Dnes aktuálne slovenský humorista Milan Kupecký

Vážená redakcia!
Bohužiaľ neviem po slovensky. Posielam vám niekoľko aforizmov, ktoré boli preložené a publikované v nemčine. Verím, že hovoríte plynule po nemecky. Viem to urobiť aj v srbštine a vy si len ujasnite, či vás to zaujíma a v akom jazyku. Mám aj iné humoristické diela, okrem humoresiek, aforizmov, satirických príbehov i pesničky…Dúfam, že vás niečo z toho zaujme.
S pozdravom! Miodrag Tasić

Humoreska

Učiteľská porada

Stôl prikrytý mäkkým, vzorkovaným obrusom, za vrchstolom sedí riaditeľka. Chudé ruky na zelenom fascikli. Dlaňami hore. – Tak, kto chce slovo? Nezabudnite, že potrebujeme dobre zakalenú železnú odvahu. Len z takej možno vykovať ostré radlice problémov. Teda – budeme uvažovať tvorivo…
Nevydržal som. Zdvihol som sa. Prosím o slovo. – Vy hovoríte, že … ale ja si myslím niečo iné…, – začal som. – Niečo iné? – riaditeľka prudko strhla ruky zo zeleného stola. – Ale o tejto otázke sa predsa nedebatuje. Boli ste tieý na schôdzi a počuli ste uznesenie. Ako ja. Tak – niekto ďalší…
Po veľkom kalamári z umelej hmoty, cez chrbáty a ruky učiteľov sa posúva jasné svetlo. – No tak, no tak, – trochu živšie, živšie! – povzbudzuje riaditeľka. Jej hlas stúpa k vysokému stropu, tlačí sa do kúta za skriňu s knihami a – mrie.
Jeden si kreslí do veľkého zošita čudesné figúrky, iný starostlivo študuje ornament na obruse. Nakoniec nad schôdzujúcimi zaznie vyčítavý povzdych. Riaditeľky.– Tak je to, ja sama si musím so všetkým lámať hlavu. Už dávno pozorujem, že neviete myslieť tvorivým spôsobom…
P. M. Kubiš

AFORIZMY

Je ľahké odohrať úspešné predstavenie, keď diváci sú horší ako herci.
Sme masochistický národ. Vnímam to ako príležitosť pre naše bezpečnostné orgány.
Z pokazených semienok klíčia iba horké plody!
Zašli sme až tak ďaleko, že sa nám bude ťažko vracať.
Rozdiel medzi politikou a prostitúciou spočíva v tom, že politika je staré remeslo a prostitúcia je najstaršie.
Smutný ľud má smiešnu podobu.
Neurobili sme raj na zemi, ale niektoré rodiny nemajú dôvod fňukať.
Väčšinou hlúposťami sme neraz prekročili skromné hranice vlastnej existencie!
Nemôžem povedať, že moji priatelia sú stále priateľmi, ale som si istý, že moji nepriatelia áno.
Je lepšie položiť si prst na čelo, ako na spúšť.
Nepotrebujem hodiny, aby som poznal vhodný čas.
Mentálny blok je jemnejšia forma ako mediálny blok.
Ako môžeme mať čisté ruky a líca, keď sa vždy plazíme?
Veľa mi chýba. Najmä dostatok času!
Bezpečnostný pás nepomáha, keď sme po krk v sračkách.
Začínali sme vraj všetci od nuly. Teraz sme sa mnohí ocitli v dlhoch.
Čím je noc temnejšia, tým človek viac očakáva úsvit.
Vo všeobecnom amaterizme len zločinci robia svoju prácu profesionálne.
Máme dosť sľubov. A keď majú ľudia dosť, zmieria sa so všetkým.
Štát musí bojovať za každý svoj subjekt. Nemáme iných priateľov.
Ak sa niekto strelí do hlavy, je to trefa do čierneho.
Veľmi si vážime našu tradíciu. Aj mestá vyzerajú ako pred sto rokmi.
Vo všeobecnosti zo zahmlenej obrazovky vychádzajú iba svetlejšie tóny!
Konzumácia bravčového mäsa by sa mala zakázať, alebo povoliť kanibalizmus!
Povráva sa, že banánové republiky budú obývané opicami.
Existuje veľa dôvodov na optimizmus. Pretože horšie to už byť nemôže.
Prekonať strach zo smrti sa dá. No strach zo života zostáva.
Hoci nie som Diogenes, plný sud som si obľúbil.
Buď a zostaň hlúpy, pretože život je krátky a hlúposť večná.
Plytká myseľ má hlboké následky.
Evolúcia stále prebieha. Momentálne majú hyeny navrch.
Dnes je iba nevidomým všetko jasné.
Žiaden sen nemôže byť tak čierny, aby realita nemohla byť ešte tmavšia.
Perla múdrosti sa nikdy nevynorila z mora hlúposti.
Bláznom sa človek nerodí, ale bláznom sa stáva.
Tak ako som šťastný za hlúposť niekoho iného, tak isto som smutný za svoju.
Miodrag Tasić

Och, plytkosť srdečná

Ak vám názov príspevku pripomína verš od P. O. Hviezdoslava, nemýlite sa. Nejde ani o náhodu. Išiel som totiž nedávno okolo jeho sochy námestím nesúcom jeho meno. Tak skoro to však už zrejme neurobím.
„Och, zmätok umov!“ – pokračuje básnik. A ja som pokračoval v prechádzke mestom so zmätkom v hlave a v duši. „Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?“ – pýtal som sa v duchu s Hviezdoslavom. Ak totiž zabrali Američania celú ulicu okolo svojho veľvyslanectva, prečo nám berú aj pešiu zónu?! Neviem ako pre iných, no pre mňa je už tento priestor ako príjemné miesto oddychu nepoužiteľný. Železobetónové základy dimenzií ako pod mnohoposchodovú stavbu, z ktorých vytŕčajú ťažkopádne oceľové stĺpy. Žeby protitankové zátarasy? No zrejme len hlupák by sa vybral (nepozorovane) na tanku do stredu mesta.
Pritom pre modernú techniku sú takéto prekážky hračkou. Keby sme žili v socializme, tak by to bolo jasné. Treba minúť naplánované investície. Takto nerozumiem. „Och, zmätok umov!“ – tvrdí velikán slovenskej poézie. Veľká je aj jeho socha. Najmä podstavec. Ušetril aspoň dva oceľové stĺpy. Stal sa totiž súčasťou zátarasu. Hľa, aká pocta básnikovi. Oceľové stĺpy pri soche sú obložené kameňom a v ňom vytesané Hviezdoslavove básne. Tie málo aktuálne. Rozhodne viac by sa hodili Krvavé sonety. Napríklad tieto verše: „Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra svevoľne, kde len stihne, slabšieho; bár zem je pre všetkých dosť širošíra, chce, aby stretla sa len pre neho; ba končiny si svojí všehomíra, kams v prázdeň vytískajúc iného…
Jaroslav Liptay

EPITAFY MŔTVYCH
(pre živých, zdravých a šťastných)

Epitaf spisovateľa
Až takto sa znížiť?“
Som ticho s prázdnou tvárou
lebo som chcel vyžiť
iba z honorárov.

Epitaf Dona Chuana
Celý zbor žien zvolal:
„Poď sem!“
Radšej som sa schoval
pod zem.

Epitaf politika
Čujte páni, dámy,
zem je ťažká, hustá!
Takže iba tá mi
zatvorila ústa.

Vojto Haring

Humoreska

Modlitebné raňajky

Existuje silná krajina, kde je veda veľmi dôležitá. Dávajú tam veľké peniaze do prieskumu vesmíru, do medicíny, fyziky, chémie, do zbrojenia… V podstate investujú do všetkého, čo môže pomôcť ich sile a prestíži vo svete. Väčšina investícií však smeruje do genetického inžinierstva.
Zatiaľ sa tam nesťažuje. Tisícky vedcov pracujú v najmodernejších laboratóriách. Všetky možné prístroje, zariadenia, všetky technologické výdobytky sú na dosah. Výskumníci, vedci, špičkoví študenti neúnavne pracujú dňom i nocou vo svojich mini vedeckých mestách. Odlúčení od sveta, experimenty, kontroly, vynálezy, to je ich život. Úplne. A výsledky nechýbajú. V tej krajine niet divu, že vytvárajú človeka bez morálky, bez ľudských vlastností. Navonok krásny jedinec, pekný, skromný, tichý, človek by povedal cnostný, no na druhej strane netvor. Ten by ťa bez mihnutia oka zabil zubami!
Alebo vyrobia hybridné prasa, ktorého orgány použijú na transplantáciu ľuďom. A len človek bez hlavy! Už sa to stalo rutinou. Urobili človeka z mäsa a krvi. Je tam všetko okrem hlavy. A zasadia mu hlavu podľa želania. Môže byť teľacie, môže byť zo somára, môže byť aj zo slona, ak chcú. A všetko funguje, takže to nemôže byť lepšie!
Ako to funguje? Jednoduché. Tak ľahké, že je ťažké pochopiť. Vedci vytvorili nejaké jedlo a akonáhle niekto zje to ovocie, ako v rozprávke, okamžite sa premení. Ak bol predtým vlkom, len čo zje tú umelú, geneticky upravenú potravu, stane sa ovcou. Z krvilačného leva sa stane teľa. Z rozzúreného býka, ktorý zvykol oblizovať všetko živé, na rohy napichnúť na kôl, po uhryznutí či dvoch tých upravených odpadkov sa stane rozkošné dieťa!
To, čo vám naservírujú, je samozrejme tým najprísnejším tajomstvom. Nie je známe ani to, ako sa to podarilo. Lepšie povedané, nikto neverí, že toto všetko je možné. Preto sú naivní a chytia sa do pasce. Najťažšie je prilákať neinformovaných, aby vyskúšali toto špeciálne jedlo. A tam to dostali. Ako v tej cudzej krajine organizujú modlitebné raňajky. Pozývajú len vyvolených. Je to ako veľká česť. V skutočnosti volajú odporcov a ľudí, ktorí im nie sú naklonení. Tí, ktorí tú krajinu nemajú radi, ktorí pracujú proti záujmom veľkej krajiny, ktorí sú pre nich istým spôsobom nebezpeční. A potom ich vraj pozvú na modlitebné raňajky, aby ich rešpektovali. Ctia ich.
Veľa ľudí sa chytí. Skoro každý. Bežia ako besné na raňajky. Dokonca si to platia sami. Tam im naservírujú bućkuriš, obohatený o tajné ingrediencie, no po raňajkách každému vyrazia rožky, zaviažu sa im jazyky, oslepnú a ohluchnú. Geneticky modifikované jedlo urobilo z mocného muža obyčajný dobytok!
Prirodzenejšie: dávajte si pozor na Ameriku, aj keď vám ponúka raňajky!

Miodrag Tasić

Z Aforistickej nechránenej dielne

Vzdialené jesenné voľby

Prečo voľby až v septembri? Pochopiteľne, až dozrejú. Predsa na jeseň sa zberajú plody celoročnej úrody.
Detská paródia:…vláda nám padla, vláda nám padla, ktože nám ju postaví? Zavoláme Mikiho a Ivana, tí majú predvolebné kladivo, skončia voľby, dobojované, a už bude hotovo…
Fico by mal získať najviac hlasov voličov. Veď je obvinený že počas vládnutia uniesol celý štát…
Niektorým poslancom by sa malo vysvetliť, že štát to sme MY a republika, to je Slovensko!
Kajúcnici vedia, kto berie úplatky, no nevedia, kto určil termín septembrových volieb. Čo tak informovať sa na americkej ambasáde?
Už nepatria sľuby ako pomôcť ľudom. Idú voľby a nebude problém kam presmerovať peniaze zo štátnej kasy a z EÚ.
Ak sa Matovičovcom nepodarí dostať sa do vlády, fašisti Fico, Pelegríni, Kotleba a Uhrík majú podľa slov demokratov zostavovať ju doživotne zakázané.
Protagonisti politických garnitúr najmä v diskusiách pomáhajú občanom slovenskej chudoby, až ich bolia ústa.
Už vyše tridsiatich rokov môže za súčasný marazmus predchádzajúca vláda. Kedy si zvolíme tú súčasnú?
Hovorí sa, že dva razy do tej istej rieky nevstúpiš. S výnimkou Mikuláša Dzurindu.
Politici podobne ako v manželstve sa vyhradzujú kto s kým sa spojí a pôjde spoločne do volieb. Čo sme už všetci poslanci homosexuáli?
Politické strany u nás sa spájajú nerešpektujúc fyzikálne zákony – delením.
Vzniká nová strana Jablko. Obávam sa, že to bude mať zlý vplyv pri jesennom zbere ovocia.
Nedeľné politické relácie by mali mať priliehavejší názov. Zlodej kričí, chyťte zlodeja.
Ani jedná vláda občanom nedá toľko, čo im vie každá pred voľbami sľúbiť.
Po skončení volieb pokladajú zvolení poslanci voliča za vola.
Pozmenené porekadlo: Psí a volebný hlas do neba nejde!
Voľby sú ako manželstvo. Zvolíš si a potom nadávaš…
Po voľbách sa zrátajú nielen hlasy, ale zráta sa to aj voličom.
Usúdil som, že som volič so zlou alternatívou, pretože každým rokom sa mám čoraz horšie.
Krátko potom, ako voliči pristúpia k volebným urnám, politici dokráčajú k svojim válovom.
Politická krátkozrakosť je korigovaná raz za štyri roky.
Predošlú vládu sme volili z lásky. Určite nie z rozumu.
Mnohých poslancov nezaujíma za koho v parlamente bojujú, ale za koľko.
Ľudia na Slovensku sa majú dobre. Veď už doteraz majú všetkého dosť!

Milan Kupecký

Miss firmy pre rok 2023!

Vo firme nebolo jedného jediného pracovníka, ktorý by o nastolenom probléme nevedel. Všetci si kládli otázku: Kedy sa vyrieši a a uzavrie s definitívnou platnosťou pretože sa o ňom diskutuje už druhý týždeň?
Jeho originalita a jedinečnosť úplne opantali takmer všetkých zúčastnených, ktorí o ňom rozhodovali. V prvom kole ho podrobne rozpitvali radoví pracovníci. Zvažovali, porovnávali, navrhovali možnosti…Neskôr sa posunul do roviny vedúcich odborných útvarov. Tí vyhodnotili poznatky z nižšieho stupňa, problém podrobili dôkladnej analýze, navrhli niekoľko alternatívnych možností a postúpili ho na komplexné posúdenie a prípadné rozhodnutie námestníkom.
Po trojhodinovej porade vybrali námestníci z odporúčaných možností štyri mená a tieto predostreli direktorovi Ing. Jánovi Šimovi Csc. Ten mal napokon rozhodnúť a vyriecť konečný ortieľ a vybrať najvhodnejšiu kandidátku tohto výberu. Riaditeľ napokon preskúmal všetky pre a proti až napokon vyslovil meno – Evička Šimová!
Tým sa problém uzavrel. Všetci zamestnanci v tej chvíli spoznali Miss firmy pre rok 2023!

Milan Hodál

 

 

 

 

 

Vypočuté mimo parlamentu

– Jožo, vieš prečo slotovci a bugárovci nemôžu existovať v STAR
TREKU?
– Nie.
– Pretože v budúcnosti sa s nimi neráta…

Veštkyňa veští Hrušovskému:
– Pán Hrušovský, mám pre vás jednu dobrú a jednu zlú správu.
Tá prvá je veľmi dobrá. Budete hrať za nebeské futbalové mužstvo a bude vás trénovať sám Svätý Peter.
– A tá druhá?
– Nuž tá druhá je pre vás veľmi nepriaznivá. Zajtra hráte prvý zápas.

Policajt vraví ministrovi Kaliňákovi:
– Pán poslanec, dnes ste takmer prešli dvoch chodcov. Pred pokutou
vás uchránila iba poslanecká imunita.
Potrundžený Kaliňák na to:
– Prosím vás, vy ste policajt, alebo štatista?!

– Karol, vieš prečo Čarnogurský a Hrušovský stále študujú
bibliu?
– Nie.
– Pripravujú sa na záverečné skúšky.

Po sto dňoch vládnutia sa pýtajú
v rámci interpelácie poslanci pána ministra kultúry Milana Maďariča:
– Pán poslanec, mohli by ste vymenovať nejaké kultúrne zariadenia, ktoré fungujú za vašej vlády?
– Áno. Krčmy!

Minister Palko sa pýta Mikloška:
– Feri, vieš kedy je farár najvzrušenejší?
– Nie.
– Keď pretiahne omšu.

Lesné reminiscencie

Zdalo sa, že sa nedeľa vydarí. Na nebi nebolo ani obláčika, keď som sa usalašil, zároveň s kopou iných výletníkov, na kraji lesa. Položil som sa na slnku do vodorovnej polohy a blažene počúval švitorenie vtáčkov a šum vetra v korunách stromov. Nijaké šťastie však netrvá dlho.
Po chvíli preťalo ticho letného predpoludnia opité zavýjanie.
– Hóóólka óókatááá…Výletníci sa pomrvili. Nikomu sa rušenie ticha nepozdávalo. Ale vydržali. O päť minút však nasledovala „Stupavskááá krčmááá…“ a potom sa neznámy umelec hromovým hlasom vyznal zo svojej lásky k Maríne. Pomaly mal už toho každý dosť. Po chvíli som k neškolenému tenoru pristúpil bližšie a zaprosil. – Pozrite, sused, mohli by ste už prestať. Chceme si tu v tichu odpočinúť a preto, prosím vás…– Óóóči čiernééé… – nedal sa vyrušiť náš spevák z rušenia lesnej zveri. – Aj krajšie spievali a prestali, – pokúšal som sa teraz ironizovať. – Tu máte korunu za nevšedný umelecký zážitok a teraz už choďte obšťastňovať výletníkov inde.
– Ááále ma neľúúúbi… – bola umelcova jediná zarmútená odpoveď. Začal som byť nervózny.
– Viete čo, tu máte desať korún a choďte si dať pivo. Neďaleko je hostinec a vám už akiste vyschlo v hrdle, – pokúšal som sa znovu, tentoraz vecne a obchodne. – Širokááá cestičkááá…– Ak ihneď neprestanete, zavolám políciu! Myslíte si, že si tu môžete dovoliť vybľakovať na celé údolie?! – pokúšal som sa z pozície sily. – Tri dni ma nahááňallíí… -No dobre, tak vy teda neprestanete. Ale mohli by ste byť aspoň trochu ohľaduplný. Sú tu ženy, deti, no,čo si o vás pomyslia? Čo by povedala vaša matka, žena či deti, ak by vás
takto počuli? – Hééj, hore háááj, dolu hááj…
Bezmocne som sa poobzeral dookola. V tom k nám podišiel ďalší výletník, dobrých deväťdesiat kíl svalov. Pristúpil tesne k narušiteľovi pokoja. – Prestaň, – povedal mu tíško, ale dôrazne.
– Hóóólka óóókatááá…Náš výletník dvoma krátkymi pohybmi pľasol speváka sprava-zľava po papuli. Rev okamžite prestal a opilec sa tackavo, ale nehlučne pohol cestičkou smerom do lesa. Na čistine sa opäť rozhostilo ticho. Darmo je, vychovávať ľudí treba vedieť.

Gabriel Hocman

 

 

 

 

Vážení čitatelia, prispievatelia, humoristi, súťažiaci! Prinášame vám rubriku, do ktorej sa môžete zapojiť a vyskúšať si tak svoj dôvtip. Zasielajte nám prosím krátke a najmä vtipné odpovede pod nasledujúci obrázok. Píšte, mailujte, proste vyskúšajte si svoj dôvtip a zmysel pre humor a recesiu. Troch z vás vždy odmeníme humoristickou knihou a navyše vtipné odpovede uverejníme. Kontaktný mail: humorista@milankupecky.eu

Koaličná rada
Je to parta ako hrom!
– brýzgajú si navzájom.
Kto s kým sa tam háda,
to je Koaličná rada!

Ján Heinrich

Biedna kultúra
Naša biedna kultúra
je deva žobravá.
Nastavuje dlane,
kašlú sa jej na ne.

Ján Heinrich

POSLANCI
Vedú nás k skromnosti
vydržať nám kážu,
nám dvíhajú adrenalín,
no a sebe – gážu!

Ján Žilinský

SENTENCIE

Vraj ak poslanci nepodporia školský zákon, budeme konečne beztriednou spoločnosťou.
K prepychu sa nedá dopracovať, iba dokradnúť.
Rada: Ak niekoho nemôžeš vystáť, skús ho vysedieť.
Ľahšie je rozbiť atóm, ako okresné a krajské úrady.
Mnohí poslanci sú sklerotikmi. Zabudli, čo sľubovali svojim voličom pred voľbami.
Ľuďom treba odpúšťať. Nie však miliónové dlhy.

Ján Heinrich

 

 

– Pani predavačka, to kura zapácha!
– Vylúčené! Ešte dopoludnia behalo v hydinárni. Iba ak by do niečoho stupilo.

– Sú tie huby čo predávate jedlé?
– Áno. Raz sa určite dajú zjesť…

– Pani vedúca, prosím si Knihu priania a sťažností!
– A ktorý diel?

Pýta sa predavačka zákazníčky:
– A môže to byť o dva dekagramy viac?
– Môže, ale za tie isté peniaze.

– Pán majiteľ, mohli by ste konečne povedať, čo stojí ten pes?
– A čo ja viem, prečo si nesadne!

– Prial by som si tú spiacu bábiku, čo je za pultom!
– Pardon, to nie je bábika, ale predavačka…

– Pane, zabudli ste si vziať košík.
– Prosím vás, a čo som pes?!

Predavačka k zákazníkovi, dôchodcovi:
– Ten salám pre psíka si želáte zabaliť?
– Netreba, zjem ho cestou domov…

– Pán predavač, k tomu účtu ste mi omylom pripísali aj dnešný dátum!
– Čo sa divíte mladá pani. Veď čas sú peniaze…

– Sme radi, že ste tu zasa, vraví natešene predavač zákazníkovi.
– Veľmi sa netešte, som tu kvôli reklamácii. Pretože ten papagáj čo ste mi včera predali, bol zafarbený vrabec!

Pomôžte nám prežiť…nech stále žije a prekvitá slovenský humor a satira! Číslo účtu OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti, Humorikon: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499.

Milan Kupecký

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments