Ján Heinrich zo Žiliny patrí medzi bývalých známych popredných slovenských humoristov. Dlhé roky pracoval v oblasti lesníctva, konkrétne v bývalých Štátnych lesoch v Žiline. V Žiline, kde momentálne žije ako dôchodca. A keďže sa dlhé roky sa pohyboval v lesnom prostredí, jeho prvá kniha má názov Lesoviny, ktoré obsahujú satirické myšlienky – aforizmy z tohto prostredia. Ďalšia jeho publikácia obsahuje poviedky, humoresky, veršovanky, epigramy, ktoré postupne zaraďujeme aj na stránky Humorikonu. Jeho príspevky sa kedysi objavovali vo vtedajšom známom celoslovenskom satiricko – humoristickom časopise ROHÁČ, keď predtým mal vlastnú rubriku v Roľníckych novinách. Janko Heinrich je všestranný autor, čo možno vyčítať aj z príspevkov z jeho dlhoročnej tvorby.
Bývalý lesník Ing. Ján Heinrich, tohto času na pracovnom dôchodku, bol medzi kolegami známy ako človek s výnimočnou schopnosťou vtipne reagovať na najrôznejšie situácie. Svoj zmysel pre humor a talent písať uplatňuje už od mladého veku, keď začal prispievať mikropoviedkami do dnes už (aká toškoda) zabudnutého humoristicko-satirického časopisu Roháč. Príležitostne prispieval aj do literárnych príloh iných renomovaných slovenských denníkov či týždenníkov. Plodná bola viacročná spolupráca s Roľníckymi novinami, kde svojou tvorbou reagoval na aktuálne dianie v celostránkovej rubrike Echo. A opäť to boli mikropoviedky, epigramy a aforizmy. Pred takmer dvomi desaťročiami sa stal pravidelným prispievateľom do časopisu LES. Vtedajší šéfredaktor Ján Fillo pomenoval jeho rubriku Lesoviny 2, a podľa tejto rubriky dostala meno aj útla knižočka aforizmov, ktorá uzrela svetlo sveta
z iniciatívy Michala Galajdu, vtedajšieho riaditeľa Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva. Vtipné sentencie Jána Heinricha doplnil vždy kreslenými vtipmi renomovaný karikaturista Ľubomír Juhás (mimochodom, tiež lesník). O príjemný vzhľad jeho kníh sa postarala grafička Mária Gálová. Stalo sa tak už dávno, keďže roky takpovedic bežia, v roku 2001. Uplynulo odvtedy pekných pár rôčkov a na svete sa objavil „mladší súrodenec“ – druhý diel Lesovín. A tak ako v každej dobrej detektívke sa vracia páchateľ na miesto činu, tak sa opäť dal dohromady tím v zložení Ján Heinrich, Ľubomír Juhás a Mária Gálová. A výsledok je milá a veselá knižka, ktorá rozpráva o lesoch a lesníkoch prevažne veselo, ale chvíľami aj vážne. Knižke sa dostalo náležitej prezentácie na krste, ktorý sa uskutočnil v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Úlohy „sudičiek“, ktoré privítali „novonarodenú“ knižku, sa ujali dve dámy – bývalá primátorka Zvolena, hlavného mesta slovenského lesníctva, Lenka Balkovičová a vedúca Lesníckeho Domu mládeže Ľubica Miľanová. Na zlepšenie nálady prečítal z diela pár sentencií herec zvolenskej činohry Vlado Rohoň. Ján Heinrich je však všestranným autorom, čo dokumentujú aj jeho stále aktuálne príspevky.
Predvolebná agitka
Dlhé roky som žil cnostným a bohabojným životom. Tak ako Písmo
káže. Striedmy v jedle a pití, verný zákonitej manželke. No a to ň ostatné tiež. Nebola to síce žiadna veľká zábava, ale odmena mala stáť za všetko to pozemské odriekanie. Po smrti ma čakal raj, kráľovstvo nebeské.
V podvedomí mi však hlodal červ pochybnosti. Aké je to v pekle?
Budem sa tam škvariť v ohni spolu s ostatnými hriešnikmi?
Už dávnejšie som mal v pätách akéhosi čudného chlapíka. Chodil
za mnou, občas mi priateľsky zamával. Nebyť toho jeho čudného výrazu v tvári, povedal by som – sympaťák.
Až raz, nečakane sa pristavil pri mne. A začal bez veľkých okolkov.
– Som Xaver – povedal, – poď so mnou, niečo ti ukážem. Bez slova som ho nasledoval. Zaviedol ma do akejsi miestnosti. Bol tam prehrávač s obrazovkou. Vložil doň CD – čko a zapol ho. Predo
mnou sa vtom začínal odvíjať obraz nekonečných radovánok. Poloodeté ženy, rozkrkošení muži, more alkoholu, drogy, rytmická muzika, tanec, chlast, striptíz, orgie…
– Takto to vyzerá v pekle! – uzavrel Xaver naše stretnutie a náhle zmizol. Od tej chvíle sa môj život zmenil. Nedbal som na božie prikázania. Veď načo aj, keď je peklo také lákavé. V pekle som sa ocitol potom, len čo som oči naveky zatvoril. Veľmi sa tam so mnou nemaznali. Šupli ma kotla s horúcou smolou a začali podo mnou hajcovať.
Kde sa vzal, tu sa vzal, stál pri mne môj známy Xaver. Rohy na hlave, nechýbal mu chvost a kopýtko. Čert to bol veru. – A kde je to peklo, čo si mi na Zemi kedysi prehrával? – pýtam sa ho plný sklamania a bolesti. – Jaj, priateľu, – zarehotal sa čertovsky – to bola iba predvolebná agitka!
Úvahy
• Na konci ruky zákona je nastrčená dlaň.
• Čím plytší intelekt, tým hlbší výstrih.
Úlety
• Rada: Nechcete sa obracať v hrobe? Dajte sa spopolniť!
• Cieľom každej pánskej jazdy je dostať sa dámam na kobylku.
• Nevera je protest poležiačky.
• Škoda prosiť slepého, nech prižmúri jedno oko.
• Niet nad piate koleso, keď z neho urobia rezervu.
• Ženy dokážu milovať do poslednej koruny.
• Kardiochirurg je človek so srdcom na dlani.
• Iróniou je, keď po smrti čaká mŕtve telo v chladničke na spálenie.
• Vôl je presvedčený, že šťastie je neúnavné.
Sentencie
• Radšej byť celý bez seba, ako stratiť hlavu.
• Zrak dokáže klamať bez mihnutia oka.
• Odísť je umenie . Zostať – odvaha.
• Nech sa holá pravda nečuduje, ak ju znásilnia.
• Keď šoférke blondínke zdochne motor, telefonuje do kafilérie.
Ívery
• Časom ku každým pravidlám pribudne toľko výnimiek, že výnimky sa stávajú pravidlami.
• Zvyk je železná košeľa, ktorá aj tak časom zhrdzavie.
• Z nadštandardného vzťahu už nejedna žena otehotnela.
Č R I E P K Y
Veľkými písmenami sa zapisujú do dejín tí, ktorí počítajú s krátkozrakosťou ostatných.
V hladovej doline je každý obézny občan podozrivý.
Justícia je u nás nezávislá. Od vlastného svedomia.
Rozum a svedomie by si nemali kafrať do kšeftu.
Dnes je hanba priznať sa k spolužiakovi s robotníckej triedy.
Život je neustály súboj ušľachtilých predsavzatí s hriešnym pokušením.
Vo vysokých fi nanciách rozhodujú nuly.
Rada:Ak chcete manžela, ktorý seká dobrotu, vydajte sa za mäsiara.
Epigramy
Sebakritika
Na vysokú funkciu
som prikrátky,
nedosiahol by som
– na úplatky.
Polopravdy
Najskôr zapadnete do kolektívu, zriedeného alkoholom.
Krivý charakter nezakryje ani funkcia šitá na mieru.
Tri razy sľúb, kým raz splníš!
Vydatú ženu poznáte podľa obrúčky na prste , muža a troch detí na
krku.
V politike
Ak sa mienite nervove zrútiť, tak podľa možnosti nad neobývaným
územím.
Rebríčky hodnôt by sa mali testovať pod kurínmi.
Čoskoro nám sprivatizujú aj štátne sviatky.
Ak prevrátite kabát, prezradí vás naftalín.
Inteligentné sexbomby sú samonavádzacie.
PRINCIPIÁLNE
Zásadovosť?
S ňou do hája!
Anjel s čertom sa dnes spája!
Dnes sa taká šanca skytá
keď nám ide o korytá.
Občana tak po našom
odbavíme gulášom!
P R E K L E P Y
Pred mužmi sa snažila maskovať svoju p l o c h o s ť.
Pod Poľanou rastú c h l p y ako buky.
Ženu je lacnejšie chovať, ako š a n t i ť.
Okolo hlavy jej svišťali z a f ú ľ a n é guľky.
Zo všetkých pozostalých najviac ž i a r i l a mladá vdova.
Pozri, ocko, čo nám zasa p o s l a l náš drahý synáčik!
Toto je p r a s a, čo nás dovedie ku krajším zajtrajškom.
Kde sa hobľuje, o b l i n y lietajú.
Všetkého treba s d i e r o u.
Šéfka to bola s patričnou a u t o r i ť o u.
Rodičia si užijú ú č t y hlavne od vlastných detí.
Odchádzam o päť minút č e s ť.
Zaokrúhlené myšlienky
• Niektorých práca tak vyšťaví, že potom nevládzu pohnúť rozumom.
• Už Vstup Slovenska do EÚ je kapitola sama o sebe.
• Keď raz predsa len otvoria koaličnú zmluvu, zistí sa, že aj tá je už
prázdna.
• Najčastejšou príčinou zakázaného uvoľňovania sú strukovín?
• Najhlbšie klesajú práve tí s plytkým charakterom.
Č R I E P K Y
• Zoštíhľovania vlády sa najviac obávajú obézni ministri.
• Každý národ má takých politikov, akých si zaslúži. To iba nás Pánboh trestá.
• Keď sa somár naučí cudzí jazyk, začne stvárať kraviny.
• Hlava štátu to má ťažké. Stojí na čele a zároveň leží v žalúdku.
• Ešte tak zriadiť Ministerstvo politickej kultúry!
• Bolo to dievka krv a pleťové mlieko.
• Myšlienkové pochody spôsobujú mnohým otlaky na mozgu.
• Väznice sú kľúčovými miestami spravodlivosti.
• Hlúposť dnes vraj možno kúpiť aj za výhodné splátky.
• Chrapúňovi morálna facka neublíži.
Do čierneho
• Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
• Keď sa pravda a lož dohodnú na remíze, jedná sa o kompromis.
• Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
• Našich poslancov rozoznávame závislých, nezávislých
a abstinujúcich.
• Štát je dojná krava, ktorá sa pasie na Slovensku a vemená má
na španielskej riviére.
• Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
• Najtrefnejšia satira máva anonymného autora.
• Odmenou za psiu vernosť je psí tridsiatok.
• Niektorým ide práca od oboch rúk.
• Najradšej sa hrávame na slepú babu so starou mamou, lebo tá má
šedý zákal.
• Politická zodpovednosť je zlúčenina, rozpustná v parlamente.
• Šikovný si aj na kyslíkový dlh dohodne splátkový kalendár.
• Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.
• Ľahko byť chladnokrvným takému, ktorý už na márach ležiacemu
na márach.
• Láska prechádza síce cez žalúdok , ale žiaľ potom pokračuje ďalej.
ZLÝ SEN
Mal som taký čudesný sen. Hrozivé sny ma prenasledujú pomerne
často, ale tento bol prazvláštny. Vyhral som v akejsi lotérii prvú cenu a jackpot k tomu. Fúra peňazí, ťažké peniaze to boli. Dva kufríky a ešte aj do igelitky sa vošlo. Niečo padlo na oslavu, ošatili sme sa, zaobuli, nový nábytok nakúpili. Dal som deťom, vnúčatám, ale z tej hŕby ako keby ani neodbudlo. Čo teraz, keď sa o tej našej korune všeličo šepká. Hádam to len nedám na knižku, nie som blázon. Nakúpil som ja akciena burze. Len tak, pas blint. A z recesie zopár lósov. Aj som si zatipoval, nech to para tlačí. Vtedy sa spustila lavína. Moje akcie na burze vyleteli tak, že ostatní začali krachovať. V lotérii som povyhrával, čo sa len dalo a o mojich tipoch radšej nehovorím. V stávkových kanceláriách si trhali vlasy. Pozhŕňal som všetky tie prachy a znova to všetko zopakoval v nádeji, že konečne prehrám. Čerta starého. Vyhrával som, vyhrával, peniaze sa priam kotili. Topil som sa v peniazoch. Moje peniaze nikto nechcel. Na burzu som mal vstup zakázaný, tak isto do stávkových kancelárií. Dokonca ani na dobročinnosť si odo mňa nechceli vziať.
Somráci, vandráci, bufeťáci aj feťáci sa odvracali odo mňa a odpľúvali si zhnusene. A peňazí len pribúdalo a pribúdalo. Dýchať mi nedalo, dusil som sa. Zobudil som sa celý spotený. Rozbil som synovi prasiatko a pobral som sa na pivo.
ZAKLÍNADLO
Túlam sa svetom a nič ma tak ľahko neprekvapí. Ani tá zakliata krajina, čo sa mi do cesty onehdy priplietla. Nuž zvláštna bola, to treba priznať. Všetko živé, ľudia, vtáci, zvieratá, tam spalo. Spalo, ako čarovným prútikom šibnuté. Tak, ako ho kliatba zastihla. Jedných to pri oddychu, iných pri práci zastihlo. Tých druhých by však človek na prstoch spočítal. Boli takí čo ich to pri takej, či onakej intímnej činnosti chytilo. No, hotové panoptikum. Šípková Ruženka a zlá čarodejnica, prebehlo mi ihneď rozumom. To poznám. Tu pomôže len čarovné zaklínadlo. Zalovil som v pamäti, lebo zaklínadiel ovládam na každú príležitosť hneď niekoľko.
Zamrmlal som čarovnú formulku. Pre istotu a podľa foršriftu hneď tri razy. A začali sa diať veci prapodivné. Čo spalo, prebúdzať sa začínalo. Ale! Nič nebolo ako predtým. Tí, ktorí pracovali, začali leňošiť. Ponižovaní zodvihli hlavy a poďho tamtých hore dirigovať. Rekreanti sa tvárili, že pracujú, ale osohu z nich bolo pramálo. Vtáci pešo chodili, zvieratá poletovali, voda sa sypala, piesok sa lial. Uťal som sa, zlé zaklínadlo som použil. Čo sa stalo, už sa neodstane. O štyri roky sa sem vrátim. A všetko bude ako predtým.
Zopár myšlienok na záver
• Dejiny sú samá križovatka bez prednosti v jazde.
• Bosému do topánok nenatečie.
• Korupcii močiarnej sa najlepšie darí v morálnom bahne.
• Šľahačka je smotánka po výprasku.
• Väznice sú kľúčovými miestami spravodlivosti.
• Hlúposť dnes vraj možno kúpiť aj za výhodné splátky.
• Chrapúňovi morálna facka neublíži.
• Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. To len Slovákov Pán boh skúša a trestá.
Ján Heinrich
