Dnes aktuálne slovenský humorista „obojživelník“ Vladimír Javorský zo Žiliny

Slovenský humorista „obojživelník“, kresliar-karikaturista i píšuci autor Mgr. Art. Vlado Javorský je zo Žiliny, kde s rodinou žije a tvorí. Po skončení základnej a strednej školy absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová dramaturgia a scénaristika, a réžia…Mal však iné ambície ako je „iba“ písanie scenárov a hier, pretože to čo sa nedalo napísať, dalo sa nakresliť. Z toho písaného, či z nakresleného mu vždy však vyšlo iba to úsmevné, hoci neraz aj cez slzy.
Vlado Javorský má v pracovni dva stoly. Jeden mu slúži na písanie, druhý na kreslenie. Dá sa to aj tak povedať, že sedí, i keď striedavo na dvoch stoličkách. Hoci nie je materialista, peniaze považuje za čertove obrázky tak prepotrebné do hry života. Súdiac podľa toho, že ich vidí čoraz pomenej, možno usúdiť, že mu na starosť rapídne slabne zrak. Na ostrosti myšlienok mu však slabnúci zrak neuberá, práve naopak. Trafí vždy do čierneho čo sa týka súčasného diania a udalostí, ktoré sa žiaľ denne dejú okolo nás.
Za vyše štyridsať rokov publikovania kresleného humoru sa dostalo na svet z jeho tvorivej dielne vyše tridsať tisíc obrázkov. Pričom, pri prirátaní tých nakreslených a stratených a „nezaopatrených“, je ich trikrát toľko.
Čo sa týka produkcie a konjunktúry, jeho pracovitosť je obdivuhodná. Naopak, doma ho rodinné zázemie považuje za človeka veľmi lenivého. Pritom je jedným z mála tých autorov, ktorí sa snažia vyžiť z humoru, čo sa mu napodiv striedavo, až „polooblačno“ darí. Nie náhodou a nadarmo si tri desiatky autorských výstav doma i v zahraničí získali svojich obdivovateľov.
Vlado Javorský je autorom desiatok televíznych a rozhlasových hier a scenárov, za ktoré získal nejedno ocenenie doma i v zahraničí. Rozhlas odvysielal päť stoviek jeho humoristických poviedok a tri tisícky aforizmov. Čo k tomu dodať…?
Žilinský humorista a satirik Vlado Javorský má v pracovnom stole rozpísaný román Zaprášené histórie a rukopis zbierky aforizmov Za hrsť drobných. Na počudovanie, za rukopis získal v zahraničí cenu Jaroslava Haška a na Slovensku sa až teraz našlo jediné „odvážne“ vydavateľstvo ktoré mu vyšlo v ústrety – Vydavateľstvo pars artem, ktoré ho okrem iného delegovalo aj do komisie FPU (mimochodom slávna inštitúcia ministerstva kultúry, ktorá náš projekt vydávanie Humorikonu, zamietla), ktorá prideľuje grant občianskym združeniam vrátane internetových novín. Ako povedal na margo tohto ojedinelého vydavateľského počinu, Humorikon má veľa fanúšikov aj na Morave. Ľudia nám fandia, píšu, držia palce, no toto vertikálne povzbudzovanie nám nepomôže…Ani my ani on neuspel so žiadosťou o grant na Ministerstve kultúry SR. Ako televízny autor ponúkol pred rokmi verejnoprávnej televízii humoristický seriál, ktorý je diametrálne odlišný od produkcie súkromných televíznych staníc a spoločností, no na ponuku nedostal ani len, ako elementárna slušnosť káže, odpoveď. Nuž, na Slovensku je to tak…Asi nejako tak…
Vlado Javorský patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej kultúry. Na  žilinskej univerzite, na Katedre telekomunikácii a multimédií prednášal dejiny literatúry, dejiny filmu spojené s projekciami, a filmovú dramaturgiu a scénaristiku. Je spoluorganizátorom filmového festivalu Študentských filmov študentov Žilinskej univerzity. Dve desiatky krátkometrážnych filmov rôznych žánrov sú sľubnou perspektívou mladej generácie filmových tvorcov.
A čo sa týka jeho novej tvorby? Ak nebude chýbať motivácia a najmä mediálny priestor, naďalej by rád kreslil karikatúrne obrázky a zorganizoval, či zúčastnil sa na ďalších výstavách.
A aký je jeho názor na súčasnú situáciu v oblasti humoru? Povedal nám: „Národ, ktorý stratí zmysel pre humor, národ, ktorý dopustí aby humor v jeho krajine nebol korením života, taký národ stráca tvár a stáva sa národom duchom chudobným. Pretože humor odjakživa pomáhal ľuďom prežiť svoju dobu…“ A zároveň kladie rečnícku otázku: „Dokedy chceme byť chudobní..?“
Vlado Javorský je otcom troch detí, teší sa tiež z vnučiek a vnukov. Zbiera kuchárske recepty a keď sa práve nezvŕta pri sporáku, zaručene ho vo voľných chvíľach nájdete na prechádzke so svojou milovanou fenkou Sofiou. Mimochodom toto psie plemeno – Kavalier King Charles spaniel je jediná rasa, ktorá mala výhradné právo vstúpiť do priestorov parížskej Opery…Prinášame ukážku z jeho tvorby, ktorú poslal do Humorikonu:

Sentencie

Pohľad na duchaplného podriadeného je oveľa nepríjemnejší ako na škaredú sekretárku.
Ľudia ma nútia vulgárne rozprávať. Pýtajú sa ma, ako sa mám…
Rada: Nedávajte si ruku na srdce ak ju máte práve v nohaviciach!
Ak vám niekto povie, že sa má dobre, neverte mu! Provokuje…
S hrošou kožou sa na trh nechodí. V hrošej koži sa uzatvárajú celkom iné obchody.
Skúsenosť: Viete, že tajomstvo lásky je ukryté v jej následkoch?!
Sme skutočne nábožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Na napodobňovanie mocných ani tak nepotrebujeme talent, ako odvahu….urobiť zo seba vola.
Návrat do prírody je možný za predpokladu, že ju nájdeme.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorý straší.
Náš parlament by bol vzorom demokracie vtedy, ak by sa pracovné schôdzovanie začínalo Piesňou práce hneď po modlitbe.

Novoročné prskavky

Samota je dobrá na nervy, len ju nesmie kaziť dlhodobé ticho.
Koľko stavieb sa v dejinách obrátilo v prach a Múr nárekov odoláva…
Nakŕmiť leva nie je ani také náročné, ak potravu pre neho nemusíte uloviť.
Nepýtajte sa zrkadla, kto je najväčší somár na svete. Povie vám bolestivú pravdu.
Kto nekľačal v kúte netuší, čo je to viera v krajšiu budúcnosť.
Za dielom muža treba vidieť jeho múdrosť a nie iba jeho ego.
Doba sa stane vážnou, ak aj diabol dostane z človeka strach.
Viete, že po vytriezvení z opice by sme chceli byť niekde úplne inde?
Nedráždi psa ak nevieš, kto je skutočným pánom jeho dvora.

Za hrsť drobných

+ Svet by aj chcel byť lepším, ale už zabudol ako sa to robí.
+ Úsmev je to prvé, čo nám chcú vziať. A čo tak nosiť ho v duši?
+ Defekty na pravde lžami nezaplátaš.
+ Ak o slobodu prichádzame dobrovoľne, asi sme tú pravú nepoznali.
+ Máme pocit, že osud držíme pevne v hrsti a zatiaľ ho len škrtíme.
+ Pravda a lož? Intuitívne sa prikláňame k tomu, čomu najmenej rozumieme.
+ Je povinnosťou človeka prežiť aj za cenu, že raz padne?
+ Všade je toľko slobody, že už nieto kam utiecť.
+ Ak už po niekom čmárame, robíme to tak, aby ho to bolelo.
+ Stiahnem si žalúzie na očiach a z bezpečnostných dôvodov sa budem dívať iba do seba.
+ Ak sa nedokážete zorientovať v čase, riaďte sa pokynmi žalúdka.
+ Vládcom sa darí aj preto, že nie sú náchylní uveriť každej hrozbe.
+ Boh nám dal do vienka strach, aby naša vôľa mala nejaké pravidlá.
+ Ako v rozprávke…Ani peši, ani na koni, ani nahá, ani oblečená, ani negatívna, ani pozitívna…
+ Pozitívne myslenie? Ak šplháte hore po rebríku a veríte, že zem sa nepohne.
+ Demokracia nie je nič iné ako krátka spojnica medzi dvomi tyraniami.
+ Viera, že nie som idiot je nevyvrátiteľná!
+ Premýšľajte, prečo vám nepriniesli raňajky do postele…Nie ste už rozvedený?
+ Pokloniť sa veľkosti ducha, na to musíme dozrieť. Na poklonu úbohosti postačí obyčajný strach.
+ Keby včas vynašli mobily, nemal by som čas učiť sa fajčiť.
+ Čítal som román „ Všetci ľudia budú raz bratia…“ Vrelo nesúhlasím!
+ Ak chceš spasiť svet, musíš dôkladne poznať u koho začať.
+ Do dažďa si beriem dáždnik a nádej, že raz pršať prestane.
+ Na ceste k demokracii za každou zákrutou číha totalita.
+ Ak nevieme čo chceme, konečne vieme čo nechceme.
+ Maľujeme čertov na stenu a potom tomu hovoríme Múr nárekov…
+ Ignorovanie príčin chaosu možno silou vôle zabiť aj vieru.
+ Viete, že kapela na Titanicu čím hrala dlhšie, tým menej mala poslucháčov?
+ Psovi nepodívame kosť aby sme ho nasýtili, ale aby sme si kúpili jeho dôveru.
+ Občas milujeme krásnu ženu a zatúžime po takej, ktorá sa vie aj smiať.
+ Zlo je ľahko rozpoznateľné. Nebýva nikdy unavené.
+ Bol to dobrák od kosti. Nie dobrákmi poriadne ohlodanej.
+ Po každej facke sme o krôčik múdrejší. Vieme, či utiecť, alebo facku vrátiť.
+ V reklame som videl topánky s oceľovou špicou. Žeby do tanečnej…?!
+ Aj muchu raz prestane baviť život. Ale prečo práve v mojom pive?
+ More nám otvára náruč v celej svojej dôvere, že vieme plávať.
+ Ak má žena vždy pravdu, hádajte sa s kamarátom!
+ Kde poletujú drony, tam hľadaj nudistickú pláž.
+ Zle je, ak sa idete uložiť na noc a noc nikde!
+ Hodina pravdy je zvyčajne tá najdlhšia hodina nášho života.
+ Miluješ ho lebo je taký aký je. Pretvor ho na svoj obraz a už ho nemiluješ, lebo je taký aký je.
+ Úlohou inteligencie nie je varovať nás pred hlupákmi, ale varovať nás pred našou zraniteľnosťou.
+ K plynutiu času sme ľahostajní, ale pritom veríme v šťastnú budúcnosť.
+ Baba Wanga mi predpovedal veľa sexu. Už týždeň pred ním v base úspešne unikám.
+ Šašom sa hlavý nestínajú! Po poprave musí niekto zhasnúť.
+ Si starý, ak si pamätáš vetu: S vojakom netancujem!
+ Moc dokáže nasýtiť, ale prejesť sa jej nedá. Zvyčajne je od žalúdka zle iným.
+ Skúsenosť nie je o tom iba vidieť. Treba sa občas aj popáliť.
+ Sľuby v posunkovej reči možno kedykoľvek odvolať mávnutím rukou.
+ Štrngať kľúčmi je nutnosť, lebo štrngať prázdnymi kreditkami je jednoducho nemožné.
+ Každý sa dokáže naučiť rozprávať, ale vhodne prehovoriť dokáže iba ten, čo má gule.
+ Výkriky do noci sú nebezpečné. Zobúdzajú vlkov!
+ Mám vážne obavy, že Sitnianski rytieri sú už dávno zabudnutá povesť.
+ Ak sa niektoré dielo javí ako nedokonalé, možno tvorca práve myslel na človeka.
+ Viete, že vysloviť svoj názor spoza plota je bezpečnostná istota?
+ Kameňu môžeš dať tvar aký chceš, ale nedokážeš aby bol mäkší.
+ Veštiť z ruky je vážne jednoduché! Samá čiara…!
+ Ak nevlastníš kožuch, blchy sú ti k ničomu.
+ Ja využívam tú časť pamäti, kde sa nezabúda bicyklovať.
+ Kamene sú na svete preto, ak nedokážeš otvoriť okno rukou.

Sentencie

A Stvoriteľ riekol: Buď svetlo…! A tu niekde začínajú problémy.
Viete, že podstatou zla je jeho primitivizmus?
Svet v kartách nevyhráš. Tak dokonale hrať falošne nedokážeš!
Vlci sú chránení. Inak by sa barani premnožili.
Budovy sa stavajú pre ľudí. Krematória majú výnimku.
Viete, že hodnotu doby určuje kvalita hoaxov v pitevných správach?
Liberalizmus je choroba doby, ktorú vylieči až vynájdenie zdravého rozumu.
Ak potrebujeme zabudnúť, čas máme vždy poruke.
Dromedár má iba jeden hrb. Najskôr žije v úspornom režime.
Ak tomuto svetu nerozumieme, sme na tom správnom mieste.
Sloboda ovce je relatívna. Od vlka ju delí neraz iba kožušina.

Vlado JAVORSKÝ

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments