Slovenská satira a humor sa stali likvidačnými, tak ako všetko ostatné…
Po revolúcii, po nastolení tzv. demokratizačného procesu a vstupe do Európskej únii a NATO a do eurozóny, vrátane divokej privatizácie (rozkradnutím) a likvidáciou všetkého bývalého národného majetku, sa Slovensko dostalo za pár rokov do úpadku vo všetkých oblastiach spoločenského života. Vrátane humoru a satiry. Pribudli bezdomovci, žobráci a satira poslúžila iba v čase privatizácie strategických podnikov na likvidáciu Mečiara (teraz Fica) po demaršoch, ktoré boli diktátom na rozpredanie bývalého socialistického majetku najmä západným podnikateľom. Rozpredaním strategických subjektov cez Fond národného majetku profitovali najmä politici. Zrušením satiricko – humoristického časopisu sa pochopiteľne zlikvidovala satira, ktorej sa aj dnes boja súčasní oligarchovia a rýchlozbohatlíci ako čert svätenej vody. A tak kapitalistické trhové prostredie nepotrebuje intelektuálne vyzretý humor a satiru, prinajlepšom by súhlasili s komerčne rýchlo predajným časopisom. Predsa zisk je prvoradý, hoci vieme, že humor a satiry sa nezaobídu ako ostatná kultúrna oblasť bez finančnej podpory. A tak na obsahu nikomu nezáleží, najlepšie ich predstavám majiteľom televízie, rozhlasu viac zodpovedá bulvár. Stará kvalita zanikla, čo by nebol problém, ale problémom je, že nová kvalita nevznikla. Mladí autori, humoristi sa nemajú kde „učiť“, ani kde publikovať a pomaly nevedia čo je to humoreska, epigram či aforizmus. Ak sa dá (napríklad Humorikon) prispievajú a angažujú sa najmä autori z minulosti, ktorí postupne generačne vymierajú. Je teda otázne, kedy sa na Slovensku v kapitalistickej demokracii dočkáme aj politického humoru a satiry. Nejednému slovenskému čitateľovi chýba podobný časopis ako bol nezabudnuteľný Roháč. Chýba najmä slovenským humoristom a satirikom, pre ktorých jeho zánikom zanikli aj ich publikačné možnosti. Podľa západného vzoru sú dnes v časopisoch ako zábavný doplnok k dispozícii len erotické fotografie, staré anekdoty a veľké krížovky, v televíznych programoch trápny humor, na ktorom sa zúčastňujú viac-menej len komparzisti a malé deti. Nejednému slovenskému satirikovi veľmi chýba periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, no nepomôže mu výprava do novinových stánkov, lebo puč v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania – zdá sa, že nenávratne – zmietol ho z javiska našich kultúrnych dejín. Humoristicko-satirický časopis, bohato ilustrovaný Roháč vznikol v roku 1948 v socialistickom Československu (Slovensku) ako týždenník s množstvom vtipov, karikatúr a humorných poviedok pre pobavenie, ale aj kritiku nedostatkov. Medzi najsledovanejšie patrili glosy, kreslené vtipy a seriály, ktorých postavičky mali svojich stálych priaznivcov. Mal stále rubriky na ktorých spolupracovalo viacero kvalitných autorov, ako príklad uvedieme náhodne vybratých – Viktor Kubal, Viktor Kubal mladší, Milan Vavro, Klára Jarunková, Božena Hajdučíková – Plocháňová, Peter Petiška, Tomáš Janovic, Vladimír Javorský, Ľubomír Kotrha, Peter Gossányi, Milan Kupecký, Milan Lechan, Andrej Mišanek, František Bojničan, Milan Stano, Fedor Vico, Jozef Dunajovec, Milan Zelinka, Gabriel Hocman, Vojtech Haring, Alexander Scholz, Mirostav Ďurža, Ernest Svrček, Ivan Kováčik,Vadimír Fedorovič, Pavol Švancár, Jozef Bily, Miroslav Janega, Ľudovít Majer, Bruno Horecký, Vladimír Pavlík, Ján Heinrich, Milan Kenda, František Mráz, k ním postupne pribudli Ján Gešák, Eva Jarábková, Stanislav Remeselník, Štefan Švec, Ladislav Talčík a mnohí ďalší.
Roháč prinášal často vysoko sofistikovanú kritiku problémov socializmu, prinášal ušľachtilý humor a cielenú satiru všetko prvky prenikajúce do podstaty problémov. Mal vysokú literárnu i výtvarnú úroveň, svoje schopnosti si mohli v ňom brúsiť viacerí kvalitní autori. Súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti našich humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase tzv. „preklínanej“ totality. V súčasnosti nejde ani o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa pokusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu, akým bol Roháč, neskôr Nový Roháč a Extra Roháč.
Priviate vetrom
l Dnes je oveľa výhodnejšie pôsobiť na politickej, ako divadelnej scéne.
l Vrchol nekvality: Toaletný papier na riť.
l Paradoxom je, že sa robí pre mier čoraz viac vojenských zásahov.
l Ideálny poslanec je ten, kto vie rozprávať ako papagáj a ak treba mlčať ako ryba.
l Pätolízači riskujú, že sa o nich zakopne.
l Sme večnými dlžníkmi. Čo sa týka dobej povesti.
l Mnohí sa snažia dostať na výslnie hoci majú veľa tienistých stránok.
l Opatrne pri vstupe do seba, aby sme si nespôsobili zlomeninu.
l Žiaľ, aj ťažko zarobené eurá sa ľahko míňajú.
l Vzdušné zámky sa dajú ťažko postaviť zo vzduchu ktorý dýchame.
l Paradoxom je, že tí čo so si doteraz dlhšie odsedeli sa chcú dostať zakrátko na čelo.
l Jedna z možnosti prežitia. Stravovať sa striedmo.
l Nehromžite na socializmus. Veď koľkože len vzišlo z neho milionárov?
l Najľahšie sa robí dojem.
l Pozor, aj v horúcich dialógoch sa možno popáliť.
l Sú zamestnania, kde sa zarábajú ťažké peniaze. Kovové.
l Sýty hladnému neverí, tak ako volič poslancovi.
l Konečne som siahol po knižke. Vkladnej.
l Začal som si vážiť seba. Kúpil som si váhu.
l Ťažko je bojovať proti hlúposti, ľahšie je na ňu doplácať.
l Heslo dnešných privatizérov: Nič komunistické nám nie je cudzie!
l Tí čo nás predtým agitovali by si zaslúžili zagitovať.
l Ak náhodou práve niečo visí vo vzduchu, môže to byť Damoklov meč.
l Tragédia ľudstva je, ak sa v prírode správa civilizovane.
l Človeče pomôž si, aj bankový subjekt ti pomôže.
l Jedni Andreja Kisku oslovujú ako podvodník, druhí ako prezident. Čím vlastne je?
Zo športu, spoza čiary…
l Vraví sa, že život je pohyb. Za peniazmi.
l Po skončení zápasu mal mokrý dres. Spadol do kaluže.
l Futbal to je hra, s ktorou by sa v oddieloch nemali pohrávať.
l Futbal je výmena lôpt, hráčov, strán, upomienkových darov, dresov a nadávok.
l Na niektorých futbalových štadiónoch žiari iba umelé osvetlenie.
l Futbal sa hrá hlavou aj vtedy, ak máš loptu práve na nohe.
l Pomaly ďalej zájdeš. Nie však v chodeckých pretekoch.
l Do futbalu treba dať v každom zápase dušu. A nie iba tú futbalovú.
l Toľko mu hádzali pod nohy polená, až sa stal prekážkovým bežcom.
l Futbal by bol hrou, ak by neexistovali peniaze.
Milan Kupecký
—————————————————–—-————————————————————
Pomôžte zachrániť nezávislé médium HUMORIKON! Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránok. Mimochodom, zaznamenali sme vyše 21 500 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
——————————————————————————————-
