Dnes aktuálne popredný slovenský humorista a satirik Ján Grešák

 Pán Kupecký, dovoľujem si zaslať do HUMORIKONU svoje príspevky – pravda, ak ho všemohúci riaditeľ FPU Špaták (správne Špoták – poznámka redakcie) a spol. ešte nezlikvidovali. Prajem Vám i všetkým priaznivcom a tvorcom Humorikonu všetko dobré!                                                              Ján Grešák

Humoreska

SLIVOVICA

Toho roku bola úroda sliviek naozaj požehnaná. Obťažkané konáre sa klonili k zemi, slivky cupotali v záhradách, kotúľali sa po cestách a chodníkoch už pri najslabšom vetríku. Jožko a Peter si mädlili ruky. Poľahky si nachystali dva sudy kvasu a tešili sa na slivovicu. Miestom pálenia bola aj teraz osamotená drevenica na dolnom konci dediny. Peter ju zdedil po rodičoch, no využíval ju výlučne na tento účel. On i kamarát Jožko mali toho podvečera dobrú náladu. Z krčmy odchádzali už trocha načatí, no najviac sa tešili, že vyskúšajú tú novú mašinku. „Teraz urobíme takú pálenôčku, akú sme ešte nemali. Nebudeme variť v hrnci ako doteraz. Pozri, aké rúrky som zohnal!“ vyťahoval sa Jožko, štrngotajúc vrecom a vyberajúc z neho tlakový kotlík na pálenie s príslušnými inštrumentmi. A kým Jožko zostavoval prístroj, Peter vyplachoval demižón i fľaše. Slnko už zapadlo, ale cez malé okná prenikalo do miestnosti ešte stále dosť svetla. Peter zatiahol staré závesy a zažal svetlo. Vedel, že domáce varenie pálenky je trestné, tak načo provokovať. Istejšie je zahatať cestu aj náhodným zvedavým pohľadom. Drevo v peci už slabo pukalo a z platne sa do miestnosti šírilo príjemné teplo. Nový čarostroj na pálenku jemne syčal na peci. Bolo vidieť, ako sklenené rúrky najprv zvlhli, potom sa v nich začali zbierať veľké kvapky, ktoré pomaly stekali po priezračných stenách. Sykot naberal na intenzite. Peter zodvihol hlavu. Bolo jasné, že Jožko neustrážil oheň, suché drevo vzbĺklo viac, ako bolo treba. V hrnci to prudko zovrelo. Peter sa nadýchol, že Jožka upozorní, no ešte neotvoril ani ústa, keď sa izbou rozľahol silný výbuch. Lepkavé hnedasté ovocie vychrstlo z kotla, rozfŕklo sa po dlážke, po stenách, oblepilo plafón aj závesy na oknách. Tu slivka, tam kôstka, či niečo, čo sa už ani nedalo rozpoznať. „Aúúú!“ zrúkol Jožko od bolesti. Po krku a rukách mu pomaly stekala hustá horúca kaša. Nešťastný muž rýchlo strčil obarené ruky do vedra so studenou vodou a hneď si ju fŕkal aj na boľavý krk. Peter obišiel o čosi lepšie, hoci aj on sa celý chvel od strachu. V kritickom okamihu bol ďalej od pece a pred páľavou ho ochránilo aj hrubšie oblečenie. Len čo sa ako-tak spamätal, začal Jožkovi mazať popálené miesta bravčovou masťou, ktorú vykutral z kredenca. Jožko iba stískal zuby a zhlboka dýchal cez rozšírené nozdry. Na sčervenenej pokožke sa mu začali nalievať pľuzgiere. „Prekliata pálenka!“ stonal od bolesti. „Ty somár sprostý, taký vynález dotrepeš do domu?! Veď nás mohlo zahlušiť!“ hromžil aj Peter. S pálením slivovice skončili nielen toho dňa, ale natrvalo. A zlé jazyka tvrdia, že ju aj prestali piť.

AFORIZMY

O korune tvorstva
Človek má zo všetkých tvorov najdokonalejšie vyvinutý zmysel pre nezmysly.

O vývoji
Najvyšším vývojovým stupňom každej spoločnosti je morálny úpadok.

O dôkaze
O tom, že má aj hlavu, presvedčil sa až po fláme.

O náleznom
Za nález Ústavného súdu dostal primerané nálezné.

O výkone
Jediným výkonom, ku ktorému sa dokázal vypnúť, bol výkon trestu.

O vstupe do seba
Chcel vstúpiť do seba, no natrafil tam na neoblomného tupca.

O prevencii
Len čo sa dočítal o škodlivosti fajčenia, prestal čítať.

O alternatíve
Aj manželstvo môže urobiť z býka vola.

O módnom trende
S hlúposťou, ktorá je práve v móde, si neporadí nijaký rozum.

O pravde
Vždy mu dali za pravdu. Nikdy však neprezradil koľko.

O hrdinstve
Hoci bol odhodlaný umrieť za pravdu, položil život za obyčajnú lož.

O pokoji v duši
Aby dosiahol pokoj v duši, stačilo, že si vymenil pneumatiky.

O paradoxe
Aj nečestný človek môže získať čestný doktorát.

O slušnosti v politike
Slušný politik robí to isté, čo robia aj ostatní politici, ale aspoň sa za to hanbí.

O chémii v morálke
Všetky jeho morálne zásady sa rozpustili v peniazoch.

O boji za ľudské práva
Najmenej bojujú za ľudské práva tí, čo majú právo na všetko.

Neadekvátny stimul
Človek by mohol žiť aj bez hriechu, ale prišiel by o všetky svetské pôžitky.

O (ne)zriedkavosti
Pálilo mu to len vtedy, keď pálil slivovicu.

O nutnosti
Nikto mu nič nedaroval. Všetko si musel ukradnúť.

Každý podľa možnosti
Chudobný si vyhodí z kopýtka, bohatý – z korýtka.

ŠTÍPANCE

Hybnou silou ľudstva je v súčasnosti láska k peniazom.

Najsympatickejší sú ľudia, ktorí si nemyslia svoje, ale tvoje.

Nikdy neopakoval tú istú hlúposť. Vždy ich mal dostatok na výber.

Konečne zanechal alkohol. Za ten svet si však nevedel spomenúť kde.

Nikdy neprejdeš cez rozum tomu, kto má prázdnu hlavu.

Dva kohúty na jednom smetisku vyhovujú predovšetkým sliepkam.

Ľudské spoločenstvo nemá ani tušenia, akým nebezpečenstvom je preň človek.

Etika má v politike taký istý význam ako v erotickom salóne.

Najviac smrdia politikou voňavé reči.

Chcete mať dvojnásobné platy? Počítajte výplatu pred zrkadlom.

Bol absolútnym klamárom. Klamal aj vtedy, keď mlčal.

VÝROKY KORONOVANÝCH VOLOV

Matovič je slovenský Havel.

Strana SaS je strana zdravého rozumu.

Tí, ktorí odmietajú očkovanie, by mali byť potrestaní na majetku a slobode.

Do kostolov budú chodiť len ľudia zodpovední.

Vakcína je sloboda.

Očkovacou lotériou odmení ministerstvo financií zodpovedných ľudí.

Vláda rozhoduje o tom, ako majú občania žiť a nebude brať ohľad na to, či sa im to páči, alebo nie.

Omše by mali slúžiť len zaočkovaní kňazi.

Tí, čo sa nechcú dať očkovať, na tých kašlať, nech skapú, aspoň bude menej sprostých ľudí.

Zdravotná starostlivosť by sa mala poskytovať len ľuďom plne zaočkovaným.

Ľudia, ktorí nebudú zaočkovaní, budú spôsobom, ktorý si zvolíme, znevýhodnení.

VÝROKY SPOD RUKY

Ateista: Verím, že Boh neexistuje.

Čert: Všetci ste na jedno kopyto.

Delostrelec: Kedykoľvek priložím ruku k delu.

Hasič: Zase je oheň na streche.

Hlupák: Treba zobrať rozum do hrsti.

Hrobár: Viem, kde je pes zakopaný.

Hudobník: Ja nič, ja muzikant.

Humorista: Svoju prácu beriem smrteľne vážne.

Karikaturista: Nakreslím vás na svoj obraz.

Novinár: Najradšej mám kačice.

Opilec: Nedokážem ísť rovno domov.

Parašutista: Milujem zlaté padáky.

Pekár: Kto do mňa kameňom, ja doňho chlebom.

Revolucionár: Prešiel som od tribúny k tribunálu.

Smetiar: Prestaňte sa hrabať v smetisku dejín.

Staviteľ: Kameňom úrazu často býva základný kameň.

Strelec: Rád zakladám guľometné hniezda.

Šachista: Zase som prišiel o dámu.

Trpaslík: Všetkých vás mám vyše hlavy.

Včelár: Každý rok prežívam medové týždne.

Vegetarián: Žijem si ako prasa v žite.

Záhradník: Zase urobili zo mňa capa.

Zubár: Nikto neopraví zub času.

ŽIŤ AKO NORMÁLNY ČLOVEK

Odkedy ma po tridsiatich rokoch spolu so stovkou kolegov prepustili z práce (vraj z organizačných dôvodov), po nekonečnom bezvýslednom chodení na úrad práce som sa vybral posťažovať rovno na úrad najvyšší. Keď som na vrátnici oznámil dôvod svojej návštevy, vrátnik sa na mňa najprv zahľadel ako orol na myš, potom s kýmsi telefonoval, až si napokon vypýtal osobné doklady a zapísal si ma do hrubého zošita. O dva týždne sa mám vraj hlásiť na šiestom poschodí, číslo dverí 610, oddelenie sťažností.
Medzitým mi neznámi páchatelia stihli dvakrát vykradnúť byt, na ulici ma podvečer ozbrojení lupiči ozbíjali o posledné peniaze a o zamestnanie prišla aj manželka. Fabriku, v ktorej vyše dvadsať rokov pracovala, vytunelovala a priviedla ku krachu istá skupinka, blízka poslaneckému klubu najsilnejšej strany. V kancelárii na čísle dverí 610 čakal na mňa mladý muž v decentnej kravate. Bez váhania som stručne vyklopil svoje požiadavky: „Vážený pane, chcem pracovať, živiť sa vlastným umom a vlastnými rukami. Za svoju prácu žiadam primeranú odmenu, chcem uživiť seba a rodinu, chcem, aby ma z mojich daní ochránila polícia a justícia pred zlodejmi, vrahmi, podvodníkmi a korupciou. Chcem, aby ma ošetril lekár z pravidelných príspevkov na zdravotníctvo.“ Mladý muž si ma obzrel od hlavy po päty a podivne sa uškŕňal. Chvíľu sa hral s mobilom, potom komusi zavolal, otvorili sa dvere a vstúpili traja páni v elegantných oblekoch. „Táák, koho to tu dnes máme?“ spýtavo na mňa upreli svoje pohľady. Predstavil som sa a zopakoval svoje požiadavky. Všetci štyria na mňa civeli ako na zjavenie a ústa mali vyškerené ako podrážky čaptavej bačkory.
„Áno, isteže, pokúsime sa v tejto veci niečo podniknúť,“ ukončil naše stretnutie jeden z nich. „No teraz musíme o tom spísať záznam. Pôjdete s nami!“ Všetci štyria ma obstúpili a dlhou chodbou viedli k výťahu. Zviezli ma kamsi do suterénu, kde ma odovzdali úslužnému pánovi v dlhom bielom plášti. Niesol sa ako páv a ústa mu išli ako mlynček na mäso. „Tak čo si to želáte, v čom tkvie vaša nespokojnosť?“ opýtal sa ma, keď sme zostali osamote. „Chcem sa len trochu nadýchnuť života a žiť ako normálny človek. Chcem pracovať, živiť sa vlastným umom a vlastnými rukami. Za svoju prácu žiadam primeranú odmenu, chcem uživiť seba a svoju rodinu, chcem, aby ma z mojich daní ochránila polícia a justícia pred zlodejmi, vrahmi, podvodníkmi, korupciou. Chcem, aby ma ošetril lekár z pravidelných príspevkov na zdravotníctvo…“ „Ošetrím vás, pane, celkom bezplatne,“ usmial sa milo. „Urobíme všetko, aby ste opäť mohli žiť ako normálny človek.“ Vtedy som si všimol vizitku na jeho plášti: MUDr. Konečný, psychiater.

BANALITKY

Nie je výhodné byť všade prvý. Napríklad byť prvým manželom vdovy.

Pre mnohých je strata zdravého rozumu tou najmenšou stratou.

V časoch hospodárskej konjunktúry aj pohrebné ústavy lepšie prosperujú.

Boh stvoril svet, aby dokázal svoju existenciu. Aj napriek tomu nepresvedčil o nej každého.

Peniaze boli aj budú, len nikdy nie sú v tých správnych rukách.

Najúčinnejšou relaxáciou mu bolo morálne bahno.

Aj keď vlastnil telefónnu ústredňu, nikdy sa nedovolal pravdy.

Najohybnejší sú ľudia bez chrbtovej kosti.

Aj veľký počet bohov môže byť príčinou zla.

Najradšej zachraňoval tých, čo sa topili v peniazoch.

Trpel absolútnou obezitou. Priberal aj z duševnej potravy.

Znížením dane tak zbohatol, že musel platiť milionársku daň.

Viete si predstaviť, koľko by ušetrilo ľudstvo na pohreboch, keby bol človek nesmrteľný?

Vždy sa vedel postaviť za pravdu. Tak, aby ho nebolo spoza nej vidieť.

Keby neexistovali peniaze, nevedeli by sme bojovať proti úplatkom.

Aj lieky na ozdravenie spoločnosti majú vedľajšie účinky.

Bol múdry ako rádio. Ale čože je to oproti internetu!

Po zániku otrokárskej spoločnosti prišla spoločnosť otrokov peňazí.

Ako individualita bol stratený, zato v dave sa našiel vždy.

Učil sa z histórie: začal vykopávať vojnové sekery.

Z dvoch poloprávd nikdy nebude celá pravda, zatiaľ čo z dvoch pololží je vždy dvojnásobná lož.

Kabáty prezliekal výlučne z dôvodu zmeny módneho trendu.

Politici odchádzajú, politici prichádzajú, len lož ostáva tá istá.

Pravda sa šíri rýchlosťou zvuku, zatiaľ čo lož rýchlosťou svetla.

Každá líška svoj chvost chváli, ale len dovtedy, kým nezačnú na ňu poľovať.

Humor je liek na každú chorobu. Okrem hnačky.

Viac ako dávky v hmotnej núdzi potrebujeme dávky v duchovnej núdzi.

Zo všetkých metiel najradšej používal metlu ľudstva.

Najtoxickejšou potravou dneška je duševná potrava.

SATIRIKON

Výchovné umenie
Nie je umením vychovať politika. Umením je vychovať človeka.

Charakteristika opozičného politika
Rozum síce nemá, ale všetko ostatné si kúpi.

Správa o konci sveta
Blíži sa súdny deň. Na Slovensku ožívajú politické mŕtvoly.

Liberálny trend
Zrovnoprávnenie idiotov s intelektuálmi.

Memento
Pravda sa dá vymazať z pamäte počítača, nie z ľudskej pamäti.

O vojnových štváčoch
Mnohí politici nenosia na krku hlavy, ale hlavice.

Príčina
K absolútnemu úpadku cirkvi dôjde vtedy, keď každý veriaci bude mať svojho boha.

Verný ochranca
Najvernejším patrónom mafiána je patrón v zásobníku.

Rukolapný dôkaz
Za inváziu na Ukrajine je zodpovedný Matovič, pretože za vakcínu Sputnik sľúbil Rusku Zakarpatskú Ukrajinu.

Sizyfovské úsilie
Ťažko hľadať zdravý rozum v chorej spoločnosti.

Seniorská aktivita
Zo slovenských dôchodcov sa stávajú akcionári obchodných reťazcov: nakupujú za akciové ceny.

Najúčinnejšie zastropovanie
Európska únia by mala zastropovať v prvom rade ľudskú hlúposť.

Od totality k demokracii
Za totality bol celý národ vo väzení. V súčasnosti je celý národ v blázinci.

Pozitívum politiky
Hlúposť oslobodzuje politikov od myslenia.

Praktická skúsenosť
Z ničoho si nerobí ťažkú hlavu iba ten, kto ju má prázdnu.

Ján Grešák