Humoreska
Krach vzdušného zámku
Nik neveril, že sa montáž vzdušného zámku podarí. Úloha bola nad ľudské sily, chýbali špecialisti na takýto projekt. Veď doteraz sa nik nezaoberal takouto jemnou mechanikou. Návrh vzdušného zámku v základných parametroch bol však schválený, skúsení projektantskí vlci si prevzali diplomy i hrubé obálky a múdro sa vytratili z tohto trasoviska. Odišli kamsi ďaleko navrhovať a zdôvodniť nevyhnutný projekt lochnesskej obludy v rámci pozdvihnutia a rozvinutia cudzineckého ruchu. Vo firme poverili realizáciou vzdušného zámku toho, kto nepochopil nevyhnutnosť taktického úteku – mladého, začínajúceho projektanta. Projektantského eléva. Dali mu príležitosť, aby sa chlapec prejavil. Statočný mládenec preštudoval všetky dostupné pôdorysy, medirytiny aj letecké snímky hradov, zámkov i kaštieľov, chemické zloženie vzduchu, tlak svetla, priemyslové exhaláty, kyslé dažde i fatamorgánu. Z jednotlivých detailov zostavil ideálnu koncepciu vzdušného zámku. Začal prakticky z ničoho, vlastne z luftu, pretože vzdušný zámok ani len z vody neuvaríš. Zakrátko sa vo vzduchu nad továrenským dvorom črtali štíhle kontúry zámkových veží v ranom gotickom slohu. Bystrý a čulý projektantský zelenáč pomocou inzerátov a internetu trpezlivo obstarával rozličných odborníkov, z ktorých postupne vytvoril komplexnú rozprávkovú čatu pre montáž vzdušných zámkov. Dokázal neuveriteľné veci! Doslova spod zeme vyhrabal bezhlavých rytierov pre montáž vnútorných zariadení, biele zámocké panie pre úpravu okolia do podoby zámockého parku, ťažkoodencov na padací most, dvanásťhlavého draka do zámockej kotolne a iných špecialistov. Obstaral dokonca stračiu nohu ako hlavný nosník vzdušného zámku. Mladý projektant musel prekonávať mnohé počiatočné ťažkosti. Ťažkoodenci boli príliš ťažkí a polámali spústy krehkého stavebného materiálu než prišli na to, že môžu pracovať vyzlečení. Padací most padal spočiatku akoby podľa vlastného uváženia. Drak pri predbežnej kolaudácii kotolne chrlil oheň zo všetkých dvanástich hláv s takým nadšením, že roztavil celý kotol. Boli to však len detské choroby prevratného projektu. Ako sa dni míňali, rozprávková realizačná čata pracovala stále kvalitnejšie a zosúladenejšie. Pred dokončením hrubej stavby vzdušného zámku bolo potešením prizerať sa ich práci. Potom však náhle prišlo nariadenie manažmentu o preradení rozprávkovej čaty na montáž lochnesskej obludy, ktorá prišla práve do módy a sľubovala vysoké zisky v turistickom ruchu. V nariadení sa konštatovalo, že na stavbe vzdušného zámku postupuje práca už bez problémov, ale tam, na stavbe areálu lochnesskej obludy nieto ani stavbyvedúceho, ani odborníkov. V nariadení sa uvádzalo, že projektanti už dávno prevzali diplomy i tučné obálky a odišli navrhnúť montáž obrovskej čachtickej železnej panny s motelom päťhviezdičkovým interhotelom, bistrom, bazénom, kasínom, zimnou i letnou záhradou, kópiou levočského chrámu a zasklenou vyhliadkovou terasou pod hladinou jazera. Na novú stavbu odišiel s rozprávkovou čatou aj úspešný mladý projektant. Sľúbili mu diplom, zatiaľ bez obálky. A dokončením vzdušného zámku poverili direktorovho bratanca až z druhého kolena, takže nešlo o rodinkárstvo. Pomocou inzerátov a internetu obstarali chýbajúcich odborníkov, ktorým sľúbili tučné prémie. Vyplatia až naprší a uschne. Nový protekčne nasadený šarkan pri kolaudácii zámockej kotolne roztavil celú stavbu, ktorá už bola pod glajchou. Ale nedajte sa vyrušiť takýmto detailom! Medaile sa už lesknú na zamatových poduškách, fanfaróni chystajú oslavné prejavy a hudobníci leštia svoje plechové nástroje na slávnostné fanfáry.
Morality a iné hity
Batoľatá namiesto po cumľoch začínajú čiahať po smartfónoch.
Pod palmou s kokosovými orechmi nehĺbajte o gravitácii!
Darmo by ste hľadali ľudí s ostrými lakťami podľa zaplátaných rukávov!
Nepôsobí dobrým dojmom, keď si zriadenci krematória sypú popol na hlavu.
Splnená kvóta – koľko je to nesplnených životných snov!
Rafinovaní ľudia si nestavajú pomník. Stavajú si k nemu lešenie.
Trpaslík sa najľahšie skryje za legitimáciu.
Je vedecky dokázané, že utopenci nepociťujú smäd.
Ľudia sa zdokonaľujú po celý život – v rozkrádaní.
Vrahovia zvyčajne kľačia v prvom rade, aby sa mohli pokochať vo svojom diele.
Naše odborové dianie často pripomína úsilie balzamovať mŕtvolu až po exhumácii.
Z humoristov možno vychovať ľudí so zmyslom pre zodpovednosť. Stratia pri tom iba zmysel pre humor.
Ešte aj ochotníkov, pokiaľ ešte sú, máme neochotných.
Na akom brehu stojí perspektívny typ? Vždy na regulovanom.
Kráľovstvo ducha zvyčajne nezodpovedá duchu kráľovstva.
Až raz zatrúbi archanjel Gabriel pri konci sveta, nezačujeme ho pri toľkých vytrubujúcich klaksónoch, vyzváňajúcich mobiloch a vyhrávajúcich smartfónoch.
Som príšerne staromódny! Pred každé „ale“ dávam čiarku.
Epigramáž
ŠŤASTIE VO VÝPREDAJI
Je to režim pre bohatých,
arogantných, skúpych.
Ešte šťastie, že má aspoň
zvýhodnené kúpy.
CHARITA TO VYRIEŠI
Charita ho pritúli!
Zatiaľ býva v škatuli
znamenitej značky
z dovezenej práčky.
HVIEZDA BIZNISU
Vzor kupeckej šikovnosti
k úvahe ma ženie:
Schopnosť predať talibancom
strojček na holenie.
SUPERZLODEJI
Kašlú na tú zúboženú
našu krajinu.
Aj sýkorkám nenažranci
kradnú slaninu.
FEJTÓN
My skôr narodení sa pamätáme na filmy z čias totality. V
Komické šablóny Hollywoodu
My skôr narodení sa pamätáme na filmy z čias totality. V duchu havlovských falošných stereotypov by sa dalo v rámci súčasnej šimečkovskej módy tvrdiť, že vtedy u nás prevládali sovietske filmy. Napodiv nie – pokiaľ nešlo práve o Mesiac sovietskeho filmu pri výročí októbrovej revolúcie! Počas rokov súmraku totalitného režimu, v čase unaveného socializmu, prevládali u nás snímky dvoch filmárskych veľmocí: Francúzska a Talianska. V pluralite to všetko prevalcoval mohutný americký filmársky priemysel. Cez rôzne vojny valcuje zemeguľu americký zbrojársky priemysel, v čase, keď sa práve nebojuje a tam, kde sa práve nebojuje, zasa nemenej agresívny filmársky priemysel. Raz strieka naozajstná krv, inokedy zasa kečupová. Pravda, Američania majú aj hodnotné filmy, alebo aspoň pozoruhodné, lebo ich skvelí herci vedia aj z priemeru vyčariť divácky zážitok.
Dnešný monopol amerického filmu u nás má aj „poľahčujúcu okolnosť“, nie je to téma iba na rozhorčenie. Je to vlastne aj na smiech, najmä ak zistíme, aké bizarné až trápne šablóny a mechanizmy používajú americkí filmári pri fabrikovaní svojho lepšie či horšie zvládnutého tovaru. Mnohé americké filmy sú bezduchými opakovačkami fínt ošúchaných častým používaním. Každý náš divák môže byť spontánnym scenáristom: úspešne predvídať, čo sa o chvíľu stane na plátne či obrazovke.
Hollywoodsky tovar prekypuje láskou. „Ľúbim ťa!“ je fráza používaná namiesto pozdravu. Najčastejšie sa takto vyznáva láska cez telefón, pomedzi objednávky hamburgerov.
V amerických filmoch sú takmer všetci permanentne na úteku pred niekým či niečím. Jeden pred šerifom, druhý pred FBI, tretí pred CIA, štvrtý pred súdiacou sa manželkou /v USA sa vraj súdil, súdi a bude súdiť každý s každým/, piaty pred rozzúrenou milenkou… Ale všetci utekajú do Mexika! Ak uvidíte kohosi utekať do Švajčiarska, nesedíte na americkom filme. Utekať sa patrí jedine do Mexika, čo vítajú najmä tvorcovia filmovej hudby. Len čo sa v obraze zjaví mexická hranica, nasadia mexické gitarové akordy.
Americký film sa hemží vrahmi a psychopatmi, sexuálnymi a sériovými vrahmi. Existuje teória, že sérioví vrahovia sú produktom nadmerného hltania televíznych seriálov. Prečo je tu nadúroda vrahov? Lebo toľkí boli v detstve frustrovaní, zneužívaní rodičmi, vlastnými i adoptívnymi. Americký film nahradil klasického vykorisťovateľa, tučného buržuja s cigarou, vykorisťovateľom a utláčateľom v podobe večne opitého otca alebo surového otčima. Marx s Engelsom by sa nestačili čudovať!
Pravda, sama frustrácia by nestačila uviesť na plátno či obrazovku napínavé sekvencie zakrádajúceho sa vrahúňa k obeti, zvyčajne náhodnej. Kto sa stáva v amerických filmoch obeťou? Ten, kto nezamyká dvere bytu. Teda hocikto. Je zarážajúce, ako v USA, v tejto Ríši zla a Eldoráde zločinu, ľudia nezamykajú za sebou dvere. Keby zamykali, bol by to koniec trilerov! Oproti tomu u nás, hoci sme chudobní a musíme na domové mreže dlho tvrdo pracovať, máme z bytov učinené festungy!
Nesmierne pôvabné sú posteľné scény v týchto filmoch. Filmový Američan nikdy nechodí do postele v pyžame. Hygienický zvyk spávať v pyžame je tu zrejme prejavom slabošstva. Filmový Američan chodí do postele rovno v topánkach. Rezultát? Do postele trebárs nahí, ale obutí! Možno sú ulice nášho amerického vzoru sterilne čisté, bez chrchľov a psích hovienok. Z tých amerických výdobytkov v liberálnych posteľných scénach majú obrovskú radosť naši pubertálni smartfónisti. Konečne ich otcovia i matky, tie staré, zadubené štruktúry, čo volia sociálnu demokraciu, uvidia, ako treba slobodne a svetovo vhupnúť do postele rovno v topánkach.
Milan Kenda
