Za hrsť drobných…
+ Demokracia potrebuje nový a plne funkčný príbalový leták.
+ Démonom sme dávali exotické mená. Nestačí démonov pomenovať ich pravými menami?
+ Pravda sa uloží na tú misku váh, kde to viac cinkotá mincami.
+ Hodina pravdy je zvyčajne tá najdlhšia.
+ Ak je dostatok medailí, kto by sa vyhýbal boju?
+ Nestačí vidieť vedúcemu stáda chrbát. Treba počuť aj jeho bučanie.
+ Čas vraj neexistuje. Prečo to niekto neprezradí zrkadlám?
+ Na svete nič tak dlho nezreje ako poznanie, že sme sa mýlili.
+ Vo vojne nemôžeš veriť nikomu. V mieri nemôžeš veriť nikomu. Nehodiace sa škrtnite!
+ Jednou zo základných povinností minulosti je dobehnúť nás.
+ Vypusti stádo z košiara a zožerú ho celkom cudzí vlci.
+ Aby sa človek poučil z pádu na hubu, musí to byť jeho huba.
+ Pred idiotmi ťa samota nespasí. Stačí ak omylom zapneš televízor.
+ Mám milovať blížneho svojho? Ako k tomu príde môj neblížny?!
+ Klamte telom, pokým ešte vládzete.
+ Z každého trónu možno padnúť k nohám šaša.
+ Po každom nahrabanom milióne mám zúfalý pocit, že ho už nestačím prepiť.
+ Ak chceš poznať hodnotu človeka, postav pred neho prekážku.
+ Nie je ľudský vek obyčajným kultom strachu?
+ Každý nezmyselný tlak na človeka vedie k jeho odolnosti. De facto k jeho budúcej revolte.
Fejtón
Fenomén udávania…
Nedá mi neobrátiť sa späť. Premýšľať nad tým akú cenu má človek. Vážne má iba cenu otroka, teda povestných „tridsať strieborných?“ Čo určuje jeho veľkosť v rámci spoločnosti…? Malosť? Musím sa vyjadriť k fenoménu „ udavačstva“, ako k javu starému ako ľudstvo samo. Za Judášsky groš zatratiť v sebe človeka je desivé. Postačí si odskočiť do temnôt stredoveku a pochopíme, že nebyť udávania blížneho svojho, nemohla by inkvizícia fungovať storočia v celej svojej besnote. Udavačstvo malo vo finále tisíce zmarených životov v plameňoch popravísk. A žiaľ, inkvizícia v novom háve trvá dodnes. Zradou padla Byzancia, padali múry hradov i celých štátov. Nebyť zrady, známa „Heidrychiáda“ by neniesla v toku času toľko krvavých šrámov. A čo napísal generál Wermachtu Hoeffle do svojho zápasníka po potlačení SNP? „ S takým národom udavačov ako sú Slováci som sa počas bojov v Európe nestretol…“ Bodka! Patrí tu výkričník! Čoraz častejšie počúvame slovo „ kajúcnik…“ Čo to je za právny paškvil? Kajanie bolo a je výsostne osobnou a cirkevnou formou očisty. Ale prečo funguje v svetskej spoločnosti? Kriví sa ním právo a spravodlivosť. Práve o spravodlivosti má nejeden pochybnosti. V jej účeloch a praktikách. Je múdre, ak sa na nekalé praktiky v spoločnosti upozorní. Na skutky, ktoré ju akokoľvek poškodzujú. Ale upozorňovať, či očierňovať niekoho za výhody, keď bol jedinec sám namočený vo výkaloch až po krk? Čo to je za nóvum? Púšťať na slobodu zločincov, lebo ich v base bolí hlavička? Získať tak menší trest, či žiadny? Stať sa požívačom výhod za zradu? Hnusí sa mi to z prostého dôvodu. Tu už končí právo a nastupujú akty pomsty. A za múrmi väzníc sa smeje povestná inkvizícia. Spoločnosť je v súčasnosti v troskách a plne chápať, ako sa to mohlo stať je skoro nemožné. Vina je v nás, v našej slepote…
