Rozhovor s Vladom Javorským v súčasnosti najaktívnejším slovenským humoristom…Je jeden z ďalších posledných mohykánov slovenského humoru. Narodil sa v roku 1952. Po skončení štúdií na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave pracoval dva roky ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, potom prešiel do slobodného povolania. Je autorom viacerých bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov, okrem toho napísal množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov, známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom čase vrátil k poézii. Je kresliacim i píšucim autorom, čiže „obojživelník“. V súčasnosti žije a tvorí v Žiline.
Humorikon: Žijeme na pokraji historických zmien. Aký má názor na súčasný svet humorista a spisovateľ Vlado Javorský?
Vlado Javorský: Ľudstvo sedí od počiatku sveta na kolotoči a odjakživa sa mu z toho točí hlava. Každá doba má okamihy, kedy sa mnohí dogrcajú. Stav sveta mnohým nehrá do karát ilúzií o ňom…Ale vážne…Môžeme hodnotiť iba dobu, ktorú sme prežili. To čo sa deje ešte nestíhame stráviť, preto máme v mysliach chaos. Pred rokom bolo ľudstvo postavené pred neľahkú úlohu brániť sa neznámemu nepriateľovi. Starodobé morové a cholerové rany nepovedali svoje posledné slovo. Mám pocit, že je to teraz naplánované. Čelíme nepriateľovi, ktorého nevidíme, a toho čo vidíme, nedokážeme zbaviť moci. Osobne sa domnievam, že ide o akúsi biblickú skúšku odolnosti ľudskej populácie. Dokedy si necháme brnkať po nose, a kedy sa konečne zobudíme zo svojho malicherného sveta hmotných statkov. V podstate už rok trpia všetky sféry ľudskej existencie. Najviac duše, ktoré na izoláciu nie sú pripravené. Odrazu netúžime po drahom aute, ale po vzduchu a po pravde. Po obyčajnej informácii, ktorá nás upokojí a dá nám nádej.
Humorikon: Pandémia Covidu-19 zamiešala kartami v celosvetovej filozofii chápania vzťahov, hodnôt a pri riešení nových konfliktov. Ako to vidíte vy pri ich riešení? Dožijeme sa nejakých výsledkov?
Vlado Javorský: Svetu sa naskytol nový priestor na špekulácie. V tých odokrytých kartách jasne čítať, a karty neklamú, kto v skutočnosti vládne svetu. Nie politici, nie akési pseudodemokratické systémy, ale peniaze. Hromady peňazí, za ktorými rastie moc. Je to choroba od čias, kedy mal otrok cenu 30 strieborných. Teda cenu ľudského života. Aká je dnes? Je to cena lieku, ktorý dostane…Je to cena miliárd, ktoré ľudia zaplatia za svoju vieru. Jem to hra s osudmi miliárd ľudí…Ozaj desivá hra pár dinosaurov, pár prestárlych jedincov vlastniacich dve tretiny tejto planéty. Sme jej súčasťou a prečo to trvá tak dlho? Lebo na pravých miestach nesedia tí správni ľudia. Nerozprávame spoločným jazykom, nerozumieme si. To je chyba školstva dvoch storočí. Nenaučili sme sa jasne formulovať veci a stavy vedomia.
Humorikon: Ak sme súčasťou hry s našimi životmi, kde hľadať odpovede prečo a komu to slúži? Dokážeme to zmeniť?
Vlado Javorský: Princíp je v tom, že niekto musí zradiť. Za povestných a dnes už imaginárnych tridsať strieborných. A v súčasnosti sú to médiá a politici. Ako sa hovorí, „Za peniaze v Prahe dom…“ Bez zrady by žiadna pandémia nebola. A ani byť nemohla…Bez médií by sme nevedeli, že v Bangladéši zomrelo pol milióna ľudí…Koľko má Bangladéš? Stovky miliónov…Nie, nechcem zľahčovať tragédie spojené s Covidom-19, nesiaham na pamiatku zosnulých na tento umelo vyrobený vírus, ale chce vysloviť memento, aby sme nedali zmiasť. Ak nevieme kde je pravda, nevieme nič. Iba tápame v rôznych konšpiráciách, ktoré nám ničia duše. Ničí nám ich sloboda prejavu. Ak si každý povie čo chce, začína chaos. Máme právo vysloviť čo si myslíme, ale nie právo trepať do vetra. Spomenul som problém školstva. Vadí mi, ak vzdelaný človek rozpráva o obetiach komunizmu, dokonca sú aj také námestia…Obete komunizmu…O akom komunizme je reč? Nikdy nikde na svete žiadne komunizmus nebol. A už ani nebude, je to naivná fikcia o sociálnej spravodlivosti. Takých príkladov mám stovky. Poďme si rozobrať prácu médií, ktorú som už prestal vnímať. To je ako mať rozsvietené v izbe všetky svetlá ak vám do nej svieti slniečko. Čo je to epidémia a čo pandémia? Pred rokmi bolo úplne „ normálne“, teda „nenormálne normálne“, že od októbra do marca sme registrovali epidémie chrípky na našom území. Na pár dní zatvorili školy, pár sto tisíc ľudí zaočkovali, hoci to podľa mňa nemalo vedecký zmysel. Kto vie na jeseň, aký model vírusu bude aktívny? Môj nebohý priateľ sa dal zaočkovať proti chrípke a skončil v nemocnici so stratou pamäti. Epidémia je lokálne rozšírenie choroby. Zvyčajne s nie príliš vysokou mortalitou. Stačí si spomenúť, že chod spoločnosti to v podstate nijako neobmedzovalo. Dávali sme si na seba viac pozor, izolovali sme potenciálnych nositeľov vírov…Vyššou formou epidémie je pandémia, to je už vážna situácia. Veľa nakazených na veľkých územiach, nekontrolovateľné šírenie vírusov, vysoká mortalita. Dá sa predvídať za predpokladu, že sa neobjaví umelý vírus pre potešenie úzkej skupiny ľudí, finančných dinosaurov. A to je Covid-19, ktorý bol vraj riadne zaregistrovaný už v roku 2015…Vraj, netuším, či je to pravda.
Humorikon: Máme informácie, ktorá nás majú demoralizovať, držať v nevedomosti a v strachu. Súhlasíte, že tento negatívny vplyv médií by mal ustať?
Vlado Javorský: S touto tézou súhlasím, ale médiá už iné nebudú. Hlásia sa k najnižším pudom človeka, veď sami im hádžeme tromfy do rukáva. Bulvár a jeho špina je súčasťou vnímania sveta mnohých. Žiaľ, keď vidím ľudí vychádzajúcich z obchodov s novinami pod pazuchami a nesú si…bulvár, je mi smutno. Sám som v médiách prežil svoj aktívny život, vlastne som nikdy z médií neodišiel, ale všetko je dnes akési iné. V médiách hľadáme svoje ilúzie namiesto
toho, aby sme si aktívne plnili svoje sny. Ja tak robím a obdivujú ma…Ideš za svojím cieľom! Každý má cieľ, prečo stojí na mieste? Na čo čaká…? Mám ťažké srdce na Covid príplatky. Sú vodou na mlyn chamtivým lekárom a zdravotníckym zariadeniam, ktoré sú už vo svojej podstate dávno vytunelované. Experti tvrdia, že do zdravotníctva ide dosť peňazí…Kde sú? A sme pri korupcii! Sám som pracoval istý čas ako zdravotník, ako záchranár v letectve. O bolesti a smrti viem svoje. Preto si vážim prácu zdravotníkov a lekárov súčasnosti. Skláňam sa pred nimi. Pred ich obetavosťou a odvahou čeliť nepriazni doby. Doslova ma však hnevá, ak si na ich utrpení nabalí bankové kontá pár politických gaunerov. Beztrestne!!! Neviem veľa o WHO, o medzinárodnej zdravotníckej organizácii, ktorá vyhlasuje do sveta akési tézy, hodnotenia, štatistiky. Táto organizácia je v rukách súkromníkov a slúži ich záujmom. Veď kontroverzný prezident Donald Trump odmietal do tejto organizácie vkladať peniaze štátu. Asi vedel viac ako my a hlavne prečo nie…Ak však táto istá organizácii na dôležitej tlačovke oznámi svetu, že je po pandémii v celom rozsahu jej filozofie, prečo i dnes i zajtra ma budú médiá bombardovať o pandémii ako o strašidlu dneška? Prečo to robia? Prečo veriť tým, ktorí sa na účet obyvateľov štátu obohacujú…? Dnes a denne? Firmičky bez kancelárie a bez adresy? V miliardách potrebných na školstvo a sociálne programy? Keby sme mali zákony ako sa patrí, tak by sa to nestalo. To by v parlamente nesmeli sedieť futbaloví tréneri, rozhodcovia, náboženskí sektárski fanatici, tenisti…Nič zlom, nie je to osobné! Títo ľudia možno majú nejaké vzdelanie, ale nemajú sociálnu empatiu. A to je viac než zlé pre budúce blaho národa.
Humorikon: Téma pandémie bude v nás i médiách dlho rezonovať. Sme poučiteľní? Dokážem žiť naplno i po tejto trestajúcej skutočnosti?
Vlado Javorský: Žijeme čas paradoxov. To, čo nás odďaľovalo, teda práca, cesty, rôzne záujmy nás zblížilo. Mali sme veľa času byť spolu, spojiť svoje životy v každodenných starostiach. Viete, milujem deti pre ich svet v ktorom žijú. Nie je to náš svet, je to svet čistoty, prostoty a túžob. Koľko sme sa nafrflali, že utekajú do iného sveta, do sveta počítačovej virtuality. A neubehlo veľa čas a odrazu sme sa museli do toho sveta rýchlo dostať aj my, aby sme mohli doslova a do písmena prežiť. Viď „Home Office…“Virtuálny svet, ktorý už nám zostáva. To je ten posun vo svete, do ktorého sme sa dostali. Má to jednu silnú svetlú stránku. Počítajte s tým, že som humorista a vidím svet trochu inou optikou. Virtuálny svet nás zbavuje blbcov, týka sa to napr. práce úradníkov so stránkou. Ak sa nám nepáči, vypneme počítač…a ako vyzerá prijímateľ emailu nám môže byť ukradnuté. Odrazu si začneme vyberať ľudí, s ktorými musíme chtiac nechtiac tráviť viac času. Vyberáme si stále lásky, múdrych spoločníkov, verných druhov…hoci aj psov… Jednoducho zmenu sveta musíme akceptovať v podobe, akú nám ponúka. Sami nič nezmôžeme, ale spoločne môžeme deklarovať svet, v ktorom by sme žiť chceli, kde sa naše deti budú hrať a učiť…
Humorikon : A čo tvorba? Ako zasiahla pandémia umeleckú tvorbu, život umelcov? Čo sa zmenilo…? Aké hodnoty môžeme očakávať?
Vlado Javorský: Všetci sme prešli doslova peklom sebapoznávania. Seba, vyskúšali sme stálosť a pevnosť svojich lások, diamanty duší vyplávali na povrch. Bolestne som znášal správy od priateľov umelcov, a nemám ich málo, že rok čo je za nami bol poriadnou skúškou vnútornej sily. Nemožnosť cestovať, stýkať sa s láskami, či priateľmi je ponižujúce a dehonestujúce dušu. Nezanedbateľná stránka je existenčná, umelci nežijú zo vzduchu. Toto postihlo všetky remeslá a ľudské činnosti, umelci nie sú výnimkou. Otázka je, kto ako sa s novou situáciou dokáže vysporiadať. Kto je skromný a dokáže byť šťastný aj s málom, taký šťastným aj zostal. Kto bol zvyknutý na komfort, tomu tento stav nezávidím. Učíme sa vnímať nové hodnoty, vraciame sa k duchovnu. Ale to už je téma na iný rozhovor. Ja sám som sa aktívne venoval tvorbe, písanej a výtvarnej činnosti. Vznikol celý rad zaujímavých projektov, s ktorými sa rád podelím. Či už s čitateľmi mojich románov, alebo milovníkmi kresleného humoru. Čas nezastavíš, treba s ním kráčať ako to len ide…Zhrniem to jednou vetou…Ak vám v rádiu budú tvrdiť, že dnes na Slovensku na pandémiu Covidu -19 zomrelo…Vypnite rádio. Mŕtvym nepomôžete a vás to zdefrauduje na požierača antidepresív…A to oni chcú…vaše peniaze a strach.
Na margo jednej knihy
Autori humoristickej knihy sa nemýlili už v titulku „Fór je istý“…
Návod ako kategorizovať spoločnosť
Nemáme v úmysle propagovať antológiu istého humoristického knižného diela, ktoré edične pripravil Peter Chalupa v spoluautorstve s humoristom Tomášom Janovicom, bývalým redaktorom satiricko – humoristického časopisu Roháč a autora viacerých kníh pre deti. No čiastočne sa vyhnúť jej názvu a obsahu v tejto úvahe jednoducho nedá. O čo vlastne ide? V krátkej recenzii tzv. antológie sa okrem iného uvádza, že v tejto knihe plnej humoru je reprezentatívny výber toho najlepšieho, čo sa na Slovensku v oblasti humoru a satiry (ide o aforizmy a epigramy) napísalo a nakreslilo. Ide o 25 párov slovenských osobností žijúcich, aj tých, ktorí žijú už len v našich spomienkach, ako sa uvádza v spomínanom diele. Nám slovenským humoristom meno Chalupa nič nehovorí, ani nepripomína, poznáme iba ak významného Slováka Sama Chalúpku, alebo odľahčene povedané chalupu ako nejakú odľahlú vidiecku usadlosť niekde v horách. Žarty však nabok, hoci sme humoristi. V pozornosti máme predovšetkým známu osobnosť Tomáša Janovica, ktorý ako spoluautor antológie by mal, alebo mohol (silne pochybujeme, že nevie, nepozná) mená slovenských humoristov, najmä tých, čo kedysi plnili obsah bývalého socialistického Roháča, ktorého bol redaktorom, i tých, ktorí žijú a prispievajú najmä do Literárneho týždenníka a do Humorikonu. Ich mená sú známe, a pre oživenie pamäti mená niektorých z nich uvádzame. Sú to napríklad Milan Kenda (snáď „najviditeľnejší“ známy ešte žijúci autor, jeden z najlepších aforistov), Ľudovít Majer, Milan Lechan, Vladimír Javorský, Peter Gossányi, Milan Kupecký, Ján Heinrich, Štefan Švec, Alexander Scholz, Eva Jarábková Chabadová, Ján Maršálek, Milan Hodál a niekoľkí ďalší. Pripomeňme, že spisovateľ, známy slovenský autor Milan Kenda vydal niekoľko humoristických kníh, jedna z ich obsahuje rekordných 3 000 aforizmov, čo je jeho celoživotné dielo a zároveň rekord. Ďalej, Milan Kupecký je autor štyroch kníh obsahujúcich aforizmy, vrátane športových. Knihy s obsahom krátkych literárnych útvarov vydali aj Ľudo Majer, Vlado Javorský, Milan Hodál, Ján Heinrich, Alexander Scholz, Eva Jarábková Chabadová a Jozef Bily. Treba však zdôrazniť, bez akejkoľvek podpory z ministerstva kultúry, ale za vlastné finančné prostriedky, kým spomínaná kniha vyšla s pomocou Fondu na podporu umenia, čiže z verejných zdrojov. Pričom podľa zostavovateľov spomínanej knihy (antológie) plejádu tzv. najlepších autorov figurujú mená ako Rudolf Dilong, Marián Hatala, Soňa Horňáková, Vlado Janček, Ondrej Kalamár, Dana Kapitáňová, Erik Ondrejička, František Rojček, Pavol Strauss, Tomáš Ulej, Pavel Vilikovský a ďalší, ako sú Stanisav Štepka, Daniel Hevier, Ľubo Feldek, Rasťo Piško s Milan Lasica, ktorí majú veľmi ďaleko od slovenského aforizmu. Je síce pravda, že napríklad do Roháča sporadicky písalo viacero autorov, no nebol to reprezentatívny výber toho najlepšieho, ako sa uvádza v spomínanej knižnej antológii. Mimochodom, nedávno vyšla v srbskom Šipaku „Antológia slovenského humoru“ ktorej autorom je Aleksandar Cotrić, a nie sú v nej mená tých, ktorí sa vydávajú za reprezentatívny výber toho najlepšieho, čo sa na Slovensku v oblasti humoru a satiry (aforizmy a epigramy) doteraz napísalo a nakreslilo. Bratia Srbi nás asi poznajú lepšie ako my sami…
Podobné to bolo aj pri výbere autorov ilustrácií, čo však nemožno pranierovať, hoci by bol výber autorov robených v tzv. bratislavskej kaviarni. Podľa názoru tých, čo sa humorom zaoberajú a čo mu aj rozumejú, medzi ilustrátormi sa žiaľ neobjavili mená súčasnej slovenskej karikatúry, ako sú – Ľubo Kotrha, Peter Gossányi, Vlado Pavlík, Bruno Horecký, prípadne Fero Bojničan, či Vlado Javorský. Ale to už nie je náš problém. Problém je v tom, že kniha je názornou ukážkou ako možno vedome rozdeľovať spoločnosť. Jeden z našich slovenských humoristov to označil za prezentáciu pseudoaforistov exotického pôvodu. Iný ako oddelenie bastardov od plnokrvných psov. Tak, či onak, žiadny druh pseudokultúry a tzv. multi kultúry by sme nemali k nám importovať a akceptovať. A vôbec, takáto príliš nevyvážená politika nemá v žiadnej kultúrnej spoločnosti čo hľadať. Čiže, časť titulku knihy a nadtitulok nášho príspevku je výstižný: FÓR- JE – ISTÝ…
Apríl je okrem iných aj Mesiacom humoru, preto si pripomeňme satiricko – humoristický časopis Roháč
Pred 73 rokmi začal vychádzať prvý slovenský profesionálny satiricko-humoristický časopis Roháč
(Pripomíname si ho ako takmer zabudnuté nevlastné dieťa)
Bol prvý apríl roku 1948. Od prevratu, v ktorom oficiálne prevzal moc pracujúci ľud, sotva ubehol mesiac, keď vo vydavateľstve Práca zrealizovali nápad skupiny humoristov, výtvarníkov a karikaturistov so sklonom k vtipnému zobrazeniu života. Začal vychádzať týždenník Roháč. Na jeho stránkach sa prezentovali nielen prosté anekdoty, ale aj humoristicky a satiricky ladené poviedky, glosy, kreslené vtipy i seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko či Bill, hovorili jasnou rečou a sú stále živými pamätníkmi. V redakcii sa zišlo vtedy, alebo s ňou spolupracovalo, mnoho kvalitných autorov: Viktor Kubal, Klára Jarunková, Milan Vavro, Božena Hajdučíková-Plocháňová, Peter Petiška, Andrej Mišanek, Milan Kenda, Milka Lopašovská, Tomáš Janovic, Peter Gossányi, Jozef Babušek, neskôr Fedor Vico, Vlado Javorský, František Mráz, Ľubo Radena, Bruno Horecký, Ľubomír Kotrha, Vlado Pavlík, Fero Bojničan a mnohí ďalší.
V roku 1958 prešiel časopis pod krídla vydavateľstva Pravda a jeho náklad sa rýchlo zvýšil až na sto tisíc kusov týždenne. Svoje postavenie na trhu si udržal aj v čase normalizácie, keď sa síce politická satira nenosila, ale napriek tomu autori našli vždy dosť „škáročiek“ i námetov, do ktorých mohli zapichnúť svoj satirický osteň a upozorniť na to, že žiť by sa dalo aj ináč.
Vo vydavateľstve Avízo sa po roku 1990 pokúšali, avšak bezúspešne, pokračovať vo vydávaní tohto titulu pod názvom Nový Roháč. Šéfredaktorom bol Viktor Kubal mladší. Keď zanikol, krátky čas som sa ho márne, už pod hlavičkou Extra Roháč, snažilo zachrániť zopár humoristov vo svojom mini vydavateľstve H+S (Humor a Satira), spolu s ďalšími autormi, bývalými „roháčovcami“, prispievateľmi do tohto renomovaného časopisu, ktorého jedinou chybou bola pečať bývalého komunistického Tlačového kombinátu vydavateľstva Pravda; a pod jeho zánik sa podpísala tiež ešte stále pretrvávajúca vlna tzv. demokratizácie a komercializácie.
Vieme, že za dobrý vtip či vo výstižnej karikatúrnej kresbe sa dá veľa skryť, ale i veľa vyjadriť. Je to určitý uhol pohľadu na veci, ktoré sa dejú každý deň okolo nás. Vtedajšie komunistické vedenie vnímalo Roháč ako časopis, ktorý „odhaľuje nedostatky na rôznych úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, kritizuje buržoázne prežitky vo vedomí ľudí a reakčné úsilie imperialistických mocností“, prípadne sa v ňom pertraktovala komunálna satira. Na chválu jeho tvorcov treba povedať, že ak sa naskytla čo i len malá možnosť (napríklad v období roku 1968), alebo voľnejšia politická atmosféra či demokratickejšie obdobie Roháč bol na svojich stránkach predvojom kritiky, respektíve satiry, ktorá bola akýmsi seizmografom ďalšieho možného smerovania spoločnosti.
Dnešok však neznamená, že nie je čo kritizovať, na čom sa zasmiať, skôr opak je pravdou. A ani odvaha by možno nechýbala, ibaže objekty kritiky zväčša siahajú do vyšších sfér a najmä vláda mamonu bráni takémuto pravdivému prejavu výpovede spoločenských neduhov, klamstiev, podvodov a ďalšieho, najmä politickému marazmu, v ktorom práve žijeme. Nie je to však problém iba printových, ale i elektronických médií. A tak nečudo, že Roháč si svoje miesto, bez politickej, inzertnej i distribučnej podpory, i napriek svojej opodstatnenosti na trhu neudržal.
A ak sa zadívame vôkol seba, vo všeobecnosti zdravý vtip, liečivá satira najmä politického podfarbenia sa z našej spoločnosti doslova vytratila. Kde hľadať príčinu, vieme… Humoristický chlebík, hoci v malých dávkach, ešte existuje, nie je však ľahký, najmä ak to má byť humor inteligentný; pritom vieme, aký pozitívny a liečivý účinok v človeku vyvoláva.
Milan Kupecký
——————————————————————————————-
PODPORTE nezávislé médium Humorikon – jediné slovenské internetové médium svojho druhu ľubovoľnou finančnou čiastkou! Všetok obsah na týchto stránkach je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie jednotlivých strán. Máme veľa nápadov ako sa neustále zlepšovať a ponúkať vám naďalej čo najkvalitnejší žurnalistický obsah. Pod hlavičkou slovenskej pôvodnej satiricko – humoristickej tvorby sú to všetky literárne žánre, vrátane humoresiek, rozhovorov, fejtónov a drobných literárnych útvarov. Prirátajúc informácie z rôznych podujatí! Kultúra na Slovensku je v závese a satira a humor sa dnes ako žáner objavujú v médiách iba ak sem-tam sporadicky. Hoci existujeme iba niečo vyše roka, bez vašej pomoci čitateľov a autorov sa ďalej nepohneme.
Mimochodom, zaznamenali sme už 30 000 vzhliadnutí a obsahom je zaradenie za vyše ročné obdobie približne 1510 príspevkových strán od desiatok popredných slovenských i zahraničných autorov, profesionálnych humoristov, tvorcov duchaplného slova a vtipnej karikatúry!
Je tu možnosť ako nám pomôcť aj forma inzercie a reklamy. Na to vám vystavíme daňový doklad!!!
Ak nám chcete pomôcť skvalitniť noviny, respektíve podporiť slovenskú kultúru v oblasti humoru a satiry, ako i kvalitnú žurnalistiku, máte možnosť poukázať nám legálne 2% z dane na podporu Humorikonu. Sme riadne evidovaní na daňovom úrade. Prípadne telefonický kontakt: 0907 905 537.
Potrebné údaje: IČO: 42120977
Súpisné orientačné číslo: 1723/3
Môžete tak urobiť i prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
———————————————————————————————————————
