Dnes aktuálne iba pre Humorikon, slovenský humorista a spisovateľ Milan Kenda

Dnes exkluzívne príspevky pre Humorikon od známeho slovenského spisovateľa a recenzenta…

SPOMIENKY NA REDAKTORSTVO…

MOJI KOLEGOVIA REDAKTORI

Pivovar by ich odmenil stuhou. Píšu vždy krátko, piť vedia dlho.

RIPORT Z REDAKCIE

Kolegov aj kolegyne nechcel by som iba haniť. Sú tak milo nápomocní, keď urobím niečo za nich.

HOTOVÝ POKLAD

Máme skvelú sekretárku. Leje koňak do čaju. Preklepy má vždy presne tam, kde ich všetci čakajú.

PÁN REDAKTOR, PÁN HISTORIK

Hoci svorne obidvaja vždy sa topia v mori spisov, protichodný majú postoj k zažltnutým rukopisom.

DVE KASTY

Jedni tvrdnú v nočnej práci, druhí letia von na stáže. Jedni chodia do tlačiarne, druhí zas na vernisáže.

DEĽBA PRÁCE

Je to hviezda reportérska. Kaviár a krevety! Jeho šéf má inú náplň: Zbiera iba klebety.

POMALÁ SMRŤ ZÚRIVÝCH REPORTÉROV

Kam sa stráca odvaha? Zavalí ju nadváha.

SEKRETÁRSKY EPIGRAM

Tí redakční sekretári, piliere a signatári. Niekde horí? Ta sa zvrtnú. Čo je dobré, radšej škrtnú. Naši hlavní sekretári? Spasitelia na oltári.

VEDÚCI VYDANIA

Nápaditý titulok rozlíši od frázy. Spozná dobrý titulok! Veď ho dal sto razy.

ŠŤASTNÝ KARIKATURISTA

Neškrtnú mu úvod, záver, k tomu ešte stred. Nemá z takých vykrátení žalúdočný vred.

OBEŤ ŠPECIALIZÁCIE

Pre redaktora čiernej kroniky padajú Turci vždy na Poniky.

OPORA REDAKCIE

Keď on robí noviny, nenájdeš v nich koniny. Nepobúri ľudí, spoľahlivo nudí.

OVEĽA VÄČŠIA ROZKOŠ

Redaktor, čo nevie písať, necíti sa vôbec vinný. Rozkazuje v redakcii, posudzuje prácu iných.

NÁHRADNÉ RENOMÉ

Nepresadil sa písaním. Čo napísal, všetko horor! Presadil sa ustavičným presádzaním redaktorov.

ZÁZRAKY AUTOSTOPU

Pôvabná stopárka je zázračný faktor. Pri nej šéfov šofér hneď je šéfredaktor.

Vryté do kameňa

Najsmutnejšie je, že všetky významné humoristické počiny zamieňajú aj pracovníci kultúry a Fondu na odporu umenia, ktorý poznáme pod skratkou FPU za humoristické texty o blondínach a policajtoch. Pritom ide o profesionálne príspevky! Konkrétne u tzv. kultúrnych pracovníčok, ako Veronika Šikuová, Veronika Krejčová a Zora Laurová (kučeravá, strapatá léna). Likvidačný pogrom postihol aj proslovensky orientovaný humoristicko-satirický elektronický časopis HUMORIKON. Tieto vraj analytičky z kávových usadenín bratislavskej kaviarne, nepostrehli a nevedia, že tento časopis, hoci počas štyroch rokov nedostal z ministerstva kultúry respektíve zo spomínaného fondu na podporu kultúry ani cent a uverejňuje iba profesionálne autorské príspevky a naďalej funguje, prispievajú na jeho chod humoristi, autori zo svojich dôchodkov. Podľa mojich čerstvých informácií od vytrvalého a obetavého editora a šéfredaktora Humorikonu, popredného proslovenského aforistu MILANA KUPECKÉHO sa táto statočná hŕstka autorov ozvala unisono: Nedajme sa zlikvidovať! Chcú naďalej pravidelne tvoriť a publikovať v Humorikone zadarmo! Nuž taká je u nás na Slovensku (podľa slniečkárov „v tejto krajine“) úcta k tomto druhu tvorby. Čiže podpora tejto tvorby od vplyvných snobov a kariérnych samozvancov z kaviarenského aj akademického rangu je nulová! Myslíme si, že anekdoty a humor je mostom, ktorý spája a zbližuje ľudí, robí ich optimistickejšími a priateľskejšími. Stále platí, že kde sa ľudia smejú, tam po sebe nestrieľajú. Keď sa človek smeje, až sa za brucho chytá, veľmi ťažko sa mu mieri a hlavne sa mu strieľať vôbec nechce. Bez humoru je život aj tak veľmi smutný. Dúfajme, že v blízkej budúcnosti prídeme spoločne k poznaniu a pochopeniu humoristov iných národov, že humor je to, čo nás všetkých spája. Dodajme však ešte jeden presný citát, súci na zapamätanie: – Humor je liek na život, aby sme sa počas neho nezbláznili. Táto izraelská,  židovská  sentencia výstižne potvrdzuje zmysluplnosť tejto užitočnej tvorivej činnosti.

Morality a iné hity

Umelá inteligencia nikdy nezvládne ironickú tvorbu!
Pri dnešnej inflácii môže človek popíjať už iba pod silným vplyvom alkoholu.
Snob na premiére tlieska v inom rytme ako ostatní tuctoví diváci.
Tankuješ? Teda si!
Nápady i hostia často prichádzajú vtedy, keď ich už vôbec nečakáme.
Hreší stále viac a viac! Zaľúbila sa do svojho spovedníka.
Ideológia mladej generácie: Stále dotrhanejšie džínsy, ale stále nové.
Bolo to geniálne dieťa dnešných čias! Ešte sa samo nevedelo vykakať, a už hulvátsky pôsobilo v sociálnych sieťach.
Je zásadová! Nikdy sa nezoblieka v blízkosti obloka, pokiaľ sa v protiľahlom vežiaku nezhromaždí pri oknách dostatok divákov.
Dieťa si aspoň na letnej rekreácii potrebuje oddýchnuť od rodičovských hádok.
Keď dostanete v našich podmienkach odvážny zeleno ekologický nápad, nemeškajte: Užite acylpyrín a vypoťte ho!
Labužníkovi záleží na tom, čo bude obedovať, kariéristovi zasa na tom, s kým bude obedovať.
Absolútnym cudzincom vo vlastnom byte sa človek cíti byť vtedy, ak sa mu v ňom ponevierajú bytoví maliari.
Sto eur je minimálna sadzba na získanie úradných výkonov, ktoré sú zdarma.
Inteligenčný kvocient je pravý opak platu: každý ho má vysoký.
Život mnohých naučil prikladať prst na váhu.
Kto kradne, nemá sa čím chváliť, má však za čo sa vystatovať.

 Malý príbeh o zajatcovi bistra 

Bolo to nové, ešte nezaúdené bistro. Obrusy na stoloch svietili jasnými farbami, personál mal zatiaľ svieže tváre bez ľahostajnej masky. Nik z klientov sa ešte nepokúsil vymámiť z personálu niečo „nasekeru“, alebo vyrevúvať, v ktorom mestečku za vojáčka ho bráááli. Bol to prvý deň prevádzky bistra. Káva bola dôsledne propagačná, podnik od nej rozvoniaval ako kolumbijská plantáž. Kto sa nafetoval jej povzbudzujúcej vône, nevládal sa od omamnej arómy odpútať a opustiť bistro. Sám som nebol výnimkou. Cítil som sa tu ako doma, a zároveň ako obskakovaný hosť. Mal som asi takú chuť vstať, akú má futbalista faulovaný pred bránou súpera a predstierajúci smrť v priamom prenose. Uvedomil som si však, že umenie včas odísť patrí medzi vrcholové umenia v živote tvora s názvom človek rozumný. Lenže – nešlo to. Príťažlivosť bistra bola silnejšia ako moje heroické rozhodnutie. Pôsobila na mňa vyššia moc, sila presahujúca gravitáciu. Napokon chuť zostať sa kamsi vytratila. Chuť odísť sa vo mne vystupňovala do neovládateľného afektu. Nebolo to prvý raz, čo som dostal chuť na to, čo nemôžem. S hrôzou som si uvedomil, že práve ja budem prvý otravný návštevník, ktorý bude odchádzať z bistra až po záverečnej hodine, spolu s preoblečeným a podráždeným personálom. Pod ochrannou polotmy pouličného poloosvetlenia. Znenávidel som aj pouličné osvetlenie. Pripadalo mi priveľmi uličnícke. Želal som si celomestský elektrický skrat. Bistro však bolo viac ako príťažlivé. Bolo až priľnavé. Hoci som veľa neutratil, tušil som, že tu nechám aj nohavice. Stolička, na ktorej som sedel, bola čerstvo natretá.

Epigramáž

VEČNÝ OPOZIČNÍK
Razom vyslov dáky názor,
kým sa slnko schová!
Proti nemu chcem byť hrádzou,
chcem ti oponovať.

KEĎ TANIER ODLIETA
Múdre tvory z hlbín kozmu
dali zbohom nášmu raju.
Ako vieme, že sú múdre?
Lebo sa nám vyhýbajú!

VÝMENA STRÁŽÍ
Kým bývalý funkcionár
celkom stratil svoju tvár,
priletel k nám akcionár,
anjel s mešcom, super-star.

NOVEMBROVÁ MÓDA
Možno to bol súdruh Pavol,
možno súdruh Peter,
prevrátiť chcel rýchle kabát,
navliekol si sveter.

FEJTÓN

Stádové konanie je super a sexi

Videl som veľa prírodopisných a ekologických filmov na viacerých festivaloch ochranársky zameraných filmových diel. A všimol som si zaujímavú vec: že nielen v bájkach, ktoré vlastne ľuďom nadstavujú krivé zrkadlo, sa živočíchy správajú ako ľudia. Možno to vyzerá na prvý pohľad neuveriteľne, ale niekedy sa aj v reálnych, prírodopisných filmoch či iných odborných dokumentoch živočíchy správajú ako ľudia. Ba priam chytračia ako ľudia! Azda všetkých divákov v kinosále zaujal a pobavil jeden americký odborný film s názvom Ročné obdobie v barinách. Tým neúmyselným zabávačom bola žaba. Žaba, ktorú kamera zachytila na strome, ako rozvážne a upreto pozoruje cestičku v kôre. Po tejto cestičke putovali mravce. Len čo sa k žabe po cestičke nejaký mravec priblížil, bleskurýchle vystrelila lepkavý jazyk a prehltla ho ako malinu. Mravce putovali do záhuby „ako ovce“, vedené vlastnou pachovou stopou. Žaba, tým, že si našla výhodnú pozíciu /ako mnohé dvojnohé dravce spomedzi tzv. koruny tvorstva/, zriadila si na strome vynikajúcu samoobsluhu. A mravce doplácali na automatizmus prírody, na inštinktívne správanie. No je to osud iba mravcov? Nedopláca na stádové konanie často aj človek zvaný rozumný? A keď sa dnes dobre rozhliadneme, ľahko zistíme, že už veru ide o masové úkazy. Stádové konanie je jednoducho cool, o.kay, super a sexi! Vídame to pomocou televízie v podobe stádovitých manifestácií s idiotskými transparentmi a so šibenicami s knísajúcimi sa zavesenými figúrkami koaličných exponentov. Davom zbožňovaný exotický kaukliar si natešene mädlí ruky a raduje sa zo stúpajúcich preferencií, ktoré ho posúvajú k moci. No zbohom!

Introdukcia novej knihy autora s názvom Tridsatoro desatorí, ktorá je stále v predaji…

Keby túto moju knihu poznal starý Rím, medzi jeho senátormi získala by prím.

Keby túto moju knihu poznal veľký Stalin, všetci na nej zúčastnení v gulagu by stáli.

Keby túto moju knihu mohol čítať Chaplin, pri návšteve starej Viedne k nám by dupol na plyn.

Keby túto moju knihu Hardymu dal Laurel, ten kvôli nej New York Herald ochotne by zavrel.

Keby túto moju knihu vzal do ruky Dali, spod fúzov by zamrmotal: Ach, tomu to páli!

Keby túto moju knihu prelistoval Hašek, tvrdil by: Je mixovaná z najvtipnejšej kaše.

Keby túto moju knihu dostal do rúk Ježek, povedal by Werichovi: Je to vtipné, svieže!

Keby túto moju knihu dostal do rúk lektor,* nepriechodne pre ňu zavrie editorský sektor.

*Autor má na mysli vydavateľského lektora.

 Humoreska

Bezhodinkový človek hľadá vežu 
(Z nostalgických spomienok)

Kam tak často upierame pohľady? Na kružnicu rozdelenú dvanástimi dielmi. Na blúdivý kruh nášho života, v ktorom nás naháňajú dve nemilosrdné ručičky. Tá minútová, dlhšia a znepokojujúco náhlivá. Tá hodinová, kratšia, akoby komótna, plazivá, a predsa taká zákerná a klamlivá vo svojej zdanlivej pomalosti. Keď človek najviac stráži čas, vtedy najskôr zabudne doma hodinky, tohto kontrolóra i popoháňača. Tak sa s nami pohráva známy zákon schválnosti. Bezhodinkový človek hľadá najbližšiu vežu, ktorú ešte nezaclonili vysoké ľudské úle vežiakov. Vidí vežu – a čo nevidí? Prázdne ciferníky s odmontovanými ručiskami. Vežové hodiny v oprave! Mŕtve ciferníky, to je neúmyselný gag. Oslepený stroj času, zastavený čas. Zrazu človek nevie: Ide niekam predčasne a znervózni tak tých, čo ho pozvali? Ide akurátne? Ide neskoro, čo môžu pozývajúci chápať ako netaktnú ľahostajnosť? Má tam ešte vôbec ísť? Alebo zahrať zábudlivého sklerotika? A čo tak vzbúriť sa proti diktatúre časových rozvrhov? Zájsť si radšej k rieke alebo sa dívať na prúdiacu rieku chodcov? Využiť „objektívne“ zrušený čas a zastaviť sa v dianí, ktoré bítnici nazývali krysími pretekmi? Výhovorka by tu bola: Odstavený čas, neplánovaný dar opravárov. Možnosť využiť ilúziu a na chvíľu sa vrátiť do bezstarostného, netermínovaného detstva.

Humoreska

Krach vzdušného zámku

Nik neveril, že sa montáž vzdušného zámku podarí. Úloha bola nad ľudské sily, chýbali špecialisti na takýto projekt. Veď doteraz sa nik nezaoberal takouto jemnou mechanikou. Návrh vzdušného zámku v základných parametroch bol však schválený, skúsení projektantskí vlci si prevzali diplomy i hrubé obálky a múdro sa vytratili z tohto trasoviska. Odišli kamsi ďaleko navrhovať a zdôvodniť nevyhnutný projekt lochnesskej obludy v rámci pozdvihnutia a rozvinutia cudzineckého ruchu. Vo firme poverili realizáciou vzdušného zámku toho, kto nepochopil nevyhnutnosť taktického úteku – mladého, začínajúceho projektanta. Projektantského eléva. Dali mu príležitosť, aby sa chlapec prejavil. Statočný mládenec preštudoval všetky dostupné pôdorysy, medirytiny aj letecké snímky hradov, zámkov i kaštieľov, chemické zloženie vzduchu, tlak svetla, priemyslové exhaláty, kyslé dažde i fatamorgánu. Z jednotlivých detailov zostavil ideálnu koncepciu vzdušného zámku. Začal prakticky z ničoho, vlastne z luftu, pretože vzdušný zámok ani len z vody neuvaríš. Zakrátko sa vo vzduchu nad továrenským dvorom črtali štíhle kontúry zámkových veží v ranom gotickom slohu. Bystrý a čulý projektantský zelenáč pomocou inzerátov a internetu trpezlivo obstarával rozličných odborníkov, z ktorých postupne vytvoril komplexnú rozprávkovú čatu pre montáž vzdušných zámkov. Dokázal neuveriteľné veci! Doslova spod zeme vyhrabal bezhlavých rytierov pre montáž vnútorných zariadení, biele zámocké panie pre úpravu okolia do podoby zámockého parku, ťažkoodencov na padací most, dvanásťhlavého draka do zámockej kotolne a iných špecialistov. Obstaral dokonca stračiu nohu ako hlavný nosník vzdušného zámku. Mladý projektant musel prekonávať mnohé počiatočné ťažkosti. Ťažkoodenci boli príliš ťažkí a polámali spústy krehkého stavebného materiálu než prišli na to, že môžu pracovať vyzlečení. Padací most padal spočiatku akoby podľa vlastného uváženia. Drak pri predbežnej kolaudácii kotolne chrlil oheň zo všetkých dvanástich hláv s takým nadšením, že roztavil celý kotol. Boli to však len detské choroby prevratného projektu. Ako sa dni míňali, rozprávková realizačná čata pracovala stále kvalitnejšie a zosúladenejšie. Pred dokončením hrubej stavby vzdušného zámku bolo potešením prizerať sa ich práci. Potom však náhle prišlo nariadenie manažmentu o preradení rozprávkovej čaty na montáž lochnesskej obludy, ktorá prišla práve do módy a sľubovala vysoké zisky v turistickom ruchu. V nariadení sa konštatovalo, že na stavbe vzdušného zámku postupuje práca už bez problémov, ale tam, na stavbe areálu lochnesskej obludy nieto ani stavbyvedúceho, ani odborníkov. V nariadení sa uvádzalo, že projektanti už dávno prevzali diplomy i tučné obálky a odišli navrhnúť montáž obrovskej čachtickej železnej panny s motelom päťhviezdičkovým interhotelom, bistrom, bazénom, kasínom, zimnou i letnou záhradou, kópiou levočského chrámu a zasklenou vyhliadkovou terasou pod hladinou jazera. Na novú stavbu odišiel s rozprávkovou čatou aj úspešný mladý projektant. Sľúbili mu diplom, zatiaľ bez obálky. A dokončením vzdušného zámku poverili direktorovho bratanca až z druhého kolena, takže nešlo o rodinkárstvo. Pomocou inzerátov a internetu obstarali chýbajúcich odborníkov, ktorým sľúbili tučné prémie. Vyplatia až naprší a uschne. Nový protekčne nasadený šarkan pri kolaudácii zámockej kotolne roztavil celú stavbu, ktorá už bola pod glajchou. Ale nedajte sa vyrušiť takýmto detailom! Medaile sa už lesknú na zamatových poduškách, fanfaróni chystajú oslavné prejavy a hudobníci leštia svoje plechové nástroje na slávnostné fanfáry

Milan Kenda

 

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest


0 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments