Humor a satira prežili len vďaka vytrvalým a odvážnym spisovateľom a redaktorom. V Chorvátsku má na tom zásluhu Združenie chorvátskych aforistov a humoristov, ktoré bolo založené až koncom roka 2017. V Bosne a Hercegovine neexistuje žiadne združenie na úrovni štátu, a to je veľké mínus a problém v práci aforistov a humoristov tam.
Môžete poukázať na niektoré špecifické charakteristiky, ktoré odlišujú chorvátske a bosniansko-hercegovské aforizmy od podobných foriem vytvorených v iných ex-juhoslovanských literatúrach?
– V aforizmoch vytvorených v našom regióne nie sú žiadne výrazné rozdiely. Témy sú rovnaké alebo podobné a vzťahujú sa k situácii a problémom, ktoré nás všetkých rovnako trápia a prenasledujú. Menšie rozdiely možno nájsť v sile satirického myslenia. Srbi sú najpriamejší a satiricky najostrejší, pretože nadväzujú na tradície Branislava Nušića a Radoja Domanovića. Iní sa ich snažia nasledovať, ale s väčšou opatrnosťou a taktom. Dnes sa za satirický aforizmus a iné kritické myšlienky vyjadrené na úkor vlády a politiky nejde do väzenia, ale človek môže prísť o prácu alebo nedostať prácu a finančnú podporu na knihu od štátneho ministerstva kultúry a médií. Túto druhú vec zažil na vlastnej koži a vo svojej knihe aj redaktor Abecedária „Slová v akcii“. Spomínané ministerstvo doteraz nezakúpilo ani jednu knihu chorvátskych aforistov ani združenie, ktoré ich združuje na štátnej úrovni. A pokiaľ viem, neposkytla ani podporu na vydanie zbierok aforizmov žiadnemu autorovi. To veľa vypovedá nielen o stave humoru a satiry v Chorvátsku, ale aj o stave duchovného a humoristického povedomia v krajine. Dúfam a verím, že sa tento stav v budúcnosti zmení. V tomto ohľade je situácia v Bosne a Hercegovine o niečo lepšia, pretože tento rok Nadácia pre vydávanie Federálnych Bosny a Hercegoviny udelila podporu na vydanie zbierky aforizmov môjmu kolegovi Ivicovi Kesićovi z Kreševa, čo je chvályhodné.
A čo teda spája a zbližuje chorvátske a bosniansko-hercegovské aforizmy?
– Podobnosti medzi chorvátskymi a bosniansko-hercegovskými aforizmami sú ľahko badateľné už na prvé čítanie. Dôvod spočíva v tom, že medzi chorvátskymi aforistami je veľký počet tých, ktorí sa narodili alebo pochádzajú z Bosny a Hercegoviny. Do chorvátskeho humoru priniesli sviežosť bosnianskeho vicemajstrovského ducha, ktorý je na scéne dodnes spolu s neprekonanými postavami Sulju, Muju, Hasu, Husu a ich jalovicou Fatou. Chorváti celkom zanedbali legendárnych Bobiho a Rudiho a ďalších tvorcov komediálnych scén z minulého storočia. Asi chceli byť vážnejší ako ostatní, dokonca na svoju vlastnú humornú a duchovnú škodu.
Aforizmy sa v týchto dvoch krajinách určite menili a prechádzali rôznymi fázami počas viac ako storočia a pol, ktoré pokrývate v knihe „Slová v akcii“.
– Chorvátsky a bosniansky aforizmus mal od začiatku minulého storočia svoje vzostupy aj pády. Vzostupy sa diali v časoch mieru a pády v časoch vojny. Nikto nie je blázon, okrem surrealistov, aby žartoval o vláde vo vojnových časoch. Každý mal aj tak hlavu vo vreci, rovnako ako na pleci. Nemalo zmysel vystavovať to kvôli satire, ktorá satirizuje, ale neničí ostatných. Keď sa vrátil mier, znížil sa aj zmysel pre humor a satira na úkor sterilnej politiky a sterilných politikov. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou a druhou a treťou svetovou vojnou sa niektorí humoristi a satirici sťažovali, že namiesto peňazí za svoje tvorivé úsilie si vyslúžili súdne spory, prípadne priestupkové a trestné sankcie, ale ich počet bol zanedbateľný v porovnaní s tými, ktorí z toho materiálne profitovali. Napríklad chorvátsky humorista Zvonimir Drvar sa verejne chválil, že si z tantiém kúpil nové auto za knihu aforizmov, ktorá vyšla vo veľkom náklade. Dnes musia aforisti predať svoje staré auto, aby mohli vydať zbierku aforizmov v náklade 200 – 300 výtlačkov. To je rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou, keď je kreativita strašne podceňovaná a marginalizovaná. A nikdy predtým nebolo toľko aforistov a humoristov, ktorí zapisujú múdre a vtipné myšlienky, za ktoré by sa nehanbil ani slávny Lec.
Existujú nejaké vonkajšie vplyvy na tvorbu autorov, ktorých dielo zastupujete?
– V našom regióne je logické cítiť vplyv srbských aforistov, ktorí sú aspoň o krok pred ostatnými. Myslím si, že je to dobré, pretože to rozvíja tvorivú súťaživosť, ktorá je pozitívna a všetkých nás ťahá vpred. Medzi spisovateľmi by nemala byť závisť ani zlomyseľnosť a mali by sme sa navzájom povzbudzovať k tvorbe ešte lepších diel, pretože je to v záujme všetkých, najmä čitateľov.
Aké sú reakcie čitateľov a odbornej verejnosti na váš Abecedárium?
– Reakcie na Abecedárium sú pozitívne. Za tri mesiace od jeho vydania si zbierku bezplatne stiahlo z portálu „Digitálne knihy“ viac ako 3 000 čitateľov. Toto číslo bude pravdepodobne ešte rásť, pretože knihu je možné čítať na počítači a mobilnom telefóne, čo znamená aj počas prechádzky v parku alebo jazdy autobusom či električkou. Reakcie verejnosti sa k autorovi nedostanú tak, ako kedysi, keď boli knihy a spisovatelia viac cenení a rešpektovaní. Ale čo je tam? Je to pocta dobe, v ktorej žijeme, v ktorej bola kultúra a umenie odsunuté na okraj spoločenského diania. Politika a politikárčenie zatienili a premohli všetko v našej krajine.
V každom prípade, o niečo tradičnejší milovníci písaného slova si pravdepodobne želajú, aby sa „Slová v akcii“ objavili aj v tlačenej podobe, na papieri.
– Abeceda bude určite vytlačená v aktualizovanej podobe, pretože medzitým som s nezištnou pomocou môjho kolegu Miroslava Vukmanića, veľkého milovníka krátkych myšlienok, objavil niekoľko nových autorov a narazil som na ich biografie a myšlienkové kúsky. Medzi nimi je aj môj starý dobrý priateľ zo Sarajeva, Nedeljko Pajo Opančić, ktorý v Sarajevskom a bosnianskom rozhlase redigoval a moderoval kultovú komediálnu reláciu „Zik-cak“.
Súhlasili by ste predsa s dojmom, že ľudia z bývalej Juhoslávie majú silný zmysel pre humor?
– Naše miesta sú darom z nebies pre humor a vtipy, pretože ľudia boli vždy veselí a vtipní. Sú takí aj v najhorších časoch a keď tie časy skončia, otvoria sa a sú pripravení žartovať, či už na svoj účet alebo na účet iných. Je škoda, že mnohí politici to nechápu a nepodporujú to, pretože keby to robili, nikto na svete by nám v tejto oblasti nebol rovný. Ani teraz, ale keby bola podpora, ktovie, kde by sme skončili. Možno v kozme, medzi hviezdami a inými nebeskými telesami.
Aforizmy, satira a humor sa teda v tejto našej klíme nepochybne nemusia obávať o svoju budúcnosť.
– Bez ohľadu na všetky problémy a ťažkosti majú aforizmy v našej krajine svetlú budúcnosť. Svedčí o tom aj rastúci počet tých, ktorí dnes píšu aforizmy a krátke vtipné myšlienky, ako aj kvalita týchto krátkych zapísaných myšlienok. Za necelú štvrtinu dvadsiateho prvého storočia boli napísané desiatky a stovky tisíc aforizmov a vydané stovky zbierok, zborníkov, almanachov a antológií aforizmov a iných krátkych myšlienok (gnómov, viet, epigramov, výrokov a iných svetlých a múdrych diel mysle). Toľko sa toho nenapísalo a nevydalo za posledných pár storočí, keď neexistovali elektronické a iné moderné médiá, ktoré sú dnes dostupné každému. Čas pracuje pre múdrych a inteligentných ľudí a blázni zostávajú viesť vojny a ničiť to, čo dobrí a hodní ľudia vytvárajú a budujú. Hádam jedného krásneho dňa, a možno aj skôr, sa aj tí blázni spamätajú a obrátia sa k tvorbe, a nie k demolácii a ničeniu všetkého, čo existuje.
Rozhovor viedol: Dušan Vidaković
