Vážený čitateľ, do rúk sa ti dostáva knižka zásadného významu pre jej autora. Kniha vytvorená na 100% bez použitia umelého intelektu. Už pred jej otvorením oceníš jej nanajvýš praktické geometrické rozmery 200 x 200 mm. Štvorcový formát umožňuje otáčať knihu ľubovoľným spôsobom a nijako neobmedzuje vkladanie do políc hocijakých rozmerov. Takým spôsobom získavaš aj nástroj na vytyčovanie pravých uhlov a jednoduché merania v domácnosti! Po zoradení piatich kusov kníh získavaš jednoduché meradlo o dĺžke jeden meter a vyskladajúc 25 kusov do štvorca nadobudneš jasnú predstavu, ako vyzerá meter štvorcový. Hrúbka knihy by mala zabezpečiť, aby v knižnici stála zvislo bez potreby vedľajšej opory. Vo vodorovnej polohe určite poslúži ako vhodná podložka pod najrôznejšie nádoby. Relaxačné účinky knihy prehlbuje to, že nevydáva skoro nijaké zvuky.
Príjemnosti pokračujú aj po otvorení knihy. Tvoje oči neunaví hýrenie farieb, všetko je ladené striktne čierno-bielo, s maximálnym kontrastom, uľahčujúcim čítanie a pozeranie. Lebo nielen modrá je dobrá. Ako spieva klasik: „Černá, Ostravočerná, děvuchověrná, revizejízdenek…“.
Po obsahovej stránke, v knihe sú v pomere 50/50 zastúpené kresby bez slov aj obrázky so sprievodnými textami. Takým spôsobom si prídu na svoje obidve vetvy priaznivcov kresleného humoru. Pokiaľ by si sa unavil prezeraním obrázkov, určite Ťa poteší, že série obrázkov sú v optimálnych intervaloch prerušované textovými blokmi s aforizmami. Tieto textiky určite osviežia Tvoj mozog, no nevyčerpajú ho svojou dĺžkou. Na konci knihy sa dozvieš viac o mne, aby si vedel, o čom sa máme rozprávať pri osobnom stretnutí.
Pre objektívnosť sú vložené aj krátke state nemilosrdných kritikov. Pamätal som aj na zahraničných čitateľov, pre ktorých sú zaradené preklady textov k obrázkom do svetového jazyka.
Verím, že v Tvojich rukách, vážený čitateľ, moja kniha nájde verného fanúšika, ktorý založí tradíciu jej domáceho prechovávania!
Na záver si dovolím vsunúť malú ornitologickú poznámku. Napriek rozšírenému presvedčeniu veľkej časti verejnosti, čierni vtáci na kresbách nie sú vrany! V skutočnosti je hlavnou postavou kresieb havran čierny alebo havran poľný (Corvusfrugilegus), ľudovo povedané havran. Je to druh síce príbuzný vrane, ale s trochu inou letorou, čo som sa snažil v mojich kresbách zobraziť. Ešte raz Ti teda prajem stráviť príjemné chvíle s mojou knihou!
O autorovi
Autor, Ing. Jakub Jiří Suchý, pseudonym ÝCHUS, sa narodil 12.10.1966, kde dodnes pôsobí. V roku 1990 vyštudoval strojné inžinierstvo a design na SVŠT v Bratislave. Odvtedy pracoval ako konštruktér, obchodný referent, nákupca, verejný obstarávateľ a ekonóm.
Kresliť karikatúry začal počas vysokoškolského štúdia a vzápätí publikovať v študentských časopisoch. Od roku 1989 publikuje v slovenskej periodickej tlači. Od začiatku roku 1990 viedol v týždenníku Zmena autorskú rubriku Vranoviny Jakuba Suchého, v ktorej dva havrany na konári komentovali aktuálne politické dianie. V inovovanej forme pokračovali Vranoviny v iných periodikách, hlavne v týždenníkoch Slobodný piatok a Nové slovo, postupne pribudli aktuálne politické karikatúry bez vrán (havranov). Uvádzame prehľad týchto periodík, v chronologickom poradí: Roháč, Kocúrkovo, Zmena, Nové slovo, Zenit, Slobodný piatok, Výber, Národná obroda, Elektrón, Zebra, Aréna, Javisko, Nedeľná Pravda, Smena na nedeľu, Bumerang, Euroreport, Modrý plameň, Fifík a Bumerang (príloha Športu).
Samostatným okruhom tvorby sa stali kresby na abstraktné témy (najmä bez slov), s ktorými tiež od roku 1987 obosielal rozličné karikaturistické súťaže a festivaly, tuzemské aj zahraničné (v ČR, Turecku, Belgicku, Chorvátsku, Rumunsku, Srbsku, Taliansku a Španielsku). Z ocenení, ktoré získal stojí za to spomenúť Grand Prix súťaže Zlatý súdok 1997 (Prešov) a čestné uznanie súťaže HürrietVakfi 1991 (Istanbul). Zúčastnil sa viacerých kolektívnych výstav, najmä v rámci Klubu bratislavských karikaturistov, ktorého členom je od roku 1989. Prvá samostatná výstava sa uskutočnila v roku 1999 v Plynárenskom múzeu SPP pod kurátorstvom Dr. Janka Schustera. Druhá samostatná výstava bola v roku 2024 v Galérii kresleného humoru Štefana Štrbu v Krásne nad Kysucou. V súčasnosti publikuje v časopisoch Kocúrkovo a Bumerang (príloha Športu). Autorove kresby boli publikované v niekoľkých katalógoch renomovaných zahraničných aj slovenských karikaturistických festivalov (Istanbul, Knokke-Heist). Autor ilustroval 5 kníh a celý rad úžitkových tlačovín. Boli o ňom uverejnené medailóniky v časopisoch Javisko a Modrý plameň. Od roku 2018 každoročne vydáva ilustrované kalendáre. Jeho práce sú tiež zverejnené na humoristických portáloch cartoongallery.eu a humorikon.sk.
Kto je ÝCHUS?
Jakub, ako začínajúci autor, ktorý prišiel do Klubu bratislavských karikaturistov (KBK), ma presviedčal každým mesiacom pri našich stretnutiach, Že humor je v ňom, je mu blízky a že je rozhodnutý v ňom pokračovať. Kresba bola zo začiatku trochu neistá, prezentovaná pomerne jasnou linkou. Tá sa stala pre Jakuba stabilným základom, na ktorom budoval svoje vtipy priebežne až do súčasnosti. Svoje humorné obrázky robí nápadovo aj kresebne výstižné, bez zbytočnej alegórie a prikrášľovania. Používa nápady situačné, príležitostné k ročným obdobiam, medziľudské vzťahy, voľné témy či už so slovami, alebo bez slov. To, že má rád vílu humoru svedčí jeho neprestajná chuť kresliť, zúčastňovať sa súťaží v kreslenom humore, uverejňovať vtipy v časopisoch a novinách, ilustrovať knižky a vydávať vlastné kalendáre humoru rok čo rok až do súčasnosti. Je to jednoducho autor u ktorého zvedavo očakávam dobrý vtip, ktorý ma poteší a vylúdi mi úprimný úsmev. Marián Bachratý (YTARHCAB – to bola pár rokov moja prezývka na strednej škole)
predseda KBK.
Humanizmus v obrázkoch
Svet obrázkov Jakuba Suchého je svetom nemennej podstaty ľudského človečenstva. Možno to pri tom množstve zvierat v jeho karikatúrach znie paradoxne. No práve týmto prepojením sveta zvierat a ľudí je súčasťou najlepších kultúrnych tradícií ľudského rodu od antických čias Ezopa, cez v podstate takmer moderných bájkarov akými boli De la Fontaine či Krylov. S bájkarmi ho spája aj výrazový minimalizmus, symbolickosť, schopnosť citlivo popísať pestrosť ľudských vlastností. No od bájkarov ho predsa len niečo odlišuje. Nepoučuje, neradí, neodporúča. Jakub Suchý je divákom v divadle ľudského života. V tomto ohľade je moderným človekom, človekom epochy rozumu a teda aj skepsy a pochybovania.
V jeho tvorbe vidieť aj stopy jeho pôvodu v sociologickej rodine. Generácie slovenských sociológov, ktorý inšpirovala mama Jakuba Suchého túto stránku jeho tvorby ocenili, keď jeho karikatúry využili ako ilustráciu publikácií, prinášajúcich podobný analytický pohľad na človeka v súčasnej spoločnosti. Podobne ako v prípade sociológie, aj jeho ilustrácie a najmä karikatúry sú hlbokým analytickým a kritickým (no nie kritizujúcim) vhľadom pozorovateľa do rozporov života človeka v spoločnosti. Podobne ako sa najhlbšia tradícia sociologického myslenia snaží o nemoralizujúce pochopenie spoločenského života a osudu jednotlivca v zložitej spleti ľudských vzťahov, aj obrázky Jakuba Suchého nemoralizujú, neukazujú nám najlepší a idealizovaný obraz správneho života. Tak ako sociológia musí brať do úvahy človeka ako bytosť rozpoltenú medzi najvnútornejšími osobnými túžbami a vášňami a potrebou života s druhými, tak aj jeho karikatúry ukazujú aj tie stránky ľudských pohnútok, ktoré obvyklé spoločenské konvencie odsudzujú.
V tradícii slovenských (ale nie len slovenských) karikaturistov možno sledovať dve základné línie. Na jednej strane politicky angažované karikatúry, ktoré zosmiešňujú, ironizujú alebo parodujú zlé ľudské vlastnosti a ktoré ukazujú prstom na hriechy konkrétnych javov a ľudí, prípadne sa naopak snažia idealizovať niektoré cnosti alebo niektorých konkrétnych ľudí. Často ide o veľmi osobné karikatúry, zacielené na konkrétne tváre verejne známych osobností. Je to karikatúra angažovaná v dobových spoločenských problémoch, často až stranícka, čo ju však vystavuje tvrdému testu času. Pohľad na mnohé karikatúry z obdobia pred rokom 1990 však ukazujú na riziká dobovosti takýchto karikatúr. S odstupom času vidieť, ako sa z pôvodného zosmiešňovania nepriateľa po prehodení politickej výhybky, teda zmene hodnotenia dobra a zla, stáva plytká propaganda, prinajmenšom trápnosť.
Je však aj druhá línia karikatúr. Tie, ktoré dobovými kostýmami odievajú univerzálne a nadčasové ľudské vlastnosti. Prípadne ich skrývajú v postavách zvierat, rastlín či neživých bytostí. Tento nadčasový prístup môže niekedy vytvárať zdanie prorockosti. Jakub Suchý je známy aj svojimi kalendármi, ktoré vydával a ktoré akoby predpovedali rôzne udalosti a spoločenské problémy. Až prorocky pôsobili aj v čase pandémie, v čase vyhrotených pravidiel spoločenského života. Zdanlivá prorockosť je však len citlivosťou pozorovateľa, schopného pomenovávať isté vzorové prejavy človeka v historicky sa opakujúcich situáciách.
Emblematickou postavou v karikatúrach Jakuba Suchého je vrana. Obyčajná, viditeľne ničím odlíšiteľná vrana. Nie biela, ale bežná čierna vrana, jedna z mnohých. A predsa iná. Iná je najmä tým, že je akoby nezúčastnenou pozorovateľkou. Alebo cudzinkou medzi sebepodobnými. Je v kŕdli, no nerobí to čo ostatné vrany. Alebo je sama a čuduje sa svetu okolo. Práve toto začudovanie, odstup od samozrejmosti kŕdľa a teda nášho bežného myslenia je tou črtou, ktorá sa dotýka skúsenosti každého jednotlivca. Lebo osudom človeka je hľadanie vzťahu medzi sebou samým, svojou jedinečnosťou a spoločnosťou okolo nás. Je to osud premýšľavej bytosti, ktorá sa nevyhne tomu, aby si niekedy v živote musela klásť otázky, alebo ktorá zažije pocit, že sa nad tým, čo sa vo svete deje musí čudovať.
Sledovanie rôznych situácií, v ktorých sa vrana (či človek alebo iné zviera) ocitne sa podobajú známym príbehom MiguelaCervantesa. Vrana, podobne ako Don Quijote pôsobí často svojimi názormi a konaním smiešne, často je aj v dialógu so svojím druhým – spoločenským ja, ktorého Cervantes zhmotnil v SanchoviPanzovi. Napriek tomu, že Don Quijote pôsobí niekedy akoby sa zbláznil, je nám svojím idealizmom sympatický. Blízky je nám aj svojimi márnymi snahami. Práve to je považované za jednu z dôležitých okolností, prečo je Cervantesov román považovaný za jedno zo zakladateľských diel modernej kultúry. Je príbehom jednotlivca vytrhnutého z ilúzie samozrejmosti tradičného sveta istôt a kolektívnej viery. Príbeh pochybujúceho a začudovaného človeka, človeka odsúdeného k slobode, je príbehom moderného sveta. Sveta, ktorý stratil ilúziu o človeku, no zároveň sveta, ktorý núti človeka k slobodnému premýšľaniu. Ako s touto slobodou, na ktorú je súčasný človek odsúdený naloží, je už len na človeku. Jakub Suchý ponúka jednu možnosť. Tú hlboko zakotvenú v tom najlepšom, čo moderný svet priniesol – v humanizme.
Jakub Suchý
