ĽUDO MAJER: Som žijúce retro
– Ľudo, začnime od konca, teda od tvojho nateraz posledného aforizmu.
– Marcel na úvod ťa musím upozorniť, že som aforista, a preto budem maximálne stručný. Nateraz ostatný, teda doteraz posledný je tento:
Ak všetko, čo robíš, má hlavu i pätu, to ešte neznamená, že to robíš dobre…Čo ak je tá hlava hlúpa a päta Achillova?!
V detstve sa každý z nás naučí písať a čítať, ale kedy u teba došlo k prvotným momentom umeleckého písania?
-Niečo som písal už na základnej škole. Vraj som mal dobré slohy. Ale jediné, čo si pamätám, bola básnička (bájka) Dva holúbky. Tu je celá, tak ako si ju už takmer 60 rokov pamätám:
DVA HOLÚBKY
Dva holúbky svorne žili,
ani raz sa nepobili.
Žiadne hádky, žiadne škriepky,
ani žiadne veľké pletky.
Jedného dňa zavčas rána
zakrákorí stará vrana:
„Tu, hľa, pod oblôčkom
zrnko leží bôčkom!“
Holúbky sa prihrnuli,
„Daj ho sem“, kričí druhý
„Zrnko je moje a dosť,
pod oblôčkom mojím našiel ho hosť.“
A nastali hádky, škriepky
a aj veľmi veľké pletky.
Pri tých hádkach, škriepkach, pletkách
rozdupali zrnko na prach.
Mali zrnko rozdeliť,
mohli ďalej svorne žiť.
Poďme teraz k iným holúbkom… Kto píše, má zväčša aj čo-to načítané a číta rád. Ktorí spisovatelia zaujali teba? Nájdu sa aj nejaké vzory, ktoré ťa fascinujú svojou osobnosťou, tvorbou či životom?
-V mladosti som čítal to, čo vtedy takmer každý. Boli to knižky od Karla Maya, Jacka Londona atď. Neskôr ma vari najviac oslovil Mark Twain a jeho dielo, no a z našich J.I. Bajza, hádam prvý slovenský epigramatik, G.K.Z. Laskomerský, zase prvý slovenský humorista, zo súčasných Július Satinský, Milan Lasica, Tomáš Janovic, Peter Gregor a z básnikov mám najradšej Miroslava Válka.
Väčšina tých, ktorí tvoria a vyjdú s kožou na trh, narážajú nielen na pochvalné slová, ale aj na kritické postrehy. Ako to bolo u teba?
-Samozrejme, že sa stretávam aj s kritikou. Aforizmy sú veľmi krátke dielka, preto nie je nič výnimočné, že nezávisle na sebe môžu napadnúť rôznym autorom. Niekoľkokrát mi už bolo zopár ľuďmi vytknuté, že niektoré z mojich aforizmov sú im už známe. Teraz ide o to, kto to napísal skôr. To sa ale môže stať každému aforistovi, že napíše niečo, čo už je iným známe od iných autorov. Stáva sa to najmä pri takých témach, o ktorých toho bolo napísané najviac, preto sa témam ako život, pravda, hlúposť, láska a pod. radšej vyhýbam. Konečne už niekedy v druhom storočí pred naším letopočtom jeden rímsky dramatik, tuším sa volal Terentius, povedal, že všetko už bolo dávno napísané…Ja k tomu dodávam, že teraz ide už len o to, napísať všetko tak, ako to napísané ešte nebolo, aby to už konečne všetci aj pochopili. V súčasnosti sa mi to stáva ozaj zriedkavo. Pomáha mi v tom internet, kde je množstvo citátov i aforizmov iných autorov. Jednoducho si ten môj vždy najskôr vygooglim, a až keď zistím, že nič podobné vyhľadávač nenašiel, aforizmus použijem.
A ako zvládaš kritiku v súčasnosti? …a vôbec, potrebuješ ešte nejakú kritiku? Alebo už sa ti len zo všetkých strán hrnú pochvaly?
-Píšem aforizmy už viac ako tridsať rokov a mám už aj nejaké to renomé, preto sa snažím vypustiť len to, čo považujem za ozaj dobré. Ktosi povedal, že slabé miesta v knihe musia byť napísané najlepšie. To pri aforizmoch neprichádza do úvahy. Aforizmus musí mať dobrý obsah a ten musí byť čo najlepšie napísaný. Ľuďom sa moje aforizmy páčia a kritika sa objaví ozaj zriedka, hoci ja pokojne každú prijmem.
-Tvoriť sa dá aj bez toho, aby bol človek nejakou Nulou, čiže členom Generácie Nula. Ale predsa – čo ti to dáva, že si súčasťou Núl?
-Generácia Nula mi dala možnosť verejne prezentovať svoju tvorbu, za čo som vďačný. Som tam najstarší, už také žijúce retro, a v spoločnosti mladých talentovaných tvorivých ľudí sa cítim veľmi fajn a pomáha mi to udržiavať si stále mladú myseľ a zabúdať starnúť.
Čo máš najradšej na podujatiach, ktoré organizuje Generácia Nula?
-Najradšej mám plný dom, keď príde na G0 čo najviac divákov.
…čiže čo všetko ťa, kde a kedy inšpiruje?
-Inšpiruje ma všetko. Použijem výrok jedného fotografa: Fotografujte všetko, čo vidíte. Čo nevidíte, nechajte fotografom. Niečo podobné platí aj o aforistoch. To, čo vidím či počujem, nasávam a ukladám niekde do podvedomia a čakám na nápad, ktorý časom príde, nevedno odkiaľ. Ten si zapíšem a časom ho spojím s niečím, čo z povedomia vylezie, a aforizmus je hotový. Občas sa mi stáva, že len tak sedím a hľadím, ako sa hovorí, doblba. Ale to je len subjektíny dojem pozorovateľa. Vtedy som, ja tomu hovorím, na príjme. Lovím nápad. V hlave mi víri kopa všakovakých myšlienok. Nie vždy, ale stane sa, že ten nápad sa chytí. Bohužiaľ, stáva sa mi to občas aj v spoločnosti iných ľudí. Ja som mimo, a potom neviem, o čom bola reč, a som spoločnosti na smiech.
Čo s tým potom, keď už máš konkrétny nápad…? Ako postupuješ? Značíš si to kamsi do diára?
-Samozrejme, pamäť je krátka a ešte k tomu deravá, preto si všetko musím písať do notesa. Zapisujem si doň zaujímavé slovné spojenia, prirovnania, situácie a samozrejme aj tie ulovené nápady. Tých popísaných notesov už veru bude aj viac ako desiatka. Veľmi často príde s nápadom aforizmus sám, a občas sa s nápadom pohrávam na papieri a nakoniec sa aj tak ešte upraví v počítači – výber slov, slovosled atď.
Máš radšej pero alebo ceruzu? Alebo už len suverénne počítačový svet?
-Používam vlastne všetko, čo si mi ponúkol. Dôležité je, aby sa to nestratilo. V jednom z mojich aforizmov píšem: „Nie je hanba si nepamätať, ale nemať zapísané.“ Samozrejme, treba vedieť, v čom je to zapísané – a kde sa to tam nachádza. Ale to už je iná téma.
Čo tak hudba? Aká vie osloviť tvoje vnútro, aby si sa cítil spokojne?
-To je rôzne. Mám rád slovenský folklór, najmä oblasť Podpoľania, klasický jazz, blues, rock i hard rock, klasickú vážnu hudbu i operu.
Ak najbližšie vyjde kniha z tvojej tvorby, aký bude mať názov tentoraz a čo v nej čitateľ nájde? Naposledy to boli Ľudove slovesnosti, však?
-Áno, Ľudove slovesnosti. V nej bol výber z 25-ročnej tvorby. Nová knižka by sa mala volať Spod čapice. Pod týmto názvom sú uverejňované moje aforizmy zhruba od roku 2013 v Literáriu Literárneho týždenníka. Výber z nich bude tvoriť obsah tejto knižky. Ak všetko dobre pôjde, mala by vyjsť už v tomto roku.
Ktoré aforizmy z tých, ktoré si priviedol na svet ty, sú tvoje najobľúbenejšie?
-Prach si a za prachy sa obrátiš.
U nás ľudia na sebe najviac pracujú… Takmer všetko robia na kolene.
Ľudia žijú a uvažujú. Ale sú aj takí, čo iba žujú, a tí, bohužiaľ, prevažujú.
Slovo robí muža, súvetia a rozvité vety ženu.
Aforista je vlastne románopisec, ktorý však vždy už po prvej vete usúdi: Hádam by to už aj stačilo.
Zhováral sa Marcel Páleš
