Dnes aktuálne slovenský aforista Milan Kupecký

V akom svete to žijeme?

Milan Kupecký už desaťročia priam eruptívne tvorí a vynáša na svetlo svoje drobné humoristicko-satirické výpovede, reflexie, postrehy zo života, čiže aforizmy. Potvrdzuje to i jeho kniha Tak si tu žijeme.

Nie je ľahké vymyslieť dobrý aforizmus. Počet slov treba obmedziť na minimum a obsah čo najviac zhutniť. Mohlo by sa zdať, že zrýchlená súčasnosť aforizmu praje, ale nie je to celkom tak – pohľad do satirického zrkadla sa mnohým zjavne nepáči…
Stojí za povšimnutie, že Milan Kupecký sa nevyhýba sociálno-spoločenským ani vyslovene politickým témam, naopak, sú v jeho aforistickej tvorbe pomerne časté (popri témach športových, ekologických či takzvane komunálnych). A veru je o čom písať!
Práve v časoch nie najlepších sa žiada humor a nadhľad. Skúsený aforista si to uvedomuje a preto hovorí: „Kto sa smeje naposledy, smeje sa spravidla sám nad sebou.“ Alebo: „Doteraz som žil z ideálov. Žiaľ, už to ďalej nejde!“
Knižka Tak si tu žijeme obsahuje viac než tri stovky aforizmov. Je bohato ilustrovaná obrázkami popredných slovenských karikaturistov (je ich tu zastúpených presne štrnásť). Listujúc v nej sa môžeme zasmiať i zamyslieť nad tým, ako a v akom svete žijeme.

Z aforistickej dielne

Mnohých politikov robia človekom viac šaty ako slovo.
Nehádžte flintu do žita, je v chlebe ťažko stráviteľná.
Dobšinského rozprávky sa dostali už aj do nášho parlamentu.
Premiér často zdôrazňuje, že sme na jednej lodi. Je však načase vymeniť kormidelníka.
Ukáž mi výplatnú pásku, daňové a majetkové priznanie, a ja ti poviem, kto si.
Kto druhému jamu kope, nemusí byť hrobárom. Možno je iba opozičným politikom.
Slovensko je malé na to, aby v ňom bolo toľko podvodníkov, milionárov a mafiánov!
Kto chce hrať hokej, palicu si nájde!
Staroba – choroba, alebo aj nízky dôchodok.
Ak to, čo prežívame, je vysnívaná budúcnosť, tak radšej by som prijal bezsenné noci.
Učiť sa treba do smrti, ale na pomníku sa vám to nemusí vždy objaviť.
Nenadávajte vlastným potomkom do hlupákov. Môže to byť dedičné.
Niektorým politikom je ľahšie rozšíriť zreničky ako obzor.
Múdrejší ustúpi. Ak sa mu ponúka lepšie platené miesto.
Pozor, za slovom sa dá nielen stáť, ale aj skryť.
Zvieratá sa od politikov líšia najmä tým, že zvieratá nerozprávajú hlúposti.
Čertovským skutkom neraz predchádzajú poslanecké interpelácie.
Dnes už pojem čistý vzduch poznajú iba záletníci.
Zdá sa, že svet sa točí viac okolo peňazí ako okolo svojej osi.
Pozmenené porekadlo: Nie je každý poslanec, komu sa smejú!
Občerstvenie je takmer pri každom rokovaním najdôležitejším bodom.
Mnohým parlamentným poslancom nejde ani tak o uplatnenie ako o plat.
Privatizéri si prišli na svoje. Často i na cudzie.
Niektorí ministri vraj robia za dvoch. No plat berú za štyroch.
Inovované príslovie: Nekrič hop, pokým sa ti nechce skákať.
Najťažšie je vstúpiť do politiky a zároveň zostať sám sebou.
Urobil dieru do sveta. Cez papier svojho politického bilbordu.
Prespal dobu. Našťastie, bolo to iba štvorročné volebné obdobie.
Lepší úplatok v hrsti ako sľub, ktorý mu predchádza.
Tam, kde sa končí ochota niečo urobiť, začína sa diskusia.
Von s pravdou! Za dvere parlamentu!
Topiaci politici sa aj koaličného zoskupenia chytajú.
Závistlivec zomiera, závisť je nesmrteľná.
Mnohí aparátnici zúčtovali so svojou minulosťou. V tvrdej mene.
Ono sa povie sloboda prejavu, ibaže obyčajný smrteľník sa zriedkakedy dostane na tribúnu.
Dôležitejší je podpis na výplatnej listine ako na petičnom hárku.
Doba pokročila. Medziľudský dialóg vedieme cez internet.
Čas a integrácia do európskeho spoločenstve bežia nezávisle od nás.
Vrcholné štádium lži dosahujeme vtedy, keď klameme sami seba.
V našom hospodárstve je každý začiatok ťažký, pretože sme vždy na konci.
Niektoré zákony vyzerajú tak, akoby sa rodili v parlamentnom bufete.
Láska je slepá. Vidieť to najmä vtedy, keď volič inklinuje k nejakej politickej strane.
Niektorí politici trpia komplexom viacejcennosti.
Nič nie je tak ľahko vymeniteľné ako vlastný názor.
Našim pracujúcim akoby narástli krídla. Často vyletujú zo zamestnania.
Napriek tomu, že vláda zaznamenáva víťazstvá, ja sa cítim pri nákupe v obchode ako porazený.
Vláda sa stará o bezdomovcov. Spanie pod mostom na čerstvom vzduchu je výbornou karanténou.
Dnešok nás opäť presviedča, že voľby vyhrávajú politické strany, nie občania – voliči.
Asi mi slabne sluch. Sľubovali politici dvojnásobné platy, alebo záplaty?
Ekonomiku máme stabilizovanú. Leží na ARO napojená na pľúcnu ventiláciu.
Režimy sa menia, no politickí paraziti zostávajú.
Kapitalizmus postupne nahrádzame kanibalizmom.
Naša slovenská anti-hrdosť: máme lacnú pracovnú silu.
V životnej úrovni dosahujeme namiesto hepyendu hepytrend.
Členovia súčasnej vlády si asi myslia, že sme hodinky. Stále nás naťahujú.
Vláda by sa mala správať tradične – ako Jánošík. Ten bral iba bohatým.
Hlúposť je exhibicionistka, hoci nemá žiadne klady ani vnady.
Pravda vraj zvíťazí. Zdá sa, že sa jej nepodarí ani remizovať.
Naša politická scéna je tragikomicky vyvážená: časť politikov je na smiech, časť na zaplakanie.
Viackrát opakovaná lož sa stáva pravdou… pravda, pravda, pravda…
Poctivý milionár je vlastne chudák trpiaci nadbytkom.
Milionári majú tú nevýhodu, že sa nemôžu tešiť na lepší zajtrajšok.
Pätolizači riskujú, že sa o nich zakopne.
Mnohí sa snažia dostať na výslnie, hoci majú veľa tienistých stránok.
Pozor, aj na horúcich dialógoch sa možno popáliť.
Sýty hladnému neverí, tak ako volič poslancovi.
Heslo dnešných privatizérov: Nič komunistické nám nie je cudzie!
Ak náhodou práve niečo visí vo vzduchu, môže to byť Damoklov meč.
Človeče pomôž si, aj bankový subjekt ti pomôže.
Paradoxom je, že sa robí za mier čoraz viac vojenských zásahov.
Ideálny poslanec je ten, kto vie rozprávať ako papagáj a ak treba mlčať ako ryba.
Dôležitejší je podpis na výplatnej listine ako na petičnom hárku.
Doba pokročila. Medziľudský dialóg vedieme cez internet.
Čas a integrácia do európskeho spoločenstve bežia nezávisle od nás.
Vrcholné štádium lži dosahujeme vtedy, keď klameme sami seba.
V našom hospodárstve je každý začiatok ťažký, pretože sme vždy na konci.
Niektoré zákony vyzerajú tak, akoby sa rodili v parlamentnom bufete.
Láska je slepá. Vidieť to najmä vtedy, keď volič inklinuje k nejakej politickej strane.
Čas je najlepší lekár a pritom neberie ani úplatky.
Máme 150-členný parlament. Nuž čo, viac hláv, viac mudrovania!
Platí najmä v politike: Múdry radu nepotrebuje a hlupák si poradiť nedá.
Upozornenie pre politických diskutérov: Opakovanie je matkou múdrosti. Nie však pri opakovaní hlúpostí.
Múdry nik z neba nespadol, pretože zhora sa obyčajne padá na hlavu.
Zmysel pre humor majú nielen humoristi, ale i tí, čo sa zúčastňujú politických besied.
Keby hlúposť v podobe politických rozhodnutí pominula, humoristi a satirici by zostali bez práce.
Známostiam hrozí vymretie. Veď na Slovensku už takmer každý každého pozná.
Už nie sme mlčiaca, ale žobrácka väčšina.
Ku krádeži, hlúposti a chudobe sa aj našinec ťažko priznáva.
Najväčšie špinavosti sa roba pri čistkách.
Výzva: Podporme menšinovú kultúru, slovenskú.
Komplexy a depresie sa najúčinnejšie liečia úradnou pečiatkou.
K skromnosti vyzývajú spravidla tí najbohatší.
U nás sa zvýšil sortiment – politických strán.
Mýliť sa je nielen ľudské, ale najmä politické.
Vraj sme srdcom Európy. Áno, ale postupne sa posúvame do inej časti tela.
Na Slovensku pribúda neveriacich. Neveria Matovičovi, ale ani Ficovi.
Zdá sa, že pandémiu najskôr prežije firma na výrobu širákov a žobráckych palíc.
Vykorisťovaný sa hrbí od práce, poslanec od poklonkovania.
Svetlo na konci tunela? To skôr svetlo na konci vytunelovaného podniku.
Každá úvaha by mala mať svoju váhu.
Nie všetky perly chutia sviniam.
Slováci sa ťažko postavia na nohy. Pretože sa často iba plazia.
Keď sa človek s vlčou povahou dostane k funkcii, stane sa z neho pes.
Ak by boli na svete iba čestní a dobrí ľudia, planéta by bola takmer vyľudnená.
Naši politici prispievajú k zveľadeniu životného prostredia. Zvyknú klamať tak, až sa hory zelenajú.
Diktatúra je náklonnosť k jednému hercovi, demokracia umožňuje nadávať na viacerých hercov.
Dôchodcom vraj budú po príchode do nemocnice prideľovať krpce. Aby mali čím zatrepať.

Milan Kupecký

Výber z knihy s názvom Tak si tu žijeme