Ako humoristi, autori a tvorcovia pôsobiaci na poli rozvoja slovenskej kultúry sa pokúsime vzdialiť sa aspoň na chvíľu od bojiska dezinfekcie, deratizácie a dezonatozácie Ukrajiny a ako mieru tvorcovia sa pokúsime vydať na cestu proklamovanej demokratizácie slovenskej spoločnosti. Dnes zaraďujeme aj niektoré príspevky z pera už nežijúcich autorov, bývalých „roháčovcov“ ktoré vďaka Humorikonu uzreli dnes svetlo sveta po prvý raz. Robíme tak z presvedčenia, že ak by spomínaní autori boli medzi nami, určite by sa aspoň trocha potešili, že sa im zadosťučinenia dostalo aspoň teraz, po smrti, hoci ich tvorba je nekomerčná, nezapočítaná do dedičského konania, takmer zabudnutá, bez nároku na honorár, napokon ako všetky príspevky súčasných autorov zaradených do tohto dnešného autorského bloku.
Ľavá, či pravá?
Jednu nohu mala kúzelnejšiu, príťažlivejšiu, zvodnejšiu a neodolatelnejšiu od druhej. Keďže som si to nechcel rozhádzať ani s tou, ani s onou, no veď už zrejme tušíte… Viete predsa, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá! Skôr či neskôr hupnete medzi ne. A to je zvyčajne už koniec. Koniec koncov, nielen môjho strastiplného príbehu.
Ernest Svrček
SENTENCIE
Niektoré ženy sú ako známky. Stačí ich oblízať a prilepia sa.
Slušný mladík sa pri požiadaní o ruku dievčaťa nepýta na
veno. Jeho cenu už dávno vie.
Spomeň žene mŕtve more a uvidíš ako ožije.
Ak by ženy vo veľkom nosili pás cudnosti, pomohlo by to výrazne konjuktúre zámočníckeho remesla.
Skvelé ženy vedia čo chcú, ale netrvajú na tom, aby im to manžel splnil.
Postav dom, zasaď strom a keď si unavený, syna ti splodí sused.
Pozor s hádzaním flinty do žita! Aby ste nezranili prasa.
Lepšie ak vládu tvrdej ruky vystrieda vláda tvrdej meny.
Dnes už nie je dobré byť dnešným.
Ak dávate prednosť mačkám, nečudujte sa, že po vás ani pes neštekne.
Ak pravda veľmi oči kole, nasaďte si okuliare.
Plazenie je našou národnou jednotkou napredovania.
Rozvod je často pohrebom nesmrteľnej lásky.
Génius je človek, s ktorým sa najčastejšie stretávame pri holení.
Miroslav Janega
Naša poradňa
Prečo si myslíte, že najlepší kandidát na funkciu prezidenta je z radov KDH?
-Preto, aby naučila aj svojich oponentov modliť sa. Lebo to je posledná možností ako Slovákov položiť na kolená.
Manžel odíde večer do krčmy a vráti sa vždy až ráno. Čo mám robiť?
-Jedno z mnohých riešení je presťahovať sa napríklad do USA alebo Austrálie, kde je ráno vtedy, keď je u nás večer. V takomto prípade manžel zapadne do krčmy ráno a vždy večer ho máte doma.
Aký rozdiel je medzi Matovičom a Pročkom?
– Takmer žiadny. Obaja sú za takmer rovnako za poslanecké a humorné výroky platení.
Som stará a chudobná no chcela by som si ešte trocha užiť…
-Žiľ, veľmi vás nepotešíme, lebo aj my žijeme z dôchodku, ktorý nám pomáha ako tak prežiť. Radíme vám jeden zo spôsobov, ktorý je však príliš nákladný. Kúpte si v lekárni meprobamat, diazepam, či belaspon a užívajte si ich. Na chvíľu vám bude určite dobre.
Môj manžel chodí spávať so sliepkami. Je to v poriadku?
-Nie je to normálne, no buďte rada, že nechodí spávať s „pipkami“.
Myslíte si, že slovenčina je ľúbozvučný jazyk?
-O tom nie je pochýb. Avšak vzhľadom na to, že o tom pochybujete, ľutujeme vás, pretože ste už asi dlhšie ženatý.
Demokracia je vraj vláda ľudu. Ja však doteraz nemám pocit, že by som vládol.
-Žiaľ, či chválabohu, aj vy vládnete. Ibaže bezplatne. Plat berú iba tí, ktorých ste si zvolili, aby vás vo vláde a pri rozhodovaní (privatizácii) zastupovali.
Môže si humorista našetriť na luxusné auto?
-Môže. Musel by však dva razy žiť toľko ako Matuzalem, alebo byť popri humore zamestnaný na dobre platenom mieste.
Patrím k ľuďom pokoja a dobrej vôle. Preto sa mi nepáči tabuľka s nápisom „Pozor zlý pes!” Čo vy na to?
-Súhlasíme s vami. Lepšie by pasovalo „Pozor, boží tvor!”
Poraďte ako skrátiť našu ekonomickú reformu?
-Napadlo nás, či by nepomohlo zrušiť dvadsaťosemdňový mesiac február.
Môj agresívny manžel útočí na mňa v ostatnom čase odzadu. Čomu to pripísať?
-Predpokladáme, že začal čítať Kamasútru.
Prečo chodia policajti po dvoch?
-Možno je to tým, že ste ich zočili práve v okamihu, keď boli ešte triezvi a nechodili po štyroch.
Je dobré vravieť vždy pravdu?
-Áno. Ale nie pre vás. Ak vravíte vždy pravdu, tak potom sa nečudujte.
Ako bezdomovec vstávam vždy ráno zavčasu. Je to zdravé?
-Nevieme či je to zdravé, ale určite je to lukratívne, pretože ste pravdepodobne vždy prvý pri kontajneri.
Slovač nestáca humor, aj keby na chleba nebolo…
-To je pravda. Z toho možno dedukovať, že ešte nás čaká veľa humoru.
Pýtajte sa – odpovieme!
Odpovedal Miroslav Janega
Preklepy a preriekadlá
Kto prv príde, prv hubou melie.
Všade dobre, doma by mohlo byť aj lepšie.
Hladný systému neverí.
Pomaly sme zašli priďaleko!
Slovenský humorista Marcel Čižmár…
Narodil sa vo februári v roku 1973. Žije a tvorí v obci Jovsa, ktorá leží n e ď a l e k o Z e m p l í n s k e j Šíravy, priamo pod Vihorlatským
kopcom. Čiže je dedinským chlapcom. Základnú školu, ako nám povedal, absolvoval vraj bez zakolísania a po ôsmich rokoch úspešne zvládol aj štúdium na Strednej priemyselnej škole v Michalovciach, odbor strojárska technológia. V roku 1991 úspešne zmaturoval a súbežne urobil prijímačky na VŠDS (Vysoká škola dopravná, slaboprúd) v Žiline. No tu vydržal iba rok a po letnom semestri v roku 1992, inak povedané aj po neúspešnom štúdiu sa dobrovoľne na krátky čas ocitol na sociálnej podpore. Nuda, najmä po letnej sezóne na Šírave a
absencii tvorivej múzy, ktorá nie a nie lepšie kopnúť, našiel si prácu vo Východoslovenských vodárňach a kanalizáciách, ako odčítač vodomerov. Následne, po piatich mesiacoch odišiel na vojenčinu do Michaloviec. Po vojenčine sa opäť vrátil do predchádzajúceho zamestnania. V roku 1995 vložil hlavu do chomúta, proste, oženil sa. Kreslenému humoru sa venuje od čias strednej školy, ale vtedy to bolo „len tak“. Vážnejšie to už bolo v nasledujúce roky, odkedy jeho kresby uverejňovali aj také renomované periodiká ako bol Extra Roháč. Veľmi ho povzbudilo, keď mu na „prvý šup“ uverejnili zopár karikatúr. Vtedy sa v ňom prebudilo čosi, čo dosiaľ v ňom akosi driemalo. Dokonca niektoré práce uzreli svetlo sveta aj v českých periodikách. Doteraz sa zúčastnil na viacerých súťažiach karikaturistov ako V Piatok 13-násteho a Usmejme sa na svet (v rokoch 2000 a 2001). Postupne spoznal súčasnú slovenskú profesionálnu karikaturistickú
elitu a pozornosť mu venovali také osobnosti tohto žánru, ako bol napríklad známy teoretik i praktik v tejto oblasti už nebohý doktor Vojto Haring. Jeho kresliace hobby trocha pribrzdil rok 1999, keď na svete privítal dcérku Dominiku. Prioritou jeho starostí i radostí bola teda rodina a po nej nasleduje kreslenie. Potom je príroda a jeho veľkou záľubou bol chov pstruha dúhového. Pre zaujímavosť, najskôr začal s malým akváriom, a neskôr si sám urobil 10 600 litrovú „jamu“. Okrem toho má rád aj hudbu. Jeho najobľúbenejšou skupinou je skupina KISS, ktorej fandil nepretržite asi dvadsať rokov. Všetky jeho koníčky ho zároveň vždy inšpirovali k satiricko-humoristickej tvorbe.
Čertkus lúčny a Zemežlč spanilá
Napísal mi Čertkus lúčny,
že Zemežlč spanilá
to ich dávne spoločenstvo
s ľahkým srdcom zradila.
Napísal mi Čertkus lúčny,
že je na to malý pán,
vraj ho hepa neposlúcha,
že odišla čert vie kam.
Bežím teda zistiť pôdu
a vachta hned ožje:
„Neodišla bez dôvodu,
Čertkus pácha veľkú škodu,
veď tu všetku spodnú vodu
vždy len on sám popije!“
Milan Zelinka
Ívery
Človek je výdavok z koruny tvorstva.
Európa nás privítala s otvorenou náručou a so zavretými trezormi.
Naša ekonomika má tri piliere: Dane, daňových poplatníkov a daňové úniky.
Pohromou aj pre plachetnice sú zastavené vetry.
Ján Heinrich
Óra et labora
Poopravme gnomu:
„Modli sa a pracuj“.
Modli sa ty obačan,
aby si dostal prácu.
Miroslav Janega
Slovenský humorista Ján Heinrich
Narodil sa 5. marca 1943 v Žiline. Otec bol typograf, matka učiteľka a tak nečudo, že zdedil vzťah k písanému slovu a k literatúre. A predovšetkým k humoru. Počas svojej dlhoročnej práce lesníka písal humoristické básničky, poviedky, aforizmy no i publicistické články a to nielen z lesníckeho prostredia, ale zo širokého spektra každodennej ľudskej práce a života.
Zlomovým momentom v jeho tvorbe je začiatok spolupráce s populárnym Roháčom, ešte v čase zlatého veku nestora slovenského humoru Viktora Kubala.
Janko Heinrich, ak ho tak domácky môžeme osloviť, miluje iróniu, sebairóniu, čiže nešetrí ani seba. Nedokáže si prestaviť tvorbu bez filozofického náboja. Často s otvoreným koncom, keď úsudok ponecháva čitateľovi. Paradoxne – najťažšie životné situácie v ňom evokujú tvorbu – sú inšpirujúcim motívom. Nech začne písať čokoľvek, vždy z toho vylezie humor. Najčastejšie ten gogoľovský – cez slzy…Doteraz prispieval do rôznych novín a časopisov, no gro jeho súčasnej tvorby smeruje najmä do sobotnej prílohy Športu, do Bumerangu, no nezabúdajú na neho i jeho tvorbu aj známe internetové satiricko – humoristické noviny Humorikon. Kedysi mal v Roľníckych novinách pravidelnú humoristickú rubriku Humoristické echo. Okrem toho bol sedem rokov spolutvorcom a členom redakčnej rady novín LESOVINY, ktoré vydal v roku 2001 knižne. Je ženatý, otec dvoch detí a starý otec vnučky Karolínky.
Tento popredný slovenský humorista je nielen píšucim autorom, ale kto ho bližšie pozná aj komikom. Ak by mu vyschlo pero, určite by sa uživil prinajmenšom ako komediálny herec hoci je už v pokročilom dôchodkovom veku.
Slovenský humorista Milan Lechan
Slovenský humorista Milan Lechan, ako nám o sebe s dávkou sebairónie sebe vlastnej sám povedal, pochádza z početnej bezdetnej rodiny.
Narodil sa v malom mestečku na dedine, je širokouhlej postavy. Je aktívne činný, najmä na váľande a na nafukovacom matraci. Je humorista, spisovateľ, redaktor, ktorý sa narodil v Michalovciach, no základnú školu vychodil v Humennom a po stáži v Martine, pracuje v Žiline. Proste, svätobežník. Oženil sa a vydal viacero humoristických publikácií, vrátane bestsellera Vírusy smiechu. Má brata, troch synov, manželku a nenávratnú pôžičku. Tak, či onak, je mediálne založený, takže ho prezývajú medicimbal, hoci vie hrať aj na iných hudobných nástrojoch. V detstve sa hrával s dychovou hudbou a s bábikou s ktorou piekol pieskové torty. Pestoval ryžu stalagmity, petrolej, kaviár a viagru. Jeho túžbou bolo vždy stať sa matkou, hoci si myslí, že má nadanie pre divadlo. Je za každú psinu, no ako prízvukuje, bravčovina je bravčovina. Svoje životné medzníky neradi zverejňuje podobne ako ostatní slovenskí humoristi, pretože sa svojim vekom a najmä mladíckym výzorom i sviežou tvorbou radi vystatuje.
Sranda ako hrom
Patrím ku generácii, ktorá nebola natoľko poznamenaná následkami civilizácie, ako tá dnešná. Za mojich mladých čias neznečisťovali ovzdušie jadrové elektrárne a aj stresov bolo pomenej. Zásluhu na mojom zdravom vývine mala teta Berta, ktorá ma od štrnástich rokov kŕmila svojim materským mliekom. Bolo to dosť nepríjemné, najmä keď ma cez školské prestávky napájala v kabinete. Spolužiaci sa mi vysmievali. Preto som sa rozhodol postaviť sa tete na odpor a mlieko som odmietol. Tete, ktorá husto disponovala týmto materským produktom, vrátane pekného, masívneho obalu, nechýbal však ani zmysel pre humor, keď touto životodarnou tekutinou občas polievala z okna nič netušiacich okoloidúcich chodcov. Vďaka tete bolo moje zdravie pevné a dlho ma nepremohla žiadna choroba. Vlastne, prvý
infarkt ma postihol v 25-tich rokoch, keď som sa musel ženiť a druhú mŕtvicu som dostal vo chvíli, čo sa mi manželka vrátila, keď medzitým žila s nejakým Vietnamcom v maringotke. Skoro som si však uvedomil, že s mojim organizmom, i orgazmom, nie je všetko s kostolným poriadkom a tak som navštívil môjho lekára. Priateľ, doktor Švončinár nemal však dobrú povesť. Jeho jednanie s pacientami bolo častona hranici únosnosti.
-Ani nechoď ďalej, ty sukin syn, pokým neschudneš aspoň o päťdesiat kíl! – osopil sa na mňa kričiac v ambulancii na celú čakáreň cez pootvorené dvere, pričom medzi vystrašených pacientov vhodil dymovnicu. Bolo mi hneď jasné, že s jeho zdravotnou pomocou počítať nemôžem. A pretože nemám na úplatky a už ani na zaplatenie receptu, uvítal som ponuku priateľa Machalu, ktorý prišiel s návrhom – upevniť si spoločne zdravie behom. Hneď v nasledujúcu nedeľu sme zašli s Machalom na burzu kúpiť si tepláky. Predavačky boli veľmi
ochotné, čo sa len tak bežne v predajniach nevidí. Keďže boli šarmantné, podarilo sa im predať nám nielen tepláky, ale aj pyžamo a tri druhy domácich úborov dovezených priamo z Honkongu. Machala však domáci úbor hneď odmietol, pretože je vraj bezdomovcom a vraj mu nesluší k imidžu. No po nátlaku skupinky prišlých výpalníkov registrovaných v známej bezpečnostnej službe, napokon svoje rozhodnutie zmenil a úbor si kúpil. Po navlečení hábov, keď zapadli slnečné lúče a začalo sa stmievať, sme s priateľom Machalom vybehli do ulíc nášho zablateného a zaprášeného sídliska. A hneď, podľa dohovoreného plánu pokúšali sa o pohyby, ktoré sa nazývajú behom. Na naše prekvapenie sme sa stretli s nepochopením a ľudskou závisťou a to nielen zo strany susedov. Známy srandista Hadraba nám hneď vymyslel prezývku, vraj – Laurel a Hardy. Pravda, museli sme v tom šere vypadať hrozne, pretože mňa poriadne deformovala obezita a Machalova kostnatá figúra silno kontrastovala s mojou. A možno aj preto, vždy v čase nášho večerného behu pre zdravie ľudia vypínali oznamovacie prostriedky, elektrinu a presúvali sa k oknám.
-Takú srandu nezažijeme ani pripozeraní televízie,- vykríkol do tmy Hadraba a privolal k oknu celú svoju famíliu. Okrem toho, nakreslil na bránu karikatúru akejsi utekajúcej gule a pripísal dátum najbližšej olympiády. Ba došlo aj k horšiemu, keď som musel na Machalu, ktorý sa pri každom kontajneri zastavil a začal sa v ňom prehrabávať, vyčkávať, čo robilo virtuálny dojem, že kontajnery vyberáme spolu. A tak, onedlho na to, som sa rozhodol skončiť s týmto pobehovaním, až som napokon z teplákov urobil handry na umývanie podlahy. Keď sa už-už zdalo, že manželka odloží aj po siedmy raz žiadosť o rozvod, našiel som na stole jej list na rozlúčku s textom: – Už sa to nedá vydržať s tebou. Odchádzam k podnikateľom, ku Gejzovi Lakatošovi, alebo ku Hoi – Či Homovi! Tvoja Gertrúda.
Stanislav Janda
Čo je dôležité
Na čo je vôbec dôležitý ľudský zovňajšok? Na nič. Dôležité je mať rozum. Vôbec nezáleží, aký tvar má nos, nezáleží na veľkosti očí, ani na tvári, tobôž nie na účese! To všetko sú taľafatky. Dôležité je mať rozum, intelekt. A ak k tomu predsa patrí i pekný zovňajšok, tak je to všetko. Zostáva ešte mať peniaze. Ale čo sú to peniaze?! To je hlúposť. Keď má niekto rozum. zovňajšok a ak k tomu ešte má aj peniaze,
tak to je všetko. K tomu je potrebné, aby sa navzájom mali radi – nutné sú úspechy v práci a šťastie v osobnom živote. A ak tá dotyčná osoba má skutočne rozum, zovňajšok, peniaze, lásku, úspechy v práci, potom treba ešte mať zdravie.
A keď má rozum, zovňajšok, peniaze, lásku a zdravie, je jedinečné, keď sa toto všetko stretne pri jednom človekovi. Ale to sa , bohužiaľ, nestáva…
P. M. Kubiš
Andrej Mišanek
