Pochod politika
Keď som išiel do Poltára,
naďabil som na Bugára.
V rukách veľký kaktus držal,
dáke zaklínadlo mrmlal,
kaktusu sa prihováral,
vášnivo mu kurizoval,
ostne z neho odlamoval.
Známu hru si preveruje:
Miluje, či nemiluje.
„Kaktusík môj, odpusť, prosím,
že ti takú bolesť robím,
že som ťa tak dokatoval,
tvoju krásu nešanoval.
Na jednu vec bývam vždicky
citlivý a alergický.
Je to moja rodná strana
od Boha mi navždy daná.
Prezraď, poraď, no dôverne,
z koaličky odísť či nie?“
Keď odlámal všetky ostne,
posledný mu riekol: „To nie!“
Bugár sa tak zaradoval,
holý kaktus vybozkával.
Účel prostriedky vždy svätí,
vedia v pekle všetci čerti,
lež aj v nebi každý svätý.
Osteň posledný odhodil?
Nie, do bugilára vložil.
Zíde sa vraj v parlamente,
bude bodať vehementne,
a tam budú v ohni sedieť.
Už im žiadnej pomoci niet.
xxx
Už sa blížia nové voľby.
Každý osol a vôl bol by,
čo podporí pánske hobby:
Táranie a sľubovanie,
vlastných brušísk vypásanie.
Možno je v tom zámer boží,
že sa chudoba tak množí.
Boh má viac miest po pravici,
no už menej po ľavici,
kde sa vypredali všetky
veľmi drahé permanentky.
Za tú cenu (tak sa patrí)
vozia pánov na fiakri
diabli v livreji do pekla.
Bedač sa tých výhod zriekla.
Za hriechy a za prehrešky
musí ísť do pekla pešky.
Jozef Minárik alias Miki Tarajko
