Humoreska
Napokon sme si porozumeli…
Vedúci oddelenia akciovej spoločnosti Párky-Dárky, spol. s r.o. mi ako obchodnému partnerovi dlho nevedel porozumieť. V jeho očiach som vyzeral ako obyčajná radová stránka, ktoré zažil v časoch totality ako vedúci nomenklatúrny káder istého podniku, neúrekom. Nech som hovoril bývalému súdruhovi Pivarčimu čokoľvek, len krútil očami, pregĺgal sliny a mykal plecami.
Keď som ho navštívil, presne som sa vyjadril, čo v rámci legislatívy od neho potrebujem. Stačilo, aby mi dal príslušný formulár, na ktorom by sa naša spoločnosť mohla oficiálne uchádzať o príslušný tender. Keby mi žiadosť podal, tým by bola z jeho strany moja požiadavka splnená. On však nie a nie ma pochopiť. Hľadel na strop, potom na palmu v kvetináči, na oblok… Pri vysvetľovaní som si občas pomáhal aj rukami a nohami, on však nie a nie mi porozumieť.
-Priateľko, takýchto stránok ako ste vy tu mám denne celé desiatky. Ide mi hlava prasknúť. Nehovoriac o tých, ktorí prídu s požiadavkou vybaviť si certifikát. Takmer sa môžem zblázniť, pochopte,- horekoval a so špinavou vreckovkou si utieral čelo.
-Moja požiadavka je len maličkosť,- snažil som sa ho navodiť, neskôr prosíkal som.
-To môže povedať každý… – a viac nepovedal, akoby začal vážiť slová.
Všetky moje gestikulácie, zvyšovanie i znižovanie hlasu až na brumendo, boli však márne. Už – už som chcel rezignovať, ale čosi ma pomklo konať. Vo vrecku som mal pripravenú obálku s tým, že…ak by bolo treba…
Tá chvíľka napokon prišla. Pravou rukou som siahol do vrecka môjho saka. Pivarči sa vzápätí akoby zalízal. Vybral som obálku a posunul mu ju šikovne popod nos tak, aby tento tradičný a takmer všade u nás udomácnený akt bol čo najmenej nápadný. Proste, aby to vyzeralo tak, že vlastne nič takého sa nedeje.
Pivarčimu vzápätí naskočil nastrojený úsmev. Ihneď sa mu akoby vyjasnilo. Pochopil, múdra hlava. V očiach sa mu dodatočne zaiskrilo, podobne ako žiara na vianočnej prskavke.
-Konečne, že ste aj vy mňa pochopili, – zašvitoril ako nežná krásavica, a dodal: -veď aj ja mám nadriadených…
O podsunutej obálke však nepadlo ani slovko.
-Pán vedúci, to ste mi ale mohli hneď povedať,- namietal som. A on na to:
-Pane, ak chcete, aby sa vaše auto dalo do pohybu, tiež treba najskôr natankovať, chápete?
-Chápem, musí dostať benzín…
– No tak vidíte?! Už sme si porozumeli… Proste, bez pohonných látok sa vám auto nepohne, – zopakoval, akoby na ospravedlnenie.
-Chcel som mu oponovať, že dolu brehom pôjde každé auto, keď ho posotíme. Upustil som však od tohoto úmyslu a bol som rád, že som v ten deň čosi užitočné na úrade vybavil.
Zbrusu nové myšlienky
Po vyšliapaných chodníčkoch sa často viac chodí ako po širokých cestách.
Pozmenené príslovie: Mýliť sa je výčapnícke!
Uspokojil by som sa, keby sa mi z toho všeobecne sľubovaného blahobytu,ušiel aspoň ten byt.
Ak by som vedel že naposledy, tak by som sa nezasmial.
Jediný zákon ktorý je platný už stáročia je zákon prírody.
Hoci autá jazdia na benzín, ich vodiči sú občas pod parou.
Návrh na získanie Nobelovej ceny: Vynájsť spôsob ako transplantovať svedomie.
Dráma a napätie vzniká vtedy, keď nikto nič nevie a všetci vedia všetko.
Ja zásadne hovorím iba jazykom, ktorý mám v ústach.
Náramkové hodinky, na rozdiel od manželky, nosím vždy na rukách.
Záleží ako sa to vezme,- vyriekol človek počas dávania úplatku.
Zlé svedomie vraj nedá spať. U niekoho sa ani neprebudí.
K šťastiu netreba veľa. Iba kúsok šťastia.
Tí čo majú za ušami, obyčajne majú aj plný válov.
Čo tak polievať životnú úroveň aby nám narástla?
Proti pitiu zvádza človek nie vždy úspešný boj. Niekedy sa však zmení na veselý.
Mnohí naši politici priberajú viac na váhe, ako na vážnosti.
Spravodlivosti by sme sa mali dovolať. Veď ona je iba slepá.
Vraj každé hrable hrabú k sebe. Nie div, veď ich vymyslel človek.
Špinavé peniaze vraj nesmrdia a nemajú ani bacily.
Som proti nemiestnym otázkam. Najmä v referende.
Najmenej chorých je dnes z nákupnej horúčky.
Najčastejšie sa stráca historická pamäť.
Oveľa ľahšie možno zvládnuť cudzí jazyk, ako ženský.
Počas predvolebného obdobia hrozia záplavy z nespočetného množstva dezinformácií.
Judášske groše sa najčastejšie vyplácajú v tvrdej mene.
Čistý príjem možno vypočítať aj zo špinavých peňazí.
Po tzv. Nežnej sme vraj všetci stáli na jednej čiare. Avšak iba vtedy, ak sme boli bežcami.
Žiaľ veľa hlavných akcionárov má vedľajšie záujmy.
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí z úmyselného zakladania ohňa a politickej strany.
Kristus premenil vodu na víno. Dnes sa to darí aj mnohým výčapníkom.
Divím sa hlave štátu. Do Moskvy je predsa bližšie ako do New Yorku.
Kedysi bol podpultový predaj. Dnes je zatajovaný a skrývaní pred daňovníkmi.
Pri predpovediach viac verím meteorológom, ako politikom.
Najviac zamestnáva nezamestnanosť.
Klebeta: Vraj sa má znova obnoviť a kráčať Leninskou cestou.
Ktovie, či sa raz nebudú reštituovať aj herecké role.
Neviem, prečo si niekedy nadávame do koňov.Veď sú pracovité zvieratá.
Nedá sa svietiť? Žiaľ, nedá sa svietiť!
Milan Kupecký
