Aktuálne opäť z denníka anonymného psychiatrického pacienta
(Fikcia)
Môj milý denníček! Dnes je opäť sobota a ako som ti sľúbil, zverujem sa ti znovu so svojimi najnovšími pocitmi a zážitkami.
Predstav si, práve som sa dozvedel, že súčasťou nášho liečebného pobytu v sanatóriu bude aj povinná prednáška o aktuálnom dianí na Slovensku. Vyplýva to z interného príkazu Ministerstva zdravotníctva a tiež Ministerstva vnútra. Aby sme sa my – pacienti s podlomeným duševným zdravím mohli v dostatočnom časovom predstihu pripraviť a oboznámiť so zmenami, ktoré sa vraj chystajú, a ktoré nás určite nemilo prekvapia. Lebo sami by sme sa asi ťažko zorientovali. Hrozil by nám totiž šok, duševný kolaps a v konečnom dôsledku ťažká ujma na zdraví. V tom lepšom prípade by sme sa vraj mohli opäť zblázniť…
Pán doktor nám preto dôverne prezradil, že na Slovensku odštartovala akási Kriedová novembrová vlna (v skratke KNV), ktorá ako politická akcia by mohla byť predzvesťou ďalšieho štátneho prevratu, zrejme pod názvom „Deň boja za slobodu a demokraciu“. Istý študent v Poprade vraj nápisom chcel prejaviť svoje sympatie voči predsedovi vlády, ktorý sa práve chystal navštíviť jeho gymnázium. Na chodníku pred školou kriedou napísal svoj uvítací prejav, pričom použil (zrejme neuvážene) aj nespisovný hanblivý výraz. Pani riaditeľka s takýmto neslušným privítaním nechcela súhlasiť a zavolala preto políciu. A to nemala robiť! Lebo polícia prišla a odviedla ho na výsluch. V priateľskom ovzduší sa mu vraj (náramne rozumne) snažili dohovoriť a vysvetliť mu, že na privítanie predsedu vlády mal použiť iný, spisovnejší výraz. Nevedeli mu však poradiť, aký výraz by bol vhodnejší, a tak ho nakoniec prepustili.
Môj milý denníček, keď som sa dozvedel, že po celom Slovensku sa na chodníkoch a cestách pred rôznymi školami, inštitúciami a úradmi začali rýchlo objavovať rôzne kriedové nápisy ako solidárna reakcia, že mladého študenta vypočúvali kvôli jeho kriedovému nápisu pred školou, navrhol som, aby sme aj my napísali svoj vlastný názor. Pri všetkej skromnosti musím konštatovať, že môj geniálny nápad sa v kolektíve ihneď stretol s nečakane priaznivou odozvou. Všetci boli „za“ a nadšene mu tlieskali. Pán doktor moju iniciatívu síce privítal, ale s poľutovaním nám oznámil, že to asi nebude možné. Lebo krieda na Slovensku sa vraj zo dňa na deň okamžite vypredala, stala sa úzkoprofilovým, nedostatkovým tovarom. Mňa to však neodradilo! Ihneď som navrhol, že naše sympatie môžeme premiérovi vyjadriť aj osobne. Pozveme ho na návštevu a svoj názor mu povieme rovno do očí!
Frenetický potlesk nemal konca kraja. Môj spolubývajúci sa ihneď ponúkol, že mu uvoľní svoju posteľ, aby – keď sa u nás zdrží, mal kde prespať. Jeho altruistický prístup ma veľmi dojal a potešil. Len si to predstav! Predseda vlády ako môj nový spolubývajúci… Pán doktor síce na znak súhlasu uznanlivo pokýval hlavou, ale žiaľ, opäť schladil moje nadšenie. Že vraj takéto ubytovanie neprichádza do úvahy. Lebo premiér môže byť ubytovaný iba v samostatnej izbe na uzatvorenom oddelení. Vraj z bezpečnostných dôvodov. Pochopil som, že zrejme asi preto, aby nám nijakým spôsobom nemohol verbálne alebo neverbálne ublížiť… Argument pána doktora sme napokon (po tajnom hlasovaní) opäť jednomyseľne prijali s porozumením. Aby si ma pochopil: mne to vôbec nevadí. Lebo už len predstava, že premiér môže byť ubytovaný spoločne s nami pod jednou strechou, ma napĺňa neuveriteľnou radosťou a hrejivým pocitom!
Môj spolubývajúci iniciatívne ihneď navrhol, aby sme ho privítali chlebom a soľou. Lebo taká je vraj tradícia a tak sa to patrí. Jeho návrh však v tajnom hlasovaní neprešiel, lebo ja som ho nepodporil. Podľa môjho názoru premiér nie je odkázaný na kus žvanca v podobe suchého, osoleného chleba. Navrhol som, aby sme ho privítali iným, rovnako symbolickým, no dôstojnejším spôsobom. Napríklad štrngajúcimi kľúčmi. Myslím, že takéto privítanie by ho určite potešilo. Pochopil by, že ho máme radi, lebo ho vítame spôsobom, ktorý mu voľakedy dopomohol k jeho terajšej politickej kariére. Veď ako inak by sme sa mu mohli poďakovať za jeho doterajšiu skvelú prácu?!
Môj milý denníček! Na záver by som mal ešte jednu prosbu: Boli by sme všetci radi, keby množiace sa kriedové nápisy na chodníku boli aj v súčasnosti schopné dopomôcť niekomu inému rovnako, ako voľakedy štrngajúce kľúče na námestí. Čo myslíš, bude to možné? Prosím, zamysli sa, a daj mi vedieť. Čau!
Marián Nomilner
